Reagujem úvahou promptne, lebo som dostal viacero (mnoho?) odoziev na príspevok „Budeme sa zaoberať ekonomikou?“ Uvediem iba túto jedinú:
Milý pán profesor,
Je to hrozivo pravdivé, čo píšete!
Bežný rozmýšľajúci človek si mnohé riziká a praktiky mocných uvedomuje a vníma už aj ich dopady (ceny v potravinách, ceny energií a ďalšie), je však proti nim bezmocný…, tak bite na poplach aspoň Vy – vzdelaní odborníci, čo iné sa ešte dá robiť?s pozdravom …
Posledný riadok ma vrátil k tomu, aby som sa vyjadril k poznatkom, k vede, o ktorú sa zaujímam veľmi dlho a musel som prejsť namáhavým chodníkom, aj odbočkou.
Iste si čitateľ všimol, že veda (nielen ekonomická) čoraz podstatnejšie preniká do organizmu spoločnosti a jej vplyvu podliehajú nové a nové oblasti (vidíme 10 mld. rokov do úsvitu zeme). Dôležitý je nielen jej ekonomický efekt (pokladám ho za prvoradý).
Čoraz jasnejšie je výchovné poslanie vedeckého poznania (čo si neuvedomujú politici), jeho úloha pri formovaní morálnych a estetických noriem, pri pretváraní duchovného života – čo si tiež neuvedomujú politici.
Veda je totiž nielen jedným z najvyšších prejavov ľudských možností, je aj ukazovateľom toho, čoho vôbec je schopný ľudský intelekt (ako na to poukazuje posledný riadok citátu). A ak príroda skutočne vytvorila človeka na to aby prostredníctvom neho pochopila samu seba (Kopernik a jeho objav), popýšila sa, vzdala si hold (prečo nie?), potom – dúfam, že čitateľ súhlasí – veda je ten najlepší prostriedok slúžiaci na dosiahnutie tohto cieľa.
Nás ľudí a to ľudské v nás charakterizuje nezničiteľnú radosť z poznania (zažil to každý vedec). Poháňa nás stále vpred po neznámych cestách objavov.
Tak ako to vyjadril Puškin, vedec by to nedokázal, myslím si:
Touto básňou som začínal mnohé prednášky. Dnes zákonite vzrastá záujem o štruktúry hádam v každej vede, ale v ekonómii mimoriadne.
Musím vidieť do hlbín ekonomiky, sociálne a ekonomické miesto vedy, a tajomné podnety, vďaka ktorým vedci dosahujú úspech za úspechom. Stačí spomenúť 30 veľkých vedcov Slovákov, o ktorých som nedávno písal. Musím však povedať, že aj vo vede sa upriamuje aj na jej paradoxy (Zem sa otáča okolo Slnka) a v našej politickej praxi ani nehovorím, tie sú však zámerné.
Súčasná situácia je taká, že sa dosiahol stav, keď na pochopenie paradoxov vedy je potrebné skúmať ju nielen v „norme“, ale aj v „patologickom“ stave, poznať príčiny, pre ktoré „je chorá“, cesty akými sa prekonávajú tieto chorobné, paradoxné komplikácie. Domnievam sa však, že veda bez paradoxov – to je ešte horšia choroba….
Z paradoxov sa totiž učíme. Každý z nich informuje o nejakých neočakávaných zvratoch vedy v nastoľovaní problémov, v metódach riešenia , v osudoch jej objavov. Je to ozaj náročná téma na napísanie v najjednoduchšej podobe ako to napísal Puškin – génius paradoxov druh.
Nebudem rozoberať mnohé paradoxy, ktoré sa vyskytli aj v matematike. Paradox je odklon od noriem myslenia, je mnohokrát nesporný, a predsa si tieto odklony ľudia neuvedomujú, dajú sa odhaliť iba špeciálnou analýzou.
A to vyjadruje aj báseň velikána Jevtušenka:
A prečo na nich nabrýzgali?
Talent je tu, nie pečať hanby.
Čo preklínali – kto vie o nich?
Každý však vie o preklínaných.
Ak som aspoň trochu vyjadril vďaku ľuďom, čo mi poslali odozvy na môj ostatný príspevok, uspokojím sa a prajem si, aby s takou chuťou a láskou čítali nielen moje úvahy ale mnohých, ktoré sa objavujú na internete.
Záver
Avšak paradox nie je chyba. Jeho vznik sa nedá vysvetliť ani úsilím úmyselne prekrútiť veci, ani neznalosťou nejakej detailnej informácie.
Prof. J. Husár
Bratislava 10/10/2022