Prof. Jaroslav Habr, DrSc., znalec svojho odboru

Jaroslav Habr sa narodil 29/7/1911. Na Vysokej škole obchodnej získal titul Ing. a aj doktorát obchodných vied. Bol asistentom veľkého českého ekonóma Prof. J. Macka. Založil a viedol Sociálne ekonomický ústav Ústrednej rady odborov. Po 1950 nemohol z politických dôvodov vykonávať svoju profesiu. Pracoval ako robotník a súkromne sa vzdelával v oblasti ekonomických aplikácií matematických metód. K vedeckej a pedagogickej práci sa vrátil v roku 1962. Riadil Výskumný ústav potravinárskeho priemyslu až 19 rokov.  Obhájil DrSc.

 

Lineární programování (výklad pro ekonomy)

Systémová analýza a syntéza (zdokonalování a projektování systémů)

Jednoduché optimalizační metody pro ekonomickou praxi

Bol menový za profesora na Prevádzkovo ekonomickej fakulte VŠZ v Prahe. Po roku 1981 pôsobil ako vedecký pracovník na EÚ ČSAV. Prednášal v Taliansku, USA a vo Švédsku. Mal rozsiahlu vedeckú prácu v rôznych odboroch – 500 diel, knihy, články, posudky, atď.  – a oblasti lineárne programovanie, systémová analýza a prognostické metódy a techniky.

 

 

Profesora J. Habra som spoznal v roku 1962 na prednáškach z lineárneho programovania na mojom postgraduálnom štúdiu.  Počas prestávky som sa mu predstavil, že aj ja som Jaroslav; to bola zámienka na  to, aby som ho poprosil o súkromnú konzultáciu. Potom sme sa často stretali na konferenciách.

Svoju prvú prednášku začal objasnením pojmu rozhodovanie a povedal, čo som si zapísal: rozhodovanie je súbor procesov, ktorých zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania človeka v určitej situácii, a na tabuľu napísal tento príklad: povedzme, že podnik pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Nech má  tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a vodu.

 

Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, podmienok (zdroj nemusí byť ani pri optimálnom riešení využitý):

 

1×1 +     1×2 +   1×3   ≤  10 000  podmienka na pôdu

10×1 + 40×2 + 20×3   ≤ 200 000  podmienka pre prácu

3×1 +    6×3 +    5×3   ≤  50 000   podmienka pre vodu

Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín x1, x2 a x3 tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu ak poznáme ceny jednotlivých plodín. Algoritmus  riešenia takýchto modelov nám dáva teória lineárneho programovania a výpočet sa urobí v tzv. simplexovej tabuľke, ktorá po konečnom počte krokov ( v tomto príklade po 3) poskytne optimálne riešenie. Iba neskôr som pochopil, prečo začal príkladom z oblasti poľnohospodárstva. Zakladal si na tom, aby sme pochopili zmysel krokov algoritmu. Prvý krok nám dôkladne vysvetlil. Ostatné sme sa mali pokúsiť interpretovať my. Mimoriadny význam má posledný krok, inverzná matica. V ňom, v riešení, sú obsahové podnety, ktoré sa týkajú napríklad možnej novej varianty riešenia. Do riešenia sa nedostala plodina 3. Bolo treba zistiť prečo, „proč“ ako on hovoril. Cestou analýzy sa dostaneme k počiatočnej formulácii modelu, ktorej koeficienty, ako vidíme, sú zrejmé. Tak zrejmé musia byť aj čísla  v poslednom kroku, prečo vzniklo optimálne riešenie.

Pomocou lineárneho programovania získame možné (optimálne) „budúce rozumné správanie reality“, podniku. Optimálne riešenie sa nezmení, ak sa ceny budú meniť v určitom rozmedzí, nám povedal velikán. To ma prekvapilo.

 

Jeho dielo Lineární programováni (výklad pro ekonomy) učilo čitateľa formulovať problémy bežné v ekonomickej praxi, ktoré sa dali riešiť lineárnym programovaním. Vykladá bázické spôsoby riešenia  optimalizačných úloh, založené na logických rozboroch za použitia pojmov a jazyka blízkeho pracovníkom hospodárskej praxe. Zdôvodnil, že  v myslení ekonómov musí prísť k uplatneniu náročnejších postupov využívajúcich aj vtedajšiu výpočtovú techniku (zato výklad pre ekonómov). Jasne ukázal, že je veľkým znalcom svoju odboru.

 

Veda skúma model reality, preto musí byť dobre skonštruovaný. Totiž iba od Pytagorových čias vieme presne povedať aká dlhá je uhlopriečka štvorca, ak poznáme stranu. Ekonomické modely sa stávajú užitočnými nástrojmi spoznávania ekonomického sveta. Totiž, ako zdôrazňuje v spomenutých knihách, hľadanie zodpovedajúceho matematického modelu privedie človek mnohokrát k hlbšiemu pochopeniu skúmaných javov tým, že ho núti logicky domyslieť  všetky možnosti, jasne definovať používané pojmy, zobrať do úvahy všetky činitele a nájsť medzi nimi tie, ktoré sú rozhodujúce. To hovorieval aj na prednáškach. Riešenie ukáže, že niečo nevyhovuje, treba zistiť prečo. Preto skúmame hlbšie. Teda potrebujme hlboké znalosti odboru, oblasti aj ekonometrie.

 

Stretli sme sa aj na významnej konferencii v roku 1970 v Dubé. Tam mi predstavil Miloša Zemana, čerstvého absolventa a dnes prezidenta ČR. M. Zeman mal prednášku z teórie chaosu a tak sa rozvírila debata o jej zmysle a viedla sa okolo tejto novej disciplíny dlhšia diskusia aj o hraniciach vtedajšieho poznania a vedomého zasahovania.

 

O hĺbke a náročnosti a zložitosti bázických pojmov systémovej analýzy hovorí Tretia časť diela Systémovej analýzy a syntézy, ktorá má názov Systémové aplikácie a v nej kapitola 9 s názvom Systémy a riadenie, kde autori riešia 9.1 motivácie a ideové východiská, 9.2 systémové riadenie, 9.3 systémové plánovanie, 9.4 systémy ekonomickomatematických modelov a 9.5 systémovú dynamiku, čo jasne hovorí o hĺbke  logického rozpracovania  zásadných problémov, a to už v roku 1986. Zložitosť ekonomického sveta.

Môže sa to zdať paradoxné, ale určitá miera varovania, aby sme nezabudli riešiť podstatu, na ktorú nás Prof. Habr upozornil, usilujúc sa odhaliť povahu správneho a dobrého vedeckého konania. A to ozaj celú zložitú problematiku.

Máme východisko k teoretickému skúmaniu ekonomického sveta dneška? Habr a Vepřek ich nastolili. Teoretická ekonomická myseľ už v roku 1986 riešila ako má fungovať ekonomika; modelové znázornenie ekonomickej skutočnosti, ako ju vedome riadiť.

 

Ako píše autor(i), že v reálnom svete budú neustále silnieť tendencie k zvyšovaniu rozsahu, zložitosti a dynamiky existujúcich i vznikajúcich technických, ekonomických, ekologických a sociálnych systémov, a že na túto výzvu bude potrebné nájsť odpoveď. Preto systémové prístupy nie sú samoúčelné. Dnes sme na to pozabudli a ekonomiky ČR, SR aj EÚ neriešia problém optimalizácie fungovania ekonomiky. Dnes sú to akútne problémy ale v dobe IT technológií. Potrebujeme racionálne metodologické postupy a tak položiť aj dnešné, dobové základy teoretického zvažovania. Treba to hlboko pochopiť a rozpracovať kontúry cesty ďalej. Rozhodovanie je podstatou každej riadiacej činnosti.

 

Ostal pre nás vzorom v rozvíjaní metodologických prístupov, bez nich je pokrok ekonomickej vedy nemysliteľný. Zostal pre nás vzorom procesu poznávania a experimentovania, vedeckého skúmania. Je jednou z osobností, ktorá bola hĺbavým intelektuálom. Bol som jeho žiakom.

 

Veda, teoretické skúmanie, smeruje k všeobecnému, usiluje sa ho analýzou odhaliť a pravdivou rečou vyjadriť. Po zoznámení sa s jeho viacerými dielami, knihami, článkami, či vystúpeniami na konferenciách dovolím si povedať, že Prof. Habr v tom čase prezentoval hranice vtedajšieho poznania modelovacích procesov. Keď som zistil, že jeho diela tiež siahajú do poľnohospodárstva, tak som sa mu zveril, že som mimo školy a robím modelovanie závlah, povedal mi, že tou cestou môžem ísť, lebo má priam ideálne možnosti matematického spracovania, že je to cesta komplexného uchopenia ekonometrických metód.

Jeho úsilie a jeho mravenčia práca boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Bol pre mňa vzorom v rozvíjaní metodologických postupov. Zanechal nám dedičstvo, svoje dielo a vzdelanie tým, čo ho čítali.

 

Za veľkú pomoc pri spomienkach na Prof. Habra ďakujem Ing. Marte Nečadovej z VŠE Praha.

 

 

Ba aj napísala:

Připomínat ostatním významné osobnosti oboru je určitě velmi záslužné, za každým ekonomickým přístupem je schovaný jeho autor, což se obvykle studenti nedozvědí. Často z časových důvodů. 

Dnešním trendem ve vysokoškolském vzdělávání ekonomického směru je aplikovat a řešit případové studie. K tomu je ale třeba porozumění souvislostem (teorii). Schopnost logicky uvažovat v rámci předpokladů studenti získávají právě při studiu ekonomické teorie a je dle mého názoru zásadní. Určitě tento trend pozorujete i ve výuce ekonomických předmětů na Slovensku.  Připomínat autory, kteří svým logickým přístupem k řešení ekonomických problémů prospěli společnosti, je třeba.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 2/11/2022

 

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

7 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Jiří Hartmann
Jiří Hartmann
5. decembra 2022 10:45

Ahoj Jaro,

díky za vzpomínku na prof. Habra. Také sem měl tu vzácnou příležitost se s ním setkat a to na společném zasedání kateder statistiky a matematických metod v zemědělství VŠZ v Praze a Brně s VŠP v Nitře.
Jako mladičký výpomocný asistent jsem velmi obdivoval jeho odbornou erudici, hluboké znalosti systémové analýzy a noblesní chování. Ve výuce jsem často vycházel z jeho publikací.
Velký dík, za připomenul jeho životních osudů a díla

Jura

Milan Kupecký
4. decembra 2022 18:59

Pán profesor Husár! Ste úžasný človek a odborník a je radosť obklopiť sa s takými ľuďmi, ktorí ešte neodišli do neba spolku geniálnych osobností, medzi ktorých patríte aj VY! Obdivujem Vás! milan

Stanislav Kmet
Stanislav Kmet
4. decembra 2022 10:37

Milý pán profesor, opäť ďakujem za nádherný príspevok. Ani som netušil aké spoločne témy nájdeme v akonómii. Lineárne programovanie, teória chaosu a mnohé ďalšie. Chaos má svoje vyššie usporiadanie, len ho treba nájsť a pochopiť. To však pre našu momentálnu spoločnosť a jej vládu neplatí…. Ešte raz veľká vďaka za priblíženie týchto velikánov.

Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
4. decembra 2022 9:54

Pán profesor, stále pri článkoch čítam v úcte, čo všetko by mal ekonóm vedieť okrem “ stavu na svetových burzách“…
Dobre píšete, že „Ako píše autor(i), že v reálnom svete budú neustále silnieť tendencie k zvyšovaniu rozsahu, zložitosti a dynamiky existujúcich i vznikajúcich technických, ekonomických, ekologických a sociálnych systémov, a že na túto výzvu bude potrebné nájsť odpoveď.“
Naivne som si myslel, že s nástupom informačných technológií budú odchovanci ekonomických škôl schopní pomocou vždy novších operačných systémov vytvárať divy. Ale oni sa radšej venujú „stavu bitcoinu na burze“….

Dobre píšete, že „ekonomiky ČR, SR aj EÚ neriešia problém optimalizácie fungovania ekonomiky…Potrebujeme racionálne metodologické postupy a tak položiť aj dnešné, dobové základy teoretického zvažovania. Treba to hlboko pochopiť a rozpracovať kontúry cesty ďalej. Rozhodovanie je podstatou každej riadiacej činnosti.“
Títo naši kváziekonómovia potrebujú hlavne poznať, v koho záujme majú hlásať „ekonomické teorémy“ a koľko im to hodí …preto tak svet vyzerá.

Dušan
Dušan
3. decembra 2022 22:45

Pán kolega,
Ja nie som ekonóm a mal som s tým problém, ako pri optimalizácii návrhu závlahové siete zostaviť súbor rovníc a hlavne určiť účelovú funkciu, ale zvládol som to a o to ma viac tešilo, keď si študenti na diernych štítkoch vytvárali súbor rovníc pre návrh rúrovej siete a oni boli tiež spokojní, keď to pochopili. (aj ja!)

Ivan
Ivan
3. decembra 2022 18:23

Ďakujem pán profesor, plne sa stotožňujem s názorom pána Moravčíka – lineárne programovanie – klobúk dolu. K páni profesorovi Habrovi niet čo dodať – možno áno – páni vládny činitelia čo keby ste sa aspoň pokúsili niečomu priučiť, len na to treba mať základy. Škoda slov a strata času vo vašom prípade.

Marián Moravčík
2. decembra 2022 21:49

Pán profesor, ďakujem za pripomenutie mojich školských čias. Lineárne programovanie a operačný výskum, to bolo mojich niekoľko semestrov.
Na tom lineárnom programovaní ma zaujala vlastnosť duality úloh. T. j. že ku každej úlohe lineárneho programovania sa dá zostaviť symetrická duálna úloha. K maximalizačným úlohám sú duálne minimalizačné a naopak. Riešenia duálnych úloh sa zhodujú.
Fascinovalo ma, že lineárne programovanie má takúto formu „skúšky správnosti“ a mal som pocit pevnejšej pôdy pod nohami.