Moju úvahu o našich velikánoch nemôžem nezačať profesorom Rudolfom Briškom. V diele z mojej univerzity Spomienky a príbehy z dejín Ekonomickej univerzity som o ňom napísal dlhšiu spomienku z hľadiska jeho zanechaného vedeckého diela.
V tejto úvahe si všimnem jeho život a žiaľ, aj životné peripetie. Čiastočne som o nich vedel, lebo môj vedúci katedry ho zamestnal ako externého spolupracovníka katedry.
Po 20 rokoch som sa som sa s ním stretal na Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva, kde som používal ich počítač. Preto si dovolím napísať akosi srdečnejšie o tomto pre mňa veľkom človekovi. R. Briška pochádzal z dedinky Otrhánky, kde sa narodil 18. apríla 1908. Obec sa nachádzala v okrese Bánovce nad Bebravou.
Rodičia boli roľníci, možno aj zato sme si boli blízky, často ma chytil za plecia a oslovil Jaroslav. V rokoch 1914-1919 navštevoval ľudovú školu v rodnej dedine, potom v rokoch 1920-1925 navštevoval gymnázium v Nitre, na ktorú sme spolu spomínali, lebo som do školy v Nitre chodil aj ja. Obdivoval som ako si spomínal na profesorov a to aj ich mená. Nevedel sa ich vynachváliť.
V rokoch 1925-1928 chodil do gymnázia v Prievidzi, kde v roku 1928 zmaturoval. Po maturite študoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského kde v roku 1932 promoval za doktora práv. Hovorieval mi, že už počas štúdia ho zaujala ekonómia. Bolo to vraj aj vplyvom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla aj jeho príbuzných.
V roku 1931 napísal svoju prvú ekonomickú prácu s názvom Slovenské vysťahovalectvo. Tú v roku 1932 vydal časopis Hospodárske rozhľady. Išlo o analýzu príčin a možností riešenia emigrácie Slovákov, ktorá. žiaľ je aj dnes, v 21. storočí. V rokoch 1933 až 1935 bol Rudolf Briška auskultantom (obdoba justičného čakateľa) na krajskom súde v Bratislave. Získal aj štipendium Rašínovho fondu vďaka čomu strávil 6 mesiacov na študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Tam sa venoval najmä štúdiu účinnej politiky proti nezamestnanosti – najmä politík reagrarizácie a reindustrializácie. Nuž a dnes nevieme naformulovať účinnú politiku proti nezamestnanosti.
V roku 1935 prijal ponuku stať sa tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Na báze svojich bohatých skúseností v roku 1938 vydal dielo Peňažné aktuality ,v ktorom agitoval za reorganizáciu slovenských bánk a zníženie počtu obchodných bánk a ich filiálok. Neskôr odmietal okamžité zriadenie samostatného emisného ústavu.
V roku 1936 dokončil svoju knihu s názvom Problém reagrarizácie. Reagrarizáciou myslel zabezpečovanie poľnohospodárskych usadlostí pre nezamestnaných. V roku 1937 získal druhú cenu na súťaži o Cenu slovenského priemyslu, ktorej sa zúčastnil prácou Plánovité hospodárstvo. Po roku 1989 sa slovo plánovanie dostalo mimo ekonomickej vedy.
V rovnakom roku napísal aj článok na tému skrátenia pracovného času pre časopis Hospodárstvo a právo, ba vo svojom veľkom diele uvádza aj vyhlášku, ako sa bude pomáhať ľuďom počas skráteného pracovného času spôsobené krízou ekonomiky.
Dnes sme sa uchýlili k hroznému slovu kurzarbeit.
Nemôžem, nespomenúť, že v roku 1938 uverejnil prácu Populačné optimum, ktorá sa zaoberala demografiou. Dnes nás veľmi trápi.
O jeho pracovitosti hovorí, že už v roku 1939 vydal ďalšiu knihu – Remeslo a veľkovýroba (ako pomôcť remeslu). V nej vyjadril názor že remeslo nikdy nevyhynie, za jeho najväčšiu výhodu považoval jeho decentralizačné možnosti, vďaka ktorým môže pružnejšie než veľké firmy reagovať na individuálny dopyt.
Rudolf Briška bol aj vysokoškolským pedagógom. Pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a Vysokej škole obchodnej. Ako 31 ročný sa stal mimoriadnym profesorom na Slovenskej vysokej škole technickej, kde prednášal verejné právo, národné hospodárstvo a ochranu robotníctva. Viedol Ústav národného hospodárstva.
Za riadneho profesora bol vymenovaný v roku 1944. Od roku 1940 prednášal aj na Vysokej škole obchodnej. Prednášal predmety Národohospodárska teória, Vojnová ekonomika, Národohospodárska politika, Dejiny náuk národohospodárskych, Matematickú štatistiku a Seminár národohospodársky. Jeho prednášky sa tešili veľkej obľube, často sa počas nich obracal na študentov a nepoužíval pri nich zvyčajne písomné podklady.
Popri pedagogickej činnosti a práci pre zväz slovenských bánk vydal množstvo článkov pre širokú verejnosť. Napísal sám či s inými autormi aj niekoľko učebníc. V roku 1943, za Slovenského štátu, vyšli dve jeho mimoriadne významne diela, učebnice: 670 stranové Národné hospodárstvo (Teória a politika), kniha II, Národohospodárska politika a 390 stranové dielo Národné hospodárstvo (Teória a politika), kniha I Národohospodárska teória.
V kapitole Úverová (a kapitálová) politika na s. 244 je jeho veľké vedecké, poznanie, tvrdenie: „Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné splatenie. Je to zmena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia, medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“. Takýchto jedinečných poznatkov Briška zanechal veľa.
Dnes o ňom ani nevieme, pozabudli sme na neho.
O rok neskôr vyšla učebnica pre stredné školy s rovnakým názvom. Veľkú pozornosť venoval aj vojnovému hospodárstvu. Definoval ho a hovorí o ňom na ss. 587 – 598, teda ozaj veľa. V prvej časti nazvanej Vojnové hospodárstvo rozoberá príslušné pojmy, význam hospodárstva pre vedenie vojny a príčiny vojny. Mohol o tom písať, lebo práve prebiehala druhá svetová vojna.
Po 2. svetovej vojne Rudolf Briška naďalej pôsobil ako pedagóg. Pokračoval v písaní článkov na rôzne témy, na tému plánovanej ekonomiky napísal článok Plánovanie a sloboda, a v článku Na čom závisí výška mzdy zas analyzoval sedemnásť faktorov ovplyvňujúcich výšku mzdy. Oba články si aj dnes zasluhujú pozornosť ako ekonómov tak aj politikov. Ministerstvo práce hovorí o problémoch ozaj povrchne, bez Briškových znalostí.
V roku 1947 obdržal štipendium Rockefellerovej nadácie na ročný pobyt v USA. Počas pobytu v USA sa zoznámil s najnovšími poznatkami na obrovskom a podnetnom poli ekonómie a navštívil aj komplex atómového výskumu Los Alamos. Dostal ponuku stať sa profesorom na Columbijskej univerzite, tú však odmietol a vrátil do Československa. Po návrate napísal svoje nové poznatky zo študijnej cesty a publikoval ich.
Prišla však pre neho aj ťažká doba. Sám mi povedal, že ľudská závisť má limitu nekonečno. Najprv bol zbavený profesúry, v roku 1950 dostal uvoľňovací dekrét. Do rok 1952 pracoval ako plánovač v Kovoslužbe, tým sa však prenasledovanie neskončilo. V roku 1952 bol v rámci akcie B vysídlený aj s manželkou do dediny Nižná Šebestová kúsok od Prešova. Od roku 1953 do roku 1958 pracoval v Stavoprojekte na základe záruky riaditeľa, že nič nevykoná, po prekádrovaní musel zo Stavoprojektu odísť. Po osobnom zákroku Vasiľa Biľaka ho prijali do prešovských pozemných stavieb ako technického úradníka. Počas núteného pobytu v Nižnej Šebestovej vyštudoval deskriptívnu geometriu a matematiku na Univerzite Komenského (diaľkovo) a na Vyššej priemyselnej škole stavebnej v Prešove. Pozbieral v sebe obdivuhodnú odvahu a v roku 1962 napísal Vasiľovi Biľakovi, povereníkovi školstva list, v ktorom ho požiadal o lepšiu možnosť využitia odbornej kvalifikácie. Vedúci odboru vysokých škôl ho v roku 1962 navštívil.
V roku 1964 bol prijatý do Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. Tam pôsobil ako samostatný vedecký pracovník. Venoval sa problematike matematických metód a automatizácii . To bola ďalšia báza, ktorá nás zblížila. Chcel vedieť podstatu mojich modelov optimalizácie rastlinnej, živočíšnej výroby a optimálneho využitia závlahových systémov. Nemal však taký pracovný stôl, aby som rozprestrel maticu modelu, robili sme to po častiach. Napísal niekoľko príspevkov pre časopis Ekonomika stavebníctva.
V roku 1965 sa zúčastnil kongresu TISM vo Varšave. Pokračoval v publikovaní článkov a až do svojej smrti ostal na Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva. Pri jednom rozhovore som mu spomenul, že mám prácu z metódy RAS. Zaujalo ho to a poprosil ma o požičanie práce. Priniesol som mu je. No už sa mi nevrátila. Bol hluchý a tak ho pri prechode električkových koľajníc zrazilo. Po cca 3 týždňoch od jeho smrti som sa zastavil v kancelárii, kde pracoval a poprosil, aby mi skúsili pohľadať spomenutú prácu. Dozvedel som sa smutnú správu:
My sme všetky jeho písomné veci zbalili do vreca a poslali do odpadu.
Takýto ľudia zušľachťujú krajinu.
Nuž história sa opakuje. V roku 1617 sa náš Jesenius stal rektorom Univerzity Karlovej. V novom postavení sa zapája do protihabsburského povstania českých stavov, ktoré vrcholí defenestráciou miestodržiteľov z Pražského hradu v máji 1618 a ktoré spustí po celej Európe lavínu vojnových konfliktov – tridsaťročnú vojnu. Povstanie končí v bitke na Bielej hore, kde armáda nového cisára Ferdinanda II. poráža spojené vojská českých stavov. Popredných účastníkov protihabsburského odboja zatknú a v júni roku 1621 na Staromestskom námestí popravia. Medzi nimi aj rektora UK doktora Jesenia. Jeseniove knihy dajú spáliť. Podivná história.
Prof. Jaroslav Husár
22/10/2022
Žiada sa zablahoželať autorovi tohto mimoriadne aktuálneho námetu.
Možno ani netreba viac dodávať – toľké komentáre za takú krátku dobu potvrdzujú dlhodobo chýbajúcu tému, absencia ktorej sa zreteľne prejavuje v čoraz zrejmejšej neschopnosti riadenia štátu. Pozmenil by som citát „Kdo nepozná minulosť, ten nemá ani budúcnosť lebo ostáva v bludnom kruhu vlastnej nevedomosti“.
Absencia úcty k národným velikánom nie je v našej histórii náhodná a prejavuje aj absenciou, lepšie a výstižnejšie povedané ignoranciou ohľadom ich diela – priložená fotografia stavia otázku: Prečo sa toto dielo doteraz nenachádza na knižnom trhu?
Obdivuhodná a veľmi záslužná je odborná i spoločenská angažovanosť pána Profesora Jaroslava Husára. Známe sú jeho pokusy „osvietiť“ vládnych a ústavných činiteľov / ba aj „zodpovedných“ činiteľov EÚ/ aspoň natoľko, aby začali „vnímať“, že existuje veda s názvom „ekonómia“, ktorej poznanie popri čestnosti konania je najdôležitejším atribútom zodpovedného výkonu moci. Žiaľ, zatiaľ bez akejkoľvek odozvy z ich strany. A to už je čo povedať, veď, ako píše v tomto článku, aj taký V.Biľak, pôvodným povolaním krajčír pochopil význam ekonomickej vedy pre spoločnosť.
Rovnako dôležité ak nie dôležitejšie je, že najmä mladým ľuďom pán Profesor predstavuje „zabudnutých“, resp. neznámych velikánov slovenskej vedy a takto ich povzbudzuje k patriotizmu.
Nuž, pán profesor, klobúk dávam dolu pred Vami.
Viete, v každom článku poukazujete na to, aká je rehoľa národohospodára ťažká. Zvlášť, ak je to tu na Slovensku. Azda jediný nie je „nepotrestaný/ a jediný azda netrpel za to, že pomáhal svojej vlasti. Horšie je už len to, že ak profesor Briška pomáhal za obdobia Slovenského štátu, bol za to potrestaný a – dodnes neuznávaný. (Aj keď potom mohol aspoň v malej praxi za socializmu pracovať a dožiť). O tých, čo pôsobili za socializmu nevieme už tiež nič, ba sú ako „zakázaní básnici“. A o nás? Spomeňte si, ako sme propagovali Vašu knihu Aj ekonómia je veda. Ešte že sú možné videoprezentácie ( je i na webe Slovenská Iskra) a audiorelácie na Slobodnom vysielači B.Bystrica. Zatiaľ žijeme, veľa zdravia želám.
O profesorovi Briškovi viem od Vás, na VŠE do 1989 nebola o ňom zmienka.
Slovákom chýba sebavedomie – hrdosť na to, čo sme dokázali, napriek nepriazni osudu. Aj preto, nielen z odborného hľadiska, je text profesora Husára zaujímavým a užitočným čítaním. Anglický spisovateľ G. K. Chesterton v jednej zo svojich kníh napísal: „ Človek je zvláštny tvor. Kráča vpred, pokým sa díva späť a opiera sa o minulosť.“
Važený pán profesor,
ďakujeme pekne za tieto pekné slová o prof Briškovi, nielen pekné, ale aj vystihujúce.
Tešíme sa na ďalšie príspevky.
Július
V spomienke na prof. R. Brišku nám opätovne prof. J. Husár, aj na pozadí osobného pracovného poznania, pripomína jeho obsahom veľký životný príbeh. Bol naplnený celoživotným nadobúdaním, kultivovaním a odovzdávaním vedeckého a odborného poznania. Už v detstve otvorenú myseľ mladého Rudolfa múdri učitelia vedeli zaujať, formovať a sýtiť jeho túžby. Komu sa tak pošťastí, tomu narastú mohutné krídla životného rozletu. Je mimoriadne obdivuhodné, koľkým odborom vzdelávania, publikovania a odborného angažovania zasvätil svoju prácu. V tom všetkom mu na povrch presakoval hospodársky náhľad a stal sa v jeho diele vedúcim. V jeho príbehu sa krásne vyjavuje všadeprítomnosť hospodárskeho rozmeru ľudskej – mnohostrannej kultúrnej skutočnosti. Vychádzal z hmatateľného hospodárenia, gazdovania, v prostredí ktorého vyrastal. Na jeho základe svojím úsilím dospel k mnohostrannej kultivácii hospodárskej nadstavby, osobitne hospodárskej politiky. Prejavil spôsobilosť vlastným poznaním podložené ovplyvňovanie národohospodárskeho diania a cez neho celospoločenského vývoja. Dnešná národohospodárska nadstavba sa nie zriedka pokrivene a zúžene označuje ako ekonomika dokonca ako ekonómia. Ak si nerozumieme, ako môžeme úspešne rozpoznávať a úspešne vyriešiť rozhodujúce národohospodárske úlohy? Gazda gazduje, hospodár hospodári. Čo vlastne činí ekonóm? Profesor Briška publikoval v Hospodárskych rozhľadoch, dnes máme časopis Ekonomické rozhľady. Briškovo dielo vonia hospodárením, hospodárstvom v jeho plnom význame, vrátane plánovania. Vo svojej dobe mnohých prevyšoval svojím intelektom a činmi. To sa mu stalo akoby zákonite spoločensky osudným. Čo však môže byť povznášajúcejšie, ako mať popri sebe múdrejších, oddaných svojmu celoživotnému poznatkovému dielu? Z Briškovho diela sa oddá čerpať i dnes, ako zo zdobiacej Slovensko vzácnej vedomostnej historickej hodnoty.
Takových lidí bylo, je a bude v mé vlasti vždy mnoho… Prof. Briška to pojmenoval správně, duvodem je nekonečná lidská závist. Je to i tím, že politika dlouhodobě přitahuje především deprivanty, toužící po moci… Pro ně jsou kriticky myslící lidé přirozenými nepřáteli v jakémkoliv politickém systému…
Kritické myslení je snad jedinou skutečnou evropskou hodnotou a přesto nebo právě proto nemá v současné době na růžích ustláno…
Evropa upadá s tím, jak je nucena jednotné a správně myslet v nazorových falangách…
Děkuji prof Husárovi za vzpomínku na statečného člověka…
Vážený pán profesor,
na p. profesora Brišku ste ma upozornili pred pár rokmi vy, nepoznal som ho, ďakujem. Určite mimoriadny človek. A tak som si kúpil v dobrom antikvariáte, v centre známeho historického mesta jeho dvojzväzkové dielo v smutnom, tmavom obale, ale po otvorení s rôznofarebným podčiarkovaním od môjho predchodcu. Bývala taká dvojfarebná ceruzka, modrá a červená, ale v knihe je aj žltá. Zrovnovážnelo, či rozveselilo sa. A dnes už skôr úsmevná poznámka, slová plán a plánovanie. Pamätám si, ako sa nám niekoľkým krátko po 1989 stalo, minimálne mne určite, že sme akosi podvedome, ešte, použili slovo plán, alebo plánovanie a akí zahanbení sme zostali, ja určite. Veď to sa nepatrilo, keď a zásadne iba ruka trhu… (ja viem, povedia, oni mysleli a zásadne iba to centrálne), ale a úplne nedávno som sa kdesi stretol s tým, že vraj plánovanie je jednou z podstát ekonomiky. A na záver trochu vážnejšie. Mám taký pocit, že ten ďalší kľúčový pojem, ekonómia, bola vytlačená, nahradená? už skôr iba ekonomickou ideológiou.
Prajem všetko dobré
Na Slovensku je to asi tak, že si pamätáme len to, čo vyhovuje aktuálne vládam a ich vedúcim činiteľom. A to ako národ patríme medzi najstaršie v Európe… Avšak v hlavách najširších vrstiev, a najmä tých ľudí narodených a pôsobiacich v 21. storočí je o tom, prečo sme ako národ prežili do súčasnosti čoraz menej a takmer poloprázdno. Naša národná „pamäť“ nie je trojrozmerná, a vonkoncom nie je 4-rozmerná. Je lineárna a určovaná lídrami, ktorým to vyhovuje. Tak to bolo aj po zmene režimu, keď vodcovia hlásali, že chceme do Európy, a my sme v nej boli odjakživa. Ešteže máme takých súčasníkov ako prof. J. Husár, ktorí nám približujú osobnosti minulosti, a zároveň súčasnosti, pokiaľ by sme sa nimi chceli inšpirovať vo vlastnej práci.
Vidiac stav hospodárskej politiky, si kladiem otázku : prečo? Absencia intelektu? Morálne deficity? Nutkanie finančne zbohatnúť za každú cenu? Konzumentské nároky? Neochota vzdelávať sa, či viesť diskusiu? Aj na osude sofistikovaných postrehov Prof. Husára, vnímam, biedu Slovenska – nesuverénneho štátiku na peknom mieste… Prof. Briška bol, zrejme, obeťou svojej doby. Slovenský klerikálny štát, vo vazalskom postavení k nacistickému Nemecku, sa podpísal na jeho osudoch (a pravdepodobne aj jeho videní hospodárskych problémov). To nie je vysvetlenie jeho povojnového osudu, ale príspevok k vysvetleniu. Mieru škody, ktorá obmedzením jeho teoretickej činnosti vznikla, sa nedá bez podrobného štúdia jeho diela, určiť.
Pán profesor Husár!
Takýto web zvlášť dnes veľmi chýba. Prečo? Odpoveď je aj v jednej vete z mailu ktorý ste dostali a je v úvode:
Lebo sme chorá spoločnosť, v ktorej sa v ostatných rokoch rozmohla nenávisť nielen ako pracovná metóda, ale aj ako spôsob života.
Potreba zvýrazňovať množstvo duchovného bohatstva našich velikánov je aj preto, že výstupy z činnosti našej vlády SR, zvlášť z ekonomickej oblasti sú často nekvalifikované v ktorých sa prejavuje nevzdelanosť, plagiátorstvo niektorých predstaviteľov.
Už dlhšie čítam Vaše príspevky preto si myslím, že tento prístup ste mohli začať práve Vy pán profesor. Začínali ste vo výrobnej sfére potom cez postgraduálne štúdium, absolvovali študijnú stáž v zahraničných renomovaných inštitúciách, neskôr ako expert významných medzinárodných organizácii. Možno povedať, že ste komplexný ekonóm s bohatými skúsenosťami,
Napísali ste ako autor viacero kníh, aj v spoluautorstve. Z nich treba vyzdvihnúť posledné dielo, Aj ekonómia je veda.
Tešíme sa na predstavovanie ďalších významných ekonómov a ich myšlienok.
Ondrej Barič.
Vážený pán profesor Husár,
ďakujem za Váš zaujímavý a pútavý článok o tejto slovenskej osobnosti. Treba si pripomenúť kde a ako vyrastal a kde pôsobil. Škoda, že ak aj dnes niekoľko takých ekonómov máme, vedenie Slovenska má „vlastný rozum“ a nenechá si poradiť od múdrejších a skúsenejších na prospech všetkých Slovákov.
Vážený pán profesor, ďakujem veľmi pekne za Vašu ušľachtilú myšlienku pripomenúť si velikánov ekonómov formou série článkov. Ďakujem za perfektnú charakteristiku ich vysoko plodných profesijných životov, ale aj za pootvorenie dvierok k ich osobným, často značne turbulentným trajektóriám a pomerne častým peripetiám.
Históriu a osobnosti ktoré ju vytvárali je potrebné študovať a analyzovať, a z osudov velikánov sa poučiť. Národ, ktorý nepozná svoju históriu a jej osobnosti, nemôže pozitívne kreovať svoju budúcnosť.
Vďaka za tento článok o obdivuhodnej osobnosti.
Je veľká škoda, že popri tom, ako je nás, Slovákov, málo, sa tak ľahostajne staviame k mimoriadnym talentom, ktoré sa u nás objavia. Na Rudolfovi Briškovi si všímam vzácnu schopnosť nezatrpknúť a v priebehu niekoľkých rokov usilovnosťou a vytrvalosťou sa stať odborníkom tam, kde ho osud položil. Bolo veľa odborníkov, ktorí v novom prostredí a od nuly už nedokázali znovu vyniknúť na novom poli, no takéto vzácne osobnosti by sme mali vyhľadávať a snažiť sa využiť ich potenciál v prospech celku.
To memento o stínaní hláv a pálení kníh je dnes mimoriadne aktuálne. To nie je uzavretá záležitosť minulosti. Deje sa nám to priamo pred očami.
Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za vytvorenie tohoto webu. A zároveň by som sa Vám chcel poďakovať za šírenie a oboznamovanie Slovenskej verejnosti s takými osobnosťami Slovenského národa o ktorých možno ani nevedia. Od osobností ako bol pán Profesor Briška ktorý svojou prácou prezentoval Slovensko nielen na Európskej ale aj svetovej úrovni sa máme veľa čo učiť. Samozrejme kto chce a má záujem, ten sa učí celý svoj život. Ďakujem Vám pán profesor a držím Vám palce vo vašej práci..
Pane profesore, děkuji za realizaci tohoto webu a propagaci myšlenek vynikajících ekonomů. Předpokládám, že se zde objeví i někteří čeští ekonomové.
Oujezdský
Dobrý deň, snáď môžem. Včera som si pozrel na ČT Historie.cs výborný dokument o p. prof. Englišovi. Nesporná autorita, čo vyjadruje aj postreh, či dobromyselný vtip, „…jak se mluvilo v české vládě. Nékdy česky, nékdy německy a Engliš.“
Článok som si prečítal s veľkým záujmom. Autorovi ďakujem za tento počin už aj z dôvodu, že tiež žijem v okrese Bánovce a napriek tomu mi informácie o prof. Briškovi chýbali.
Myslím, že by bolo vhodné, keby regionálne samosprávy takéto osobnosti viac propagovali.