Zažívame neželaný odklon, čakajú nás neúprosné rozhodnutia

D. Moyová, pracuje vo Svetovej banke, napísala významné ekonomické dielo Kterak Západ zabloudil s podnadpisom 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Píše o tom ako Západ opustil ekonomické pravidlá ako vlády neregulovali ekonomiky. Má aj podnadpis Úmyselná politika zániku, či Umieráčik kapitálu. Dielo ma zaujalo. Uvádza veľké množstvo faktov.

 

Po roku 1989 sme čakali zmenu fungovania ekonomiky, ktorú neponúkali predovšetkým protagonisti Gál, Kňažko a Budaj, naivní neekonómovia. Príčinou toho, že zažívame neželaný odklon od nádeje, je viera v zaslepené politicko-ekonomické rozhodnutia, v ktorých dôsledku stojíme, podobne ako Západ, pred nepredstaviteľnou finančnou katastrofou, znásobenou vojnu na Ukrajine, stojíme pred rozmarným investovaním kapitálu (iba výroba áut), stojíme pred rastúcou zadĺženosťou štátu a jednotlivcov (pozri hypotéky a krachy ľudí). Svet čelí silnejúcej konkurencii ázijských krajín.

Pre potreby hlbokého pochopenia a porozumenia hospodárstva ako celku s možnosťou predpokladať jeho vývoj treba akceptovať poznatky nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. V. V. Leontieva a predovšetkým jeho medziodvetvovú tabuľku, ktorú treba akceptovať ako metódu rozhodovania:

 

 

Opisuje všeobecnú ekonomickú rovnováhu. Dôkladne ju využívala EHK v Ženeve na komparáciu krajín regiónu EHK. Robil som na nej. Čitateľ by si mal podrobne všimnúť obsah tejto tabuľky, všetko som slovne opísal. Napríklad, poľnohospodárstvo vyrobilo produkciu v hodnote 3050 jednotiek. Riadok hovorí, kde išla tá produkcia. Stĺpec hovorí odkiaľ prišli vstupy do poľnohospodárstva a ako sa delí pridaná hodnota. Farebne označené polia slúžia na výpočet predpovedí rozvoja ekonomiky, jej vývoja. V tabuľke vidíme ako sú odvetvia závislé jedno od druhého, aká je ich interdependencia.

Moyová vo svojom diele má aj podnadpis Špatné rozdeľovaní pracovní sílycenové signály. Citujem: Rovnako ako alokácia kapitálu, je aj optimálne rozdeľovanie pracovnej sily pre hladký chod ekonomiky zásadné (s. 110). A práve to umožňuje spomenutá Leontievova teória, input/output analýza. Dlho bojujeme s nezamestnanosťou a viac ako 140 000 Slovákov odišlo do zahraničia za prácou. Aj preto som napísal ministrovi M. Krajniakovi:

 

– ooo –

„Pán minister, dovoľujem si obrátiť sa na Vás v spojitosti so situáciou, ktorá vznikla pri koronavíruse. Aj Vaša ekonomická politika musí byť založená na ekonomickej vede, na jej poznatkoch, na jej nástrojoch, a to input/output analýze, či ekonometrii. Predovšetkým musíte využiť I/O tabuľku, keďže ju zostavujeme, ako aj iné krajiny EÚ, podľa metodiky Eurostatu. Prvý kvadrant našej I/O tabuľky obsahuje 59 odvetví, teda je pomerne veľká. Má aj kvadrant II a kvadrant III, kde sú ďalšie ekonomické veličiny. Jej podstatu, význam a zmysel Vám  ukážem na fiktívnej ekonomike. Má 3 odvetvia. Prvé odvetvie pestuje pivovarnícky jačmeň a to 400 ton, priemysel vyrába autá a to 400 ks a nakoniec služby poskytujú nocľahy celkovo 100 nocí. Každé odvetvie zamestnáva aj prácu a v riadku vidíme počty. Avšak každé odvetvie má iné profesie. Ich počty sú uvedené v ďalších riadkoch.

 

 

Vidíme, že poľnohospodárstvo dodalo produkciu sebe (80 jednotiek), priemyslu (160 jednotiek) a službám nedodalo (hodnota je nula). Do finálne spotreby dodalo 160 jednotiek a jeho output spolu bol 400 jednotiek, ton jačmeňa. Analogicky ostatné odvetvia. Teda môžeme napísať, že output poľnohospodárstva = f(80,40,0,60). Nepoznáme funkciu f. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny ju  navrhol, a to pomocou  technických koeficientov. V. V.  Leontiev odvodil na výpočet možnej, zmenenej produkcie,  tento matematický vzťah: X = (I – A)-1Y, kde Y je finálny dopyt, ktorý žiada output ekonomiky X, teda vektor veľkostí ponuky podľa odvetví. Vedecky môžeme preskúmať čo sa stane v ekonomike ak sa zmenia hodnoty vektora Y, konečnej spotreby, finálneho dopytu. Tento model som obohatil tak, aby sa dali skúmať zmeny v ekonomike, a to aj vzhľadom na pracovnú silu, keďže prehľad o nej vo východiskovom období máme v rozšírenej I/O tabuľke. Počas koronavírusu boli dotknuté rôzne profesie v rôznych odvetviach, o čom ste hovorili viackrát.

Vážený pán minister, zrealizoval som výpočty potrieb práce, profesií ak sa vo variante 1 bude uvažovať takáto skladba konečnej spotreby 160, 310, 50 a variant 2 bude mať hodnoty 170, 300, 50. Pozrite si zmeny v potrebách práce. Pre variant 1 potrebujeme takéto počty podľa profesií: p1 = 25,83, p2 = 36,16, p3 =30,91, p4 = 39,15, p5 = 32,97, p6 = 30,40 a p 7 = 50,67 a spolu je to 245 pracovníkov. Pre variant 2 je to p1 = 25,38, p2 = 35,53, p3 =30,11, p4 = 38,14, p5 = 32,12, p6 = 30,05 a p 7 = 50,08 a spolu je to 242,5 pracovníka. Máme číselnú predstavu zmien v potrebe pracovných síl ekonomiky. Celková produkcia podľa odvetví by v prvom variante bola 406,04; 412,08 a 101,34. V druhom variante by bola 413,26; 401,51 a 100,17. Máme jednoznačnú informáciu o principiálnych zmenách v ekonomike a to na báze interdependenicí, ktoré sú v ekonomike. Pritom je zabezpečená rovnováha v ekonomike.

Vážený pán minister, nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal ako výkonný riaditeľ EHK presadil reálnu realizáciu komparácie krajín regiónu EHK na báze klasického Leontievovho modelu. Bo by som rád, keby ekonomická analýza stavu ekonomiky v SR aj vo Vašom rezorte sa realizovala pomocou ekonometrických metód a konkrétne I/O tabuľkou, keďže ju zostavujeme podľa metodiky Eurostatu.“

Prof. Ing. Mgr. J. Husár

Bratislava 17/8/2020

– ooo –

 

 

Záver

Uvediem tieto tri hlavné závery:

1) tabuľka I/O je veľmi užitočná aj ako systematický a veľmi prehľadný usporiadaný súbor makroekonomických údajov. Zhodnosť súčtu riadkov a stĺpcov garantuje minimalizáciu chýb v štatistickom meraní

2) tabuľka umožňuje matematické operácie, pomocou ktorých sa rýchlo dochádza ku kvantitatívnemu formulovaniu celého radu kritérií dôležitých pre ekonomické rozhodnutia, ba aj zistiť napr. vplyv opatrení ekonomickej politiky na ceny

3) tabuľka sa dá predovšetkým použiť na komplexné projekcie  ekonomického rozvoja krajiny. I/O analýza predstavuje najpraktickejší a najperspektívnejší nástroj kvantitatívnej ekonomickej analýzy. Poznáva a analyzuje komplexné kvantitatívne efekty, dôsledky jednotlivých opatrení ekonomickej politiky v hospodárskom rozvoji ekonomiky. V tomto komplexnom prístupe sa medziodvetvová analýza nedá nahradiť žiadnou inou doposiaľ známou, aplikovanou metódou ekonomickej analýzy. Nemôžem nespomenúť, že V.V. Leontieva cituje aj D. Orrell vo svojom diele Quantum economics na s. 307 z roku 2018.

 

 

prof. Jaroslav Husár

Bratislava 1/7/2023

 

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

9 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Anton Julény sen
Anton Julény sen
3. júla 2023 9:59

Profesor Husár roky otvára aktuálne problémy a na príkladoch ukazuje ako ich riešiť. Matemetické operácie umožňujú formulovanie vplyvu ekonomických opatrení napriklad na ceny, na rozvoj krajiny..
Politický nominaty uprednostnujú vlastné rozhodnutia. Ak Ursula von der Leyen konštatuje, že europský rozpočet bol vyčerpaný 4 roky pred koncom a na krytie rezervy pre Ukrajinu porebuje 50 miliárd , na migráciu 15 a na konkureschopnoť 10 miliárd , potom obava z banknkrtou EÚ ako sa vyjadruje premier Orbán má čoráz reálnejšiu podobu, Slovensko nevynímajúc.
Podľa profesora Husára “ V komplexnom prístupe sa medziodvetvová analýza nedá nahradiť žiadnou inou doposiaľ známou, aplikovanou metódou ekonomickej analýzy.“, čo súčastny stav v plnej miere potvrdzuje.

jozef hlušek
jozef hlušek
2. júla 2023 12:07

Ďalšia z celej plejády múdrych úvah Človeka. Poskytnutá navyše bezplatne všetkým ľuďom „súcim vypočuť si dobrô slovo“. A výsledok? Potvrdzuje sa /koľký krát už?!/ že vo vláde, tej bývalej nebolo ľudí súcich, teda schopných počúvať akékoľvek, tobôž dobre mienené rady. Prečo? Pretože oni predsa žiadne rady nepotrebovali, oni presne vedeli čo chcú. Ukazuje to štatistika – vývoj životnej úrovne nášho obyvateľstva, pôrodnosti, inflácie, zadlženosti obyvateľstva, atď. Naše „vedúce postavenie“ v rámci eurozóny je neotrasiteľné! Za necelé štyri roky ministrovania a miništrovania p.Profesorom osloveného „Posledného križiaka“. .Zostáva nám len dúfať, že po 30.septembri sa moci ujmú takí zástupcovia ľudu, ktorí na rozdiel od „križiakov“ aj keď sami nebudú vedieť, budú natoľko múdri, že budú radi počúvať rady múdrych a nimi sa riadiť. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Ján Trungel
Ján Trungel
2. júla 2023 11:13

Milý Jarko ( prof.Husár je môj spolužiak a priateľ)
Ty si ekonomický vedec, píšeš, publikuješ, adresne oslovuješ vládnych činiteľov, robíš rozbory, navrhuješ riešenia. nerobíš to dnes, ani včera, ale roky. Obávam sa ale, že toto všetko našich vládnúcich nezaujíma. Jediný dôvod je ten, že riešia problémy politické, ktoré ale neslúžia tomu, k čomu sú určení, aby múdro vládli tomuto národu. Nie sú schopní a to nielen posledné vlády, vyriešiť základné potreby rozvoja štátu a jeho potrieb. Keď som bol pred niekoľkými rokmi v Slovinsku, žasol som, ako takýto malý národ postavil dialnice, na dislniciach množstvo tunelov. Naše tunely sme vytunelovali a nevieme postaviť kúsok dialnice. Ale to je ôen jeden príklad, takých je množstvo. A tí vládnúci, ktorý toto nedokázali po rokoch idú zasa do parlamentných volieb. Tu je základná chyba v systéme riadenia. Idú voľby a politické strany predkladajú kandidátky. Veď to vypadá, akobytam išli ľudia z ulice, koho stretnú. Zmena systému sa ale robí revolučne a na to my nemáme. Nemáme osobnosti, ktoré by išlido vládnutia. Toto je náš problém

Ivan
Ivan
1. júla 2023 19:12

A opäť výborný článok pán profesor, len na škodu veci nič nehoriaci ministrom našej odvolanej vlády pod vedením p. Hegera. Sr väčšinou stále vedú a riadia na škodu veci právnici a výsledok ich vlád vidíme a cítime všetci. Už zaostávame minimálne 20 – 30 rokov za Českou republikou aj Poľskom. Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za Vašu prácu.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
1. júla 2023 18:51

Vedecké riadenie ekonomiky je na prekážku uplatňovania subjektívnych záujmov, lebo limituje zisk.
V tejto súvislosti si dovolím upozorniť na to, ako tabuľka I/O dokumentuje zákonitosť vzniku kríz v kapitalizme. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že konečná spotreba domácností 2200 nie je krytá príjmom domácností ( mzdové náklady sú len 430, t.j. menej ako 20% spotreby) !!! A pritom domácnosti (zamestnancov!) spotrebovávajú menej ako 20% celkovej tabuľkovej produkcie! Nie je to jediný príklad disharmónie súčasného kapitalizmu.
Aby sa dosiahla v tabuľke rovnováha, je tabuľkový príklad „exportnou“ ekonomikou (s aktívnym zahraničným obchodom). To, u nás na Slovensku, neplatí! (deficit Slovenska v roku 2022 bol 4,3 mld Eur, !!!).
Export zo Slovenska pritom presiahol 100 mld. Eur, a ak pripočítame vývoz zisku bol náš deficit národohospodárskou katastrofou. Preto (aj preto), pán profesor, Vaše dobre mienené rady (ak by som aj pripustil veľmi nepravdepodobnú úvahu, že ministri rozumejú, čo im píšete ) nemôžu „padnúť na úrodnú pôdu“…. (ospravedlňujem sa za niektoré zjednodušenia interpretácie tabuľkových položiek, dúfam, že som nikde nezanedbal dominantný obsah položky, len som v záujme prehľadnosti opomenul dielčie špecifiká, ktoré nemenia zmysel mojich úvah).

Marián Moravčík
1. júla 2023 16:14

Mňa prekvapilo, keď som robil v banke na prelome vekov (2008), že sa za platné bral výrok jedného manažéra: „Pravidlá sú na to, aby sa porušovali…“
Je jedno veľmi jednoduché pravidlo, ktoré sa učilo za socializmu na ekonómii na jednej z prvých hodín. Zlaté bilančné pravidlo. To znamená, že aktíva a pasíva by mali byť približne vyvážené, čo sa týka dôb splatnosti.
Finančná kríza v roku 2008 bola z veľkej miery spôsobená nerešpektovaním zlatého pravidla. Kvôli vyšším ziskom niektoré banky financovali dlhodobé aktíva (napr. hypotéky) krátkodobými peniazmi z medzibankového trhu. V polovici 2008 sa medzibankový trh zo dňa na deň scvrkol na minimum a niektoré banky zrazu ostali nesolventné, hoci aktív mali dostatok. Lenže dlhodobých.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
1. júla 2023 15:46

Pán profesor,
Aj ekonómia je veda. Ste autorom tohto diela. To však žiada hlboké matematické a ekonomické poznatky, dnes ignorované. Treba sa do neho dôkladne zahĺbiť a v praxi reálne využiť. To však nemôžu robiť politickí predstavitelia krajín. To musia robiť odborníci. Sme v 21. storočí a máme k dispozície nevídané možnosti IT technológií, čo je zárukou vedeckého a reálne dosiahnuteľného optimálneho rozhodovania o chode a smerovaní ekonomík 27 krajín; musí rozhodovať veda a nie nedokonalé predpisy, či zásady. Na Slovensku – vo vláde máme navyše plagiatorov! To hovorí za všetko!
Pri vláde máme plno komisii aj nefunkčných. Určite by stálo za úvahu vytvoriť aj komisiu na optimalizáciu národného hospodárstva.

Dušan
Dušan
1. júla 2023 13:33

Ako vždy, Váš príspevok je založený na základných vedeckých princípoch plánovania. Neviem ako to bolo do nástupu „Matovičizmu“ ale od tých čias nastúpil voluntarizmus založený na princípe „získaj čo najviac“ aj z „prázdnej kasy“ (ako teraz pri obrovskom zadĺžení Slovenská sa ide prezbrojovať armáda). Však sa na cifrách dohodnú, hoci to s plánovaním nemá nič spoločné.
Na čase, aby do vlády nastúpili skutoční odborníci a zachránili našu ekonomiku a štátnosť.
Dúfam!

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
1. júla 2023 12:03

Opäť potrebná osveta, pán profesor…ale nuž čo s nimi, my si ešte pamätáme tie slová
„…až jednou dojdem na ubytě…“ a tá euratlantická civilizácia, do ktorej nás tak hrnuli naši disidenti a nadšenci z OF a VPN po 1990 a naši vládni blbci po 2004 a 2009 už naozaj došla na koniec…na ten „úbyt“…pozerajme Francúzsko týchto dní…