Zažívame neželaný odklon, čakajú nás neúprosné rozhodnutia

D. Moyová, pracuje vo Svetovej banke, napísala významné ekonomické dielo Kterak Západ zabloudil s podnadpisom 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Píše o tom ako Západ opustil ekonomické pravidlá ako vlády neregulovali ekonomiky. Má aj podnadpis Úmyselná politika zániku, či Umieráčik kapitálu. Dielo ma zaujalo. Uvádza veľké množstvo faktov.

Po roku 1989 sme čakali zmenu fungovania ekonomiky, ktorú neponúkali predovšetkým protagonisti Gál, Kňažko a Budaj, naivní neekonómovia. Príčinou toho, že zažívame neželaný odklon od nádeje, je viera v zaslepené politicko-ekonomické rozhodnutia, v ktorých dôsledku stojíme, podobne ako Západ, pred nepredstaviteľnou finančnou katastrofou, znásobenou vojnu na Ukrajine, stojíme pred rozmarným investovaním kapitálu (iba výroba áut), stojíme pred rastúcou zadĺženosťou štátu a jednotlivcov (pozri hypotéky a krachy ľudí). Svet čelí silnejúcej konkurencii ázijských krajín.

Pre potreby hlbokého pochopenia a porozumenia hospodárstva ako celku s možnosťou predpokladať jeho vývoj treba akceptovať poznatky nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. V. V. Leontieva a predovšetkým jeho medziodvetvovú tabuľku, ktorú treba akceptovať ako metódu rozhodovania:

Opisuje všeobecnú ekonomickú rovnováhu. Dôkladne ju využívala EHK v Ženeve na komparáciu krajín regiónu EHK. Robil som na nej. Čitateľ by si mal podrobne všimnúť obsah tejto tabuľky, všetko som slovne opísal. Napríklad, poľnohospodárstvo vyrobilo produkciu v hodnote 3050 jednotiek. Riadok hovorí, kde išla tá produkcia. Stĺpec hovorí odkiaľ prišli vstupy do poľnohospodárstva a ako sa delí pridaná hodnota. Farebne označené polia slúžia na výpočet predpovedí rozvoja ekonomiky, jej vývoja. V tabuľke vidíme ako sú odvetvia závislé jedno od druhého, aká je ich interdependencia.

Moyová vo svojom diele má aj podnadpis Špatné rozdeľovaní pracovní síly, cenové signály. Citujem: Rovnako ako alokácia kapitálu, je aj optimálne rozdeľovanie pracovnej sily pre hladký chod ekonomiky zásadné (s. 110). A práve to umožňuje spomenutá Leontievova teória, input/output analýza. Dlho bojujeme s nezamestnanosťou a viac ako 140 000 Slovákov odišlo do zahraničia za prácou. Aj preto som napísal ministrovi M. Krajniakovi:

– ooo –

„Pán minister, dovoľujem si obrátiť sa na Vás v spojitosti so situáciou, ktorá vznikla pri koronavíruse. Aj Vaša ekonomická politika musí byť založená na ekonomickej vede, na jej poznatkoch, na jej nástrojoch, a to input/output analýze, či ekonometrii. Predovšetkým musíte využiť I/O tabuľku, keďže ju zostavujeme, ako aj iné krajiny EÚ, podľa metodiky Eurostatu. Prvý kvadrant našej I/O tabuľky obsahuje 59 odvetví, teda je pomerne veľká. Má aj kvadrant II a kvadrant III, kde sú ďalšie ekonomické veličiny. Jej podstatu, význam a zmysel Vám  ukážem na fiktívnej ekonomike. Má 3 odvetvia. Prvé odvetvie pestuje pivovarnícky jačmeň a to 400 ton, priemysel vyrába autá a to 400 ks a nakoniec služby poskytujú nocľahy celkovo 100 nocí. Každé odvetvie zamestnáva aj prácu a v riadku vidíme počty. Avšak každé odvetvie má iné profesie. Ich počty sú uvedené v ďalších riadkoch.

Vidíme, že poľnohospodárstvo dodalo produkciu sebe (80 jednotiek), priemyslu (160 jednotiek) a službám nedodalo (hodnota je nula). Do finálne spotreby dodalo 160 jednotiek a jeho output spolu bol 400 jednotiek, ton jačmeňa. Analogicky ostatné odvetvia. Teda môžeme napísať, že output poľnohospodárstva = f(80,40,0,60). Nepoznáme funkciu f. Leontiev, nositeľ Nobelovej ceny ju  navrhol, a to pomocou  technických koeficientov. V. V.  Leontiev odvodil na výpočet možnej, zmenenej produkcie,  tento matematický vzťah: X = (I – A)-1Y, kde Y je finálny dopyt, ktorý žiada output ekonomiky X, teda vektor veľkostí ponuky podľa odvetví. Vedecky môžeme preskúmať čo sa stane v ekonomike ak sa zmenia hodnoty vektora Y, konečnej spotreby, finálneho dopytu. Tento model som obohatil tak, aby sa dali skúmať zmeny v ekonomike, a to aj vzhľadom na pracovnú silu, keďže prehľad o nej vo východiskovom období máme v rozšírenej I/O tabuľke. Počas koronavírusu boli dotknuté rôzne profesie v rôznych odvetviach, o čom ste hovorili viackrát.

Vážený pán minister, zrealizoval som výpočty potrieb práce, profesií ak sa vo variante 1 bude uvažovať takáto skladba konečnej spotreby 160, 310, 50 a variant 2 bude mať hodnoty 170, 300, 50. Pozrite si zmeny v potrebách práce. Pre variant 1 potrebujeme takéto počty podľa profesií: p1 = 25,83, p2 = 36,16, p3 =30,91, p4 = 39,15, p5 = 32,97, p6 = 30,40 a p 7 = 50,67 a spolu je to 245 pracovníkov. Pre variant 2 je to p1 = 25,38, p2 = 35,53, p3 =30,11, p4 = 38,14, p5 = 32,12, p6 = 30,05 a p 7 = 50,08 a spolu je to 242,5 pracovníka. Máme číselnú predstavu zmien v potrebe pracovných síl ekonomiky. Celková produkcia podľa odvetví by v prvom variante bola 406,04; 412,08 a 101,34. V druhom variante by bola 413,26; 401,51 a 100,17. Máme jednoznačnú informáciu o principiálnych zmenách v ekonomike a to na báze interdependenicí, ktoré sú v ekonomike. Pritom je zabezpečená rovnováha v ekonomike.

Vážený pán minister, nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal ako výkonný riaditeľ EHK presadil reálnu realizáciu komparácie krajín regiónu EHK na báze klasického Leontievovho modelu. Bo by som rád, keby ekonomická analýza stavu ekonomiky v SR aj vo Vašom rezorte sa realizovala pomocou ekonometrických metód a konkrétne I/O tabuľkou, keďže ju zostavujeme podľa metodiky Eurostatu.“

Prof. Ing. Mgr. J. Husár

Bratislava 17/8/2020

– ooo –

Záver

Uvediem tieto tri hlavné závery:

1) tabuľka I/O je veľmi užitočná aj ako systematický a veľmi prehľadný usporiadaný súbor makroekonomických údajov. Zhodnosť súčtu riadkov a stĺpcov garantuje minimalizáciu chýb v štatistickom meraní

2) tabuľka umožňuje matematické operácie, pomocou ktorých sa rýchlo dochádza ku kvantitatívnemu formulovaniu celého radu kritérií dôležitých pre ekonomické rozhodnutia, ba aj zistiť napr. vplyv opatrení ekonomickej politiky na ceny

3) tabuľka sa dá predovšetkým použiť na komplexné projekcie  ekonomického rozvoja krajiny. I/O analýza predstavuje najpraktickejší a najperspektívnejší nástroj kvantitatívnej ekonomickej analýzy. Poznáva a analyzuje komplexné kvantitatívne efekty, dôsledky jednotlivých opatrení ekonomickej politiky v hospodárskom rozvoji ekonomiky. V tomto komplexnom prístupe sa medziodvetvová analýza nedá nahradiť žiadnou inou doposiaľ známou, aplikovanou metódou ekonomickej analýzy. Nemôžem nespomenúť, že V.V. Leontieva cituje aj D. Orrell vo svojom diele Quantum economics na s. 307 z roku 2018.

prof. Jaroslav Husár

Bratislava 1/7/2023