Bol mojim dlhoročným vedúcim katedry. Presadzoval nové myšlienky. Dovolím si začať jeho výrokom na diskusii ekonómov Slovenska: „Akosi sa mi veľmi vtláča do mysle známe – nikto nie je doma svätý Ján Zlatoústy. Veda to dobre pozná“.
Poznal som ho ako môjho učiteľa. Veril vlastným ale aj poznatkom zo sveta. Pochádzal z Kysúc. Poznajúc problémy tohto krásneho, ale žiaľ, menej žičlivého kraja, rozhodol sa opustiť rodisko a boriť sa so životom. Učili ho naši velikáni, čo sám zdôrazňoval na prednáškach.
Pred návratom z mojej základnej vojenskej služby mi ponúkol, aby som prišiel robiť asistenta na novovzniknutú katedru. Na vojnu som dostal niekoľko telegramov, ktoré mi posielal Prof. A. Laščiak, zástupca vedúceho. Po nástupe na katedru mi prof. Sojka odporučil, aby som si rozšíril vzdelanie o matematiku. Navrhol mi Prírodovedeckú fakultu UK. Začal som tam študovať. V roku 1963 požiadali Prof. Sojku, aby dal kandidáta na štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie pre program Úradu technickej pomoci OSN, ktoré sa konalo v Juhoslávii. Konkurz bol v Prahe na EÚ ČSAV a kandidátov nás bolo 10. Už som to napísal pri spomienke na akad. Šika. Že ma vybrali, mi oznámil riaditeľ EÚ ČSAV prof. O. Šik.
Musím sa priznať, že v rozrušení som ani nevedel povedať, kde je Belehrad. Svoju kariéru Prof. Sojka začínal ako vedecká pomocná sila a neskoršie asistent u profesorov V. Králička a potom B. Partyka na Katedre podnikového počtovníctva. Po roku 1956 pod vplyvom zmien v ZSSR sa na škole zdôrazňovala užitočnosť matematiky a učitelia sa začínajú vzdelávať v tejto oblasti. Hádam ako dozvuky bývalého účtovníckeho zamerania publikoval Prof. Sojka v časopise Účetnictví v roku 1966 a 1967 články Matematický jazyk a model účtovníctva a Grafický model účtovníctva.
V snahe prehĺbiť si znalosti z matematiky a jej aplikácie v ekonomických vedách, sa v rokoch 1961-62 Prof. Sojka rozhodol ísť na študijný pobyt na Leningradskú štátnu univerzitu, kde jestvovala špecializácia ekonomicko-matematických výpočtov. Tu sa už prednášali také vedecké disciplíny ako lineárne, nelineárne a dynamické programovanie, teória hier, teória grafov a základy matematickej ekonómie. Rád spomína na to, že sa tam robili rôzne praktické výskumy. Pobyt bol veľmi užitočný, lebo sa dali využiť sovietske skúsenosti pre našu prax. Vďaka jeho úsiliu. Po návrate sa Prof. Sojka orientoval na modelovanie ekonomických procesov. V tejto oblasti boli vpredu hlavne ekonómovia USA. Rozhodol sa študovať aj v USA. Ťahali ho útroby ekonometrickej vedy.
V roku 1965 získal študijný pobyt na MIT v Bostone. Na tomto inštitúte sa prednášala na veľmi dobrej úrovni ekonomická teória, teda hlavne mikroekonómia, makroekonómia a ekonometria. Bolo to dôsledkom toho, že tam pracovali profesori R. A. Samuelson, R. Solow, E. D. Domar a ďalší. Vrátil sa plný energie, spoznal smer rozvoja ekonomickej vedy a začal ho presadzovať. Získal tak veľmi dobrý prehľad o modelovaní v USA, o výchove vedeckého dorastu a mnohé ďalšie poznatky.
Pod vplyvom výskumov v USA publikoval aj knihu Ekonomická dynamika a rovnováha v roku 1970. Toto dielo bolo základom aj ekonomických diskusií o federalizácii v rokoch 1965/66. V prvej časti knihy sa pozrel, obrazne povedané, za krivky dopytu a ponuky, aby lepšie vysvetlil za nimi skryté správanie ekonomických agensov, výrobcov aj spotrebiteľov. Na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor Prof. A. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963).
Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických problémoch vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu.
Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V spomenutej knihe Ekonomická dynamika má z hľadiska riadenia ekonomiky zásadný význam kap. 6. Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov a aj kap. 7. Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Odvoláva sa na dielo E. Malinvaud: Decentralized Procedures for Planning. Activity Analysis in the Theory of Growth and Planning.
V čase vydania diela, ako som spomenul, prebiehala veľká diskusia medzi ekonómami aj politikmi o federalizácii. Práve kap. 7 má časť 7.3 Federalizácia ekonomiky a jaj vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum) a v nej hovorí:
„Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“
Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto: 1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu 2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila 3. pripustiť tlak svetového trhu. Tieto fakty svedčia o tom, ako bol Prof. J. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie.
Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika:
„Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“
Čiže ekonómia opretá o nástroje ekonometrie a matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti. V diele vecne rozšíril tézy teórie utility a teórie blahobytu.
Poznal som ho ako človeka, ktorého zaujíma ako veci fungujú. Aj zato začal účtovníctvom, aby zistil, ako to funguje v podniku, v stavebnom podniku. Ekonómiu nepokladal za nepresnú a opisnú. Zato ju študoval cez matematiku. Aj preto ho zaujímal ekonomický systém a jeho matematický obraz fungovania. Úplné pochopenie, prečo je taký aký je, a čo má človek robiť aby fungoval lepšie. V diele Sojku je priam viditeľná väzba na dielo Prof. Karvaša o optimálnom využití zdrojov hospodárskeho priestoru.
Toto boli významne nové aspekty, spresnenia a ďalšie prenikania do socialistickej ekonomickej skutočnosti, nové syntézy publikované už aj pred rokom 1968. Sú to nové vedecké poznatky; evidentné a usporiadané chápanie ekonomickej reality. Politické špičky nemohli nereagovať, čo urobil aj prezident republiky A. Novotný. Odrazilo sa to v žiadanom “odsunutí” ekonomického potenciálu VŠE na rôzne pracoviská po roku 1970. Sojka bol vyškrtnutý z KSČ, iní boli vyhodení zo strany a aj školy.
Nemôžem totiž v závere zamyslenia sa nad prácou a dielom Prof. Sojku nepovedať aj takýto aspekt jeho diela. Totiž súbor poznatkov, názory , skúsenosti a vedomosti aj spomenutých iných autorov odrážali aj ich morálne kvality (ekonometria bola chápaná ako paveda). Vyjadrili zhodu, či nezhodu s vládnucimi spoločenskými, ideologickými, kultúrnymi a vedeckými hodnotami. Na to by sa, ako hovorieval, nemalo zabúdať. Nezaostávala vtedy za nami ekonomická veda sveta?
V ČSSR vtedy prebiehala aj veľká diskusia aj o tovarovej výrobe za socializmu, jej podstate, či vlastníctve a vlastníkoch. Diskusia prebiehala aj v Juhoslávii. Teda ekonóm má riešiť aj otázku vývoja metód kontroly jeho prostredia.
Jeho dielo inšpirovalo aj širšiu spoločnosť ako iba ekonómov. Pozdvihol ekonomickú gramotnosť na Slovensku. Zabúda sa na to. Nevedeli to predstavitelia zmeny na Slovensku v roku 1989. Prežívame, čo sme nemuseli, ak by sme stáli na pleciach vedy našich vyššie spomenutých ekonómov. On práve ukázal, že kto chce použiť matematiku, vôbec nestačí, aby sa vyznal len v matematike. Sojka sa osobne, hlavne ako prorektor, zaangažoval, že niekoľko ekonómov zo Slovenska ukončilo ekonomické vzdelanie v Moskve, Leningrade, či inde.
VŠE Bratislava však poslala na štúdiá svojich učiteľov aj do USA, Belgicka a Juhoslávie. Získali tam vedecké tituly, napr. aj PhD v USA. Niekoľkí boli na krátkodobých stážach v USA, Taliansku, Anglicku a aj v ZSSR. Totiž po roku 1958 v ZSSR vznikla škola matematickej ekonómie; aj zásluhou nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu a to Prof. Leontieva a Prof. Kuznetsa. Učitelia VŠE odišli na jej štúdium práve do ZSSR. Ekonómovia Slovenska získali bohaté skúsenosti.
Jeden slovenský ekonóm pracoval v centrále OSN v New Yorku a ja v EHK v Ženeve. Práve tam sa realizoval projekt „Komparácia krajín regiónu EHK, USA, Japonska a Kanady“ na báze input-output modelu V. V. Leontieva. Viacero ekonómov zo Slovenska pracovalo v centrále RVHP v Moskve.
Poprední učitelia VŠE pracovali ako experti OSN vo viacerých krajinách, aj v Afrike. Z tohto pohľadu treba povedať, že Ekonomická univerzita dnes nedala odborníkov, ktorí by zastávali významné ekonomické pozície.
Vďaka Prof. J. Sojkovi som aj ja stavil na presnosť.
Prof. J. Husár
Bratislava 18/11/2022
Plejáda pozoruhodných slovenských ekonómov Prof. Husára mi podsúva rozpaky nad tým, aká chudobná na osobnosti je súčasnosť. Pobledlí nohsledi MMF a Svetovej banky, s povesťou hlupákov, ktorí predali banky pod cenu, a ešte novým majiteľom pribalili peniaze, ktoré im dali naviac dvakrát – financovali ich totiž dlhopismi. Celá „operácia“ ( a nie jediná) popiera ekonometriu a uráža exaktnosť a presnosť, ktorú tak propagoval svojou prácou Prof. Sojka…
Jarko , milý môj spolužiak a veľký priateľ.
Zdielam Tvoje príspevky a veľmi Ti ďakujem, že z“ prachu zeme“ vyberáš našich ekonomických velikánov . Na prof. Spojku rád spomínam ako vynikajúceho učiteľa a vzácneho človeka. Jeho prednášky boli vysoko erudované. Mali sme to šťastie, že sme mali takýchto učiteľov.Pavlenda, Partyk Kotzik, Pázmán. Boli sme najlepší krúžok na škole a všetci sme sa v živote uplatnili na a zastávali sme významé miesta v národnom hospodárstve. Štyria z 15 tich ostali na škole ako učitelia.
Prajem Ti, aby Ti kalamár ešte nevyschol. My predsa žijeme v 87 roku života, ale to nás vôbec nezaujíma. Tešíme sa ešte z aktívneho života
Milý pán profesor,
ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Sám som veľký priiaznivec a aplikátor matematiky. Veľa ekonómov dostalo Nobelovu cenu práve v tejto oblasti. Je úžasné, že o tom píšete a šírite ušľachtilé myšlienky.
Opäť výborný článok o osobnosti o ktorej, žiaľ, Wikipedia /tobôž tá slovenská/ neobsahuje žiadne, ani základné životopisné údaje a tak, pre azda aj budúcu „Encyklopediu ekonómov Slovenska“ si dovoľujem doplniť – Prof. Ing. J. Sojka, C.Sc. sa narodil 3.11.1925 vo Vysokej nad Kysucou /okr. Čadca/, v obci z ktorej po prarodičoch pochádza aj americký astronaut Eugene Cernan.
Pán profesor, dobre že ste uviedli význam matematiky v ekonómii. Je predsa kráľovnou vied a patrí všade.Ak zoberieme praktickú stránku riadenia našich vládnych predstaviteľov, tak využívajú „rôzne baličky“ čím vzniká pomaly totálny chaos! Pokračujte v týchto vedeckých poznatkoch
Ďakujem Vám pán profesor – opäť ste verejnosť oboznámili s ďalším slovenským a československým velikánom ekonomickej vedy. Pokračujte prosím Vás.
Pán profesor, máte nezvyčajný dar vyzdvihnúť z človeka to najpodstatnejšie. Imponuje mi dôraz na matematiku a ekonometriu, no klinec po hlavičke ste trafili týmto citátom:
„…systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému.“
Zaujímavé to je jednak preto, že to ostro protirečí neoliberálnym dogmám Miltona Friedmana, ale po domyslení dôsledkov to vecne vysvetľuje česko-slovenské národnostné napätie, ktoré existovalo od začiatku až do konca spoločného štátu.
České krajiny boli od začiatku ekonomicky rozvinutejšie a tak objektívne (podľa citátu prof. Sojku) mali tendenciu odčerpávať výsledky od ekonomicky slabšieho Slovenska. Osvietenejší funkcionári vo vedení republiky sa to snažili eliminovať a tým vznikal v Česku sentiment „doplácania na Slovensko“.
Ale platí to aj dnes. Stretol som sa s extrémnymi názormi, že „viac ako 90 % HDP na Slovensku sa tvorí v Bratislave“. Ten nešťastný výrok, že na východe Slovenska nič nie je síce médiá vložili do úst komunikačne neobratnému Ficovi, ale je fakt, že väčšina ľudí v Bratislave si to naozaj myslí a podozrievam ich, že by pokojne oželeli pripojenie krajov od Popradu na východ k Ukrajine.
Od ekonómov liberálneho hlavného smeru sa o týchto zákonitostiach nedozvieme, lebo oni všetci sedia v ekonomicky najrozvinutejších krajinách, ktoré z týchto objektívnych zákonitostí ťažia.
Pane profesore, děkuji Vám za Vaše nesmírně cenné vzpomínky a analýzy. Můžeme jen závidět Slovákům, že Vás mají. Upřímně děkuji a těším se na další díl.
V súvislosti s významnými osobnosťami spoločenského života slovenského a českého národa (aj v ČSR a ČSSR) pán prof. Husár ponúkajú dáta, obnovujú poznanie a výsledky postojov, ktorými sa ovplyvňovali premeny a život spoločnosti. J. Sojka, O. Šík, V. Pavlenda, I. Krvaš a iný činitelia vtedajšieho verejného života boli významné osobnosti o ktorých (a o ich dielach) sa s mierou a úctou podavajú spriaznené, dobromyselné ocenenia prameniace i zo skúseností tiež i zo spolupráce autora s tu spomenutými zaoberajúcimi sa teóriou a praxou ekonomike. Poznatky a ich využitie toho i dnes patria k potenciálom pre uplatnenie a nevyhnutné zmeny v živote súčasného človeka i jeho prostredia.
Milý pán profesor, ďakujem za Vaše vynikajúce príspevky a odkrývanie súvislostí sveta ekonomiky. Veľmi oceňujem Vašu otvorenosť pri šírení informácií o slovenských osobnostiach. teším sa na ďalšie múdre texty
Pokračujte, pán profesor, aj v hlbšom uvádzaní myšlienok slovenských ekonomických osobností. O profesorovi Jozefovi Sojkovi som sa dozvedel až od Vás, ale obávam sa, že ani dnes v tej našej „slobode“ by nik neuverejňoval jeho myšlienky. Hlavne preto, lebo sa zaoberal existenciou ekonomickej rovnováhy a dnes by smutne zaplakal nad Slovenskom i nad svetom.
Asi by nám matematicky vyjadril, kam to spejeme v ekonomike na Slovensku so štyrmi automobilkami na luxusné osobné autá a celým okolo toho „namotaným“ automotive-priemyslom.
Asi by „zdvihol mandle“ vládnúcim elitám, že si tak ľahko dali vziať desaťročia vybudované rúrové spojenia na plyn a ropu a že ich dokonca „odovzdali“ do rúk cudziemu kapitálu. Aby prenechali energetické produkcie zahraničiu a aby takto sebestačnosť vo výrobe elektriny nenachádzala odraz v lacnom prúde pre domácnosti a priemysel.
Áno, aj toto všetko je o ekonomickej rovnováhe.
Bol by asi znova „na indexe“.