Ing. Vladimír Lexa st. – aj chemik aj ekonóm

Narodil sa 8. mája 1937 v Bratislave. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú. V roku 1961 získal titul inžiniera v odbore analytická chémia. Študoval aj na Právnickej fakulte UK Bratislava. Docentúru a ašpirantúru si urobil na STU v odbore odvetvové ekonomiky. Človek, ktorý sa, žiaľ, stretal s jednostranným pohľadom na jeho celú rodinu..

 

Aby som pravdivo priblížil dobu, aj podmienky života mladých ľudí, tak to urobím jeho spomienkami. Vo svojom diele Lexove zápisky píše:

Do zamestnania nastúpil do CHZJD s nástupným platom 1200 Kčs. Družstevný byt s výmerou 80 m2 vtedy stál 28 000 Kčs“.  Dimitorovka v Bratislave mala vyspelé výpočtové stredisko s IBM počítačmi na dierne štítky a tam som sa ako poslucháč IV. ročníka VŠE stretol s aplikáciou VT v reálnom ekonomickom živote, do čoho ma tam zasvätil Ing. J. Štefánek, asistent na Katedre účtovníctva, ktorý tam bol na výrobnej praxi. Jeho zásluhou som zažil reálne situácie, ktoré sa musia riešiť VT, pretože ich náročnosť spracovania by žiadala viacerých pracovníkov. Teda prišlo k úspore pracovníkov. Uplatnil som to v ZSMK Tlmače.

 

O Lexovi st. je dobre známe, že vzhľadom na bohaté skúsenosti s riadením veľkých podnikov bol zástancom existencie plánovania. Dnes sa nezaslúžene zaznáva.  Za podstatné považoval, aby sa dôsledne plánovali investície a aj to aká bude štruktúra ekonomiky a aká bude životná úroveň obyvateľstva. Z tohto hľadiska hodnotí aj postavenie Prognostického ústavu ČSAV, kde pracovali výskumníci „od stola“ a nemali elementárne praktické skúsenosti. Ako riadiaci pracovník svojimi poznatkami veľký slovenský chemický priemysel a spravil ho svetoznámym. Bol veľkým exportérom nielen v rámci RVHP, ale v celej Európe. Vytvoril jedinečný podnikateľský systém. Jeho filozofia bola založená na myšlienke, že iba spokojný zamestnanec, spolupracovník, môže vyrobiť dobrý výrobok. Starostlivosť o pracovníkov sa stala základom podnikovej kultúry a prianie odvetví bolo pre neho sväté.

 

Bol presvedčený aj o potreba zachovania koncernov. Napríklad Slovchémia mohla konkurovať západným koncernom. Rozbili sa však aj koncerny Škoda, ČKD, ZŽS, či ZVS, ktoré mali za sebou aj výskumné ústavy, ktoré pracovali pre uvedené koncerny. V CHZJD sa realizoval vlastný výskum pre oblasť pesticídov, polypropylénových vlákien, gumárenských chemikálií, hnojív atď.  Lexa bol technickým riaditeľom podniku, z ktorej pozície videl potrebnú obsahovú náplň podniku až nadpodnikových zložiek. Zásadne sa k týmto problémom vyjadri vo svojej knihe Lexove zápisky. Na základe skúseností vo všetkých funkciách tvrdí, že svet patrí ukázneným výrobcom. Tak rokoval všade, nielen doma, vo všetkých funkciách.

 

V rokoch 1976 – 1980 pôsobil ako podnikový riaditeľ š. p. Chemolak Smolenice. V rokoch 1980-83 bol námestníkom generálneho riaditeľa VHJ Slovchémia. Po roku 1983 sa stal prvým námestníkom ministra priemyslu SR a dostal na starosť oblasť investičnej výstavby a rozvoja, bol vládnym splnomocnencom pre výstavbu výrobnej jednotky hydrokraku v n. p. Slovnaft Bratislava a antioxidantu CB v n. p. Duslo Šaľa.

 

Nemôžem nespomenúť aj to, že pod generálne riaditeľstvo VHJ Slovchémie, kde bol členom, pracovalo až 55 000 zamestnancov, teda chemický priemysel bol závažným odvetvím ekonomiky SR. Boli tam významné podniky ako CHZJD, Slovnaft, Matador Bratislava, Benzinol Bratislava,  Petrochémia v Dubovej, Chemická závody W. Piecka v Novákoch, Novácke chemické závody, Chemlom Humenné, Chemko Strážske, Chemosvit svit, Gumárne 1. mája Púchov, či Duslo Šaľa. Slovchémia mala 6 výskumných ústavov. V Slovnafte bol Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny.

 

Jeho hospodárska angažovanosť a bohaté skúsenosti z riadenia podnikov boli faktom, a iste aj preto v rokoch 1986 až 1988 pôsobil ako prvý podpredseda štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj v Prahe.

 

Znamenalo to, že bol zodpovedný za významné stavby na úrovni federálnej vlády pre celé Československo. Významnú funkciu zastával aj v rokoch 1989 – 2000 keď bol podpredsedom slovenskej vlády a zároveň predsedom Slovenskej komisie pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj. Je známe, že sa u nás rozbili koncerny. Konkrétne Slovchémia, ktorá mohla konkurovať západným koncernom. Vzťahuje sa to aj na koncerny Škoda, ČKD, ZŽS, ZVS či iné.

Dogmy alchýmie sa rozpadli, ale hlboké poznatky chemických vied neustále rastú a sa rozširujú. Poznáme aj domácich vedcov chemikov, či už Ilkovič a či J. Forshoffer,  a vieme čo ich inšpirovalo. Už  nemajú budzogáň, ale nároční prístroje a nástroje ako nanoskop. Je za ňu Nobelova cena za chémiu. Vedci sa už celé roky snažili preklenúť obmedzenie optickej mikroskopie a dosiahnuť rozlíšenie lepšie než 0,2 mikrometrov. Až donedávna však neboli úspešní. Eric Betzig, Stefan W. Hell a William E. Moerner, ktorí boli dnes ocenení Nobelovou cenou za chémiu, túto prekážku prerazili a vyvinuli fluorescenčnú mikroskopiu so vysokým rozlíšením.

 

V roku 1991 zavolal Prof. H. Kočtúch  Doc. L. Klinku a mňa a povedal nám, že boli s Pavlendom u Lexu. Či by sme vraj dali dohromady tým a robili výpočty okolo stupňa ekonomického rozvoja. Boli sme o 25 rokov starší, už nebol VÚOP a ani Slovenská plánovacia komisia a hlavne jadro kolegov, ktorý už ovládali metodiku. Bolo to náročné a povedali sme, že toľkých vyhodili zo strany a už ani nevieme, kde pracujú. Teda možno dobrý úmysel Doc. Lexu sa rozplynul.

 

Záverom si dovolím odcitovať slová veľkého nášho odborníka na vedu a na oblasť slovenského chemického priemyslu:

 

Ďakujem za príjemné predpoludnie „pri kávičke“ ale rád by som doplnil informácie k Lexovi sr. nasledovne: nielen to, že bol iniciátorom vybudovania kombinátu Chemolak v Smoleniciach kde bola zriadená aj prvá spaľovňa nebezpečného odpadu čo splňovala všetky kritériá environmentálnej bezpečnosti, ale Lexa sr. bol aj iniciátorom myšlienky smerujúcej k vybudovaniu kombinátu Duslo v Sali, ( ako náhrada za Chemické závody J. Dimitrova v Bratislave). Duslo pôvodne začínalo iba výrobou kyseliny dusičnej z amoniaku  ku ktorej sa neskôr pridala výroba hnojív typu NPK, ale špeciálne aj technológie organických produktov pre gumárstvo a pre ochranu rastlín.“

 

Ing. Julius Forsthoffer PhD

 

Svojou prácou však to, čo spravil a čo poznáme, spravil užitočným pre všetkých – bol prospešný pre celú spoločnosť. Čo robil? Hlavne múdro riadil. Skultivoval spustnutú pôdu na mnohých dedinách v okolí Smoleníc. obetoval sa svojmu oboru. Mnoho výrobno-hospodárskych jednotiek (VHJ) sa oddelilo od celoštátnych a vznikli slovenské, s územným pôsobením na Slovensku. Boli to stredné články riadenia s generálnymi riaditeľstvami a podnikmi po Slovensku.

 

Zanechal nám dedičstvo v podobe veľkých tovární a závodov. Tým dedičstvom je aj jeho práca a vzdelanie chemika a právnika, ba aj ekonóma.. Patril k tým, čo zušľachtili naše Slovensko. Žiaľ, dnes sme nepokračovali v ním začatej práci a nie sme hrdí na stav nášho chemického priemyslu. Čo som čiastočne uviedol v týchto reminiscenciách, historických súvislostiach z pohľadu dnešného človeka. Nevnášame nový rozmer do jeho potrieb možností.

 

Pavol Országh Hviezdoslav

 

A slovenská tvrdá pôda

Drobno skvitá, šťúple klasy;

sej len do nej, čo sa oddá.

Túžiť možno, ale škoda

od nej žiadať ananásy.

Dovolím si povedať, že starostlivosť o pracovníkov sa stala základom podnikovej kultúry a prianie odvetví bolo pre neho sväté. Moc a blahobyt národa spočíva na práci jeho občanov je odkaz jeho zápiskov.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 1/1/2023

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

12 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Anton Julény sen
Anton Julény sen
9. januára 2023 16:13

Pán profesor Husár nám predstavuje dve osobnosti profesora Kočtúcha a Ing. Vladimíra Lexu st.,ktoré patria do generácie, ktorá zanechala výraznu stopu v ekonomike Slovenska.Patria do obdobia, keď plánovanie ,rozhodovanie a realizácia významých výrobných odvetví sa realizovala na Slovensku.,Po roku 1989 o významých investíciach sa rozhoduje mimo Slovenska.Nové investície prilákame často len za ponižujúcich podmienok. Prospech prinášajú predovšetkým zahraničnému kapitálu.

Marián Moravčík
5. januára 2023 13:23

Páči sa mi, že ste zdôraznili dva veľmi dôležité prístupy, ktoré dnes nie sú „mainstreamové“.
Podnikanie veľkých podnikov a tobôž celej spoločnosti, nie je hlavne o ziskovosti zložiek, ale o synergii. Sebectvo nie je zdrojom prospechu pre celok, ako tvrdia liberáli.
A druhá vec je dôraz na spokojnosť zamestnancov. Má pravdu – niet nad partnerskú spoluprácu a pozitívnu motiváciu. Ľudia majú v sebe množstvo potenciálu a len takto sa dá ten potenciál využiť naplno.

Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
3. januára 2023 16:21

Velikáni čs. a v prípade Ing.Vladimíra Lexu slovenského národného hospodárstva sa už viac nerodia.
Bola to vzrušujúca doba, keď naše výrobné podniky vyrábali pre nás a pre náš priemysel i poľnohospodárstvo. Keď sa systém strednodobého a krátkodobého plánovania ekonomiky prenášal na tzv. stredné články riadenia, teda na výrobno-hospodárske jednotky (VHJ) a generálne riaditeľstvá boli plné dnešným slovom strategických manažérov, operatívnych čarodejov a finančných a materiálových /technických pracovníkov, ktorí dokázali nemožné.
O povesti V.Lexu viem od otca, ktorý pracoval vo VHJ Hydinársky priemysel GR trustu podnikov hydinárskeho priemyslu. Lexa ovládal problematiku odvetvových ekonomík ( pretože každé odvetvie, i to potravinárske, muselo byť previazané s ostatnými plánom a bilancovaním) a iba tak sa dali dosahovať úspechy, o ktorých dnes môžeme iba a iba v trhovej ekonomike snívať.
Áno, v investičnej politike to škrípalo hlavne pri dokončovaní investícií a včasnom sprevádzkovaní technológií, ba celých závodov. Dnešnými očami – aj preto, lebo to bola socialistická konjunktúra keď investovali všetci – a taký V.Lexa to musel uriadiť a strategicky plánovať.
Aspoň toto viem od otca.
Dnes sa už takéto schopné riadiace osobnosti azda ani nerodia. Toto tu čo máme, to sú „top-manažéri“ na baterky – musia poslúchať ( a nie stranu a vládu) – ale manažérov z cudzích firiem a vlastníkov kdesi spoza oceánu. Nevedia samostatne myslieť, sú to bábky na špagáte cudzích investorov. Ba veru hanba na Slovensku.
Klobúk dolu pred velikánmi, dobre ich zverejňujete, pán profesor!

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
3. januára 2023 16:10

Poznal som I. Lexu, ako pragmatického podpredsedu Vlády SSR. Jeho poprevratová kariéra je učebnicovým príkladom „transformácie“. Dnes rentiér v Karibiku, blízky Pente, spomína svoju socialistickú minulosť, ako – zrejme- najplodnejšie obdobie svojho života. Je to, ako s Kolumbovým vajcom… Bol V. Lexa st. kapitalista, v najvyšších hospodárskych pozíciách za socializmu, alebo sa manažér, vybrúsený v socialistickom hospodárstve, z donútenia stal úspešným oligarchom? Zrejme, od každého trochu… Aj tak, však prejavoval vždy, na Slovensku (a pre Slovensko) vzácny talent, pracovitosť a cieľavedomosť.

Jozef Ševc
Jozef Ševc
3. januára 2023 15:14

Bezosporu osobnosť Vladimíra Lexu patrí do Československej ekonomiky, má významný podiel na zavádzaní moderných prvkov riadenia štátu a realizácií výsledkov VTR do praxe. Bol pri zrode nového poňatia VHJ a urobil záslužnu prácu v rozvoji chemického priemyslu na Slovensku. Netreba zabúdať na jeho spoločensko-politický rozmer, ktorým obohatil nové prístupy v riadení a odvážne zavádzal ich nové metodické prvky . Patrí mu ako odborníkovi, politikovi čestné miesto v novodobej histórií Slovenska , na takýchto ľudí sa nezabudne.

Jozef Ševc
Jozef Ševc
3. januára 2023 15:14

Bezosporu osobnosť Vladimíra Lexu patrí do Československej ekonomiky, má významný podiel na zavádzaní moderných prvkov riadenia štátu a realizácií výsledkov VTR do praxe. Bol pri zrode nového poňatia VHJ a urobil záslužnu prácu v rozvoji chemického priemyslu na Slovensku. Netreba zabúdať na jeho spoločensko-politický rozmer, ktorým obohatil nové prístupy v riadení a odvážne zavádzal ich nové metodické prvky . Patrí mu ako odborníkovi, politikovi čestné miesto v novodobej histórií Slovenska , na takýchto ľudí sa nezabudne.

Karol Fajnor
Karol Fajnor
3. januára 2023 14:31

Vážený pán Prof. Husár veľmi pekne ďakujem za ďalší erudovaný článok o I. Lexovi st. ktorý veľmi veľa urobil počas socializmu pre našu spoločnosť. Po prechode na „demokraciu“ však všetky úspešné výsledky išli kocúrovi pod chvost ako vravia Rusi. Pôvodne náš majetok už nie je našim majetkom a my sme sa stali paholkami na svojom bývalom. Je veľmi dobré uverejňovať takéto články. Ja som presvedčený že príde doba kde sa vrátime k týmto skúsenostiam a reálne postavíme spoločnosť ktorá bude spĺňať všeky atribúty spravodlivej a ľudskej spoločnosti. Že vrátime rozhodovaciu a riadiacu právomoc späť do našich rúk. Viete dobre že výskum , vývoj, výroba a využitie majú tvoriť jeden komplex. A to plne v súlade s prírodou. Na to bude treba veľa vysokovzdelaných ľudí. Teraz mám hlavne na mysli technické vedy. A ekonómovia musia predložiť fundovanú ekonomiku ktorá bude komplexne zabezpečovať potreby človeka tak, ako to je uvedené v trojuholníku potrieb človeka. Vysvetliť rozdiel medzi potrebou a požiadavkou. Vyňať odbory ako školstvo, zdravotníctvo , dôchodkový systém z tvorby zisku. jediným ziskom v zdravotníctve bude zdravý človek, ziskom v školstve bude vzdelaný žiak/študent. A dôchodcovia budú mať zabezpečený plnohodnotný dôstojný život.Jednoducho povedané musíme vychovať dobrých národohospodárov Ako boli tí o ktorých píšete. Ako je aj náš priateľ Julko. Potom splníme aj Vašu myšlienku kde zušľachtíme krajinu, nás a budeme na to hrdí. Ešte raz veľa zdaru, tvorivých síl a silné zdravie. S úctou Karol Fajnor

Ondrej Barič
Ondrej Barič
3. januára 2023 13:43

Pán profesor!
Predstavenie životného príbehu pána Lexu, ste otvorili predstavovanie, aspoň dúfam významných manažérov. Tí sa zaslúžilí, podobne ako pán Lexa za veľký rozvoj priemyslu v 60-70 rokoch minulého storočia. V tomto prípade chemického priemyslu, ktorý zasahuje do všetkých odvetví!

Ak mate podklady a možnosti na predstavenie, sú ďalšie významne osobnosti manažéri. Využívali a v praxi uplatňovali vedecké poznatky, ako základ pre rozvoj technológii. Prakticky prešli od základných podnikových funkcii až po významne celoštátne riadiace funkcie.
Napríklad praktický rovesník pána Lexu, pán Kopernický riaditeľ Slovnaftu, neskôr generálny riaditeľ VHJ Slovchemia a podpredseda Vlády ČSFR. V každom prípade treba zvlášť vyzdvihnúť pána Hrivnáka posledného predsedu vlády SR. Prešiel podnikovým výskumom cez podnikového riaditeľa, ministra priemyslu podpredsedu vlády ČSFR až predsedu vlády SR.
Boli vybudované veľmi dôležite národohospodárske výroby. Napríklad v Slovnafte petrochemický komplex budovaný, nie na vazalskej úrovni ale partnerskej s francúzskymi a japonskými firmami. Nie tak ako je to často v nedávnej minulosti a dnes…!
A na záver, dá sa so spomínanými osobnosťami porovnať súčasná vládna garnitúra?!

Ivan
Ivan
3. januára 2023 12:45

Ďakujem Vám pán profesor že aj v novom roku pokračujete v predstavovaní významných osobností – odborníkov v daných odboroch slovenskej spoločnosti. Predstavujete a oboznamujete verejnosť s osobnosťami ktoré posúvali vpred slovenskú spoločnosť.

Julius Forsthoffer
3. januára 2023 12:19

Odkaz V. Lexu pre slovenskú hospodársku sféru bol jednoznačný: malá republika potrebuje štruktúru trustového systému pre riadenie výrobno-hospodárskych jednotiek zostavenú tak, aby bola schopná nielen perspektívneho plánovania rozvoja so vzájomnou súhrou zúčastnených zložiek (na úrovni podnikov i závodov), ale disponovala aj nevyhnutnou vedecko-výskumno-aplikačnou základňou schopnou spolupracovať s vrcholovým výskumom a stredno- i vysoko-školskou edukatívou. To neboli tendencie direktívneho plánovania, ale sumarizácia potrieb pre logistiku zásobovania surovinami aj energiami, logistiku obslužnej pracovnej sily, ale aj logistiku modernizácie výroby s finalizáciou produkcie cieleným, správne orientovaným odbytom (formou spolupráce s podnikmi zahraničného obchodu). Preto, v oných časoch privatizácie (ktorá presne zanedbala spomenuté nevyhnutnosti) sa dostalo hospodárstvo do závozu z ktorého sa -v rámci neschopnosti produktívne riadiť také jednotky- unikalo lacným výpredajom výrobných podnikov konkurencii, ktorá ich následne a logicky ako nepotrebnú súčasť likvidovala. Tam sa začala súčasná závislosť Slovenska od nadnárodných spoločností a od dovozov všetkého kompenzovaného iba lacnou pracovnou silou.
Nuž je potrebné poučiť sa, naprávať to čo sa napraviť dá, ale generačná zmena je nepopierateľná; žiaľ mali by sa mladí zamýšľať – ale tí uverili že sú slobodní. Ale to nie je o šírení ideológie; je to o tom, že vzdelaných, múdrych a správne orientovaných ľudí potrebujú hospodárske kruhy v každom režime. Bez takých ľudí by nebolo možné vrátiť po 2.WW ani Nemecku (ani Francúzku, či ostatným združeným štátom) to dôležité postavenie, pretože iba financovanie nestačí (Marschallov plán); treba aj vhodnú a výkonnú organizáciu – vidíme to paradoxne na prelievaní toľkých miliárd do Ukrajiny ale bez hmatateľného výsledku; dokonca aj v zlom stave hospodárstva súčasného Slovenska.
*

Stanislav Kmeť
Stanislav Kmeť
3. januára 2023 10:49

Vážený pán profesor, ďakujem Vám za priblíženie diela človeka, ktorý svojimi interdisciplinárnymi vedomosťami a činmi predbehol dobu.

Antonín Oujezdský
Antonín Oujezdský
3. januára 2023 10:23

Pane profesore,
děkuji za zveřejnění informací o Ing. Lexovi. Setkal jsem se s ním jako obchodní ředitel VHJ Tesla MLP Brno při řešení problémů dodávek pro naše podniky, kdy on pracoval na VHJ Slovchémia. Sympatický odborník, kterého jsem sledoval i v jeho dalších funkcích
Díky!!!