Dňa 15.2.2025 sme si pripomenuli 115. výročie narodenia rodáka z Holiča na Záhorí profesora Jozefa Čabelku, – génia zvárania. Známym sa stal ako zakladateľ a riaditeľ svetovo uznávaného Výskumného ústavu zváračského v Bratislave (VÚZ).
Motto:
„Chlapče, stojím za tebou, jen dělej dál“
Jozef Čabelka
*****
Medzi jeho spolupracovníkmi sa hovorilo, že tento VÚZ postavil za vlastné peniaze. Po vojne dostal Čabelka z Lincolnovej nadácie ako prvý cudzinec ocenenie za svoje pôvodné práce v technike. Cenu dostal za vyriešenie praskania trupov vojnových lodí Liberty a za zváranie trhlín pod vodou. Za peniaze sa mu podarilo doviesť do Česko-Slovenska špičkové zváracie zariadenia, čo boli neskôr základom úspechov VÚZ.
Ústav mal výnimočné postavenie nielen v Česko-Slovensku, ale aj v celej povojnovej Európe. Čabelka mal tzv. šiesty zmysel pre rozvoj vedy a ústavu.
Titul strojného inžiniera získal na VUT Brno v roku 1934. Banská a hutná spoločnosť v Bohumíne ho vyslala v roku 1937 na renomovanú École supérieure de soudure autogene (ESSA) do Paríža. Bolo to dvojsemestrové štúdium, ktoré viedol svetoznámy metalurg profesor Porvetin. Boli to prevratné časy a profesor Čabelka získal vedomosti, ktoré dokonale využil.
V roku 1942 začal externe prednášať na vznikajúcej SVŠT. V roku 1943 menovaný za mimoriadneho profesora a za prednostu Ústavu mechanickej technológie a od roku 1946 sa stal riadnym profesorom SVŠT.
Doktorát získal v roku 1947 na technike v Brne.
Medzinárodný úspech získal v roku 1947, kedy získal prestížne ocenenie Lincolnovej nadácie pre oblúkové zváranie, dotované cenou 200 000 dolárov.
V roku 1949 založil Výskumný ústav zváračský v Bratislave. V roku 1953 sa stal akademikom SAV. V roku 1956 získal titul DrSc. a v roku 1960 mu udelili titul Dr.h.c. na TU v Magdeburgu. V roku 1954 založil Ústav kovových materiálov a neskôr bol premenovaný na Ústav materiálov a mechaniky strojov.
Tento ústav viedol až do roku 1980.
V roku 1996 mu udelili titul Rád Ľudovíta Štúra I. triedy.
Zomrel v Bratislave v roku 1987.
Napísal 14 monografii, 57 vedeckých štúdií a viac ako 100 odborných článkov a 28 patentov. Ku koncu života Čabelka ochrnul na jednu stranu, ale spolupracovníci si ho tak vážili, že ho na pracovisku akceptovali. Je škoda, že vzhľadom na duševnú kapacitu pracoviska VÚZ, sa budova zakladateľa svetoznámeho VÚZ premenila na nevýskumnú sféru.
Ústav je zničený a v budove sídli Ministerstvo spravodlivosti, čo nemá nič spoločné s výnimočným technologickým pracoviskom. Ministerstvo je v zmodernizovanej budove s klimatizáciou a slnolamy. Aký to paradox, keď pracovníci svetovej úrovne pracovali v neklimatizovaných priestoroch a vytvárali hodnoty.
doc. Ing. Ján Vlnka PhD.
Vážený pán docent.
Mal som možnosť sa rozprávať v roku 2015 s Ing. Jaroslavom Zelkom (1931-2021). Od roku 1964 bol zast. riaditeľa VUZ. Podielal sa na organizovaní výsk.prác v oblasti zvárania a na prácach výstavby tranzitného plynovodu ZSSR-západná Europa-od roku 1970. Bolo to vtedy obrovské dielo. Celý plynovod ma dlžku 4000 km. Bol to vtedy 2. plynovod na svete. Prvý bol z Aljašky do New Yorku.
VUZ vyvinul novu technológiu zvárania obrovských rúr o priemere 1200-1400 mm (zvárací agregát sa otáčal okolo rúry), kde bol tlak plynu 75 atm. Vyškolili vo VUZ 1200 zváračov z ČSR a okolitých štátov, za 2mesiace postavili pre nich hotel Zvárač. Známa nemecká firma Manessman nemala skúseností zvárať také veľké potrubia, tak to odmietla robiť. Pustil sa do toho VUZ .
Za 2,5 roka bol plynovod hotový. o kvalite ich prác svedči to, že počas 30 ročnej prevádzky nedošlo k žiadnej havárii na plynovode spôsobenej nekvalitným zvarom.
Doc. Ing. Rudolf Srnánek, C.Sc.
Pán docent,
ja mám ozaj živú spomienku na tohto nášho velikána. Môj sused, elektroinžinier, pracoval vo VÚZ. Spomínal, že aký mal zvyk p. akademik po porade. Bol znalcom nielen našej krásnej literatúry, ale aj francúzskej. Zvlášť vraj obdivoval F. Villona. Vedel však aj vyburcovať k tvorivej robote. A dielo, ktoré po sebe zanechal je obdivuhodné. Fyzické vybudovanie ústavu, teda jeho budovy je iba ukážkou toho, čo dokáže človek, ktorý je zanietencom do svojej vedeckej roboty. Jeho vedecká oblasť si skutočne priam žiadala veľa technických prostriedkov, ktoré tiež zabezpečil. Množstvo jeho patentov a vyznamenanie svedčia o tom, že musíme byť právom hrdý na tak veľké dielo Slováka.Škoda, že sa na neho zabudlo.
Jaroslav Husár
Milý pán kolega Vlnka,
ďakujem za pripomenutie; s prof. Čabelkom som nemal priame kontakty, ale v rokoch 60. keď Čabelkov ústav plno fungoval robil okrem iného aj edukačné funkcie a školenie zváračov pre špeciálne aplikácie: aj pre „našu“ fabriku. Liehovar v Leopoldove, v čase výstavby závodu na výrobu kyseliny citrónovej (to už dnes neexistuje) sme potrebovali majstrov na zváranie hliníka (čistoty 99,9), medi i olova a to formou „elektro“ s použitím špeciálnych elektród, alebo „plameňom“, ale nie pomocou plameňa acetylén/kyslík, iba s čistým vodíkom. Takže v tomto prechovávam vďaku Čabelkovmu ústavu. Priateľsky pozdravujem Julo
Janko,
vďaka za spomienku na akademika SAV Jozefa ČABELKU, gratulujem.
P.S. : Čabelkov ústav „sprivatizoval“ brat krvavej Mary Kolíkovej!!!
Pán profesor, nuž je to ťažké čítať to…viete ako „odmenila“ trhová demokracia dielo akademika Čabelku? Že z jeho Ústavu zváračského ( uverejnil ste fotografiu) z obdobia zlého socializmu urobili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky…to už iných budov asi v Bratislave nebolo…nuž ale budovu odkúpil súkromník a s radosťou ju prenajal, dobre čítate, prenajal vláde (ešte za Kolíkovej a predtým…).
Zváranie je stále vysoká odbornosť, ešte bude potrebná na rúry ropovodu a plynovodu keď sa obnovia toky – skontrolovať to. Žiaľ, zváracie automaty v ZTS Special čo produkujú tie obrnené ženijné vozy a Zuzany už asi nie sú slovenskej výroby.
Vďaka za tento informatívny článok. O zakladateľovi Výskumného ústavu zváračského som doteraz ani nevedel. Je to škoda, ako málo pozornosti venujeme talentovaným a schopným ľuďom.