Ekonomická analýza chýba

Hlavne z nej mali vychádzať programy strán. Totiž, čitateľ mohol čítať na internete nadpis, že Sulík pre Pravdu povedal: „Pliagou Slovenska je silný štát, nie LGBTI. Po voľbách si viem predstaviť SaS vo vláde“. Slovo pliaga si naša žurnalistika veľmi v posledných dňoch osvojila. Z teórie štátu a práva vieme, že štát je (citujem) združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti územia (skopíroval som). Na internete bola aj správa, že Úrad vlády má 950 pracovníkov.

 

Čitateľ dobre vie, že v masmédiách sa denne objavujú tvrdenia, že na Slovensku prežívame úpadok. Budú ho strany riešiť? Príčinu viacerí analytici vidia, žiaľ, v štáte. Už v minulej úvahe som poukázal na niektoré nepriaznivé ekonomické javy. Práve preto by som sa dnes zmyslel nad potrebou analýzy ekonomických javov od roku 2007, ktorú nám ekonómovia strán neposkytli. Uvediem niekoľko faktov. EÚ spočiatku kríze v roku 2007 nevenovala pozornosť. Zmena nastala až keď francúzska banka BNP Paribas ohlásila, že viac nebude poskytovať peniaze  na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej likvidity. Investori sa začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy v Európe, Ázii a USA sa začali prepadať.

V EÚ nedošlo k väčším ochranným opatreniam, pretože komisári boli nejednotní v otázke potreby väčšej transparentnosti trhu. Začiatkom roka 2008 EÚ zažívala najvyšší rast cien za posledných 14 rokov. Začalo hroziť, že ceny ropy sa premietnu do vyšších miezd a únia sa dostane do inflačnej špirály. ECB nechcela znížiť úrokovú mieru. Čitateľ sa iste nepamätá ani na Summit G20, na ktorom sa malo rozhodnúť o pláne globálnej finančnej reformy. Európska Komisia 26/11/2008 rozhodla o pláne obnovy ekonomiky; dva roky od jasných príznakov recesie. Nemali poznatky o teórii inflácie a ani o Kondratievových vlnách a tak nevnímali, nechápali význam a vážnosť situácie. Plán mal mať hodnotu 200 miliárd eur a členské krajiny sa na ňom mali podieľať 1,5 percentom HDP.

To je niekoľko faktov, ktoré mali byť poučením pre vlády a ich ekonómov. Ekonómovia EÚ asi nevedeli, že Veľká hospodárska kríza bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange a to 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov 20. storočia.

 

Nemôžem čitateľovi nepripomenúť, na čo sa už sa zabudlo, hlbšie minulé ekonomické reálie po kríze z rokov 2007-2009. Totiž pokles cien bytov v USA začal už koncom roku 2006, poskytovatelia úverov tzv. subprime lenders známy tým, že úvery poskytovali za mimoriadne vysoké úrokové miery, ohlasovali bankrot. V USA zbankrotoval Lehman and Brothers.  Išlo skutočne o zmenu ekonomického prostredia, významný ekonomický fakt. Uvedomujú si to experti strán? Ide hlavne o rast nezamestnanosti, veľkú infláciu, pomalé oživenie a predovšetkým dlhy. Práve volatilita na finančných trhoch podkopávala potrebné oživenie. Výhľad na ekonomický rast po roku 2007 bol nízky a tak prišla nedôvera investovať. Bol to trend v krajinách EÚ a aj USA. Uvedomujú si politici SR, strany, čo ekonomicky sa vo svete dialo a deje? Ekonómovia by si mali uvedomiť, že je potrebné oživenie zo súčasnej krízy tak v EÚ ako aj v USA. Ba že potrebujeme novú paradigmu. Zároveň potrebujeme nový systém vládnutia, nie oligarchov.

 

Aj v EÚ hovoria odborné články o striezlivosti, úspornosti (austerity, pojem EÚ) teda o opatreniach, ktorými má vláda redukovať výdavky, aby redukovala verejný dlh a znížila deficit ŠR. Robí, či robila to? Vláda by si mala uvedomiť potrebu zabezpečiť stabilný a kontinuálny agregovaný dopyt. Zabezpečiť žiadúcu plnú zamestnanosť, ba hlavne opäť zabezpečiť transparentný finančný sektor a robiť potrebné investície, produktívne. Dnes ECB zhoršila predpovede pre infláciu aj ekonomický rast v eurozóne (17/9/23). Analyzovali a komparovali ekonómovia strán také veličiny ako investície, výdavky vlády, výdavky domácností, export, či import aj s väzbami medzi nimi vyjadrené rovnicou rovnováhy

 

(S – I) + (T – G) = (X – M)

 

ktorej hodnoty by vláda mala ročne zverejňovať, nielen (T – G), teda ŠR? Vedia aké boli efekty nástrojov fiskálnej politiky na tie ekonomické veličiny, ktoré opisujú výkon ekonomiky? Nepociťujú potrebu analýzy podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností v EÚ? Ani v jednej automobile na Slovensku nie je riaditeľom Slovák. Keďže zaostávame, ako konkrétne vláda zabezpečí vznik podmienok na vyrovnávanie?

Má občan chápať úpadok Slovenska ako paradox integrácie? Robíme nevedecké ekonomické rozhodnutia.

 

Čitateľ si asi nepamätá dôležitý fakt, že sa objavila myšlienka minimalizácie úlohy štátu, ktorá sa spájala s požiadavkou úplnej deregulácie finančného systému a špekuláciami na trhoch, a prejavila sa, dá sa povedať, na celom svete. To bola hlavná teoretická paradigma posledných 30 rokov. Možno inšpirovala aj. P. Sulíka. Iste si čitateľ pamätá pojem bublina, či Ponziho schéma na finančných trhoch. Pre anglicky hovoriaceho čitateľ je tu dôkaz, dielo:

 

Bubbles and Crises by F. Allen and D. Gale

Abstract

In recent financial crises a bubble, in which asset prices rise, is followed by a collapse and widespread default. Bubbles are caused by agency relationships in the banking sector. Investors use money borrowed from banks to invest in risky assets, which are relatively attractive because investors can avoid losses in low payoff states by defaulting on the loan. This risk shifting leads investors to bid up the asset prices. Risk can originate in both the real and financial sectors. Financial fragility occurs when positive credit expansion is insufficient to prevent a crisis.

 

Táto paradigma sa prejavila nedostatkom, ako hovoria ekonómovia, produktívnych investícií.

 

Iný dôležitý ekonomický fakt, ktorý nemôže hospodárska politika ignorovať je ten, že vo svete sa udiala aj iná veľká ekonomická zmena, vznikli nové ekonomické reálie. Okrem veľkej otvorenosti ekonomiky Slovenska, čiže veľkého vplyvu zahraničia, je tu vznik BRICS. BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Ako prvá toto označenie použila investičná banka Goldman Sachs v roku 2001, vtedy ešte ako BRIC. Južná Afrika pristúpila až v decembri 2010. Po tom, čo Irán a Argentína požiadali o vstup do mechanizmu BRICS, Saudská Arábia, Turecko a Egypt tiež plánujú, že sa stanú členmi BRICS. Tento trend a fakt naznačuje, že je tu ich rastúca ekonomická sila, ba aj hodnôt BRICS. Hlavne strata príťažlivosti súčasného globálneho vládnutia, ktorému dominuje Západ.

 

Od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu sa na globálnej úrovni objavujú krízy. Pomerne veľa krajín, najmä tých na Západe, teda aj EÚ čelí priam ochromujúcej inflácii, veľkými nákladmi na energiu, hroziacej recesii a nedostatku potravín. Tu si musíme uvedomiť, na čo zabudli naši ekonómovia strán, že krajiny BRICS v súvislosti s týmito výzvami preukázali oveľa menšiu zraniteľnosť ako USA a európske krajiny. Dôvodom je vlastná ekonomická sila členov BRICS, hlavne pokiaľ ide o zdroje ropy, plynu a iných zdrojov, ba aj silnejúca spolupráca v rámci zoskupenia. To sú fakty, ktoré nemôžeme ignorovať.

 

Podľa Svetovej banky Rusko vlastní najväčšie svetové zásoby zemného plynu, druhé najväčšie zásoby uhlia a ôsme najväčšie zásoby ropy. Brazília má rozmanité poľnohospodárske produkty a obrovské nerastné bohatstvo. Tieto ich veľké výhody plus podpora spolupráce BRICS v oblasti zásobovania potravinami a výmeny národných mien spôsobili, že skupina BRICS je menej ovplyvnená globálnymi krízami. Ešte dôležitejšie je, že krajiny BRICS chcú a v rôznej miere majú aj schopnosť napraviť chyby západného globálneho riadenia. Kde je príčina marazmu SR?

 

 

Záver

 

Nečítal som komplexnú ekonomickú analýzu strán ekonomiky SR. Ekonomická analýza mala hlboko osvetliť predovšetkým tie ekonomické problémy SR, ktoré som spomenul, a to ako sa správali ekonomické veličiny ako výdavky vlády, investície, výdavky domácností, ako sa správal export a hlavne import a platobná bilancia vo väzbe na rovnováhu ekonomiky. Na záver nemôžem neuviesť ešte aj tieto fakty – napríklad, tvrdenie významného nemeckého ekonóma G. Felbermayra, prezidenta hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy, ktorý napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Významný nemecký ekonóm Th. Sarrazin, bývalý minister, napísal dielo Německo páchá sebevraždu, podnadpis Jak dáváme svou zemi všanc.

Ba známa ekonómka D. Moyová, pracuje vo Svetovej banke, napísala dielo Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. A je tu aj fakt, že americký denník The New York Times (NYT) sa obrátil na Najvyšší súd Európskej únie s úsilím získať textové správy, ktoré si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová posielala so šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Významné fakty.

 

Programy strán nedali trajektóriu vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Občanovi treba ekonomické fakty formulovať tak, aby ich pochopil a rozumel im. Nemáme Akropolu, myšlienkové centrum Slovenska.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 19/9/2023

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

8 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
františek severa
františek severa
20. septembra 2023 19:18

… k obsahu článku Prof. Husára si dovolím citovať z obsiahleho diela Jána Dubovského Inkvizícia a smrť právneho štátu v druhej Slovenskej republike (str. 68)

„Otázku úrovne humanitnej inteligencie v euro-americkom konglomeráte reflektoval už v 50-tych rokoch dvadsiateho storočia žiak Rutheforda a úspešný novelista Angličan C. P. Snow vo svojej prednáške „The Two Cultures“ (Dve kultúry) pred senátom univerzity v Cambridge v roku 1959, ktorá vyšla knižne pod názvom The Two Cultures and Scientific Revolution (Dve kultúry a vedecká revolúcia) a vzbudila živú diskusiu na oboch brehoch Atlantiku (http:/en.wikipedia.org/wiki/The-Two-Cultures). Snow diagnostikoval priepasť medzi vedcami (scienses – prírodné a technické vedy) a humanitnou inteligenciou (humanities), ktorá bola nielen prekážkou vo vedeckom pokroku, ale dokonca predstavovala a predstavuje hrozbu prežitia západnej civilizácie. Uviedol, že typické vládnuce triedy západných spoločností pozostávajú z absolventov humanitných disciplín a tieto kruhy sú neefektívne a veľmi z!e vybavené na to, aby vedeli, čo veda ponúka na riešenie problémov spoločnosti. Prirovnal ich k luditom v anglickom textilnom priemysle, ktorí ničili stroje, mysliac si, že ony sú príčinou ich nezamestnanosti. Poukázal na kľúčové hrozby, vyplývajúce z existencie jadrových zbraní a z rozdielov medzi bohatými a chudobnými štátmi i na zlyhanie humanitných vzdelancov pri hľadaní riešení, ktoré môžu ponúknuť prírodovedci a technici. Následne boli prezentované názory, že namiesto skutočných osobností sa z absolventov rôznych škôl vytvárajú tri kategórie: nekultivovaní vzdelanci (prírodovedci a technickí vedci), kultivovani nevzdelanci (absolventi humanitného vzdelávania, umelci) a nekultivovaní nevzdelanci (určití administratívni pracovníci)“…

iste, C.P. Snow bol vplyvný scientista, ktorí nedoceňovali dosah principiálneho rozdielu determinovanosti prírodných a nedeterminovanosti spoločenských javov, ale vystihol „neefektívnosť a veľmi zlé vybavenie (predovšetkým) politikov na využitie potenciálu vedy“ v prospech c e l e j spoločnosti

… na Slovensku je táto neschopnosť politického spektra jeho potenciálnych. predstaviteľov ujasniť si jeho základné smerovanie hádam najzreteľnejšie vyjadrená (formálnou) existenciou historického rekordu (účelovej a krátkodobej) existencie dvadsiatich piatich politických strán …

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
20. septembra 2023 18:23

Aby som bol stručný, podľa môjho názoru podstata úvahy p.Prof. Husára spočíva v týchto dvoch vetách: „Programy strán nedali trajektóriu vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Občanovi treba ekonomické fakty formulovať tak, aby ich pochopil a rozumel im.“
Veľmi si vážim p.Prof. preto mi je veľmi ľúto, že s ním nemôžem tento krát súhlasiť. V týchto voľbách predsa ide skutočne o všetko, doslova o ďalšiu existenciu nášho štátu. Preto si myslím, že nemožno takto generalizovať.
Okrem toho ide aj o zjavné protirečenie. Uvediem konkrétne príklady iba dvoch protipólov.
1. Smer SD ústami predsedu takmer denne vyhlasuje, že nedopustí zníženie životnej úrovne občanov a konsolidáciu verejných financií bude zabezpečovať na úkor bánk a nadnárodných korporácií. Nie sú to ekonomické fakty /všetky/ zhrnuté do jasne formulovaného programu pochopiteľného voličovi a záväzku? Treba k tomu voličovi ešte čosi vysvetľovať?
2. Opačný pól /výstraha občanovi, povzbudenie „horným 10 000“ opäť stručne, v jednej vete vyjadrený ekonomický program a smerovanie „Zavedieme rovnú daň!“ /SaS/ – nie je to každému jasný ekonomický program? Myslím si, že je.
Ako som už k inej úvahe poznamenal, volič, občan v rámci volebnej kampane nepotrebuje a ani nie je ochotný čítať vedecké úvahy, naopak, vyžaduje stručné a jednoznačné a veľmi jednoducho vyjadrené záväzky, akými chce ten ktorý politický subjekt ovplyvňovať jeho život. A Smer SD /ale napr. aj SaS/ ich vo svojich programoch majú. Zodpovedný občan si medzi nimi môže zodpovedne vybrať.

Marián Moravčík
20. septembra 2023 16:27

Dnes budem komentovať zoširša, nielen ekonomicky. Ten Sulíkov citát v úvode je na predsedu vládnej strany a bývalého ministra taký hlúpy…
Štát je náš spoločný dom. Keď rozviniem túto metaforu, tak v priaznivom tropickom prostredí nemusí mať „silné“ múry a stačí, ak udrží strechu.
Ale my aj obrazne ekonomicky sme v oblasti blízko severného polárneho kruhu, čaká nás riadna zima a potrebujeme pevnú stavbu.
Na pevné múry je treba namiešať dobrú maltu – obrazne to znamená, že naša spoločnosť musí byť súdržná. Nemôžeme si dovoliť strácať čas a energiu žabomyšími spormi.
Tá dôkladná ekonomická analýza, po ktorej voláte, pán profesor, by teda mala byť spoločná – štátna, veď predsa všetky strany žijú v tej istej ekonomickej realite. A pre všetkých by bolo lepšie, keby sa aj na hlavných ekonomických riešeniach strany dohodli bez ohľadu na stranícke tričko.
Ekonomika nás živí a je príliš veľký luxus robiť z nej politiku.
Z tohto dôvodu sú sulíkovci pre príčetného človeka nevoliteľní. Lebo nech si o LGBT každý myslí hocičo, je evidentné, že to nie je stmeľujúci prvok spoločnosti – je to niečo, čo nám rozleptáva maltu a tak by to vôbec nemalo byť obsahom verejnej politiky.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
20. septembra 2023 11:34

Hospodárska kríza nie je sranda! A žartovať, že pliagov je silný štát je nemiestne… Naviac Slovensko nemá „silný štát“ (štát, hlúpy štát, by sa dal uznať). Ekonomický analfabetizmus a absencia tvrdých dát umožňuje situáciu bagatelizovať. Globálna oligarchia sa pohráva s ohňom v sklade pušného prachu. Obávam sa, že aj výbuchy svetovej ekonomiky majú vo svojich plánoch zakalkulované. Samovražedný ekoterorizmus, byrokratizácia a centralizácia tohto procesu oslabujú schopnosť generovať a aplikovať účinné riešenia regionálnych a sektorových problémov. Neviem, či by som dokázal projektovať lepší projekt deštrukcie globálnej ekonomiky. Dúfajú, že likvidáciou iných nástrojov hospodárskej politiky zvýraznia a inštitucionalizujú vlastné (vlastnené) inštrumenty. Môže to byť však aj autodafé kapitalizmu trhu a peňazí…

Branislav Čech
20. septembra 2023 10:27

Vážený pán profesor,
ďakujem za článok a napíšem tak, ako som už písal viackrát – v prvom rade musia mať základy morálky a lásku k SR. Ak nemajú to, zbytočné je učiť ich počítať. Takí tam nemajú čo robiť.

S úctou,
Branislav Čech

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
20. septembra 2023 10:13

Dve poznámky k téme:
Liberalistický útok na štát: to už je úchylka: práve Sulík, ktorý spreneveril štátne peniaze v Dubaji a na cestovné svojej dcére bude tvrdiť, že štát je zlý hospodár? Áno, treba ho za spreneveru zatvoriť, pretože to on je v tej chvíli „ten štát“ a spôsobil defraudáciu, spreneveru štátnych financií.
Boj proti „silnému štátu“? Slovensko je teraz veľmi slabý štát, finančne i organizačne: A predsa plačú ako detvianski žandári všetci podnikatelia, Klub 500 a dokonca i zahraničné filiálky korporácií, že „štát Slovensko daj, pomôže, zaplať, dotuj nás!“. Úplne sa tým znemožnili.
A tá druhá poznámka:
Obaja analyzujeme rovnicu rovnováhy a podmienky, kedy sa môže Slovensko vrátiť do rovnováhy:
naučil som sa od Vás, že investície, výdavky vlády, výdavky domácností, export, či import aj s väzbami medzi nimi teda rovnicu (S – I) + (T – G) = (X – M) nová vláda a Národná rada SR posunie na cestu k rovnováhe len a len vtedy, ak štát zainvestuje do tvorby podnikov vo vlastníctve štátu, aby mu tie prinášali ekonomické zdroje, ak podporí rozvoj podnikania tam, kde to prinesie v obciach, okresoch, mestách úžitok obyvateľstvu a nie „globáltrhom“ a ak podporí príjmy domácností a dôchodcov na tú úroveň, ktorá tak „keynesiánsky“ zdvihne – oživí domácu ekonomiku, nie zahraničie.
My nepotrebujeme stotisíc „sulíkov“ troviacich svoje i štátne bohatstvo v zahraničí, my potrebujeme milióny občanov Slovenska, produkujúcich príjem i troviacich svoj príjem na území Slovenska. A potom už nepotrebujeme ani Eurofondy, ani Fond obnovy a odolnosti, ktorý sa ukázal ako falošná hra progresivistov ( cyklistické rýchlodráhy namiesto investovania do poľnohospodárstva napr.)

Ivan
Ivan
20. septembra 2023 9:58

Ďakujem Vám pán profesor za veľmi aktuálny článok pre Volbami ktoré nás čakajú za pár dní. Všetky strany vo svojich programoch len sľubujú a sľubujú – Európske platy, Ekonomický rast, Len silný štát pomôže občanom a ďalšie a ďalšie populistické frázy – v žiadnom volebnom programe žiadnej kandidujúcej strany som sa nikde neoboznámil s konsolidáciou ktorej sa nevyhneme.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
20. septembra 2023 9:58

Doslova zvoníte na poplach, pán profesor.
Lenže zatiaľ čo elity si spokojne krochkajú na svojej europoduške („fšak šecko zarjádi brusel“), politici teraz v týchto dňoch robia veľký biznis, ide o peniaze, ide o voľby…
Rozumiem , prečo ste vytiahli citáciu, že Nemecko pácha sebevraždu ( a žiaľ, už nielen ekonomickú). Rozumiem, prečo ekonómka Svetovej banky, ktorú citujete, tvrdí, že ako Západ zablúdil : „50 rokov ekonomického bláznovstva“.
Nerozumiem, prečo majú Slováci doslova roztrúsenú sklerózu a neupriamia sa na to, čo vždy vedeli: potiahnuť spoločne proti hrozbe.
Ale táto moja odpoveď je skôr emotívna ako by mala byť racionálnou reakciou na tému článku.
Skúsim ešte raz…