Ota Šik – ekonóm reformátor

Môj pohľad na akademika O. Šika bude osobnejší. Bol to O. Šik, ktorý mi oznámil, že na zahraničné štúdiá pôjdem práve ja. Uchádzačov bolo 10 a vedúci katedry mi pred konkurzom povedal: „ Jaro, veď ak sa Ti to nepodarí, nerob si z toho nič, budeš naďalej členom katedry. je tam až 9 Čechov“. Neviem, čo rozhodlo, vedel som celkom dobre po anglicky a aj moja orientácia na modelovanie ekonomických procesov bola možno zaujímavá.

 

Keď mi akad. Šik oznámil, že som konkurz vyhral, neveril som. Z budovy EÚ som vyšiel, lebo som to chcel telefonicky oznámiť rodičom. Stretol som Prof. Hrubého, ktorý mi fandil a povedal som mu, že hľadám telefónnu búdku. Bol členom redakčnej rady a pozval ma späť do ústavu do ich kancelárie. Zavolal som domov.

Na štúdium som mal nastúpiť v septembri 1963. Vízum mi nechcel podpísať prezident A. Novotný. Dvakrát ho navštívil akad. Šik. Do Belehradu som pricestoval v deň keď zastrelili prezidenta J. F. Kennedyho. Do kufra som si pribalil aj Šikovo prvé vydanie diela Ekonomika zájmy. Riaditeľom postgraduálneho štúdia v Belehrade bol Prof. B. Horvat a dekanom B. Ivanovič. Významní srbskí a chorvátski vedci. Budem o nich písať. Išlo o štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie. Na všetky predmety bola predpísaná bohatá literatúra, mne viac menej, neznáma.

Napísal som list akad. Šikovi s prosbou o pomoc pri získaní literatúry. Milo ma prekvapil. Poveril kolegyňu Ing. J. Sereghyovú, ktorá mi predovšetkým zabezpečila základné dielo o lineárnom programovaní (prednášal ho Angličan) a dielo R. G. D. Allen Mathematical Economics. Dielo hlboko načiera do závažných ekonomických problémov a ich matematického zobrazenia, čím sa rozširuje vnímanie a riešenia ba aj ekonomickej interpretácie.

 

Akademik O. Šik sa narodil 11. septembra 1919 v Plzni a zomrel v roku 2004 v Sankt Gallene vo Švajčiarku. Mal som šťastie na stretnutie sa s ním v EHK v Ženeve. Spolu s doc. J. Skolkom, zástupcom riaditeľa divízie, sme v roku 1969 zorganizovali v Paláci Národov s ním diskusiu. Takéto vedecké sedia sa konávali večer so začiatkom o 19:00h. Diskusia s ním trvala do 23:00. Cez prestávku som využil možnosť a poďakovať sa mu aj zato, že pracujem aj v EHK. Hoc sme mali aj rôzne názory, akceptovali sme to a bol ozaj rád, že som sa mu ozval. Mal skutočne veľmi dobré meno vo Švajčiarsku.

Do povedomia vošiel ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta. Ako syn židovských rodičov vyrastal v dvojjazyčnom (českom a nemeckom) prostredí a tak jeho vystúpenie bolo jazykovo aj odborne bezchybné. V rokoch 1924 až 1936 navštevoval základnú školu v Tepliciach. Asi málo ekonómov vie, že v roku 1933 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarného umenia v Prahe. Školu však už v nasledujúcom roku musel opustiť a ďalej sa vzdelával vo večerných kurzoch. Od roku 1936 pracoval pre niekoľko podnikov aj ako maliar. Od roku 1939 sa politicky angažoval proti nemeckej okupácii. Zásadný bol rok 1940, keď vstúpil ako nezamestnaný do KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen. Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV.  O rok neskôr bol zvolený za člena ÚV KSČ. A v roku 1964 bol poverený, aby riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy.

 

Chcem sa zamyslieť aj nad týmto velikánom hlbšie; cez jeho tvorbu, dielo; jeho myšlienky totiž zásadne ovplyvňovali ekonomický vývoj v ČSSR. Bol zástancom a tvorcom toho, že spoločnosť treba budovať tak, aby sa ľudia mali dobre. Vzhľadom na veľký význam diela Ekonomika a zájmy si dovolím hlbšie sa pozrieť na niektoré jej časti, čím ukážem na podstatu jeho poznatkov a riešení. Delo má 320 strán, teda veľa. Ako v ňom hovorí akademik O. Šik:

 

Najvlastnejším cieľom tejto knihy bolo prispieť k vyvráteniu niektorých stalinských teoretických problémov, ktoré slúžili ako fundament celej sústavy formálne logicky veľmi umne skĺbených jednostranností a zjednodušení, ktoré ovšem práve presvedčujúcou formálnou logikou tvorili počas rokov silný a celými generáciami bezvýhradne uznávaný teoretický systém“.

 

Veľmi závažný záver. Ukazuje to na jeho odvahu a znalosť podstaty fungovania vtedajšej našej ekonomiky, ale aj sovietskej. V prvej časti 1. Ekonomika a vývoj rozobral pojem ekonomika, ktorý nie celkom akceptoval V. Pavlenda, sporili sa. Šik tvrdí: „Ekonomika (hospodárstvo), ekonomická činnosť je celá ľudská činnosť , ktorá materiálne úžitkové hodnoty nielen vytvára (vlastná produktívna činnosť), ale tiež ich prevádza do sféry spotreby, tzn. činnosť ktorá sa zúčastňuje ich smerovania, rozdeľovania a končí ich spotrebou“. Túto časť rozdelil na 1. Ekonomika a ekonomické vzťahy spoločnostivýrobu a výrobné sily spoločnosti.  Tým si položil základ koncepcie celého tohto svojho diela.

 

Z pohľadu dneška, teda v dobe globalizácie, je významná časť IV. Ekonomické vzťahy a vlastníctvo, kde vysvetlil Stalinovo pojatie vlastníctva a dôkladne rozobral význam správneho chápania vlastníctva pre ekonómiu socializmu. Spolu aj s publikovanými vedeckými článkami a týmto dielom jasne vysvetlil, že púhe znárodnenie výrobných prostriedkov samé o sebe vôbec neznamená vznik socialistického vlastníctva  a iba skutočná zmena celého spôsobu privlastňovania, zmena spôsobu rozdeľovania výrobných prostriedkov, výmena činností, rozdeľovania spotrebných predmetov a tomu všetkému zodpovedajúcich voľných vzťahov znamená vznik vlastníctva socialistického.

 

Šik bol nielen u nás prvý, ktorý ekonómiu dôsledne spájal aj s pojmom ekonomické záujmy, preto, podľa mňa má zásadný význam časť V. Potreby a záujmy. Na s. 278 píše: „ Hlavnou formou ekonomických záujmov v doterajšom historickom vývoji boli materiálne záujmy, čiže záujmy o dosiahnutie určitých materiálnych úžitkových hodnôt, o uspokojenie určitých materiálnych potrieb. Sem patrí aj záujem o peniaze, t. j. záujem o zvláštnu materiálnu úžitkovú hodnotu, ktorú je možné vymeniť za všetky ostatné tovary.“  Totiž veľmi mnoho ekonómov, aj marxistických, chápalo materiálne záujmy len ako záujem o peniaze. Takáto analýza sa vôbec nevyskytovala v sovietskych učebniciach, ba dielach. Ozaj starostlivo rozobral podstatu potrieb ľudípodstatu záujmu ľudí. Tento až filozofický prístup mu umožňoval, aby sa sústredil na objasnenie podstaty ekonomických záujmov.

 

V apríli 1968 ho A. Dubček menoval zástupcom ministerského predsedu a koordinátorom hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Pracoval ako pedagóg aj v Bazileji aj v Manchestri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene.

 

Po novembri 1989 ho prizval vtedajší podpredseda federálnej vlády V. Komárek na diskusie o ekonomických reformách. Vieme, že Šik bol zástancom tzv. tretej cesty. Bol za okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu. Vedel prečo.

 

K jeho záľubám patrilo maľovanie obrazov. V deväťdesiatych rokoch sa dokonca v Prahe uskutočnili jeho dve retrospektívne výstavy.

 

Akým teoretikom bol Šik, myslím si, čitateľ získal z tejto spomienku predstavu. Zoznámiac sa s jeho viacerými dielami si dovolím čitateľovi zdôrazniť ešte tento fakt. Dnes sa už zabudlo, a čo nemôžem nepripomenúť, že počas mojich vysokoškolských štúdií vyšlo zbožňované dielo J. V. Stalin Ekonomické problémy socializmu, ktoré sme mali na vysokej škole predpísané ako povinnú literatúru. Dielo dobre poznal Šik, keďže ho v jeho knihe analyzuje. Pretože som prežil tú dobu, dovolím si napísať niekoľko viet. Dielo sa priam povinne obdivovalo. Nedá sa však poprieť fakt, že aj v teoretickej činnosti, a zvlášť takej náročnej a citlivej ako je ekonómia, hrajú určité osobné či skupinové záujmy svoju úlohu, že nejde vždy iba o rozdielny postup a schopnosti pri vedeckom poznávaní skutočnosti, vtedy o hranice poznávania a diskusie o možnosti poznávania.  Mnoho ekonómov až liplo a Stalinovom diele. Neprenikli do jeho hĺbky, čo sa Šikovi podarilo, a tak ho akceptovali.

 

Dnes máme bohaté skúsenosti, že vedcom sa nedarí. Isteže, aj teoretické závery či premisy toho či onoho teoretika môžu byť poznamenané jeho subjektívnymi prianiami, záujmami a nezáujmami. Niekomu stačí, že určitý teoretický názor neodpovedá oficiálnym politickým  predstavám alebo názorom a záujmom mocenských predstaviteľov na to, aby sa pre neho tiež stal neprijateľným. Inému zasa postačuje, aby iba preto, že dlho presadzoval určité názory, na ktorých publikovane a šírenie založil svoju slávu a postavenie, prudko odmietol každý nový poznatok, ktorý odhaľuje nesprávnosti jeho doterajších názorov. Vidieť to u našich politikov. Ekonómia je veda o tom ako funguje ekonomika, aké sú zákony v pozadí, ktoré človek má využiť, aby ekonomika išla potrebnou cestou, aby si ľudia udržali a zlepšili život. Ľudstvo potrebuje skutočné vedecké poznanie fungovania ekonomiky.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 11/11/2022

.

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

14 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
16. novembra 2022 17:47

Pán profesor, vďaka!
Naša generácia absolventov VŠE Bratislava po 1976-1979 ešte tajne študovala zo Šika skriptá od starších študentov, ale už sme ho nemali možnosť študovať.
Inak, jeho študenti, ktorí boli aktívni na univerzitách, a ktorí emigrovali hlavne do USA, sa podieľali neskôr aj na podkladoch pre profesora Chicago Loyola University D.Schweickarta, ktorý spracoval knihu Ekonomická demokracia – Po kapitalizme. Dobre tam vyargumentovali potrebu, aby bezprostredný výrobca ( pracovník v továrni, v podniku, v družstve) bol aj vlastníkom a aby rozhodoval o rozdelení hospodárskeho výsledku. To Schweickart označil ako „zamestnanecká samospráva“ a boli to práve čs. univerzitní tam pôsobiaci následovníci prof.Šika, ktorí to inšpirovali na základe požiadaviek „socializmu s ľudskou tvárou“ v ČSSR v 1968. Tá línia „doma“ bola zavrhnutá a ani po roku 2010, keď ju Schweickart dokonca prezentoval v aule Ekonomickej univerzity v Bratislave ( v 10/2011) nebola ľavicou prijatá.
Škoda, na Slovensku politicky vždy utrhneme hlavu tým, ktorí vymyslia niečo originálne a životaschopné.
Profesor Ota Šik už nemal možnosť pomôcť pri implementácií zásad zamestnaneckých samospráv za socializmu.

A
A
15. novembra 2022 11:38

Vážený pán profesor,

predovšetkým ďakujem za predstavenie dvoch významných ekonómov(Pavlenda,
Šik) a ich prínos pre rozvoj socialistickej ekonómie v trende vedeckých
poznatkov. Odhaľujú na základe analýzy súčastného stavu ekonomiky
nedostatky, ktoré napriek politickým názorom presadzujú aj za cenu
vlastného ujmu. Myslím, že odhalenie životných osudov osobností
,obohacuje naše poznatky, ktoré inak by sa natrvalo stratili. Plne
súhlasím, že dobe globalizácie a liberalizmu „Ekonomiky vstúpili do
kritického štádia a nastal proces odľudšťovania ekonomiky od človeka.
Preto máme v Európe v 21. storočí 3 hanby – chudoba, nezamestnanosť
a ekologickú deštrukciu“

s úctou
Julény sen.

Juraj Jánošík
Juraj Jánošík
14. novembra 2022 11:15

Veľmi vydarená kombinácia osobných skúseností, už z historickej doby a odborného pohľadu na snahy o úpravu systému. Predstavujem si to, možno naivne, že vtedy, iste, iba časovo ohraničenú dobu sa spoločensky uvažovalo a diskutovalo, dnes, iba pocit, to býva skôr akési ideologické cvičenie, berieš – neberieš? Si za, proti? A dosť. A asi aj zaujatie a úsilie je pravdepodobne v súčasnosti významne menšie, a tak nám vybuchujú systémy ako aktuálne lekári. Veľmi rád by som sa mýlil. Ďakujem, pán profesor.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
13. novembra 2022 22:18

Škoda, že po návrate prof. Šika z exilu po nežnej revolúcii, pri ekonomickej transformácii sa prakticky nič nevyužilo z jeho teórie tretej cesty.

Tibor Šagát
Tibor Šagát
13. novembra 2022 17:31

vážený pán profesor,
s hlbokou úctou vždy čítam Vaše komentáre k aktuálnym otázkam a opakovane Vám ďakujem za lekcie, ktorými sa snažíte poučiť, nepoučiteľných politikov. Meno prof. Šika si pamätám, bol výraznou osobnosťou éry pán Dubčeka. Nie so ekonóm, a tak upozorním len na jeho základnú tézu, ktorá by mala platiť aj pre zdravotníctvo – spoločnosť treba budovať tak, aby sa ľudia mali dobre.
s úctou, tibor šagát

Tibor Šagát
Tibor Šagát
13. novembra 2022 17:30

vážený pán profesor,
s hlbokou úctou vždy čítam Vaše komentáre k aktuálnym otázkam a opakovane Vám ďakujem za lekcie, ktorými sa snažíte poučiť, nepoučiteľných politikov. Meno prof. Šika si pamätám, bol výraznou osobnosťou éry pán Dubčeka. Nie so ekonóm, a tak upozorním len na jeho základnú tézu, ktorá by mala platiť aj pre zdravotníctvo – spoločnosť treba budovať tak, aby sa ľudia mali dobre.
s úctou, tibor šaagát

Kováč Ladislav
Kováč Ladislav
13. novembra 2022 15:44

Vážený pán profesor,

Ďakujem za mail a text o Šikovi. Ja som ako nestraník nebol v roku 1968 prívržencom Dubčeka, zdalo sa mi, že „polovičná“ cesta („ani ryba ani rak“) nemala šancu na úspech. Dnes si však myslím, že šlo o experimentálne testovanie „tretej cesty“ a je škoda, že experiment Rusi nepovolili. Ak by bol vyšiel, nemali by sme dnes možno ani čínsky experiment, ktorý testuje „štvrtú cestu“ a je mi ľúto, že sa už jeho výsledku nedožijem. A samozrejme, nebolo by dnes ani Rusko nešťastný „Wild East“.

S úctou

L.K.

jozef hlušek
jozef hlušek
13. novembra 2022 9:18

Stotožňujem sa s názorom J.Janošovského, no to nemení nič na mojom presvedčení, že p. Prof. Husár svojim približovaním osobnosti ekonomickej vedy, najmä slovenských ale aj „československých“, vykonáva mimoriadne záslužnú prácu, o ktorú sa pred ním ešte žiaden slovenský autor ani nepokúsil.

P.S.: Píšem „československých“ preto, lebo žiadni takí v skutočnosti nikdy neexistovali, vždy aj v prípade O.Šika ekonomické problémy NH riešili s ohľadom na „naše české zájmy“, ktoré boli uprednostnené pred slovenskými. /V. Pavlenda o tom čo to povedal – viď jeho príklad s kravatami. /

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
13. novembra 2022 8:13

To, čo chýba ľavici je diskusia. Platí to aj o prípade Ota Šika. Podrobnejšie sa jeho koncepciami zaoberal pri kritike koncepcie „humanistickej ekonómie“ Ivana Halušku. Tak som i zistil, že Ivan iba interpretoval (na počudovanie tých, ktorí poznali Ivanovu politickú kariéru) názory O. Šika. Pripomeniem, že sa angažoval (Oto Šik) nielen pri presadzovaní ekonomickej transformácie „Pražského jara“ (do konca ju dotiahli, až jeho pokračovatelia po roku 1989), ale stál pri zrode Tengovej reformy čínskej ekonomiky (kde optimisti nepochybujú, že tento model štátneho kapitalizmu sa stane globálnym víťazom/a skeptici sa toho obávajú…). V princípe ide o „očkovanie“ socialistického ekonomického modelu trhovými zásadami. Je to teda typicky konvergenčná koncepcia! ( Kapitalizmus bude plánovať a socializmus sa nechá „roztrhovať“ záujmami vlastníkov.) Som kritikom tejto evolučnej trajektórie „večného trhu“, nezrušiteľného peňažného systému s dominanciou kapitálu a ilúziou „múdreho“ súkromného kapitálu! Tvrdím, že informačná revolúcia umožňuje trh nahradiť priamou výmenou, jednoduchšou a ľahšou distribúciou. Preto tá zúfalá snaha globálneho kapitálu „vlastniť všetko“. Osvedčené rodinné klany chcú privatizovať aj komunizmus… Ak to nestihnú, alebo im to ľudia zarazia mohlo by sa totiž stať, že budú v komunizme úplne zbytoční, nadbytoční a uschnú ako veteráni-oligarchovia!

Antonín Oujezdský
Antonín Oujezdský
13. novembra 2022 0:13

Pane profesore, díky za toto hodnocení českého ekonoma. Jako mladý student jsem „hltal“ jeho články. Jsem potěšen, že jste s ním měl nadstandardní vztahy – nakonec to, že Vás doporučil na zahraniční studia jen potvrzuje i můj obdiv k Vám – autorovi mnoha odborných článků a těchto webových stránek.

Stanislav Kmet
Stanislav Kmet
12. novembra 2022 15:52

Ďakujem pán profesor a gratulujem k brilantnej charakteristike tohto ekonomického giganta. Pamätám si, že už ako chlapec som často počúval meno Ota Šik pri diskusiách mojich rodičov a známych.

Dušan Húska
Dušan Húska
12. novembra 2022 15:05

Veľmi zaujímavý príspevok o osobnosti, ktorá sa pomaly vytratila z pamäti a už je len nemnoho ľudí, ktorí si spomenú na meno Prof. Šik. V 60. rokoch to bol pojem a aj u nás niektorí ekonómovia sledovali jeho teórie, čo po 68. rýchlo museli „zabudnúť“. Článok mi pripomenul moje začiatky využívania lineárnej programovania na vtedy najnovšom „vynáleze“ EC10-10, kde študenti vkladali dáta o závlahových sieťach pomocou diétnych štítkov, na návrh rúrových sietí. Na to si už málokto spomenie.
Ďakujem prof. Husárovi za pripomenutie týchto skutočností.

Marián Moravčík
12. novembra 2022 8:13

Veľmi pekne, pán profesor. Toto osobné podanie robí z Vašich osobností ľudí a hneď sú čitateľovi bližší.
Veľmi trefne ste aj teraz poukázali na problém socialistického vlastníctva. Že nestačí zmeniť formu zo súkromného na spoločenské, ale je nutné zamyslieť sa aj nad obsahom, čo vlastníctvo znamená a aké má právne a organizačné dôsledky.

Ivan
Ivan
11. novembra 2022 18:57

Ďakujem Vám pán profesor, opäť ste načrel do histórie velikánov slovenskej ekonómie.