Slovensko a Európa v polykríze

Veľká hospodárska kríza bola celosvetovou ekonomickou krízou, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov . Pojem polykríza ekonómovia zaviedli nedávno. Globalizácia je na rázcestí.

 

Nedávny vývoj v EÚ treba vidieť v kontexte neporiadku a polykrízy, ktorú predovšetkým vygeneroval proces dezintegrácie neoliberálneho svetového poriadku a vznikom megakorporácií, o čom píše viacero ekonómov, hlavne ekonómovia z EuroMemo Group, v ktorej som bol 12 rokov členom. V septembri bude mať konferenciu s názvom Európa a svet po polykríze: možné budúcnosti. Témami budú

 

  • Európa vo svete ekologickej a sociálnej krízy
  • Európa vo svete zintezívňujúceho sa geopolitického konfliktu
  • Euro pri 25: teória a prax
  • Euro a režim transnacionálneho ekonomického vládnutia
  • Návrat k protekcionizmu vs globálny monetárny systém
  • Zamestnanosť a práca vo veku digitálnej a zelenej transformácie (tiež a špeciálne poľnohospodárstva)
  • EÚ ako globálny hráč v kontexte globálnej krízy a rôznych regiónov sveta

 

Všetko závažné ekonomické témy. Dnes mnohé štáty sveta čelia aj politickému chaosu, hlavne v dôsledku straty výhľadu prosperity a perspektívy ekonomického vývoja, rastúceho zadlženia ich ekonomiky a tlaku nezamestnanosti. Ekonómovia sú spoluzodpovední za ekonomický úpadok európskeho a západného sveta. Miesto aby nezaujate, nestranne a vedecky analyzovali zmeny v globálnej ekonomike Európy a sveta, aby mohli náležite reagovať, stávajú sa jednotlivé ekonomické školy otrokmi svojich ideologických princípov. Bežné je, že nerešpektujú, prehliadajú a zanedbávajú všetko, čo sa im do ich teórie nehodí.

Mnoho ekonómov je naviac skorumpovaných, nútení sú slúžiť záujmovým skupinám a politikom, zneužívajúcim demokratické princípy na svoje ciele. Slovenskí čitateľ bežne číta v tlači, že „Americký výrobca elektromobilov je blízko bankrotu, pomôcť nemusia ani veľké zľavy“, či „Státisícové dlhy a zlá povesť. Nemocnicu posiela banka do dražby“, či  „Vitajte vo svete deepfake. Neverte všetkému, čo vidíte a počujete“, „IBM v Bratislave hromadne prepúšťa, no dáva štedré odstupné. Vo firme vládne nervozita“, “ Vláda chce zatočiť s obchodníkmi“, „Američania si najímajú Slovákov na prácu, ktorú iní nezvládnu“. Aj to sú atribúty a prejavy polykrízy na Slovensku. Nehovoria o správnom fungovaní ekonomického systému SR.

 

Ekonómovia tvrdia, že polykríza vznikla multiplicitou šokov, ktoré sú rôznorodé, ale ktoré sú v interakcii a tak v celku, ako celok sa stávajú ešte viac hrozivými, otriasajúcimi, až desivými ako iba suma častí. V súčasnej európskej konfigurácii sa polykríza manifestuje cez množinu interaktívnych efektov, ktoré sa vzťahujú na, ako píšu viacerí ekonómovia, krízu morálky, klimatické zmeny, stratu biodiverzity, efekty COVIDu, problémy s energiami, rast životných nákladov, sociálnu starostlivosť, krízu reprodukcie obyvateľstva, rastúcu nerovnosť, vojnu na Ukrajine, vznikajúci nepredvídané rivalita medzi USA a Čínou, a žiaľ, krízu demokracie. Robert Skidelsky, člen britskej snemovne lordov, napísal článok v Denníku N s názvom Postkapitalistický pesimizmus.

 

Pozrime si ešte iné naše skutočnosti. Dlh verejnej správy v roku 2022 dosiahol 63,38 mld. eur, čo je ozaj hrozivé číslo. Ale po roku 1992 bolo na Slovensku zničených viac ako 140 priemyselných podnikov, ba až 140 000 ľudí odišlo pracovať do cudziny. Máme zničené poľnohospodárstvo, hoc aj Nemci aj Francúzi obdivovali naše JRD, sprevádzal som ich. Denne dovážame na Slovensko 800 vagónov potravín. Keďže aj konferencia EuroMemo Group bude mať, ako čitateľ vidí, tému problém poľnohospodárstva, pozrime si hlbšie reálne fakty o našom poľnohospodárstve.

Na Slovensku trvale rednú stáda dobytka, vrátane kráv. Kým ešte v roku 1990 sa chovalo 65 – 70 kusov dobytka na sto hektárov pôdy, z čoho bolo v intenzívnych okresoch 25 až 30 dojníc, teraz pripadá na sto hektárov pôdy už len šesť kráv! Za 27 rokov klesli počty dojníc z 565-tisíc zvierat na odhadovaných 115-tisíc a produkcia mlieka upadla z 1,850 miliardy litrov na tohto roku očakávaných okolo 800 miliónov litrov. Adekvátne klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 265 kilogramov na čosi viac ako 160 kilogramov na osobu a rok. V spotrebe mlieka sme najhorší v Európe. Nič povzbudivé …

 

To sú tiež fakty, ktoré hovoria o polykríze na Slovensku. Aby sme si hlbšie uvedomili problémy ekonomiky SR, spomeniem zlikvidované a sprivatizované podniky iba za chemický priemysel:

SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov a to:

 

Slovnaft Bratislava, vybudovali 1957-1963, postupne
sa rozširoval, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov

Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave

Matador v Bratislave

Benzinol v Bratislave

Chemika v Bratislave

Petrochémia v Dubovej

Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch

Chemolak Smolenice

Považské chemické závody v Žiline

Duslo Šala

 

Chemko Strážske

Slovenské lučobné závody v Hnúšti

Chemlon v Humennom

Chemosvit vo Svite

Fosfa Poštorná

Slovenský hodváb v Senici

Gumárne 1. mája v Púchove

Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach

Plastika v Nitre

Rafinéria Vojany

 

Dovolím, ba musím, spomenúť aj tieto fakty. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu G. Myrdal navrhol zrealizovať komparáciu krajín regiónu EHK na báze I/O analýzy. Metodiku (mám ju) pripravil doc. J. Skolka a dr. P. Valppu (Fínka) pod názvom Note on the first analysis of the set of standardized input-output tables for ECE countries. Pracoval som na nej a bol som zodpovedný za I/O tabuľky niekoľkých krajín.

EÚ nám nič také pri vstupe neponúkla, iba vyžadovali kapitoly.

Načo?

Prehľad o výkonnosti našej ekonomiky mala EÚ dať naša I/O tabuľka. 29 kapitol sme nepotrebovali, mali sme I/O tabuľku o 300 odvetviach, teda skutočne priam mikroskopický pohľad na ekonomiku Československa. Naša I/O tabuľka mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, najväčšiu mal ZSSR (400odvetví) a najviac chýb mala I/O Belgicka. Na veľkom regionálnom modely nám mali ukázať výhody nového združenia krajín, teda EÚ v niekoľkých variantoch.

Nevedeli to naši vyjednávači?

Čitateľ už iste zabudol, že Európska rada udelí krajine štatút kandidátskej krajiny na základe stanoviska Európskej komisie, ktoré sa vypracuje po predložení žiadosti danej krajiny o členstvo v EÚ. Počas prístupového procesu kandidátska krajina mala preukázať, že spĺňa prístupové (kodanské) kritériá a je schopná prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ. Ak majú kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny splniť podmienky členstva, vyžaduje sa od nich výrazné zameranie sa na základné reformy týkajúce sa právneho štátu, hospodárstva a fungovania demokratických inštitúcií aj verejnej správy. Veľmi všeobecné. Stav a fungovanie ekonomiky sa nedá exaktne opísať iba verbálne, čo boli kapitoly. Ekonomické vedy disponujú viacerými vedeckými metódami, ktoré využila aj EHK.

 

Čitateľovi si dovolím ešte pripomenúť, že  První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda pred 100 rokmi. Diel o vedeckom riadení je ozaj veľa. EÚ o tom nevedela? Mala využiť teda vedecké riadenie krajín EÚ. Analyzovala vedecky ekonomické pozície všetkých krajín, ktoré boli prijaté po roku 1999? Nepovedali nám toto a toto bude lepšie na Slovensku, ničili hospodársku kapacitu SR. Hovorili iba, že SR zaostáva. Mali nás presvedčiť, že presne vedia ako merať národohospodársku efektívnosť medzioblastného ekonomického vyrovnávania pristupujúcich krajín. Ba aj to, že v komplexe krajín porastie Váš export vďaka výkonnosti doterajších krajín EÚ.

 

Záver

Prečo je aj Slovensko v polykríze? Faktory sú iné ako vo Francúzku, či Nemecku. Zástupcovia EÚ mali poznať ekonomickú silu Slovenska pred vstupom, výkonnosť jeho ekonomiky, o ktorej som už písal v Reminiscenciách a iba pripomeniem, že Československo bolo v počte obyvateľov v Európe na 9. mieste. Pozície odvetví, zvlášť chemického, ich výkonnosť bola vždy vyššia ako pozícia 9.

Mali nám ukázať realizáciu konkrétnych atribútov EÚ, európske hodnoty, keďže EÚ fungovala už od roku 1993, mala 11 ročné skúsenosti.. Spoločnosť uhlia a ocele vznikla už v roku 1952 a to Francúzsko, Západní Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Spoločné fungovanie týchto ekonomík teda už bolo dobre známe, a museli písať kapitoly?

Vlády EÚ by dnes mali pochopiť a hlboko, vedecky spoznať možné budúce dôsledky polykrízy v Európe a vedci ekonómovia by mali pochopiť budúce možné scenáre, možno až utopistické.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 15/4/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

28 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Marián Moravčík
20. apríla 2024 9:56

Polykríza… zaujímavé, mnoho hovoriace, slovo.
Vladimír Žuffa, rodák z Liptova, lekárnik a veľmi talentovaný človek, napísal v 40-tych rokoch novátorskú knižku o analógiách medzi ekonomickými systémami a živými organizmami, od živnostníkov a podnikov až po nadnárodné celky. Škoda, že si ekonómovia z jeho prístupov nič neosvojili…
Polykríza je presne taký pojem, akoby požičaný z lekárskej terminológie (polymorbidita). Stáva sa, že lekár musí riešiť akútnu situáciu pacienta s mnohými traumami a v kritickom stave, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah. To nejde bez aspoň orientačnej diagnózy a anamnézy (to je to, čo v článkoch vytrvalo robíte vy) a stanovenia priorít liečenia.
„Business as usual“ je najhorší možný prístup. A ako píše nižšie Pavel Sobolič, keď sa niečo nedá opraviť, tak to bez sentimentu vymeňme.

Pavel Sobolič
Pavel Sobolič
17. apríla 2024 0:09

Vážený pán profesor, „polykríza“ i „proces dezintegrácie neoliberálneho svetového poriadku a vznik megakorporácií“, „politický chaos“, „rastúce zadlženie ekonomík“ i „tlak nezamestnanosti“ sú zákonitými, a teda istými, nevyhnutnými dôsledkami expanzie kapitálu. Áno, „ekonómovia sú spoluzodpovední za ekonomický úpadok …“. Spolu s vlastníkmi kapitálu, s nositeľmi ideológie i ekonómie založených na kapitále a so všetkými, ktorí určujú stratégiu domácej i zahraničnej politiky krajiny (no nielen) a kontrolujú jej ekonomiku. Pomoc tzv. „západu“ (vrátane vstupu SR do EÚ) mala len vytvoriť ilúziu a zastrieť oči verejnosti pred skutočnými dôvodmi potreby začlenenia do jeho globálnych štruktúr. „Projekt EÚ“ na základoch doterajšej ekonómie nemohol byť, nikdy nebol, nie je a ani nikdy nebude určený na podporu krajín rozširujúcich zoskupenie tých pôvodných. Vznikol najmä za účelom podpory kapitálu a oddialenia jeho prirodzeného zániku. Preto Vaše logické otázky i presvedčivé argumenty žiadny z jej orgánov nepotreboval. A určite nebude brať na ne nikdy zreteľ. Ani v súčasnosti a ani v budúcnosti. Zničujúcu deštrukciu hospodárskej základne Slovenska (no nielen) a brutálne znižovanie schopnosti jeho ekonomiky po r. 1989 aj s dôsledkami, musí dnes vnímať snáď už takmer každý. Pred dôsledkami reštaurácie kapitalizmu, ktoré sú už krutou realitou, znalí vystríhali dávno. „Aj Slovensko je v polykríze“ preto, že kapitalizmus je vo všeobecnej kríze vo svojom zákonitom terminálnom štádiu, z ktorej pre jeho zachovanie neexistuje nijaké východisko! Okrem vojny (ako vždy doteraz!)! Je zarážajúce a vysoko nebezpečné zároveň, že hoci aktuálne žijeme jej neprehliadnuteľnou prípravou, existuje toľko prívržencov tohto iracionálneho apokalyptického kurzu! Zodpovední za takýto stav mienky nemalej časti verejnosti sú rovnakí ako v prípade hospodárskeho úpadku – s masívnou podporou informačných prostriedkov. Východiskom je nová, autentická (pravá) ekonómia (okrem iného). Pokiaľ je ešte čas! S úctou  Pavel Sobolič  

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
17. apríla 2024 8:19
Odpovedať  Pavel Sobolič

Pán Sobolič,

vyjadrili ste sa veľmi zrozumiteľne. Napadlo ma, že iba dodám časť zo siedmej kapitoly v mojej knihe:

KAPITOLA 7 SYSTÉMOVÉ CHYBY ŠTÁTU

 
Kto si stojí slovu, čo priam zhŕkne svet,
komu nad statočnosť venca v nebi niet,
koho dar nezvedie, hrozba neskloní:
tomu moja pieseň slávou zazvoní.

                                                                                                         K. Kuzmány

 

Predtým ako čitateľ nájde nadpis Úvod, dovoľujem si čitateľovi ponúknuť moje poznámky z diela N. Machiavelli The Prince. Mám ich zato, že J. Tinbergen na seminári o úlohe vlády a štátu v ekonomike začal citovaním z tohto diela. Mám ho v angličtine a zvykol som z neho čítať svojim poslucháčom na prednáškach. Tinbergen nám prečítal túto vetu: „Čo sa stane je to, že ľudia s radosťou menia svojho vládcu, očakávajúc, že sa im bude dariť lepšie“. Diskusia trvala 3 hodiny. Machiavelli mal v roku 1498 30 rokov. Bol menovaný za tajomníka a druhého kancelára. Vo funkcii zotrval 14 rokov. Jeho dielo má 26 hláv. Z každej mám poznámky. Tu je krátky výpis z niektorých bodov diela. Čitateľ, pre poučenie začítaj sa.

 

Vladár

 

Uvádza mnoho tipov, ako dobre vládnuť. Vychádzal z toho, že každý človek je mocichtivý a hriešny. „Všetky štáty a dŕžavy, ktoré kedy vládli ľuďom, boli a sú alebo republiky, alebo vladárstva. Vladárstva sú dedičné alebo nové.“ Takto delí štáty, ale republikou sa v tomto diele nezaoberá.

 

Uznáva, že vladár by sa mal podrobiť akejsi prirodzenej morálke a zbytočne neklamať a nerobiť podvody. Je to ale však nutné pre blaho štátu, má použiť určité metódy. Vladár má takto konať cynicky a rozhodne, aby nedal šancu nepriateľom na víťazstvo. 

Podľa Machiavelliho sa štáty dajú rozdeliť na republiky a na kniežactvá a tie sa delia na dedičné, získané a novo vzniknuté. V svojom diele opisuje podrobnejšie iba kniežatstvo.

Pretože prichádza do štátu s už zavedenými zákonmi a pravidlami, stačí iba, ak sa vladár pohybuje v „šľapajach svojich predkov“, je obľúbený a neubližuje poddaným. Potom je na najlepšej ceste k úspechu. Machiavelli tvrdí, že dedičné knieža má menej príčin ubližovať niekomu, keďže na trón sa dostalo dedičnou formou a nemuselo o svoje postavenie bojovať. To je zásadný rozdiel od kniežatstiev nových. Tie sú často tzv. zmiešaným typom spoločenského zriadenia, keďže sú (alebo boli) súčasťou starého kniežatstva a ľud má možnosť porovnávať vládu. Často sa teda poddaní chopia zbrane, v nádeji na zmenu, väčšinou si práve naopak pohoršia.           

Úvod

 

Verím, že čitateľ pochopil, prečo som túto kapitolu nazval tak ako som ju nazval. Aj pre dávne skúsenosti vo Vladárovi. Možno, že niektorí z našich protagonistov o tomto diele vedel. Jeho skúsenosti však mali mať protagonisti. Po vzniku Slovenska sme mali menumonetárnu politiku v našich rukách. Veľká zmena, ktorá nám umožňovala tvorbu samostatnej makroekonomickej politiky. Vieme, že makroekonómia je sústava usporiadaných poznatkov. Na systémové chyby sa tak môžeme pozrieť z jej pohľadu.
Ďakujem
jhusár

Eva Jarábková
Eva Jarábková
16. apríla 2024 15:47

Milý pán profesor, ďakujem pekne za Vaše vedecké pojednanie. Je to pre mňa zmena po hodinách čítania zbytočných politických polemík a článkov plných nenávisti. 
Máte skvelý analytický pohľad na ekonomickú situáciu. Nič potešiteľné, ale dobre vedieť. So srdečným pozdravom Eva Jarábková. 
P.S. Ja opäť pre Vaše pobavenie pár ostatných epigramov:
Nedorátate sa
Ak chcete bez problémov
odplávať do ríše snov,
počítajte ovečky
a nie známych hlupákov.

S kým bankujete?
Od istého času 
plány s Ďurom nekujem,
vďaka anglickému kurzu
iba s Georgom bankujem. 

Historická Trnava
Nálezy a vykopávky 
začali nám na jar tak vadiť,
že sa bojíme aj zemiaky
na záhrade sadiť.

Ľahni a zostaň
So psom chodí na cvičenie
a doma nerozumie žene,
možno by mu prospelo,
učiť sa základným povelom. 

Hore bez
Nie je to vždy o sexe,
možno, keď ste mladí,
ale hore bez, môže byť
aj o zosadení vlády.

Zlý nápad
Pri stretnutí s medveďom
mŕtveho hrať chcel,
ale po dvoch minútach
ho vôbec hrať nemusel.

Eva Jarábková- Chabadová

Dušan
Dušan
16. apríla 2024 9:04

V prvom rade by bolo potrebné si uvedomiť pôvodné zámery v Európe po vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) alebo Montánnu úniu . Dôvod – Cieľom bolo v zmysle tzv. Schumannovho plánu, aby spoločný trh s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom a hospodárska spolupráca zabránili ďalšej európskej vojne. Spoločný trh sa podarilo vybudovať asi do roku 1957. Od roku 1993 sa táto organizácia pretransformovala do EÚ na základe Maastrichtskej, Amsterdamskej, Zmluva z Nice a v závere v roku 2009 Lisabonská zmluva. Všetko to boli dohody medzi jednotlivými štátmi vytvárajúcimi EÚ. Reprezentanti EÚ hlavne v Bruseli potupne sa pokúšali získať unitárne Európske združenie s vlastnou Ústavou, čo sa im nepodarilo a tak skúšajú to naďalej v záujme vytvorenia Federatívnej inštitúcie s centrálnou mocou.
My, už pri vstupe do EÚ sme museli splniť celý rad úloh v rámci našej legislatívy a najmä ekonomiky, kde hlavnou povinnosťou bolo „privatizovať ekonomiku štátu“. Táto „privatizácia“ predstavovala prenesenie vlastníctva prevažnej časti ekonomiky štátu do vlastníctva iných štátnych zahraničných a súkromných spoločností a transformáciu organizácie poľnohospodárstva a jeho privatizáciu. Všetky požiadavky sme splnili a prijali sme podmienky, ktoré sme museli akceptovať.
Pri vstupe do EÚ nám vytvorili také kritériá, vďaka našim „vyjednávačom“ ktorí nevedeli o čo ide a mysleli si ako to dobre v EU s nami myslia, že hodili celé fungujúce hospodárstvo, najmä konkurencieschopné poľnohospodárstvo, cez palubu. Dostali sme sa do situácie, hoci my ako zaostalý štát, sme museli akceptovať obmedzené dotácie a platby poľnohospodárom, čo pretrváva do súčasnosti. Stále naši poľnohospodári nemajú vyrovnané dotácie a platby s výrobcami z pôvodnej EÚ do roku 1990. Tieto krajiny si vytvorili priestor pre voľný trh a to sa nedá zvrátiť. Stále je to o tom, že niektorí sú „rovnejší“. A práve zakladajúce štáty EU majú zvýhodnenie svojich podnikov. Je to vidno, že poľnohospodári vo veľkej časti EU žiadajú o zrovnoprávnenie a zníženie byrokracie v oblasti poľnohospodárskej politiky EU. Či sa to stane nevedno. Stále sú dôležitejšie otázky ako je „Green deal“, migrácia, rodové otázky, ale blahobyt občanov zatiaľ nie je na programe.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 16:13
Odpovedať  Dušan

Vážený pán profesor,
som rád, že ste takto doplnili moju úvahu, ktorá je žiaľ skôr smutnejšia ako radostná. Skutočne staré krajiny EÚ sa uspokojili ich hospodárskym úspechom a jej rozšírenie brali ako príchod kapitálu, ktorý sa dá využiť. Nedali si čas na vysvetlenie istých javov, o ktorých vyjednávači nevedeli, nemohli vedieť, boli v eufórii. Žiaľ nepoznali ani naše výrobné kapacity a to, čo ekonomika dosiahla, čo som dokumentoval iba našim chemickým priemyslom, jeho orientáciou a aj rozmiestnením. Ale ani koncepcia EÚ nebola jasná, iba možno ich zámer. Ale ten zámer nemali ani naši vyjednávači. Dobre viete m že zámer vzniká na pozadí postoja autora k realite, teda v našom prípade ekonomickej realite, ktorá u nás, u ľudí žijúcich na Slovensku vyvolávala hrdosť. Teda zámer vzniká aj na báze životných skúseností. K tomu aká výkonná je ekonomika nestačí HDP, musíme poznať množinu ekonomických relácií, ktoré ekonomiku opisujú a iba ten čo pozná význam a zmysel ukazovateľov, dokáže posúdiť stav. Treba hlboko chápať ako funguje ekonomický systém.
Mňa ozaj trápi, že čo sa stane nevedno. Veľmi dobre to opísal P. C. Roberts v diele Selhání kapitalizmu volného trhu a ekonomický úpadek Západu: cesta k nové sbvetové ekonomice. A to súladí s tým, čo bude riešiť konfrencia EuroMemo Group v septembri. Slovenskí, zvlášť, vládni ekonómovia by si to mali vziať k srdcu. Už v roku 1560 náš M. Rakovský napísal dielo Knižočka o spoločenských vzťahoch v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej vrchnosti. Prečo ekonómovia EÚ nenapíšu také dielo? Iste ho nepripravia ani kandidáti do nového europarlamentu. Tu musíme požadovať zmenu spôsobu výberu kandidátov. Nielen politické subjekty aj odborné vedecké orgány sa majú na tom podielať. Veď ide o zmenu ako bude fungovať EÚ.
Ďakujem
jhusár

Dušan
Dušan
17. apríla 2024 9:50
Odpovedať  Jaroslav Husár

Teraz ani nejde o ekonomiku ale hlavne o politikárčenie a tézu „čím horšie tým lepšie“ (pre niektorých). Ešte dobre, že máte stále energiu na prezentovanie vedeckých prístupov pri tvorbe rozpočtu pre Slovensko v jeho záujme..

Branislav Čech
Branislav Čech
15. apríla 2024 21:21

Vážený pán profesor Husár,
ja myslím – ohľadom poslednej vety v závere – že oni tie scenáre veľmi dobre chápu a poznajú… A „niekomu“ tie utopistické scenáre aj vyhovujú…

František Severa
František Severa
15. apríla 2024 21:01

Domnievam sa, že v rámci studenej vojny sa v západnom svete, ktorého sme súčasťou, postupne formoval hierarchický systém anonýmneho kolektívneho rozhodovania na báze politicky účelových informácií (nechcem povedať priamo objednávok z jeho centra) v dôsledku čoho sa na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti celkom vytratila osobná zodpovednosť, ktorú vytlačil tento politický nátlak spojený s elimináciou nežiaducich informácií a ich zdrojov – v dôsledku rozširujúceho sa poznania tejto skutočnosti smerujúceho k čoraz väčšiemu odporu tento proces v súčasnosti prerastá do podoby globálnej vojenskej hrozby.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 16:37
Odpovedať  František Severa

Vážený pán inžinier,
jadrom problémov je strata morálky a strata zodpovednosti. Nie nie je za nič zodpovední. Veď to vidíte s COVIDom. Veľký problém vidím v tom, že na úrovni ekonomiky. Majú sa zostavovať každý štvrťrok. Tam vidieť väzby medi ekonomickými veličinami. Tam sa dá identifikovať prichádzajúca kríza. EÚ ich vyžaduje, ale ani ona ich na úrovni EÚ nekonštruuje. nezostavujeme systém národných účtov. Ale, pán inžinier, vôbec nepoznáme princípy hospodárskej politiky EÚ. A nositeľ Nobelovej ceny J. Tinbergen, môj učiteľ, má dve významné diela o hospodárskej politike, ak s konkrétnymi matematickými modelmi, ktoré možno obohacovaľ. Bol Holanďan a tak by ho mohli uznávať. Hospodárstvo EÚ nie je hospodárstvo 50 hektárového farmára. Mimoriadne významný je nadpis konferencie EuroMemo Group o polykríze. Tu bude iste poučenie. Kto je zodpovedný v 21. storočí za vznik krízy? Megakorporácie?
Ďakujem
jhusár
Ďakujem
jhusár

Ladislav Žák
15. apríla 2024 20:47

Vážený pane profesore, 
myslím, že souhrnnou odpovědí na polykrizi je Baťův citát o krizi morálky….
Je třeba si dávat lepší pozor na směšování Evropy a EU… EU není Evropa, jak si myslí v Bruselu, a pro Západ je Evropou pouze území bývalé Franské říše…
Je to krátkozraké a hloupé…
Mějte se fajn
S úctou
Ladislav Žák 🤓 

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
17. apríla 2024 11:47
Odpovedať  Ladislav Žák

Vážený pán inžinier,
hoc krátko, ale výstižne a poučne. O Baťovi mám dve knihy. Veľmi informatívna a úžasná je Tomáš Baťa Železní tovaryši. Obdivujem jeho húževnatosť a cieľavedomosť, Postaviť novú budovu továrne. Človek sa v nej dočíta veľa zaujímavých vecí, aj to, ako robotníci žili.
Môj pohľad na EÚ a čiastočne Európu som opísal v mojej úvahe. Potrebovali by sme politického vodcu s vôľou a úsilím, hovorím, velikána Baťu.
Ďakujem
jhusár

Ivan
Ivan
15. apríla 2024 20:36

Dobrý článok pán profesor. Výborná analýza nášho stavu pred vstupom do EU. Len z minulosti nevyžijeme dámy a páni. Musíme pracovať s tým aký stav tu momentálne máme. Poďme k realite – vedeli sme vyrobiť / ale pri akých nákladoch ? /, dokázali sme svoju produkciu predať ? – umiestniť na trh ? Dostali sme sa do obrovskej globalizačnej konkurencie – vyrobiť je jedna vec a uspieť voči konkurencii a dokázať predať druhá ! Ekonomika / príjem – výdaj, náklady – výnosy / len o týchto veciach rozhoduje hospodárstvo. Aké je to naše súčasné hospodárstvo ? Na zaplakanie – nie sme pre investorov len montážnou dielňou ? Ćo z toho máme ? – pracovné miesta, zamestnaných ľudí, ktorí platia odvody, dane a svoje príjmy dávajú do spotreby a kladné saldo. A ďalej ? Čo máme inovovať ? inovácie – máme inovovať nemecký Wolksagen ? kórejskú Kiu ? francúsky Peugeot. Na to majú oni svojich vlastných ľudí u seba doma. Aký a ktorý produkt je Made in Slovakia ?????? Samozrejme, česť výnimkám – húfnica Zuzana ? program Eset ? a o ďalej ??? Akú vlastne máme diverzifikáciu nášho hospodárstva ? Ale na druhej strana – hurá ! za nenormálne stimuli nám sem prichádza daľší výrobca automobilov – Volvo, výborne, len Volvo je už v rukách čínanov – a my či chceme alebo nie, už nemáme k dispozícii žiadnu pracovnú silu – nehovoriac už o kvalifikovanej pracovnej sile.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 10:32
Odpovedať  Ivan

Vážený pán inžinier,
vecne a veľmi dobre odborne ste doplnili moju úvahu, čo je zmyslom tých komentárov. Práve som nespomenul naše úspešné organizácie zahraničného obchodu. Predali sme do zahraničia, čo svedčili o tom, že naše produkty „prerazili“ v silnej zahraničnej konkurencii. Zabudli sme na um našich ľudí a predávajú sa práve produkty tohto umu. Žiaľ, dotiahli sme to tam, že nemáme slovenskú ekonomiku, jej ekonomický tvorivý potenciál, ale e k o n o m i k u na Slovensku, teda spomínané automobilky. Dobre ste spomenuli ekonomické kategórie príjem, výdaj, náklady, výnosy. Potrebujeme reálne systém národného účtovníctva, kde vidieť kolobeh všetkých finančných tokov s možnosťou ich analýzy.
Ďakujem
jhusár

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
15. apríla 2024 19:11

S Vašou autoritou, potvrdzujete kritický stav hospodárstva na Slovensku. Obávam sa, že to odstrojovanie, ktoré popisujete a dokumentujete na chemickom priemysle, je zrejme (pravdepodobne) výsledkom nekompetentného manažmentu. Mimochodom, aj z týchto regresívnych procesov inkasovali protagonisti dividendy…
Určite je to však výsledok likvidácie konkurencie, prevzatím politickej kontroly.
Pozrite si krivku DJI po prevratoch v 90.rokoch. Za necelých päť rokov sa zdvojnásobil, hoci predtým potreboval na takúto zmenu 60 rokov!
Plač nad rozliatym mliekom, ho nevráti do fľašiek (ani kravy do zchátralých kravínov). Obávam sa nielen o slovenské kravy. Nebudeme prvým, ani posledným národom vymazaným z mapy. (Ak sa tak už nestalo – pozrite si demografické prognózy, úpadok vzdelávacieho systému, štruktúru priemyslu, likvidáciu vedecko-výskumnej základne a i.) Zmysel má, bohužiaľ už len individuálna záchrana.
Slovensko nemá kto zachraňovať, elity ho už dávno skartovali…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 14:31

Pán inžinier,
naznačil ste širokú škálu problémov. Aj, že sa obávate nielen o slovenské kravy, Na VÚZH sme mali korešpondenčný styk s profesorom, ktorý robil analogické optimalizačné modely ako my. Môj riaditeľ mi povedal, že už ledva čakal, aby som sa vrátil z Afriky. Prišiel k nám na trojmesačnú stáž. Bol prekvapený aký veľký je náš model. Jeho farmári mali 200-300 ha a tak jeho model mal 40 rovníc a 50 premenných. Dlho som mu vysvetľoval podstatu. Popoludní som poprosil riaditeľa, aby nám dal auto. Išli sme do Lehníc. S predsedom sme sa zastavili v stajni a ukázali mu kravy, ktoré sú v experimente- v lucerne mali prekročené výživové látky. Už z toho bol prekvapený, že sa zaujímame o kvalitu mlieka a mäsa. Potom sme odišli do polí. Nechcel veriť, aké veľké lány majú Lehnice. Priznal sa, že tak veľké on nemá. Robil na akejsi našej strojno-traktorovej stanici. aj učil. Mal na starosti 30 farmárov. Ba predsedovi JRD navrhol, aby vybudoval šíny, po ktorých raz pôjde pluh. potom brány, sejačka atď. Ozaj zostal prekvapený aj výnosov plodín.
Teda, súčasná vedecká základňa by sa mala vrátiť k reálnemu životu, riešeniu úloh pre poľnohospodárov.
Ďakujem
jhusár

Ondrej Barič
Ondrej Barič
15. apríla 2024 18:50

Pán profesor,
 
Opísali ste viac faktorov pôsobiacich k vecnej problematike ku ktorej ste si zvolili príspevok.
Z nich podľa môjho názoru je najviac pozoruhodný, ktorý je nad všetkými a síce že:
Ekonómovia sú spoluzodpovední za ekonomický úpadok európskeho a západného sveta. Miesto aby nezaujate, nestranne a vedecky analyzovali zmeny v globálnej ekonomike Európy a sveta, aby mohli náležite reagovať, stávajú sa otrokmi svojich ideologických princípov.
Mnoho ekonómov je skorumpovaných, slúžia záujmovým skupinám a politikom, zneužívajúcich demokratické princípy na svoje ciele. 

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. apríla 2024 19:41
Odpovedať  Ondrej Barič

Vážený pán inžinier,
nemôžem s Vami nesúhlasiť. Máte bohaté skúsenosti. Ba ja priam vidím posun významu a obsahu ekonomických vied, ako u nás v parlamente, tak aj v europarlamente. -Ja som zinventarizoval iba tie základné problémy. Mrzí ma. že sa nevyužívajú neverbálne, teda ekonometrické postupy, ktoré majú ozaj dávnu históriu. Ale u nás a aj v EÚ je aj problém s ekonomickými pojmami, jednotlivci si ich vysvetľujú po svojom, už aj taký HDP.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
15. apríla 2024 16:30

Myslím si, že prvopočiatok všetkého diania vo svete spočíva v prístupu človeka k životu ako takému. Čo od neho očakáva a najmä čo chce po sebe zanechať. Ekonomika je nadstavba. Inak sa pozerá na svet hedonista žijúci svoj život podľa hesla „po mne hoci aj potopa“ a inak „homo sapiens“, čo by som ja preložil ako „človek mravný“. Ten prvý nepotrebuje deti, sú mu príťažou. Ten druhý deti potrebuje, oni sú jeho „nesmrteľnosťou“. Preto je hĺbavý, umný a zodpovedný. A akí sú ľudia, také sú aj národy. Starej EÚ nešlo o našu slobodu, tobôž povznesenie, išlo im o naše bohatstvo, chceli sa ho zmocniť a následne chceli nás – aby sme robili na ich blahobyt. Takto boli postavené „prístupové kritéria“. A my sme im k tomu štrngali! Vyhrabať sa z tejto šlamastiky nebude vôbec jednoduché, nielen preto, že nám zostal už iba „holý zadok“. Oveľa horšie je, že za takmer 35 rokov sa zmenilo morálne nastavenie najmä strednej generácie a mládeže. Svedčí o tom predovšetkým pokles natality. Západu už nestačia otroci z východu, krízu natality sa pokúša riešiť migráciou „inžinierov“ zo všetkých kontinentov. Ibaže táto filozofia nefunguje. Dobre, že sa jej bránime. Z EÚ nevystúpime, nepustia nás napriek celému stádu „šimečkov“. Zostáva nám dúfať, že spoločenské pnutie vyvolané idiotskými sankciami „Leyenovcov“ v celej EÚ, najmä však vo Francúzsku, Británii a v Nemecku sa bude stupňovať a skončí „zmierlivou rozlukou“. Verím, že ten čas nastane už čoskoro.
Preto treba spoločnosť „osvecovať“ ako to robí svojimi úvahami ctený p. Profesor. Želám mu aby mu ešte dlho vydržalo dobré zdravie a jeho obdivuhodná vitalita.
P.S.: Milí a vážení diskutéri, buďme k sebe priateľskí. Ide nám predsa o rovnakú vec. Tieto články podnecujú k širšiemu zamysleniu nad životom, ktorým žije naša spoločnosť a riešenia. Myslím, p. Sablič , že vaša irónia nie je na mieste, ale ani prehnane prudká reakcia na Váš príspevok k ničomu užitočnému nevedie.
Pozdravujem Vás všetkých, priatelia.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 8:29
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
chýba nám J. J. Rousseau, A. F. Kollár, pravá ruka Márie Terézie. Medzi najvýznamnejšie diela patrí Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (1761 – 1762), O pôvode a stálom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach aspoštolských kráľov uhorských (1764),  Učebný poriadok (Ratio educationis) (1777), Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (1783).  Ale aj  A. Smith, otec ekonómie a jeho dielo Bohatstvo národov, na ktorého sa odvolávali ponovembroví ekonómovia. Všetci traja povedali ta a takto.
V úvahe som práve poukázal na to, že EÚ nám neposkytla ani teóriu a ani praktické skúsenosti v podobe ekonomického hodnotenia vývoja od spoločnosti uhlia a ocele až po vznik EÚ. Kto a načo vymyslel kapitoly, keď mi sme mali veľkú input/output tabuľku, ktorá je ekonomickým mikroskopom. V roku 1969 slovenskí ekonómovia sa pri skúmaní výkonnosti našej ekonomiky nespoliehali na HDP, ale akceptovali vedecký odvodený stupeň ekonomického rozvoja a rozhodli sa pre I-vzdialenosť. Stanovili 72 ukazovateľov a vypočítali stupeň ekonomického rozvoja za všetkých 72 okresov. Bola to výskumná úloha VÚOP a materiál SlPK ustajnila. Vedela však, ktoré faktory určujú hodnotu stupňa ekonomického rozvoja okresu Levice, ktoré boli iste iné ako hodnoty okresu Senica. Vláda teda veľmi konkrétne mohla určiť ekonomickú politiku ich rozvoja. Veľmi podrobný list o nedostatku ukazovateľa HDP a výpočte stupňa ekonomického rozvoja s konkrétnym príkladom a aj výpočtom stupňa rozvoja uvedených oblastí som poslal eurokomisárovi zodpovednému za Eurostat.
Ako som uviedol, ekonómovia EuroMemo Group budú mať konferenciu o polykríze, teda od morálnej krízy až po krízu demokracie, vrátene ekonomickej. Ani EK ani europarlament nevideli, že vývoj v Európe nezodpovedá hlbokým poznatkom ekonomických vied? Nemali indikátory, nemali atribúty? Ako mohli rozhodovať? Z hlavy? Nemali vyššie spomínaných velikánov.
Pán inžinier, prezrel som si kandidátky strán do budúceho europarlamentu. Sú tam aj takí, čo tam už boli. Nuž a máme polykrízu. Čo ich láka? Platy? Polykríza nevznikla zo dňa na deň. V orgánoch EÚ nepotrebujeme ľudí, čo mlátia prázdnu slamu, potrebujeme takých čo odviedli prácu a čo majú ekonomické diela, či diela o rozvoji spoločnosti a nie o IQ, A ekonómovia musia vedieť o čom je ekonomická veda, je epistemologická úloha makroekonomickej analýzy a epistemologická úloha jej nástrojov, čiže ekonometrie a matematiky, a hlavne logiky.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
16. apríla 2024 11:32
Odpovedať  Jaroslav Husár

Veľmi dobré doplnenie Vašej úvahy, ďakujem a pozdravujem Vás, vážený pán Profesor.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
15. apríla 2024 14:39

Keby to nebolo až tak tragické, pán profesor, tak by sme mohli škodoradostne volať: „Veď sme vám to hovorili!!!“…ale jedinou cestou „von z toho“ je dnes návrat ku národohospodárskym koreňom, začať bilancovať a plánovať a to na republikovej úrovni hospodárenia a vykašľať sa na celú bruselskú „európsku úniu“, ktorá nás dnes už okráda príkazmi k vyšším cenám energií (vôbec tu už nejde o voľný trh!) a určuje kde a ako máme kupovať plyn a naftu, atď.
Návrat ku národohospodárskym koreňom neznamená iba bilancovanie a plánovanie na republikovej úrovni, ale aj tvorbu štátnych podnikov, vytváranie vertikálnych a horizontálnych dodávateľských väzieb vnútri ekonomiky (bárs i s podnikateľmi) a návrat ku klasickej medzinárodnej výmene tovarov – žiadne že „export milióna áut – a my nedostávame ako štát ani cent z tohto exportu – žiadny presun v rámci korporácie, ale predaj z fabriky cez obchodnú firmu a tvrdé zdanenie tržby z predaja milióna áut…
Ba nepoviem, že by sa nevyplatil taký návrat ku výrobno-hospodárskym jednotkám ako v 80.rokoch pod štátnou kuratelou. V „polykríze“ je totiž všetko už dovolené – nielen skrachovať a odísť….ako to robia cudzí investori ak im prestane sypať…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. apríla 2024 19:51
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
nadhodil si vážny problém, či problémy. V úvahe som nespomenul problémy exportu a veľkú úlohu našich zahraničných podnikov zahraničného obchodu. Ale ten problém je hlavne v tom, že dnes nevedia hlavne poslanci ako funguje ekonomický systém, nevedia ho nakresliť, aby videli jednotlivé finančné toky, kde začínajú a kde končia. A tak nepoznajú ani rozklad makroekonomických veličín, ktorý pomáha identifikovať kde je problém, teda nevedia dekódovať text na potrebné ekonomické opatrenia, kroky. Nemajú tak správny obraz o fungovaní ekonomiky, majú akési prenesené významy. Musím iba zopakovať, v Tebou nadhodenej problematiky, že čitateľovi si dovolím ešte pripomenúť, že  První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda pred 100 rokmi. Diel o vedeckom riadení je ozaj veľa. EÚ o tom nevedela? Mala využiť teda vedecké riadenie krajín EÚ. Analyzovala vedecky ekonomické pozície všetkých krajín, ktoré boli prijaté po roku 1999? Nepovedali nám toto a toto bude lepšie na Slovensku, ničili hospodársku kapacitu SR. Hovorili iba, že SR zaostáva. Mali nás presvedčiť, že presne vedia ako merať národohospodársku efektívnosť medzioblastného ekonomického vyrovnávania pristupujúcich krajín. Ba aj to, že v komplexe krajín porastie Váš export vďaka výkonnosti doterajších krajín EÚ.
Iba merateľné veličiny dovoľujú do ekonomiky zasahovať.
Ďakujem
jaro

Andrej Sablič
Andrej Sablič
15. apríla 2024 13:35

Podstatou tohoto stavu je stav celosvetový a jeho rozklad na bohatých a chudobných. Pritom makroekonómia sa tvári ako veda, ale v skutočnosti je to rozprávka o ekonomike, ktorá tento rozklad motivuje honbou za bezprácnym ziskom. No a zisk produkuje infláciu, ktorá sa od 70 rokov prekryla klonmi peňazí, predovšetkým úverov.
Nekonečný rast úverov, nie je možný a tak kríza začína vystrkovať rožky, vrátane násilia.
No, bude ešte horšie, pretože najbohatší sa budú snažiť preniesť krízu na chudobu za každú cenu, vrátane likvidácie.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
15. apríla 2024 14:41
Odpovedať  Andrej Sablič

Pán Sablič, a to vy tej „makroekonomike“ tak rozumiete? Mám dojem, že si to mýlite s „bubákom kapitalizmom“ ako takým, však?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
16. apríla 2024 8:29
Odpovedať  Andrej Sablič

pozrite si odpoveď p. Ing. Hlušekovi.
jhusár

Anton Julény sen
Anton Julény sen
16. apríla 2024 18:50
Odpovedať  Jaroslav Husár

Vážený pán profesor,
téma Vášho príspevku zahrňuje široký okrúh otázok. Myslím, že pokial nebudú štátne podniky, ktoré štát pod kuratelov riady, ekonomovia aj odborníci môžu len evidovať ekonomiku. Bohužiaľ, štát nič nespraví s nadnárodnými koncernami.Uplatnenie národnej ekonomiky hoci na vedeckom základe nič nezmení.
Aj po sedemdesiatych rokov od matury v Zlíne mám v pamäti výrok Tomáša Baťu, že príčinou krízy je predovšetkým morálna chudoba., ktorá spôsobuje hospodársky úpadok a nedostatok.Krízu nevyriešime technickým riešením, finančnými prostriedkami ani úvermi .obnoviť ju može mravné hladisko a osobný príklad
Julény.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
17. apríla 2024 8:03
Odpovedať  Anton Julény sen

Vážený pán inžinier,
nemôžem nesúhlasiť, morálka je v dnešných časoch ozaj principiálnym problémom. Som rád, že ste spomenuli Baťu. Mojim šéfom katedry bo prof. Partyk, bývalý účtovník u Baťu. Bol som 4 roky jeho vedeckou pomocnou silou. Z účtovníka sa stal vedúcim tak, že na účte ziskov a strát sa nerovnali strany. Toľko ho to trápilo, až zistil, že tam bol švindel. Baťa ho spravil vedúcim. Ako študent som bol na praxi vo Svite. v učtárni. Povedal som im, že mojim vedúcim je profesor Partyk. Oni sa zasmiali. Čo je? Viete veď on nás zaúčal do účtovníctva priamo tu. Pán inžinier, dovolím si uviesť z mojich poznámok toto:
predovšetkým citát od Sana Chalupku: „V tom našom národe, zle je tam, nedobre, krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre“, ale mám aj z Písma: „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia“.
Pre mňa bol Partyk osobný príklad.
Ďakujem
jhusár