Absurdity našej doby, nielen na Slovensku

Dostal som takýto mail: Seberte všechny peníze důchodcům, ať jsou prachy pro potřebné Ano a co se všichni diví, vždyť stát platí na studenta a je mu jedno co studuje, odhlasovali jste si do parlamentu bandu vzdělaných blbů, a ti co vytvářejí peníze jsou utiskováni byrokracií a idiotskými zákony, tak trpte – volíte si idioty, tak trpte.

 

A pokračuje:

Důchodcům se nevalorizuje, církvím ano, na dělostřelecké granáty je, na zdravotnictví a školství není, trpte zasloužíme si to. Všichni mají plnou hubu, že komunisté jsou zlo, ale na hrad si zvolí kariérního komunistu s ženou politručkou…rozvědčík pak oznámí národu, že je vyčleněno 40 miliard na pomoc Ukrajině – kurva a z čeho je asi vyčlenila naše slavná vláda asi je někde sebrala – nevadí tak trpme dál….a dobře nám tak.

Ještě bych dodal, že máme asi 13 tisíc neziskových organizací, z nichž víc než polovina není charitativních, ale politických a stát jim ročně poskytuje cca 16 miliard Kč.

Máme taky zhruba 30 soukromých vysokých škol, které neučí jediný technický či přírodovědný obor, ale jen politologii, sociologii a další zcela zbytečné předměty, takže ročně vyjde do světa zhruba 300 politologů a dalších, a podle toho to vypadá.

Nicméně, máme ale střední školu na výchovu youtuberů, nemluvě o bezpočtu kouček na všechno možné i nemožné, blogerů obojího pohlaví, youtuberů, aktivistů, ale těžko se sežene řemeslník. To by stačilo“.

 

Čitateľ jasne vidí konkrétne absurdity. Aj v Čechách majú dôchodcovia problémy ako na Slovensku.

V rokoch 1883 až 1889 v Nemecku sa uskutočnil historicky významný krok v oblasti sociálneho poistenia. Bol to prvý sociálny akt tohto druhu vo svete. Tento systém povinného štátneho zdravotného poistenia a starobných dôchodkov bol realizovaný vtedajším ríšskym kancelárom, kniežaťom Otto von Bismarckom.

Matematickú podstatu poisťovníctva definuje poistná matematika a finančná matematika. Aby som čitateľa hlbšie zasvätil do problémov, nemôžem nezačať uvedením ekonomických diel, ktoré riešia sociálnu politiku.

 

  • Prof. J. Lukáš napísal dielo Úvod do československého sociálního pojištění už v roku 1922! 
  • J. Macek napísal dielo Základy sociální politiky v roku 1925
  • prof. R. Briška v diele Národné hospodárstvo z roku 1943 má kapitolu Sociálna politika, ktorá má 80 strán. V tejto časti sa Briška odvoláva na 42 autorov.

 

Všetky 3 diela dôkladne rozoberajú a vysvetľujú úlohy a zásady sociálnej politiky z hľadiska riešenia sociálnych otázok. Teda objasňujú základné pojmy ekonomickej teórie – výroba a spotreba, práca a kapitál, bohatstvo a chudoba, ženská otázka, populačná otázka. Ba objasňujú aj základné zásady sociálnej politiky, prirodzené práva – právo na život, právo na prácu, právo na plody práce, spravodlivosť, rovnosť, bratstvo a slobodu.

Briška vychádza z diela A. Weber Sozialpolitik, (1914!), ktorý rozumie pod sociálnou politikou súhrn opatrení a vecnej solidarity v národe. Cituje aj z diela J. P. Watson Economic backgrounds of the relief problem, Pittsburgh, 1937. Poznali tvorcovia ADSS, ich 3 pilierov, a budovali systém na uvedených vedeckých princípoch a zásadách? Alebo ich cieľom bol iba zisk?

 

Musím pripomenúť, že sociálne poistenie má u nás zaujímavú históriu. Ide o zásadné fakty. V roku 1929 bol prijatý zákon č. 26, ktorý upravoval penzijné poistenie v Československej republike. Nahradil pôvodný penzijný zákon z decembra 1906 a jeho rakúske a československé novely. Nositeľom penzijného poistenia podľa tohto zákona bol Všeobecný penzijný ústav.

V čase Slovenskej republiky (1939 1945) bola zriadená Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave, ktorá zabezpečovala dôchodkové aj nemocenské poistenie. Súbežne s ňou pôsobila Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku. Píše o tom prof. Briška.

 

Po druhej svetovej vojne (1945 – 1951) sa Robotnícka sociálna poisťovňa pretransformovala na Ústrednú sociálnu poisťovňu, ktorá prevzala aj financovanie zdravotnej starostlivosti. V rokoch 1951 – 1989 sa sociálna politika začala dotýkať prakticky každého občana. Vytvorili sa podmienky na rozšírenie počtu aktivít sociálnej politiky, a prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia sa sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia.

Zmeny nastali po roku 1994. Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 a prevzala výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia od Národnej poisťovne. Zmeny boli aj v rokoch 1990 – 2003 a po roku 2004 až po súčasnosť, bolo viacero zmien, aj absurdné.

Nebudem ich uvádzať iba skonštatujem, že doplatilo mnoho ľudí; mám osobnú skúsenosť.

Počas mojej aktívnej pracovnej činnosti náš zákon ustanovoval takéto výšky príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia:

 

 

Teda tieto príspevky, ktoré sa platili mesačne, treba správne chápať ako povinné úspory poistencov, ktorí mesačne, poistenci a podnik, odvádzali príslušné percentá; ADSS nemajú používať kritérium zisku. Poistenec sporil. Môže si vypočítať koľko tam odviedol. Dôchodkový daňový systém totiž má rešpektovať tri princípy, ktoré veda sformulovala, a to spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť.

 

Musím povedať, že dnes treba hovoriť  o absurditách 3 pilierov. Na svojej stránke ADSS majú takéto heslo: „Druhý pilier je súčasťou moderného dôchodkového systému Slovenskej republiky.

Čo to je moderný? Má byť pre ľudí.

Ako som spomenul, a čitateľ by to mal vedieť, že bázou tvorby druhov poistení je poistno-matematická veda, ktorá bola formálnou matematickou disciplínou už na konci 17. storočia, spojenú so zvýšeným dopytom po dlhodobom poistnom krytí. Poistná matematika, prednáša sa na univerzitách, veda zahŕňa niekoľko vzájomne prepojených predmetov teda matematiky, teórie pravdepodobnosti, štatistiky, financií, ekonómie a informatiky.

Iste to čitateľ pozná z oblasti poistenia auta, či domu. Poistenie je rozhodovací problém; poistenec by si mohol povedať, že na svojom účte pred odchodom do dôchodku chce mať 50 000 eur a koľko si teda má mesačne sporiť, odvádzať do sociálnej poisťovne?

 

 

Záver

 

Musím opäť využiť mail. Dostal som „Otvorený list predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku predstaviteľom Progresívneho Slovenska k ich výrokom, že „Schválenie 13. dôchodkov ohrozuje  milióny  eur  z  plánu  obnovy:““

 

Pán Šimečka, pred parlamentnými voľbami Ste nás v Jednote dôchodcov na Slovensku uisťovali, že výrok Vášho kolegu Helebranta, že dôchodky na Slovensku sú vysoké bol inak myslený a sľúbili Ste nám, že na dôchodky nebude Progresívne Slovensko siahať. Pán Šimečka, Ste klamár. Nie Ste chlap, nedržíte slovo. Vy, aj Vaši kolegovia Ste nás oklamali a môžete sa hanbiť. Chlapské by bolo aspoň povedať, že Vašim jediným konsolidačným opatrením je brať dôchodcom dôchodky a ľuďom sociálne istoty. Vyhrážate sa nám seniorom, aj celému Slovensku, že 13. dôchodky budú zodpovedné za to, že Slovensko príde o financie z Plánu obnovy a odolnosti. Je to hanba, že sme sa dožili na Slovensku politikov, ktorí jednajú proti Slovensku ako vydierači a zneužívajú na to nás, seniorov. Chcem Vám pripomenúť, že jedna z tém, o ktorých sme sa spoločne rozprávali, bol aj pomer vyplácaných dôchodkov k HDP. Na Slovensku približne 8% HDP, priemer krajín EÚ 13,5% HDP. Prečo klamete verejnosť pán Šimečka, že dôchodky sú na Slovensku vysoké a prídeme preto o financie z Plánu obnovy a odolnosti? Toto má podľa vás pritiahnuť mladých ľudí, aby zostali na Slovensku, keď Vy by Ste sa ani nevedeli postarať o dôstojný život nás, seniorov?

 

Nie je to neúcta? Potrebujeme vedeckú komparáciu vývoja druhov poistenia prvých dvoch dekád 20 storočia a aj 21. storočia. Iba tá ukáže slabiny dnešnej sociálne politiky a hlavne biednej dôchodkovej situácie dnešných dôchodcov.

 

Tvorcovia nášho sociálneho a zdravotného poistenia, sociálne politiky, potrebujú pre jeho formuláciu poznať mechanizmus, „zapadanie kolies“, ktoré aktivujúkonštrukciu nosníkov, ktoré držia pohromade  celok ekonomiky. Ak získajú systematické uchopenie spôsobu ako je ekonomika konštruovaná, ako funguje, skonštruujú sociálny systém Slovenska, ktorý bude vzorom ako bol vzorom Otto von Bismarckov, a nebude ťažké pochopiť ani ľuďom nadpisy v novinách o poistení.

Veľkou absurditou je, že nerešpektujeme bohaté vedecké poznatky ekonomických vied.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 29/4/2024

 

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

22 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Pavel Sobolič
Pavel Sobolič
8. mája 2024 11:12

Vážený pán profesor, opäť ste venovali svoj vzácny čas jednému z dôležitých a vážnych spoločenských problémov (nielen súčasnosti). Veľká vďaka za Vaše erudované príspevky, ktoré môžu napomôcť otvoriť dnes ešte stále privreté, či dokonca celkom zatvorené oči nemalej časti verejnosti (vrátane tej odbornej) a prebudiť ju do reality. Základným predpokladom a zároveň i podmienkou je, aby mala záujem a aj chcela.
Miesto svojich poznámok by som v súvislosti s Vašim článkom privítal, keby ste boli ochotný prečítať si doposiaľ nezverejnený text týkajúci sa (aj) tohto problému a vyjadriť sa k nemu (neverejne). Ak áno, rád Vám ho poskytnem.
Tiež by som privítal Vaše vyjadrenia k mojim príspevkom k Vašej úvahe (Mzdy, disparity, nerovnosť a chudoba) zverejnenej ešte 28.2.2024 i k úvahe (Čo sú fakty a čo je pravda …) zverejnenej 3.4.2024 (na formách nezáleží).  Ďakujem.     S úctou   Pavel Sobolič

František Severa
František Severa
1. mája 2024 0:32

Vážený a milý pán profesor, 
in media res
druhý pilier ako každá minca má dve strany 
• „sporenie“ z pohľadu ašpirantov na budúci dôchodok 
• nástroj refinancovania z pohľadu finančných trhov
porozumieť transformáciam (a metamorfózam) dôchodkových systémov možno iba v rámci ich postavenia a úlohy v procese vývoja peňazí, ich druhov a funkcií 
žiaden dôchodkový systém sa neriešil „na zelenej lúke“ ani ako samostatná úloha 
vlastný dôchodkový systém môže mať charakter priebežného alebo kumulativneho fondu resp. fondov – konkrétna forma nie je vecou racionálneho hodnotenia ale dôsledkom politických zámerov 
dôchodkový systém v každej forme plní zabezpečovaciu funkciu – názov dôchodkové poistenie je zmätočny nakoľko iba prvá výplata dôchodku je viazaná na (jedinú) „poistnú udalosť“ ktorou je dosiahnutie dôchodkového veku 
dôchodkový systém môže byť realizovaný v rámci rozpočtovej alebo v rámci finančnej sféry – opäť sa jedná o politické a nie o racionálne riešenie 
=======================================
hlavnou funkciou a účelom druhého piliera je poskytovať hotovosť pre refinancovanie finančných trhov (a pre tento účel bol ako jediný globálne vytvorený)
=======================================
diskutovať možno o tom, či sporiť v hotových (reálnych) alebo finančných (záväzkoch budúceho plnenia) peniazoch 
bohužiaľ, doteraz nikto neskúmal dôchodkový systém ako taký komplexne, jeho vznik a vývoj z hľadiska a v rámci všetkých vyššie uvedených (a dalších neuvedených) atribútov vrátane jeho inštitucionálneho usporiadania
vedomé aj nevedomé zamieňanie pojmov zabezpečenie a poistenie zahmlieva samotnú podstatu pojmu dôchodok a jeho funkcie
>>>
iba mimochodom a na okraj
dnes na Internete nenájdete názov Dôchodkový úrad a Nemocenská pokladnica hoci ich inštitucionálne formy sú dodnes zachované tak v organizačnej štruktúre (riaditeľ SP, riaditeľ dôchodkov, riaditeľ(-ka) nemocenského ako aj v prevádzkových systémoch Sociálnej poisťovne, dôchodkový informačný systém, nemocenský informačný systém pričom každý na inej technike a inom informačnom systéme) 
>>>

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. mája 2024 10:56
Odpovedať  František Severa

Pán inžinier,
toto je napísané výborne
bohužiaľ, doteraz nikto neskúmal dôchodkový systém ako taký komplexne, jeho vznik a vývoj z hľadiska a v rámci všetkých vyššie uvedených (a dalších neuvedených) atribútov vrátane jeho inštitucionálneho usporiadania
vedomé aj nevedomé zamieňanie pojmov zabezpečenie a poistenie zahmlieva samotnú podstatu pojmu dôchodok a jeho funkcie
Dnes ani PS ani iné strany neponúkli dielo ich ekonóma, ktoré by riešilo problém dôchodkov tak ako uvedené 3 knihy v úvahe.
Ďakujem
jhusár

Ľubo Pajtinka
Ľubo Pajtinka
30. apríla 2024 17:24

Milý pán profesor, skvelá úvaha, ďakujem a posielam aj mojim kamarátom.
Ľubomír Pajtinka

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. mája 2024 10:45
Odpovedať  Ľubo Pajtinka

Vážený pán doktor,
mrzí ma, že po tak skvelých knihách ako som uviedol v úvahe nám penzijný systém po roku 1990 neposkytol riešene, ktoré by bolo logické a finančný tok sociálna pomoc by mal zdravý základ uspokojujúci potreby penzistov, veď tí pracovali a odvádzali do 4 fondov. PS to nevie?
Ďakujem
jhusár

Anton Julény sen
Anton Julény sen
30. apríla 2024 16:49

Pán profesor,
spoločnosť sa mení a na dôchodok od štátu je čoraz viac odkázaných občanov. Napriek tomu aj dnes existujú krajiny, kde nepotrebujú domovy mládeže, ani zariadenia pre dôchodcov. Občania starostlivosť o deti a deti o rodičov zobrali ako prirodzenú povinnosť. Dnes rodina pod tlakom rôznych teórii sa rozpadá a starosť o rodičov prechádza na bedrá štátu. Výška príspevku štátu na dôchodcov bude vždy závislá na vláde aká bude štedrá a v tomto prípade veda by mala obhájiť pozície dôchodcov. Či chceme alebo nie rodinná politika musí počítať aj pôrodnosťou. Počet obyvateľov Slovensko každým rokom ubúda. Viac ako tridsať rokov vlády na Slovensku experimentujú ako výšiť pôrodnosť a výsledok sa nedostavil.Pritom sa stačilo poučiť ako sa zvýšila pôrodnosť v období keď sa rodili Husákove deti , Príkladom môže byt aj Maďarsko, kde za osem rokov Orbánovej vlády zvýšili pôrodnosť o 46 %.
Anton Julény sen.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. mája 2024 10:53
Odpovedať  Anton Julény sen

Pán inžinier,
toto som skopíroval: Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok, napr. dôchodkov, ktorého úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote, ako aj zabezpečiť prerozdelenie príjmov v národnom hospodárstve.
My sme platili príspevky do 4 fondov. To sme si teda odkladali na dobu, keď budeme penzistami. Teda súčasní ekonómovia z oblasti sociálnej politiky si asi nevšimli ako to bolo. Zato som v úvahe uviedol aj krátku históriu (poistenie začalo v Nemecku) a hlavne uviedol tri významné knihy. Treba optimalizovať všetky finančné toky v ekonomike a teda aj to sociálnej pomoci, od zdroja po konečného užívateľa.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
30. apríla 2024 8:36

Prečítal som si úvahu aj komentáre – pretože pre človeka, ktorý je odkázaný na dôchodok a ktorý má starosť o to ako budú o 10-15 rokov žiť dôchodcovia /aj jeho deti/ a ako budú žiť jeho vnúčatá niet zaujímavejšej témy. Príčinu dnešného stavu autor a diskutéri popísali v súlade s mojim videním „reality“. Predsa len by som zvýraznil dve skutočnosti, ktoré sa na dnešnom stave našej spoločnosti najviac podpísali a ak ich dnešná „produktívna“ generácia nenapraví, situácia sa bude naďalej len zhoršovať. Teda:

  1. Zahľadení do „západu“ sme zavrhli /už v prvých dňoch po prevrate/ nielen v politike ale aj v našej / i osobnej/ každodennosti ľudskosť ako nepotrebný fetiš. Bez ľudskosti sa však dlhodobo nedá žiť tobôž tvoriť spoločnosť.
  2. Dôsledkom bodu 1. je, že /ako uvádza autor v prvej vete svojej úvahy/ naše školstvo sa nám podarilo „skvalitniť“ tak, že vychováva „blbcov“, ľudí nielen nepotrebných pre spoločnosť, ale aj nešťastných, /preto že sme im za pofiderný titul odňali možnosť sebarealizácie. Toto sa už prejavuje a prejaví sa to v dohľadnom čase sociálnymi otrasmi, aké sme nezažili.

Ďakujem, váž. pán Prof. za Vašu úvahu. Mala by byť široko publikovaná, aby sa nad ňou zamyslelo čo najviac ľudí – pretože, keď ide o nápravu všetci sme kompetentní.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
30. apríla 2024 9:37
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
nemôžem nezačať tajkto: nemáme dielo ako

dielo prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR

Prvá kapitola Východisková interpretácia problému

I.                   Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach

II.                Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach

III.             Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka

Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania

I.                   Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania

II.                Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania

III.             Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania

Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach.

Preto máme absurdity, o ktorých som písal. Nevieme povedať ta a takto. Aj výrok ekonomického experta PS, ktorú je v úvahe hovorí o nevzdelanosti. Nevzdelanci by sa nemali dostať ani do budúceho europarlamentu. Konečne sa spoľahnime na ľudí, čo vedia.

Ďakujem

jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
30. apríla 2024 14:13
Odpovedať  Jaroslav Husár

Súhlasím. Iba som chcel zdôrazniť, že človek bez ľudskosti, t.zn. bez citu a morálky, akokoľvek múdry by bol, nie je žiadna záruka, že bude konať ľudský. Naopak, svoju funkciu, či postavenie takmer 100%-ne zneužije proti ľuďom. Práve takíto „ľudia“ /neľudia/ vždy boli a aj dnes sú tým najväčším nebezpečenstvom pre akúkoľvek komunitu. Pravdaže, z človeka nevzdelaného je často človek nemúdry, ktorý sa „za 30 strieborných“ /nezriedka s dobrým úmyslom/ stane ochotnou bábkou v moci neľudí. Tak je to aj s kandidátmi na poslancov, či poslancami. Niektorí vedia, ale faloš im hľadí z očí na míle /až do Bruselu/, iní, väčšina, nevedia narátať ani do desať, ale sú odborníčky/ci/ na „obnoviteľné zdroje“ napr.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
29. apríla 2024 19:35

Uvažujeme podobne, pán profesor, práve som „zavesil“ na web Spolku národohospodárov článok „Pravda o II.pilieri dôchodku SR: „Sporitelia“ nemajú nič len papier zmluvy a správcovia vyplácajú úbohé sumy z toho, čo dostávajú od milióna osemstotisíc platiteľov -ani to nie celé…“ kde tvrdím, že nám SmerSD do Ústavy SR uzákonil tzv. finančnú pyramídovú hru, za ktoré kedysi ako podvodník sedel Fruni a ďalší. Stačilo by s tých správcovských spoločnostiach spraviť audit, koľko dostávajú od milión osemstotisíc „sporiteľov“, ktorí si myslia, že majú peniaze v banke ( aj klienti Horizontu si to mysleli) a koľko vyplácajú splatným dôchodcom…tie papiere? Dávno vyhoreté, ešte v 2019tom…ani minister financií nemá pravdu, buď je naivný alebo pristúpil na tú hru.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
30. apríla 2024 9:28
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
Ty dobre vieš, píšeš o tom v Tvojich dielach, že ekonómia má svoj prednmet, jazyk a metodológiu, čo sa dnes zanedbáva. Pomáha nám preniknúť do útrob ekonomickej reality cez poznanie pojmov a vzťahov. A to mi práve chýba v systéme ADSS. Aj tá tabuľka v úvahe asi vznikla nejakou logickou cestou a v nej je zakotvený princíp tvorby fondov určených na sociálne zabezpečene. Tie percentá pre podniky a pre poistenca musia mať logický základ. Predstavitelia ADSS iba hovoria o modernom systéme. Nedefinujú ho. S tým auditom ADSS máš pravdu. Dôchodcovia si na svoj dôchodok zarobili a nie, že berú od štátu. Myslím si, že citát z Jednoty dôchodcov je jasný. Ekonomický expert PS nevedel, čo je čo. Ospravedlňovali ho.
Ale musí zdôrazniť, že ten Josef Lukáš bol profesorom a aj riaditeľom odboru sociálneho poistenia na ministerstve. Napísal aj Josef Lukáš “Předpisy o zakládání, zařízení a hospodaření pojišťoven” z roku 1905.
Teda v 21. storočí sa neriaďme na báze výmyslov a nevieme koho.
Ďakujem
jaro

Andrej Sablič
Andrej Sablič
29. apríla 2024 17:32

Gól č.1
Príspevky na SDS 2022 > 890207000.- EUR / počet obyvateľov Slovenska > 5431235 = 164.- EUR
Čo hovoria tieto údaje?
V I. Piliery chýba 890207000.- EUR. Štát si musel požičať 890207000.- EUR, alebo ukrátiť dôchodcov. Ak si požičal, každého občana Slovenska zadĺžil 165.- EURami.

Takto konsolidujeme štátny rozpočet!!!

Gól č. 2
Podľa https://www.financnykompas.sk/dochodok-2-pilier najvyšší výnos v garantovaných fondoch kde je väčšina (asi) úspor predstavuje v KLASIK 1,62% ale v KOOPERATIVE dokonca – 2,49%. Nikto však verejne nehovorí o tom aká je inflácia, a tá za posledných 20 rokov sa podľa INEKO kalkulačky pohybovala cez 3%, a to kríza ala 1929/30 nás ešte len čaká. Čiže väčšina úspor sa v skutočnosti nezhodnocuje ale cez infláciu znehodnocuje. A to ešte nehovorím o úrokoch z pôžičky. Brrr! Až ma trasie!
Podrobnejšie https://blog.hlavnespravy.sk/33185/konsolidacia-narodnych-financii-a-ii-dochodkovy-pilier/
To nevymyslíš, to je Slovenska realita.

Antonín Oujezdsky
Antonín Oujezdsky
29. apríla 2024 17:25

Pane profesore, díky za výstižný článek, který vystihuje i postoje některých politiků v Česku. U nás jsou v „čele boje proti důchodcům“ nejenom pravicové strany ODS,TOP 09 a STAN, ale kupodivu prapor nese lidovec Jurečka. Vláda prosadila snížení valorizací loni (i u nás se dává přitom na důchody okolo 8% HDP) a nyní jde do parlamentu návrh na zvýšení věku odchodu do důchodu nad 65 let podle délky dožití. A prosadí to „stůj, co stůj“ – mají na to přece 108 hlasů, jak pronesl náš premiér Fiala – tentýž, co ještě loni v listopadu na TV prohlašoval, že zvyšování věku odchodu do důchodu je tabu. Podobně lhal i v dalších relacích, kdy říkal zvyšovat daně nikdy nebudeme, nikdy…a tečka…nikdy. Ale to asi víte. Takže díky za článek

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
30. apríla 2024 11:04

Vážený pán inžinier,
dnešná realita, ekonomická situácia je žiaľ nie dobrá. Z toho plynie aj stav v sociálnej oblasti, aj u nás aj u Vás. To ako som opísal stav v sociálnej oblasti uvedením tých etáp a hlavne tá po roku 1990 je dôkazom, že my nemáme koncepciu ekonomického rozvoja. Strany nevedia ponúknuť rozvoj krajiny, teda hlavne ekonomiky, tvorkyne ekonomických zdrojov. Dôsledkom je obhajoba myšlienok, ktoré prezentoval predstaviteľ nášho PS a potom to musel zachraňovať predseda strany. Zabúdajú na to, že aj ekonómia je veda. Pritom tento rok ideme oslavovať 100. výročie kongresu o vedeckom riadení. Jeho zásady však mnohí nepoznajú. Nevieme optimálne využiť faktory výrobu, prácu, pôdu a kapitál.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
29. apríla 2024 16:44

Súčasný dôchodkový systém možno je jednoduchý, ale nie je ani efektívny a už vôbec nie spravodlivý. Myšlienka druhého piliera sa mi pôvodne zdala príťažlivá, lebo úspory sa dali zdediť, no rokmi som získal presvedčenie, že systém riešenia dôchodkov cez mechanizmus poistenia je vrcholne nespravodlivý. Zhodnotenie vo fondoch totiž z princípu vždy zaostáva za infláciou a posledných 10 rokov nepokrýva ani poplatky pre DSS.
Inflácia kompletne zabíja sociálne poistenie. Fungovalo by to, keby bola nulová, ale akákoľvek inflácia okráda (budúcich) dôchodcov.
Nápad, aby si ľudia na dôchodky sporili zo mzdy, je nespravodlivý. Ľudia totiž v mzde nedostávajú adekvátnu hodnotu za odvedenú prácu. Spravidla vytvárajú väčšie hodnoty, ktoré by som nevulgarizoval tak, že si ich necháva len kapitalista, ale ostávajú k dispozícii spoločnosti. Bolo by správne, keby sa dôchodky nechápali ako rozpočtový náklad, ale ako dividenda pre ľudí, ktorí celý život pracovali a vytvárali hodnoty. Jednoduchý spôsob by bol, keby sa dôchodky naviazali na tvorbu HDP ako určitý jeho podiel.
Pre zaujímavosť, Slovensko vynakladá dlhodobo menej ako 8 % HDP na dôchodky, pričom priemer v EÚ je okolo 13 % HDP.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
29. apríla 2024 18:08

Vážený pán inžinier,
ako som v úvahe napísal: Potrebujeme vedeckú komparáciu vývoja druhov poistenia prvých dvoch dekád 20 storočia a aj 21. storočia. Iba tá ukáže slabiny dnešnej sociálne politiky a hlavne biednej dôchodkovej situácie dnešných dôchodcov.
Iba dôkladná analýza týchto dvoch dekád, teda aj reálnej ekonomiky SR, ale aj komparácia systémov v rámci Európy môže byť základom vzniku ekonomickej teórie poisťovníctva. Mám knihu Mathematics with applications in management and economics. Má 980 strán. Časť Mathematics in Finance má 69 stránVýklad začína úrokovaním a potom už rieši konkrétne poistné situácie. Končí anuitami. Teda súčasná kniha, ktorá by mala vzniknúť má ozaj na čom budovať. Bez teórie nevyriešime problémy dôchodkov. Sociálny poisťovňa, podobne ako banky, by určila povinné minimálne rezervy a ostatné by mohla použiť na pôžičky s tým, že investície by nemohli ísť do investícií typu verejný dom, ale školstvo, zdravotníctvo železnica atď. Príslušne by musel byť definovaný účet ziskov a strát, teda musel by mať položku príspevky na sociálne poistenie a teda všetky bázické typy.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
29. apríla 2024 19:08
Odpovedať  Jaroslav Husár

Vážený pán profesor,
samozrejme bez výhrad súhlasím, že všetky národohospodárske rozhodnutia si vyžadujú vedecké kvantitatívne podklady a fundovanú analýzu.
No je potrebné aj určité spoločensky dohodnuté určenie priorít a politickú disciplínu na najvyššej úrovni. Ono by sa totiž ľahko mohlo stať, že výsledkom analýz vlády by bol argument, že „na zvýšenie dôchodkov ekonomika nemá“. No pritom jedným dychom má mať na zbrojenie (2 % HDP).
Myslím si, že niekde tam je aj zakopaný pes. Niektorí politici sa chcú zapáčiť „spojencom“ a zvýšiť výdavky na zbrojenie a pritom si myslia, že keď sa dôchodcom uberie 10 % ich príjmov, tak ich to nezabije, ale im to bude stačiť na „splnenie úlohy“.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
29. apríla 2024 16:33
  • Pán profesor, prosím naveďte ma. Poznám dielo Maxa Webera, viem, že jeho mladší brat Alfréd bol ekonóm (poznám len Die Krise des modernen Staatsgedankens in Europa , Lipsko 1925). Teda „Socialpolitik“ A. Webera neviem nájsť.
  • Interpretácie sociálnej politiky a najmä jej korelácie s ekonomickými zákonitosťami ma veľmi zaujímajú.
  • Oceňujem Vašu erudíciu i akcentovanie dubióznosti generačne konfrontačnej politiky PS a liberálnej pravice vôbec. (My už mladí nebudeme, ale ich voliči zostarnú…)
  • Nerozumiem, prečo sa v polemike o dôchodkovom systéme neuvádza, že tzv. druhý pilier nie je dôchodkovým poistením, ale investičným sporením. „Kupovanie renty“ za vklady a výnosy to len a len potvrdzuje…
  • Rovnako sa opomína, že súčasná likvidácia dôchodkového systému je financovaná okrádaním súčasných dôchodcov (tí financovali dôchodky svojich rodičov, teraz ich „deti“ kradnú z dôchodkového systému cca 40% jeho zdrojov)
  • Odmietam tiež argumentáciu demografickým vývojom! Táto argumentácia popiera logické súvislosti! Napr. pokles zamestnanosti vždy kompenzovali lepšie technológie. Inak povedané: nikto nepočíta s poklesom HDP. Pri nižších nákladoch na mzdy (a odvodoch z miezd) má teda oligarchia záujem (šírením dezinformácií o neudržateľnosti dôchodkového systému) legalizovať svoje vyššie zisky!
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
30. apríla 2024 6:47

Vážený pán inžinier,
je aj mikro aj makroekonómia chápe, že sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Je súčasťou hospodárskej politiky. Ako iste dobre viete sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky. Konkrétne o tom hovorí tabuľka uvedená v úvahe. Práve to mi chýba teraz v systéme od roku 1989, tvorcovia nedokázali naformulovať princípy reálne ako ich má ekonomická politika, ktorá definuje aj reálne ekonomické vzťahy sústavou rovníc, či všeobecne modelom.
Tvorcovia ADSS vynechali aspekt, že poistenec si chce šetriť na starobu a to počas aktívnej činnosti. Zuzka z Peseku chce mať istotu príjmu aj počas penzie a nehľadá uspokojenie v investovaní. ADSS je ekonomickým prvkom, ktorý vyžadoval ľudí, teda mzdy a budovy, či iné zariadenia, ktoré sociálna poisťovňa mala, iba sa jej odňala činnosť. Dôchodkový daňový systém totiž má rešpektovať, ako som uviedol a definovala ich veda o čom hovoria makroekonómie, tri princípy, ktoré veda sformulovala, a to spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť. Neviem, či ADSS majú teóriu a či iba akceptovali vonkajšie tlaky. Interdependencie hospodárskej a sociálne politiky ich nezaujímajú. Možno aj o tom hovorí citát z jednoty dôchodcov.
Ďakujem
jhusár

Ivan
Ivan
29. apríla 2024 15:38

Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor – k Vašej úvahe niet čo dodať – napísal a vystihol ste to veľmi presne a veľmi pravdivo.