Čo sú fakty a čo je pravda; kapitalizmus voľného obchodu zlyhal

Nadpis úvahy mi vnuklo dielo Selhání kapitalismu volného trhu a ekonomický úpadek Západu: cesta k nové světové ekonomice od P. C. Robertsa, významného ekonóma USA.

 

Aby som dielo čitateľovi priblížil, ako autor opisuje zlyhanie kapitalizmu, uvediem niekoľko  nadpisov diela: Problémy voľného obchodu; politické vyvlastnenie; hospodárske vyvlastnenie;  sociálne vyvlastnenie; vyvlastnenie Američanov prvého sveta offshoringom. Tie však iba čiastočne indikujú závažný a až hrozivý obsah diela.

 

Jadrnejší obsah diela eklatantne urobil nemecký ekonóm J. Maruschzik v predslove a preto ho čitateľovi čiastočne sprostredkujem. Píše, že sme svedkami historického bodu zvratu. Vzniká nový svetový poriadok. Ekonomická moc sa závratným tempom presúva na zoskupenie štátov BRICS a k iným rozvíjajúcim sa ekonomikám. Vznikajú nové aliancie, napríklad Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO), v ktorej hybnú silu tvoria Čína a Rusko a ktorá s veľkým predstihom pripravuje nový ekonomický svetový poriadok. Je veľmi pravdepodobné, že v ňom zaujmú dominantné postavenie.

Naopak sily, ktoré hýbali svetovou ekonomikou počas uplynulých desaťročí – Spojené štáty, V. Británia, eurozóna (euroland) a Japonsko – bojujú o prežitie. Ich ekonomiky sa nachádzajú v stave postupného rozkladu. Hlavne v Spojených štátoch a krajinách Európskej únie neustále rastie počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Ako prízrak sa vynárajú ďalšie výrazné prepady v sociálnej oblasti, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Väčšina populácie ani nepredpokladá, že by sa mohla úspešne podieľať na budúcom rozvoji globálnej ekonomiky.

 

Autor P. C. Roberts sa dotýka bolestnej témy – zneužitia súkromnej moci v dosiaľ nevídanom merítku. Deregulačná politika umožnila nebývalú a bezprecedentnú koncentráciu moci vo finančnom sektore. Píše: “Ekonomické a finančné zmätky, do ktorých sa Spojené štáty a Európa dostali a ktoré exportovali do prevažnej časti zostávajúceho sveta, sú priamym dôsledkom nadmernej ekonomickej slobody.“ Prax obchodných spoločností premiestňovať (výhradne v záujme vyššieho zisku) svoju výrobu tovarov a služieb  pre domáce trhy do krajín s lacnou pracovnou silou (tzv. offshoring) nemá s voľným obchodom nič spoločného.

Offshoring je do dôsledkov arbitráž (obchodník nákupom identického tovaru na jednom trhu a jeho predajom na inom trhu za rôzne ceny dosahuje bezrizikového zisku) s námedznou prácou medzi rôzne rozvinutými krajinami.

 

V offshorujúcich krajinách miznú, ako píše Roberts, pracovné príležitosti, príjmové možnosti a existenčná základňa, predtým viazaná na výrobu. Na s. 47 hovorí, že pre krajinu je dôležité stať sa sídlom hospodárskej činnosti pričom nech korporáciu vlastní ktokoľvek. Zásadné je to, že výroba každého  tovaru žiada svoj vlastný podiel pôdy, práce a kapitálu. Kapitál preto s prácou nesúťaží, nemôže ju nahradiť. Má aj časť zlyhal kapitalizmus voľného obchodu.

Potrebujeme novú ekonómiu pre celý svet. Nezlyhalo len tvrdenie o kapitalizme voľného obchodu a tvrdenie, že trhy sa regulujú samé, ale v dôsledku finančných inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké“, aby mohli padnúť, a offshoringu pracovných miest vytratili sa  dve hlavné ospravedlnenia trhového kapitalizmu.

Hospodársky zmätok, v ktorom sú dnes USA a Európa je bezprostredným dôsledkom nadmernej ekonomickej slobody. Tí občania, ktorí doposiaľ volia, zisťujú, že prostredníctvom  volebnej urny nie je možné dosiahnuť zmeny. V časti hospodárske vyvlastnenie píše, že prax nápravy chýb na úkor populácie sa v súčasnosti stala pravidlom i v Európskej únii.

 

Nemôžem neuviesť niekoľko faktov aj z časti kde sa všetky tie peniaze minuli.

 

Bohatstvo, hovorí, ktoré sa vyťažilo v dôsledku offshoringu pracovných miest a finančných podvodov, sa usídlilo v „Richistane“ ( anglicky rich – bohatý), novej krajiny v rámci Ameriky.

 

  • V Richistane sa stojí fronta na šesťdesiatmetrové jachty za 5  miliónov amerických dolárov, čakacia lehota dva roky.
  • Drahé rolexky sa v Richistane považujú za šrot z Wal-Martu.
  • Richistánci nosia na zápästí výhradne  elektronické hodinky švajčiarskej firmy Franc Muller za 736 000 dolárov a podpisujú sa perom nemeckej nadnárodnej spoločnosti Montblanc za 700 000 dolárov, vykladaným drahokamami.

 

To som uviedol iba pár príkladov. V časti podvod bankových gangstrov sa uvádzajú neuveriteľní triky. Banka Goldman Sachs, ktorej bývalí exekutívci ovládli americké ministerstvo financií, agentúry pre finančnú reguláciuFederálny rezervný systém, národnú banku USA.

Charakteristickým rysom zlyhania štátu je, že podvodníci pôsobia v samotnej vláde, využívajú vládu k ochrane a presadzovaniu svojich súkromných záujmov.

 

Domnievam sa, že čitateľ získal bázické poznatky o tom, čo sa deje, aké sú fakty a čo je pravda v USA. Uviedol som kľúčové myšlienky tohto diela. Roberts ako pravý otec reganomiky vniesol do ekonomickej politiky nový aspekt, postreh, že fiskálna politika ovplyvňuje aj agregovanú ponuku, nielen krivku agregovaného dopytu. Je zástancom tzv. supply side economics, ekonómie zo strany ponuky.

Avšak treba si uvedomiť, že táto teória je založená iba na spomenutých dvoch vzťahoch, dvoch ekonometrických reláciách.

 

Tvrdenie Robertsa, a síce, citujem:

 

zdôraznil som, že dobre premyslená regulácia môže byť výrobným faktorom, ktorého zásluhou dôjde k navýšeniu HDP

 

ma podnietila, aby som aj v tejto úvahe opäť povedal a ukázal, že hlboké poznatky ekonomických vied dneška ekonometricky odpovedajú na otázku, ako sú ekonomické problémy výroby, akumulácie a distribúcie outputu vyriešené v dnešnom inštitucionálnom rámci.

Ekonómia je veda o tom, ako má spoločnosť optimálne využíva svoje zdroje na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.  Je to teda triáda základných ekonomických problémov, výroba, akumulácia a distribúcia. Aby som objasnil podstatu, musím sa oprieť o jadro vedeckých poznatkov nositeľa Nobelovej ceny J. Tinbergena (môjho učiteľa) a jeho diela Economic Policy: Principles and Design. Odvodil, že  prvý princíp ekonomickej politiky požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.  Ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:

 

Y = a1G + b1M 

a

p = a2G + b2M

 

kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov. Podobne ostatné koeficienty majú vecný zmysel. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich konkrétne cieľové hodnoty, potom veličiny GM  by mali mať (ideálne)  takéto hodnoty:

 

 

Iné princípy neuvediem. Analogických rovníc tvorca hospodárskej politiky môže naformulovať stovky, aby opísal výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu, získa vedecké riešenie. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB; tiež kritizovaná Robertsom. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G.

Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva, čo je mimoriadne dôležité, aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch  a ;  budú  vždy iné. Nemôžem to neukončiť myšlienkou Robertsa: „dúfal som, že moje analýzy prispejú k pozoruhodnejšiemu  prístupu k reguláciám, ale márne.“ (s. 73)

 

Avšak, pionierskou prácou bolo dielo V. V. Leontieva a jeho input/output analýza, ktorá dnes prerástla do najširšie akceptovanej metódy ekonomického plánovania a riadenia poskytujúcej metódy analýzy interdependencií medzi odvetviami ekonomiky a spôsob vyjadrenia všeobecnej rovnováhy ekonomiky.

 

 

Záver

 

Dnes prechádzame búrlivým obdobím divného ekonomického vývoja, ako o tom hovorí dielo Robertsa (Richistan, dňové raje, korupcia, biele kone, hodinky za 736 000 dolárov). Vzniklo nové ekonomické prostredie, ktoré nás obklopuje. Musíme očakávať výrazné prehodnotenie fungovania ekonomík. Moderné ekonomické ďalekohľady – ekonometrické modely – sondujú dôkladne ekonomický priestor a tak nám ponúkajú pohľady, vhľad do, ako hovorí Roberts, potrebného fungovania ekonomického priestoru. Rozšírili už dávno naše poznanie ekonomických zákonov. Tento pokrok posunul obrovský kus vpred poznanie našich ekonomických horizontov (leontievov model).

Veda nám ponúka celkom nový celkový pohľad na to, čo máme s ekonomikou robiť, nie svojvôľu. Existujú hlboké spojitosti medzi prvkami ekonomiky, odvetviami, či podnikmi. Sily, ktoré nás dnes ovládajú ne sú optimálnym riešením, uspokojujú svoje sebecké potreby.

 

Roberts v diele rozobral a riešil predovšetkým odborné ekonomické otázky, zlyhanie kapitalizmu, odlíšil dobre podložené tvrdenia o fungovaní ekonomiky od žby po zisku a odlíšil ich aj od špekulácií a poukázať na záhady, ktoré sa skrývajú v pozadí. Musíme dôkladne poznať „tkanivo“ nášho ekonomického vesmíru.

Pokrok vedy spočíva v rozpoznávaní správania sa, fungovania a pravidelností v ekonomike, takže čoraz viac a viac javov možno zahrnúť do všeobecných ekonomických kategórií a zákonov, čo nám ukázal Tinbergen. Cieľom, teoretikov je vyjadriť ekonomické vzťahy a zákony zjednotenou sústavou rovníc, a popri nich ešte niekoľkými číslami, pomermi, aby sme chápali čo sa v ekonomike deje. Zostáva však fundamentálna vec, aby banky a finančný sektor neobchádzali ekonómiu, a aby dnešní ekonómovia, ako rôzni poradcovia, presadzovali a aplikovali jej hlboké poznatky.

 

Ekonomickú rozprávku o trhoch, ktoré naprávajú každé pochybenie, sa už rozprávať nedá. Preto Západ upadá.

 

Hviezdoslav:  Preklady z nemeckých básnikov : SCHILLER  – Deľba zeme:

 

„Keď v kraji snov si hlivel“, povyčítal

mu boh, “nuž nerepc, nesliň do neba,

Kdes´ bol, keď delili svet? Lelky chytal?“

Som bol, tak poet, u teba.

 

 

Prof. J. Husár 

Bratislava 3/4/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

28 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Pavel Sobolič
Pavel Sobolič
11. apríla 2024 12:04

Vážený pán profesor,
       dovolím si uviesť k textu niekoľko poznámok, či námietok. Najmä
       1. Dnes „zlyhal“ nielen „kapitalizmus voľného obchodu“, ale zlyhal celý kapitalizmus ako ekonomicko-politický spoločenský systém existujúci na ekonómii vytvorenej na kapitále. Ak k rovnakému záveru dospel vo svojom diele aj „významný ekonóm USA“, to môže k podpore tohto tvrdenia znalými už dávno, ešte v období, keď to bolo „neslýchané“, neprijateľné a postihované, len prospieť. Tí sú dnes na pokraji spoločnosti, sú adresátmi najhrubších primitívnych dehonestácií, posmeškov a pohŕdania. Ako dlho bolo treba čakať, kým sa „odchýlky“ od hlavného názorového prúdu označované ako „konšpirácie“, stali skutočnosťou a nespochybniteľné aj „odbornými autoritami“? Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že pravda sa raz stane akceptovateľnou! Ale za akú cenu!
       2.  „Nový svetový poriadok“ nevznikne „presúvaním ekonomickej moci“ na iné „zoskupenia štátov“. Spravodlivý „nový svetový poriadok“ môže vzniknúť len na novej vedeckej, a tým aj objektívnej ekonómii, v súlade s prírodnými zákonmi. „Dominantné postavenie v ňom“ zaujmú najvyspelejšie spoločenstvá schopné konať najväčší rozsah práce. Nie špekulácie a čarovanie z „krištáľovej gule“ vydávané za vedu.
       3. „Výrazné prepady v sociálnej oblasti“ (no ani z ďaleka nielen v tejto) sú priamym dôsledkom „vymožeností slobody a demokracie“ a kapitalizmu toľko „velebeného“politikmi a všakovakými „odborníkmi“. Tých z najvyšších vedeckých ustanovizní nevynímajúc!
       4  „Zneužitie súkromnej moci v doposiaľ nevídanom merítku, deregulačná politika, ktorá umožnila nebývalú a bezprecedentnú koncentráciu moci vo finančnom sektore“ sú len dôsledkom pravidiel doterajšej ekonómie. Nie dôsledkom deregulácie amerických finančných trhov. Nie sú ani primárnou príčinou nežiaducich spoločenských javov a ani hlavnou príčinou globálnej ekonomickej a finančnej krízy. Finančná kríza je súčasťou ekonomickej krízy. Objektívne neexistujú nijaké dôvody na ich oddeľovanie. „Finančné“ je imanentnou súčasťou „ekonomické“. Ich oddeľovanie umožňuje doterajšia ekonómia. Bez toho, aby „odborníci“ namietali, nie to ešte odôvodňovali, či dožadovali sa odôvodnenia. Primárnou príčinou je doterajšia ekonómia!
        A nemožno hovoriť ani o „priamom dôsledku nadmernej ekonomickej slobody“. Akúkoľvek vedu, a teda aj ekonomickú, možno sotva spájať s nejakou „slobodou“. Ekonomika musí byť vytváraná na verifikovateľných pravidlách, na dohodnutej metrike. V nej nie je priestor pre slobodu. Každá veda je a musí byť založená na objektívnom základe. Tá súčasná ekonomická, ktorá sa vydáva za vedu, takou celkom určite nie je! Už len označenia „lacná pracovná sila“, „offshoring“, či „voľný obchod“ by mali priviesť každého uvažujúceho človeka k otázke: ako je to vôbec možné? Odpoveďou je: Nuž len tak, že obsah týchto slov „visí v prievane“ slobodnej dohody účastníkov trhu bez ukotvenia v pevnom, objektívnom (resp. objektivizovanom) základe! Niečo také je v akýchkoľvek iných oblastiach života spoločnosti nepredstaviteľné a neakceptovateľné, no v doterajšej ekonómii nielen bežné, ale úplne samozrejmé (!?).  
       5  Je pravdou, že „pre krajinu je dôležité stať sa sídlom hospodárskej činnosti“. V doterajšej ekonómii však rozhodne nie je pravdou tvrdenie autora „nech korporáciu vlastní ktokoľvek“! Aby bolo pravdou aj toto tvrdenie, ekonómia sa musí zásadne zmeniť! Až potom – a len tak – sa stanú práca i pracovať zmysluplnými a „oplatí“ sa pracovať v každej krajine. Nie špekulácie a chytráčenie na úkor iných! Výsledkom doterajšej ekonomickej praxe umožňujúcej (okrem iného) získať peniaze aj inak ako prácou (takže pracovať sa vlastne neoplatí), je znevažovanie práce a vyhýbanie sa poctivej práci. Rýchlo a nebezpečne osvojovaným výsledkom najmä mládežou.
       6. Nielen „výroba každého tovaru žiada svoj vlastný podiel“ výrobných činiteľov. Ten si žiada každý hospodársky proces – bez ohľadu na to, či má (vrátane jeho výsledku) materiálny alebo nemateriálny charakter. Skutočnosť, že autor diela oddeľuje prácu od kapitálu dokazuje, že aj on vníma kapitál rovnako ako všetci ostatní – tak, ako ich učili v školách. V skutočnosti však kapitál svojou podstatou nemôže „súťažiť s prácou“ a „ani ju nemôže nahradiť“! Preto, lebo práca, jej hodnota, je súčasťou kapitálu!
       7. Ak podľa autora „potrebujeme novú ekonómiu pre celý svet“, to je ozaj to, čo dnes svet popri mieri potrebuje najviac!
       8. V novej ekonómii budú mať peniaze, a tým aj „finančné inštitúcie“ inú úlohu, poslanie i vlastnosti ako v tej doterajšej.
       9  „Dve hlavné ospravedlnenia trhového kapitalizmu“ a ani žiadne iné dnes už neexistujú.
       10. Pri jednostrannom demagogickom propagandistickom „informovaní“ verejnosti „prostredníctvom volebnej urny nie je možné dosiahnuť zmeny“ nikdy. To bude možné až vtedy, keď bude volebné právo zavŕšením vzdelávacieho procesu aj o objektívnom charaktere spoločenského vývoja, o ktorom verejne dnes nikto nikde nehovorí! A žiaľ, verejnosť sa nezaujatého vzdelávania i objektívneho informovania ani nedožaduje! Aj napriek tomu, že si za ne platí!
       11. Aj obsah časti „kde sa všetky tie peniaze minuli“ je len priamym dôsledkom doterajšej ekonómie kapitalizmu založenej na existencii kapitálu. Odstránením kapitálu z ekonómie zanikne aj „Richstane“ (no ani zďaleka nielen!).
       12. Charakteristickým rysom zlyhania štátu je, že jeho právny poriadok i orgány vytvárané na ekonomických kapitálových vzťahoch, ktoré aj so súkromnými záujmami všestranne chránia, nedokážu (a ani nemôžu) podvodnému pôsobeniu jednotlivcov, či skupín využívajúcich všemocné, vo vetre zavesené bezcenné peniaze, nijako zabrániť.   
       13 Skutočnosť, že riadenie hospodárskych procesov je jedným z výrobných činiteľov, je už známa. Aj to, že kapitál, hoci je dodnes všeobecne považovaný za výrobný činiteľ, v skutočnosti ním nie je.  
       14. Matematické vyjadrenia ekonomických vzťahov uvedené v príklade vyvolávajú vážne pochybnosti o ich správnosti. Napr. úroveň národného príjmu (Y) môže byť asi ťažko funkčnou hodnotou výdavkov vlády (G) a masy peňazí (M) uvedených ako premenné tejto funkcie. Národný príjem závisí od celkom inej premennej. Tou je hodnota práce človeka. Národný príjem je tak ∑ hodnôt práce človeka (všetkej, nielen tzv. produktívnej) vykonanej v národnom hospodárstve v hodnotenom období. Výdavky vlády i masa peňazí sú už len jej účelovo viazanými číselnými (G – čiastkovými, M – celkovými) vyjadreniami. Vo všeobecnosti tak môžu byť matematické vyjadrenia ekonomických vzťahov akokoľvek správne, ak však budú pracovať s konkrétnymi, ale nekorektnými hodnotami, nemôžu byť správne ani ich výsledky. A doterajšia ekonómia, žiaľ, pracuje s „hausnumerami“ bez väzby na akýkoľvek etalón! A nikto z „odborníkov“ nenamieta, neodôvodňuje a už vôbec neponúka riešenie! Všeobecne sa má sa za to, že táto úloha je mimoriadne náročná a zložitá, čo iste je. Avšak zďaleka nie tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
       15. „Nové ekonomické prostredie, ktoré nás obklopuje“ je vážne, nevyliečiteľne choré a vyžaduje chirurgický zákrok. Musí tak vzniknúť úplne nové – s objektívnou ekonómiou, ktorému nebude dominovať kapitál s jeho vzťahmi a najmä dôsledkami!
       16  Áno, v ekonomike nemôže existovať svojvôľa! S odstránením tej doterajšej celkom určite zaniknú aj „sily, ktoré nás dnes ovládajú“. Tie sú skryté v doterajšej ekonómii. Práve tá umožňuje „uspokojovať sebecké potreby“ (na úkor spoločenských). S takou praxou je nevyhnutné čo najskôr skoncovať! Definitívne a navždy!
       17. Ak „Roberts v diele … odlíšil dobre podložené tvrdenia o fungovaní ekonomiky od túžby po zisku“, zjavne prehliadol, že v ekonomike reflektujúcej reálne hospodárske procesy, zisk nemôže existovať.
       18. „Aký zmus bude v budúcnosti“ nie je nijako podstatné a ani dôležité! Rozhodujúce je, aká bude ekonómia! Či sa už konečne stane vedou, alebo zostane naďalej pavedou. Kľúčové je, že kapitalizmus celkom iste vystrieda iná ekonomicko-politická spoločenská formácia! Bez ohľadu na to, či to bude niekto chcieť alebo nie! Iste, za predpokladu, ktorý je zároveň podmienkou, že človek svoju civilizáciu v dôsledku vlastnej nevedomosti nezničí! Otázkou tak len je, kedy táto zmena nastane. A – či ju bude človek schopný nastoliť skôr, ako dôjde k zmene prirodzeným vývojom. Preto je také dôležité poznanie! Žiaľ, je pravdou, že „Naši ekonómovia nerozvíjajú teóriu, ktorá by definovala a nakreslila fungovanie trvale udržateľného ekonomického systému.“ A ja dodám, že pri doterajších prístupoch ani nemôžu!
Vážený pán profesor,
       záverom poznamenávam, že adresátmi výstupov Vášho obdivuhodného neochabujúceho úsilia o rozšírovanie poznatkov a nasmerovanie trajektórie ďalšieho vývoja spoločnosti žiaducim smerom by mali byť najmä tí, ktorí môžu takú zmenu reálne uskutočniť. Tými súčasní ústavní činitelia, ktorých sa v dobrej viere opakovane márne pokúšate osloviť, rozhodne nie sú. Tí sú len „bábkami“, vykonávateľmi dobre premyslených, zdanlivo skrytých záujmov. „Šnúrky“ za oponou vedú ich zdanlivo neviditeľní nositelia. Záujmy všetkých (na scéne i za oponou) sú presne také, akí sú to ľudia, aké je ich videnie sveta. A tí/to sú/je presne také, k akým ich naučila a vychovala doterajšia ekonómia. Svet preto nevyhnutne potrebuje novú, objektívnu ekonómiu! Ak vzhľadom na obmedzené poznanie človeka nemôže byť dnes ešte exaktnou, musí byť aspoň kvázi exaktnou. Pokiaľ je ešte čas! Už zajtra môže byť neskoro!
S úprimným pozdravom  Pavel Sobolič

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
7. apríla 2024 23:08

Všeobecný pocit, že kapitalizmus končí, je potrebné akcelerovať formulovaním reálnej alternatívy. Možno je AI (umelá inteligencia) „príchodom spasiteľa“. Umožní kapacitne aj procesne organizovať hospodársku činnosť podľa všeobecne prospešných pravidiel. Takéto pravidlá sú spravodlivé len ak vzniknú dohodou kompetentných a informovaných občanov. Cesta k „vykúpeniu“ teda začína prípravou – vzdelaním a prístupom k informáciám! A tento článok je míľnikom na tejto ceste…

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
4. apríla 2024 16:18

Pán profesor, pevne dúfam, že raz Vašu osvetu budú uverejňovať vážené denníky a hospodárske týždenníky. Dnes je to žiaľ u nás nemožné…
V závere obrovská pravda: Ekonomickú rozprávku o trhoch, ktoré naprávajú každé pochybenie, sa už rozprávať nedá
Ale na našich vysokých školách a súkromných univerzitách to ešte furt študentom vtĺkajú do hlavy…aj keď už všetci vedia, že ekonomika sa zvrhla na súbor neodborných politických zásahov od „bruselu“ cez FED a ECB až po republikové vlády…ešte aj u nás dnes aktuálne, ak ste počúvali v TA3 „experta“ Kažimíra z NBS, či koo-guvernéra ktorý ani nevie po slovensky, lebo je cudzinec, tak už viete…čo sú to politické zásahy.
Správne píše Rowan Gibson v zborníku 24 manažérskych mysliteľov „Rethinking the future“: „A ako je to s tou báječnou cestou kapitalizmu?…a zrazu vidíme, že cesta pred nami končí!“…
…a my pritom máme odskúšané cesty z minulosti, ktoré vytiahli ľud náš z prvorepublikovej biedy a vojnového rozvratu po 1945 – áno, bol to socialistický hospodársky a sociálny systém…o čom už mladé generácie ani netušia. Bože, ako by sa nám dnes zišlo mať tých 5 biliónov Kčs len vo výrobných investíciách, čo odovzdal socialistický hospodársky systém k 31.decembru 1989 – a pritom mal štátny rozpočet ČSSR vyrovnaný a nezadĺžený.

Roman Lindauer
Roman Lindauer
4. apríla 2024 11:23

Vážený pane profesore,
děkuji za zajímavý článek, který je potvrdil můj dlouhodobý pocit, že jsme ve zlomovém období ekonomických vztahů. Podle mého názoru je třeba rozvinout novou ekonomiku, která bude zaměřená na trochu jiné hodnoty a cesty, než tomu bylo doposud.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 14:51
Odpovedať  Roman Lindauer

Vážený pán Roman,
ekonomická veda sa rozvíja, veď o tom je aj Vaše dielo Influential Corporations. Žiaľ v reálnom živote prišlo k jej degradácii a to aj zásluhou tých, čo sa majú strať predovšetkým o kolobeh peňazí, teda centrálnymi bankami. Zato zlyháva kapitalizmus. Ne je vyriešení problém regulácie a zato sa rozmáha deregulácia. Voľný obchod nie je taký ako ho chápal A. Smith. Rozmohla sa plutokracia. A tak výhliadky na cestu vpred sú na nízkom stupni realizácie. Ekonomický rozvoj ako bol pri ekonomickej vede Keynesa po vojne je už v nenávratne.
Ďakujem

jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
4. apríla 2024 9:37

 “ Sily, ktoré nás dnes ovládajú nie sú optimálnym riešením, uspokojujú svoje sebecké potreby.“ Myslím si, že táto veta sumarizuje úvahu p. Profesora. Áno, v tejto vete je zašifrovaný jeho poznatok o tom, že základnou podmienkou funkčnej ekonomiky je „neekonomická“ morálka, humanizmus. Ekonomika totiž môže byť funkčná iba ak všetci ľudia /aj samoľúbi bankstri a politici/ pochopia, že „kapitál“ bez ľudskej práce, ergo bez človeka, stráca akýkoľvek zmysel /aj pre nich/. Len poznanie tohto faktu a z toho vyplývajúce bezvýhradné a /bez výnimkové/ akceptovanie kresťanských morálnych zákonov každým členom ľudského spoločenstva zabráni entrópii systému a zániku našej civilizácie.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 10:01
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
ďakujem veľmi pekne. Veľmi presne ste vystihli podstatu a to v prvej vete. Hlavne banky a veľké podniky zneužívajú súkromnú moci v dosiaľ nevídanom merítku. A preto je dôležité, aby sme si uvedomili potrebu voľby do europarlamentu takých ľudí, ktorí sú odborne zdatní; nemôžu to byť iba zástupcovi strán istého ideologického smerovania. Ricardo, považujeme ho za otca ekonómie, bol členom snemovne, ale vystupoval v záujme dobrého chodu ekonomiky, vedel odborne argumentovať. EÚ mala smernicu o zakrivenosti uhoriek, čo v knihe spomína aj Roberts, je priam eklatantná neznalosť toho, čo sa deje v ekonomike. Nie uhorky sú dôležité, ale optimálna veľkosť množstva finančných tokov v ekonomike, iste musí byť väčšie G, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb ako daň z vína.
Ďakujem
jhusár

prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
prof. RNDr. Michal Greguš, PhD.
3. apríla 2024 22:03

Milý pán profesor,
 Veľmi zaujímavý a poučný článok. Nevedel som o existencii Robertsovej publikácie.
Informáciu o vašom článku som rozposlal niektorým svojim študentom u ktorých som predpokladal, že ich to bude zaujímať.
Príjemný deň a veľa ďalších skvelých článkov ako je tento a všetky vaše predošlé…
 

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 8:10

Vážený pán profesor,
kniha sa nevenuje iba Spojeným štátom. Možno sa nám ich problémy môžu zdať príliš vzdialené, ale pravý opak je pravdou. USA prežívajú trendy, ktoré opisuje Roberts, teda aj chudobu, ale ako uvádza Roberts, následne sa trendy z USA šíria do ďalších vyspelých krajín. Ignorovať jeho varovania by sme nemali. Sledovali sme „grécku tragédiu“.Tvrdenie Robertsa, a síce, ako som v úvahe uviedol, citoval: „zdôraznil som, že dobre premyslená regulácia môže byť výrobným faktorom, ktorého zásluhou dôjde k navýšeniu HDP:“ Veď práve to dovoľujú ekonometrické modely.
Ďakujem
jhusár

Branislav Čech
Branislav Čech
3. apríla 2024 19:56

Vážený pán profesor Husár,
tak ako už v niekoľkých reakciách na predchádzajúce Vaše články musím len zopakovať to – čo aj sám naznačujete, že tu už nám v rovniciach reálnej ekonomiky chýba viacero premenných… K – korupcia, V – vydieranie, M – morálne hodnoty zodpovedných za fungovanie hospodárstva … V ideálnom svete by sme sa jednoducho riadili skúsenosťami a dávno objavenými vzorcami ekonomiky… Žiaľ máme do činenia s morálne skazenými pandrlákmi, ktorým vôbec nejde o všeobecné dobro na prospech celého spoločenstva, ale o nenažratosť vyvolených na úkor tých ostatných. A v tom prípade nemáte toho (zodpovedného štátneho úradníka), ktorý by si dal poradiť.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 10:26
Odpovedať  Branislav Čech

Vážený pán inžinier,
toto som skopíroval zo životopisu A. Smitha, otca ekonómie
·        The Theory of Moral Sentiments1759:(najnovšie vydanie v češtine: Teorie mravních citů. Praha, Liberální institut, 2004)
·        Lectures on Jurisprudence1766
·        An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations1776
(najnovšie vydanie v češtine: Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha, Liberální institut, 2001)
A. Smith predovšetkým napísal dielo o morálke a to v roku 1759 a potom napísal dielo o ekonómii An Inquiiry…, kde položil základy ekonomických vied. Napísal aj dielo Jurisprudence. Ale to musia vedieť aj ekonómovia v parlamente v Bruseli, či ekonómovia v NR SR. Ako to, že po 250 rokoch nám robí problém m o r á l k a?
Ďakujem
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
3. apríla 2024 13:24

Zlyháva kapitalizmus, zlyhal aj socializmus a čo ich spája? Hlúpa makroekonómia!!! To makroekonómia zlyháva v podmienkach voľného trhu i 100% regulácie po čas socializmu. Nuž a to je všetko. Netreba hľadať cestu či viac alebo menej regulácie, ale odstrániť z medziľudských vzťahov makroekonómiu a jej monoteistického boha Zisk!!!
Zisk ako solitér, bez svojho protipólu straty (nákladu) je absolútna nula, teda absolútne nič, ktorým sa riedi, falšuje, a kradne či hlúpo prerozdeľuje (v socializme) realita.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. apríla 2024 14:13
Odpovedať  Andrej Sablič

Pán Sablič,
úvaha je o inom.
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
4. apríla 2024 5:08
Odpovedať  Jaroslav Husár

Vážený pán profesor Husár!
Úvaha je o tom v akej spoločensko-ekonomickej formácii chceme žiť. Poznáme zatiaľ štyri. Otrokársku, feudálnu, kapitalistickú a socialistickú. Každá je iná i, keď majú mnohé spoločné prvky. Ja hovorím o tom, že zatiaľ ani jedna z nich nespĺňa kritéria formácie rozumnej, spravodlivej a mierovej!!! Príčina je v ekonomických vzťahoch, na ktorých sú tieto formácie založené. Podstatu kapitalistickej i socialistickej tvorí makroekonómia. Rozdiel je len vo vlastníctve.
Ja volám a nielen volám, ale aj navrhujem revolučnú zmenu, aby sme si sformovali novú ekonomickú vedu s pevnou mernou jednotkou na oceňovanie „Spoločenskej hodnoty produktu„. Nie je to žiadna fantázia, pretože mikroekonómia takto pracuje, a to, preto, že v nej peňažná mena nie je premenná ako v makroekonómii!!!
Toto je vedecký prístup k problému a nie to kto, čo povedal či napísal
S úctou!
Andrej Sablič

Ivan
Ivan
3. apríla 2024 12:13

Ďakujem pán profesor za výborný článok. Len ako ďalej ???? Pán Moravčík – pokiaľ nie súkromné vlastníctvo – ale celospoločenské ????? – čo si pod týmto názvom predstavujete ?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. apríla 2024 12:47
Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
len nie tak ako v Grécku. Roberts veľmi podrobne rozoberá, čo sa stalo v Grécku, kde mimoriadne zasahovali ECB aj MMF. V ich prospech. Veď spôsobili aj to že premiér Papandreu rezignoval. Na s. 143 píše, že podľa vtedajčích spravodajských relácií si nemecká kancelárka A. Merkelová a francúzsky prezident N. Sarkozy gratulovali, že sa im podarilo zosadiť premiérov Grécka a Talianska. Aj preto (takých je viac) som aj svoju úvahu nazval tak ako som nazval.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
3. apríla 2024 15:48
Odpovedať  Jaroslav Husár

Kapitalizmus ako taký skončil…to už sú len črepy…Stačí naštudovať dielo „Ekonomika po kapitalizme“, Parlamentná knižnica NR SR na severných hradbách Hradu, ISBN-978-80-89726-99-8, VYD.IRIS 2017, autor učebnice Ing.Peter Zajac-Vanka

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 10:14
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
napísal si dielo, a zato vieš argumentovať, dal si pojmu ekonomika zmysel, ukázal si podstatu riadenia ekonomiky, potrebu znalosti ekonomických zákonov. Iste by potom Roberts nemusel mať nadpisy častí svojho diela, ako podvod bankových gangstrov, skaza v dôsledku globalizácie, či kam sa všetky tie peniaze minuli. Má aj časť Plánovanie pre plný svet. Velikán, ktorý napísal viac ako 10 kníh a bol námestník ministra financií, iste vie o čom hovorí. Významný nemecký ekonóm J. Maruschzik má časť Koniec európskych národných štátov. Krajina musí byť sídlom hospodárskej činnosti, žiaľ u nás sa zničilo viac ako 140 podnikov o čom si už hovoril. Ba, tiež žiaľ, musíme hovoriť o všadeprítomných nezdaroch.
Ďakujem
jaro

Marián Moravčík
3. apríla 2024 13:06
Odpovedať  Ivan

Bol som príliš stručný. Marxisti-leinovci nahradili súkromné vlastníctvo celospoločenským, ale obsah pojmu „vlastníctvo“ ponechali nezmenený. Stavali na výdobytkoch a vzťahoch kapitalizmu a mysleli si, že to je cesta do komunizmu.
Ale chyba. Ako zamestnanci sme v socializme stále pracovali „na cudzom“ a platili sme dane zo mzdy. Vzťahy medzi kapitálom a prácou ostali zachované a tak sme si v podstate ani nevšimli kedy a ako sa zrazu vrátil kapitalizmus. A to aj v ZSSR, o ktorom nám hovorili, že to už je všeľudový štát a zmena späť už nemala byť možná.
Téma zmeny obsahu vlastníctva je na dlhú (a možno búrlivú) diskusiu, no začal by som aspoň tým, čo by sa malo znemožniť vlastniť: vzduch, voda, pôda a nerastné suroviny, jedným slovom prírodné zdroje. Dôsledky by to malo mať také, že nikto by nemal mať právo na ekonomický prospech z takýchto zdrojov z titulu „vlastníctva“.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. apríla 2024 13:28

Pán inžinier,
máte pravdu. A práve juhoslovanský ekonómovia prišli s tézou, že treba redefinovať socialistické vlastníctvo Korač o tom píše v knihe Problomi teorie i prakse socialističke robne proizvodne u Jugoslaviji. Píše, že pracovný kolektív ako celko v Juhosláviji je súčasne prvým výrobcom, prvým upravljačom (správcom:) a prví prisvojovateľ produktov, ktorá svojou prácou vytvorí. Nuž a tento smer sa nerozvíjal, neobohacoval, nezdokonaľoval, ale prišlo k rozbitiu Juhoslávie.
Ďakujem
jhusár

Marta Slezáková
Marta Slezáková
3. apríla 2024 12:03

Nuž, teda, je to tak ako v rozprávke: zazvonil zvonec… Ekonomickej rozprávke o voľnom trhu je koniec ale kto sa z toho poučil? Situácia nevyzerá tak, že by Čína alebo Rusi išli zavádzať znovu regulovaný trh – zisk je stále prvoradý. A u koho sa hromadí? Nebolo by treba znova popremýšľať „što delať“ aby sa prestali roztvárať tie strašidelné nožnice rozporu medzi boháčmi a chudákmi?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. apríla 2024 12:53
Odpovedať  Marta Slezáková

Pani Slezáková,
veľmi dobré postrehy. Musíme aj v ekonómii rešpektovať vedecké poznatky nositeľov Nobelových cien, hlavne J. Tinbergena a V. V. Leontieva, lebo 2+2 = 4. Ako ukázal Roberts, banky povedali, že 2+2 = 5! Ale je dôležitá, aby aj europarlament rokoval o ekonomických otázkach a nerobili si tam dobrý deň z ekonómie. Pred 200 rokmi v parlamente v Anglicku predniesol Ricardo a obhájil jeho paradox o zahraničnom obchode. Dnes europarlament nemusí rokovať o ekonomických otázkach?
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
3. apríla 2024 9:49

Vynikajúce dielo. K tomu poznatku, že kapitalizmus nemá budúcnosť a je to slepá ulička, sa dá prísť rôznymi cestami, ale ak na to nepríde ekonóm, tak nie je vedecky poctivý.
Aj komunisti (marxizmus-leninizmus) hovorili, že kapitalizmus je v kríze a zničí sa sám, no aj tak neboli schopní pochopiť (som s nimi v dlhodobom filozofickom spore), že kapitalizmus je systémovo chybný a nedá sa na ňom stavať trvale udržateľný ekonomický systém. Budúca spoločnosť preto nemôže z kapitalizmu prevziať tie prvky, ktoré aj samotný kapitalizmus ničia. Kupodivu to nie je trh. Trh je len nástroj, dobrý sluha, ale zlý pán. Zlým pánom sa stáva vtedy, keď mu dovolíme určovať hodnotu vecí.
Hlavné, čo treba z kapitalizmu prekonať, je chápanie vlastníctva. Nielen zmena zo súkromného na celospoločenské, ale hlavne zmena obsahu – čo vlastník smie, čo nesmie, čo musí a čo všetko vôbec nie je možné „vlastniť“.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. apríla 2024 11:44

Pán inžinier,
áno, problémom je vlastníctvo. Ale vieme, že bolo otrokárstvo, feudalizmus a kapitalizmus. Aký zmus bude budúcnosť. Roberts v časti Koniec suverenity píše: európsky kríza zvrchovaného dlhu je využívaná k 3 cieľom. Prvým je ochrana bankárov (bol ste bankár) pred ich vlastnými o m y l m i tým, že sa náklady presunú na bedrá Európanov. Druhým je zmena pravidiel, ktorými sa riadi Európska centrálna banka. A tretím cieľom je zrušenie hospodárskej a politickej suverenity členských krajín Európskej únie.
Naši ekonómovia nerozvíjajú teóriu, ktorá by definovala a nakreslila fungovanie trvale udržateľného ekonomického systému.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
3. apríla 2024 12:51
Odpovedať  Jaroslav Husár

Máte pravdu, pán profesor. Dnešní ekonómovia sa neorientujú ani svojom vlastnom ihrisku, nieto ešte aby boli schopní projektovať transformáciu ekonomiky.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
4. apríla 2024 10:12

Pán profesor, ako vždy podnetné námety, ale aj zaujímavá diskúsia. Len jednu poznámku. Neodznel vplyv politiky resp. politikov!.EU vznikla na základe hodnôt a potrieb, možno aj ako nevyhnutnosť. Čo predstavuje EU dnes?! Kto ju dostal do takého stavu? No politika, politici bez zásad, bez pravidiel. Alebo príklad šport( nemusí byť všeobecne v centre pozornosti všetkých) je to celosvetový fenomén. Olympijské hry sú staré viac ako 2000 rokov. Vznikli ako férová potreba spoločnosti súťažiť. Nuž a koľko je dnes v športe politiky?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. apríla 2024 10:43
Odpovedať  Ondrej Barič

Vážený pán inžinier,
ešte ako ministrovi som p. Korčokovi napísal dlhý list o tom čo zanechali slovenskí ekonómovia z rokov 1964/70. Diela mali 400/500 strán a riešili aj otázky zaostávania Slovenska za Českom. Tam som napísal:
„Avšak chcem sa nad problémom, obsahom konferencie, hlbšie zamyslieť. Nemôžem nezačať rokom 1950 kedy R. Schumann inicioval ECSC (European Coal and Steel Community, mala cieľ – pár štátov), či vznik Comecon (Council for Mutual Economic Assistence, mala cieľ – pár štátov) z roku 1949, aj rokom 1957 a vznikom EEC (European Economic Community, mala cieľ – niekoľko štátov) a samozrejme nakoniec rokom 1988 a vznikom Delors Committee. Ako viete, bolo prijatých 5 Maastrichtských kritérií, úplne nevhodných na dôkladné ekonomické porovnávanie a prognózovanie, či hlbokú ekonomickú analýzu. Predovšetkým preto, že sú v peniazoch.“
No a dnes kritizuje EÚ aj P. C. Roberts. Tvorcovia EÚ asi nevedeli kde a ako.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
4. apríla 2024 22:28
Odpovedať  Ondrej Barič

Pán Barič, pred 25 rokmi som videl EÚ ako nádejný projekt a v mene euro vtedy rástla celkom vážna konkurencia dolára. Ale EÚ rozvrátili práve USA. Nasadili do EÚ tých politikov bez zásad, proste len neschopné handrové bábky, presne tak ako sa snažia u nás.
Úplne otvorene to povedal Mike Benz u Tuckera Carlsona – Pentagon už nikde nemusí vysielať armádu. Je to oveľa jednoduchšie cez mimovládky, médiá a nastrčených politikov. Ovládnu ústavné funkcie a šmahom majú pod palcom aj miestnu armádu.