Gemer a Malohont bohatý na Slovákov velikánov 

  Buďme hrdí. Autor MUDr. P. Dragijský mi daroval svoje dielo Osobnosti Gemera  Malohontu, podnadpis Slováci tohto kraja. Zasvätene píše o velikánoch Malohontu. Závažnosť a hrdosť autora na našich velikánov ma podnietila napísať úvahu o tomto diele. Po jeho prečítaní som si uvedomil, že treba zdôrazniť aj to, že Slováci prispeli do studnice bohatstva poznatkov; majú významné diela a to už veľmi dávno. Mali by to vedieť už deti na základnej škole.

 

V tejto knihe autor veľmi úspešne priblížil život a dielo najvýznamnejších vedcov,  spisovateľov, vzdelancov, ktorí sa narodili, či žili v tomto krásnom kraji. Opisuje ich tvorbu, získavanie poznatkov o prírodných zákonoch, chode prírody. Dôkladne opisuje aj ich životné, ťažké osudy a dobu, v ktorej žili. Čitateľ si hlboko uvedomí ich pohnuté osudy a pohnuté časy, ktoré určoval beh dejín. Aby som čo najhlbšie priblížil dielo, uvediem skrátene jeho obsah, pretože písať o spomínaných velikánoch by bolo úplné iba ak by som opísal celú knihu.

 

Ako prvá je časť:

 

Kraj bohatý na velikánov ducha

Historické osobnosti Gemera – Malohontu

Pavel Šramko (1743, 1831)

Ladislav Bartolomeides (1754, 1825)

Učená spoločnosť malohontská (M. Holko st., M. Holko, ml., verejná knižnica malohontského seniorátu, učená spoločnosť malohontská, J. Feješ, S. Kollár, ďalší členovia USM

Hnutie štúrovcov

Pavol Jozefi

Slovenský prestolný prosbopis

Samuel Reus (synovia S. Reusa)

Matej Hrebenda

Daniel G. Lichard

Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov

Bohumil Teofil Terrullán Nosák

Jonatán Drahoslav Čipka

August Horislav Škultéty

Traja sokoli (M.M. Bakulny, J. F. Rimavský a Š. M. Daxner).

 

Vzhľadom na veľkosť obsahu ďalej uvediem iba najzásadnejšie fakty. Na s. 87 autor uvádza

Žiadosti slovenského národa 1848, potom Memorandum národa slovenského a činiteľov P. Kelner Záboj Hostinský, G. Kellner, S. Vozár, Ľ. D. Blahoboj, Valér Kubíni, D. M. Bachar, J. Botto, K. Slava, J. Škultéty, S. Daxner, T. Vansová, J. Vansa, J. Markovič, J. Čajak, I. Textorisová, J. Jesenský I. Krasko, E. Putra, V. Clementis, V. Mináč, P. E. Dobšinský, O. Klokoč, Š. Pasiar, L. Mináčová, P. Koniar, J. Bolfík, P. Sever a Z. Oravcocá.

 

Potom nasleduje:

 

Gemersko-malohontská vlastivedná spoločnosť

Osobnosti z kroník (je ich viac ako 200), Je medzi nimi aj môj učiteľ Prof. D. Hanes; neskôr predseda FZ Československa. Poslednou časťou sú Etapy HOGM.

Dielo Osobnosti Gemera – Malohontu  mohol autor napísať aj preto, že sa oprel o bohatú literatúru. Uvádza viac ako 100 prác.

 

Toto dielo o spomenutých velikánoch dvíha národné povedomie a pozdvihuje Slovensko ako krajinu. Kniha je skutočne poctou slovenským tvorcom, vedcom, či spisovateľom. Tak ako povedal Kosidor: Vo dne v noci uvažuj o pamiatkach otcov, skúmaj počiatky svojho národa, pozoruj deje a písomné pamiatky, lebo ohavnou vecou je, keď chodíš ako cudzinec po svojej vlasti; a práve to nám MUDr. P. Dragijský zabezpečil jeho dielom. Je to príspevok k hrdosti.  Vieme o velikánoch slovenského národa z Gemera a Malohontu.

V knihe sú aj hodnotenia diela viacerými súčasnými osobnosťami. Povedali to tak úžasne, že nemám čo dodať. Hádam iba toľko, že príklady priťahujú a dnes ozaj potrebujeme dobré príklady. Keďže dielo uvádza aj odvážne činy velikánov, a to v ťažkých dobách, práve preto je osožné hlavne pre našu mladú generácii. Činorodosť dávnych aj minulých generácií národovcov nás zaväzuje pracovať ako oni.

 

Aby vzrástla naša hrdosť, nemôžem nespomenúť ešte jedného velikána. Vo svojich úvahách sa často vraciam k slovenskému humanizmu a renesancii, lebo našim predstaviteľom v nich bol M. Rakovský (1535 – 1579). Bol najvýznamnejším humanistickým básnikom a vzdelancom v 16 storočí na území Slovenska, pričom jeho dielo presiahlo národný rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice astronómie (Procli sphaera),

Dielo Rakovského, na ktoré sa odvolávam je Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej vrchnosti. On už vtedy dôkladne opísal svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti. Nemáme ju dnes.

 

Máme teda veľa vzdialených príbuzných, aj keď sme na nich pozabudli – narodili sa, vyrastali  alebo pracovali na Slovensku, na Gemeri a Malohonte, a boli dobrodením pre celú našu spoločnosť. Zanechali nám dedičstvo, vedomosti, ktoré si musíme vážiť. Sú hrdinami, lebo nás vzdelávali.

 

Žiaľ, dnes sa stretáme so zosmiešňovaním a ponižovaním Slovenska ako zadubeného, bigotného, a čo ja viem akého. Dragijský ukázal, že my sa nemusíme hanbiť za náš slovenský národ a ani za naše Slovensko; mali sme velikánov. A nehanbíme sa, ba sme hrdí aj na našu minulosť, lebo sme prispeli do rozvoja našej ba aj svetovej spoločnosti.

 

Treba uznať jasnú cieľavedomosť, húževnatosť ale aj bohaté poznatky slovenskej histórie p. MUDr. Dragijského. Dielo mi odkrylo nový zdroj hrdosti – Slovensko bolo významnou súčasťou vzdelaného sveta.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 31/7/2023

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

5 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Anton Julény sen
Anton Julény sen
2. augusta 2023 23:01

Pán profesor Husár má neobyčajný talent otvárať ekonomické, kultúrne a predovšetkým národné témy, ktoré nás upozorňujú na vzory a nedostky spoločnosti. Želajme si aby tieto otcovské slová padli na úrodnu pôdu, preto, že ako hovorí Martin Huba „. Prosto, sme zavalení možnosťou nemyslieť. V dôsledku toho človek osprostieva.“.

jozef hlušek
jozef hlušek
2. augusta 2023 18:06

Ďakujem za upozornenie na hodnotné dielo. Určite si ho kúpim, nielen pre seba ale aj pre môjho šikovného trinásťročného vnúčika. Žiaľ, krutú dobu žijeme, pretože dnes nie cudzí, sami sa okiadzame, hanobíme. Doslova musíme počúvať a čítať ako hlupáci a hlupane beztrestne hanobia náš národ a nik sa proti tomu neohradí. Horšie ako za najtvrdšieho maďarského útlaku! Tieto „stvory“ sa neštítia dokonca uchádzať o dôveru voličov/ národa/! Trepú neprestajne o akýchsi fašistoch, ktorí sa vraj môžu dostať do budúcej vlády. Tí obmedzenci zrejme ani nevedia, že naša ústava nedovoľuje takúto stranu zaregistrovať, tobôž aby beztrestne čo i len začala verejne pôsobiť. Takto pôsobia na mládež! Nie aby v nich pestovali hrdosť na svojich predkov, na svoju otčinu, ale naopak, robia všetko preto, aby sa za svoj národ hanbili, aby svoju otčinu čo najskôr opustili a svoj pôvod zapreli. A nie komunisti, my „demokrati“ sme tento stav dopustili a mlčky ho trpíme. Spravodlivé je dodať, že prvý, ktorý v našej 2.SR „objavil“ fašistov, bol Fico. On spustil tú lavínu – ak nie za iné, za toto by sa mal národu verejne ospravedlniť.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
1. augusta 2023 20:14

Ďakujem, pán profesor, takto treba pripomínať regióny Slovenska, na ktoré naše nové „demokratické vlády „SR zabúdajú a – zabudli.
Tí naši rodáci a velikáni z Gemera a Malohontu by možno ani nevyrástli v také osobnosti, ak by okolie tomu nežičilo – dnes z toho územia vytvorili noví vládcovia takmer hladové doliny a každá desiata obec – rómska alebo s rómskym ghetom, ale za socializmu všetci tí naši spoluobčania pracovali v družstvách a národné výbory im pomáhali stavať domy na dedine…a naši velikáni spred socializmu? Gemer je známy svojou baníckou vyspelou minulosťou, Malohont aj kovospracujúcimi manufaktúrami a všade bolo veľa a veľa pôdy, na ktorej sa sadilo, žalo, choval dobytok, ošípané, nebolo dvora bez hydiny… a pozrite sa dnes keď tadiaľ idete… najlepšie to posúdite okolo rozbúraných areálov kedysi Jednotných roľníckych družstiev, okolo „hnedých areálov „fabrík ako v R.Sobote bývalá ZŤS a podobne…všade z eurofondov „pestujú“ vidiecky turizmus“… a výrobné areály, ktoré prosperujú, parteia cudzím investorom ako SCA v Gemerskej Hôrke, cementáreň a vápenka pri Gombaseku a podobne…
mladí odtiaľ vycestovali – do Ausrtálie, do USA, do Írska, do Nmecka, alebo aspoň do vČiech či robiť úradníkov a „menedžerov“ do Bratislavy…
mimochodom, nenarodil sa aj dr.Vladimír Clementis v Tisovci?

Ján Trungel
Ján Trungel
1. augusta 2023 17:57

Dejiny nášho národa a významné osobnosti, ktoré pôsobili a významne vplývali na rozvoji spoločnosti a slovenskej kultúry si musíme poznať. V škole sa o tom musia deti učiť v povinnom predmete. Títo naši velikáni žili v prostredí, ktoré nášmu národu neprialo.
Je to neporovnateľné s dneškom. Máme svoj štát, to je niečo neuveriteľné, konečne , po dlhom strádaní v cudzích politických zoskupeniach máme konečne svojbytnosť, A nevieme si sami sebe vládnuť. Slováci si sami sebe vládnu, nie v Uhorsku, nie v 1.ČSR, ani po 2. svetovej vojne. I v tejto dobe sme mali velikánov, ktorí presadili federáciu, mali sme svoju, slovenskú vládu, ale stále to nebola samostatnosť. Dnes ju máme a naši vládni tak vládnu, že budeme musieť znovu bojovať o zachovanie nášho národa. Na školách sa presadzuje viacej hodín angličtiny ako slovenčiny. Robili testy deviatákov, najhoršie dopadli zo slovenčiny. Žiaci čítali a nevedeli zopakovať obsah. To je niečo neuveriteľné. Ako ďalej? Vládnuť musia múdri národovci, ktorí zabezpečia rozvoj slovače, jej udomácnenie a zveľaďovanie našej krásnej vlasti. To je jediná cesta.

Marián Moravčík
1. augusta 2023 10:45

Pán profesor, veľká vďaka, že neúnavne pripomínate našich schopných a skvelých rodákov. Je treba, aby sme v mladých vzbudzovali túžbu podobať sa im.
Práve myšlienka na takýchto skvelých predkov mi udržuje v mysli optimizmus, lebo Slováci ako národ prežili dlhé storočia, hádam ťažšie, než to naše, a svoju kultúru si uchovali. Tak verím, že to dokážeme aj my. Aj v záplave pologramotných a nedovzdelaných obdivovateľov introdukovanej „multikultúry“.