Nadpis mi priam vyplynul, keď som si prečítal Frankfurtské hárky, september 2025.
„Obchodná dohoda zmiernila neistotu, no americké clá budú európsku ekonomiku brzdiť. Dohoda odvrátila otvorenú obchodnú vojnu medzi USA a Európou. Ústupky zo strany Európskej únie zabránili eskalácii problému a ďalšiemu rastu cien v Európe. Firmy využili čas pred zavedením ciel na predzásobenie, čo dočasne nafúklo štatistiky ekonomického rastu. Trhy reagovali úľavou a optimizmom, no neistota celkom nezmizla a riziká ostávajú (box). Obchodná dohoda medzi USA a EÚ zažehnala hrozbu vyhrotenej obchodnej vojny. Na väčšinu európskych tovarov sa uplatňuje nové 15 % clo. Citlivé sektory ako farmaceutika či polovodiče zostali zatiaľ ušetrené. Európa sa rozhodla neuvaliť odvetné clá a namiesto toho ponúkla sériu ústupkov. Kompromis nateraz ochránil domácich spotrebiteľov pred rastom cien. Firmy vyviezli veľké objemy tovarov do USA ešte pred zavedením ciel, čo dočasne nafúklo hospodárske štatistiky. Náklady ciel sa zatiaľ premietajú najmä do nižších marží amerických dovozcov. Spotrebitelia v USA pocítili zdraženie len čiastočne a inflácia z dovozov vzrástla iba mierne. Pre Európu je kľúčový ústup neistoty. Vďaka tomu sa výhľad rastu ekonomiky eurozóny zásadne nemení. Uvidíme mierny rast okolo 1 % ročne, pričom negatívny efekt ciel vyvažuje obnova dôvery a stability. Optimizmus finančných trhov sprevádzajú pretrvávajúce riziká. Tomu zodpovedá aj nezvyčajný vývoj posledných týždňov – darilo sa súbežne rizikovým akciám aj bezpečným štátnym dlhopisom. Neistota nezmizla, no prostredie je pokojnejšie a stabilnejšie než na jar. Celkovo dohoda zlepšila náladu v európskej ekonomike, ktorá sa podľa ECB teraz nachádza „v dobrom stave” na zvládnutie najbližších výziev.“
A musím to doplniť týmto faktom: „nemecká vláda zvolá na budúci týždeň krízový samit o automobilovom priemysle, ktorý dusia vysoké náklady, drahé energie, lacnejšia a agresívna čínska konkurencia a slabý dopyt po elektromobiloch“.
Prirodzene ma napadla otázka:
- Aké istoty budovala EÚ? Máme ich?
- EK nezveľaďovala ekonomiky EÚ?
- Zaujímala sa o optimálnu cestu rozvoja ekonomických systémov, o čom sú celé knihy?
- Zaujímala sa o všeobecnú ekonomickú rovnováhu a ekonomickú dynamiku?
Veda pozná také modely. Alebo sa tackala z boka na bok, o čom hovoria citáty. Sojka má kapitolu Federalizácia ekonomiky a je vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum).
Ekonómovia EÚ na to zabudli?
Oba citáty priam eklatantne dokladajú veľké neistoty, hoc ekonomické vedy za fundament pokladajú:
- výrobu outputu
- akumuláciu outputu
- distribúciu outputu
formalizujú ich vzťahy, čo zabezpečuje istoty. V útrobách vedy je celý arzenál prostriedkov na vedecké rozhodovanie o ekonomike. Niektoré sú ozaj náročné, žiadajú diferenciálne rovnice, ale vieme kde a ako.
Prečo sú neistoty?
Aj o tom hovorí teória, napr. teória rizika. Netápeme? Prečo vlády nemali identifikované potenciálnej hrozby a aj pravdepodobnosť ich výskytu? Prečo neprijali vhodné opatrenia zamerané na riešenie predovšetkým tých hrozieb, ktoré mali najväčšiu pravdepodobnosťou hrozby
Z uvedených dôvodov sa trochu pristavím pri faktoch, na ktoré čitatelia možno už zabudli. Musím pripomenúť ekonomiku SR a s ňou spojené udalosti. Čitateľ nech si prečíta aspoň niekoľko otázok:
- Kto vybudoval školské budovy s telocvičňami a ihriskami?
- Kto zabezpečil naozaj bezplatné školstvo na všetkých stupňoch?
- Kto vybudoval pionierske domy a staral sa o aktivity mládeže vo voľnom čase?
- Kto vybudoval nemocnice a polikliniky?
- Kto vybudoval zdravotné strediská takmer v každej obci?
- Kto postavil rekreačné zariadenia?
- Kto postavil zimné hokejové štadióny, futbalové štadióny, športové haly, plavárne a iné športové zariadenia?
- Kto vybudoval bezprašné cesty tak, aby bolo spojenie do každej dediny?
- Kto vybudoval železničné trate, kto ich elektrifikoval?
- Kto zabezpečil lacné spojenie autobusmi do každej dediny od rána do polnoci?
- Kto poskytoval zľavy na dopravu pre študentov a pracujúcich?
- Kto elektrifikoval krajinu?
- Kto nastaval vodné a tepelné elektrárne?
- Kto plynofikoval krajinu?
Neboli to istoty? A dôkaz, že ekonomika fungovala?
Už ich viac neuvediem, ale verím, že po skúsenostiach s naším kapitalizmom je až prirodzená otázka v nadpise. Môžem si to dovoliť, lebo ja som sa narodil ešte pred vznikom Slovenskej republiky v roku 1939, v roku 1936. Ba v roku 1952 som na brigáde nosil vo fúriku tehly na výstavbu komína v Zemianskych Kostoľanoch a potom v roku 1973 som vypočítaval jeho výšku, lebo sme znečisťovali lesy v Poľsku, ako pracovník Strediska OSN pre životné prostredie.
Havlovci nám sľubovali raj. Akosi zabudli (lepšie ich vedomosti im to nenašepkali), že je tu aj druhá strana mince:
- stratíte istotu zamestnania
- prehĺbi sa nerovnosť
- vaša spoločnosť sa bude trieštiť
- budete pracovať dlhšie a čoraz viac vám ostane menej času na iné aktivity
Nevedeli, že nebudeme si robiť hospodársku politiku, a keď tak iba tak ako o tom bude hovoriť index NASDAQ, či EÚ. Nevedeli, že prídu nielen veľké vody, ktoré častejšie vytopia naše dediny, ale že prídu aj vody egoistickej vypočítavosti a zmrznú medziľudské vzťahy.
Neboli na to svojou kvalifikáciou pripravení.
A preto sme za 33 rokov zažili skôr chaotickú dramaturgiu pádov a asi jedno oživenie. Prišli k nám noví ekonómovia, teda taká novodobá profesia, v ktorej sa sústredilo toľko chýb a omylov, ktoré neboli nikdy potrestané. Sľubovali však, že nás zbavia núdze. Neviem akej, lebo v tých otázkach vyššie bolo toľko pozitívnych vecí, že teraz si musíme pripadať, ako vyhnaní z raja.
Vidíme, že plody pokroku sa nespravodlivo rozdeľujú. Teda vôbec nie sme odsúdení na hojnosť, o čom sa už písalo. Raymond Aron to už napísal v roku 1969 v diele Dezilúzie pokroku.
Ak sa teraz pozriem po bývalých krajinách socializmu a stave ich ekonomík a politickej situácie musím to, žiaľ, vyjadriť takto: bohatstvo sveta a chudoba národov. Keby len to. Mňa už dávno učili o nadvláde finančných trhov a teraz ja k tomu dodávam novodobá nadvláda finančných trhov. Nemusím to ilustrovať, lebo to denne cítime.
Radšej odcitujem z diela P. Brucknera Bieda prosperity:
“Vyzerá to tak, že sa zotreli všetky výdobytky z obdobia po druhej svetovej vojne a ustupujú v prospech oveľa chladnejšej spoločnosti“.
Nepamätajú, nevedia to politici?
Čaká nás začať zápas o život a dôstojnosť človeka. Domnievam sa, že vinná nie je ekonomika, ale politika. Gorila a iné skupiny nám ukázali, že rozdeľovanie ziskov naozaj súvisí s rozdeľovaním moci. Dnes víťazí ostentatívnosť. Mocní sa neprepracovali k svojim príjmom na základe schopností, alebo dobrého výkonu v práci. Systém kriví legislatívu, tára o konkurencii, buduje monopoly, ospevuje ich transparentnosť a toleruje fiskálny raj. Bohatí majú právo na bohatstvo a arogantný postoj vyplývajúci z ich svojráznej geniálnosti.
Ale veď chudobní majú právo na chudobu a život v núdzi!
Zásluhou kontaminovaných ekonómov sa rozvíja ekonomická veda, ktorá nemá čo objasniť a čo vyvrátiť. A. Greenspan to povedal takto:
“Ak ste správne porozumeli tomu, čo som práve povedal, keďže som sa vyjadril pomerne nejasne”.
Problém je aj v tom, že aj na dôležitých pracovných miestach sa ľudia vymieňajú tak pohotovo a striedajú sa “odborníci”, že úlohy sa jednoducho nedotiahnu do konca. Oslabuje sa aj princíp profesionálnej kariéry viažucej sa na dosiahnutý diplom a klasickú trpezlivú prácu. Prácu si nectíme, zahadzujeme ju ako nepotrebný tovar, ktorý po použití zahodíme.
Koľko poľnohospodárov, či jadrových fyzikov robí v bankách.
Sama vláda spochybňuje predchádzajúcu, keď jej vytýka koľko minula. To, že máme účtovníctva aj účtovníctvo vlády vie tisícky ekonómov. Treba zverejniť účtovníctvo vlády a SNÚ a bude zrejmé ako hospodárili. Ľudia to už všetko musia vnímať ako podvod. Svoj neúspech by nemali ospravedlňovať odvolávaním sa na režim komunizmu. V úvode som si dovolil prevziať niekoľko otázok, ktoré indikujú, čo si ľudia pamätajú.
Budovali sme si istotu, to čo, hovorí ekonomická veda, čo je základný princíp fungovania ekonomiky – výroba outputu, akumulácia outputu a distribúcia outputu. Pochopiteľne, že výkyvy prídu, o čom písal už v roku 1943 prof. Briška, ktorý hovoril o kolísaní cyklu …
Záver
Aj ekonómia je veda. Musíme rešpektovať jej zákony a dôkladne ich poznať. Ak by sme nerešpektovali Ohmov zákon, zistili by sme to okamžite, nesvietila by nám žiarovka. Ekonomika nás netrestá tak promptne. Ba v ekonomike sú aj neistoty.
Veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. V diele dal pravidlá, aby sa zabezpečila stabilita ekonomiky, teda istota.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos.
Istotu ekonomike dáva výroba – ZSMK Tlmače, Gabčíkovo, Liptovská Mara, diaľnica či železnica. Ekonomiku treba budovať počnúc výstavbou ciest a končia továrňami.
Prečo dnes sa objaví článok The Paradox of Integration? European democracy and the debt crisis“ by Huw Macartney (Paradox integrácie? Európska demokracia a dlhová kríza)
Dnes ozaj nevieme, kde naša ekonomika má istotu. Ekonomická politika založená na trestaní krajín nie je perspektívou.
Prof. Jaroslav Husár
2/10/2025
Svoj príspevok k tejto úvahe začnem citáciou ct. O.Bariča „…Politika je totiž tá, ktorá určuje rámce a nastavuje pravidlá, podľa ktorých ekonomika funguje.“ To je totiž základná axióma od ktorej by sa každá úvaha o ekonomike mala odvíjať. A teraz si dovolím niekoľko poznámok k samotnej úvahe ct. autora a diskutujúcich:
1. K tomu, že Havlovci sľubovali : Tzv. Havlovci žili dlhé roky medzi nami a k moci ich pustili komunisti, ktorí dobre poznali ich myšlienky a ciele. Prečo asi? A prečo asi tzv. elita národa v Česku /vrátane ekonómov – Komárek a spol./ na „Havlovsko-komunistický“ podvod tisícročia neupozornili ale sa naňho prisali ako pijavice? Z toho sa nemožno vyviniť.
Na Slovensku bola situácia iná – ekonomovia vedeli a nepoukázali naňho preto, že v symbióze s politikmi pokladali za prvoradé oslobodiť národ zo zvieracej kazajky masarykovského „čechoslovakizmu“. /Čo sa vinou slovenských čechoslovakistov nie celkom podarilo /napr. „pamätník“ Lev na nábreží Dunaja/. A čechoslovakizmus v týchto časoch opäť nebezpečne bujnie – ale to je na rozsiahlejšiu úvahu/.
2. K tomu, že „Sama vláda spochybňuje predchádzajúcu, keď jej vytýka koľko minula.“ To je predsa jej povinnosť kritický vyhodnotiť pôsobenie jej predchodkyne! Ale áno, nestačí iba „trepať“ v tv. diskusiách, ako sa to robí, ale Treba zverejniť účtovníctvo vlády a SNÚ a bude zrejmé ako hospodárili. A aby sa tak stalo, treba konečne prijať zákom o hmotnej zodpovednosti politikov. Toho sa však politici, vrátane tých, ktorí sú práve pri moci boja /už od r.1993/ – prečo asi?
3. Pokiaľ ide o SAV, k výroku ct. p. Moravčíka netreba ďalších slov: vedenie SAV tou „analýzou“ vakcín kompletne zaradilo medzi šarlatánov. Výborne vystihujú podstatu spotvoreného tzv. „grantového financovania slovenskej vedy a školstva“.
4. A ešte k povzdychu ct.p.Zajaca-Vanku, že ani dve vládne sociálne demokracie a jedna vládna slovenská NÁRODNÁ strana nevedia, kde naša ekonomika má istotu. Je to pravda, ale zamyslíme sa: vedia ju vládne strany v našich susedných štátoch? Nevedia, sú na tom rovnako ako tie naše! Sme zviazaní zmluvami, ktoré jednostranne vypovedať, značí totálnu likvidáciu štátu. Preto, správajme sa zodpovedne voči budúcim pokoleniam a robme tak ako nám daná situácia umožňuje. Spackali sme toho už dosť, nevyviňujme sa, pretože na „havlizme“ máme svoj podiel. V 89. sme neboli „sopliaci“ -a toto sú dôsledky.
Vážený pán inžinier,
téma úvahy bola náročná. Ozaj to musím hlbšie objasniť. Slovenskí ekonómovia mali 300-400 stranové diela o tom, ako má fungovať ekonomika Slovenska. Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Pozrime si aspoň tieto fakty:
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
P. Husák, aj p. Dubček chodili konzultovať veci s Pavlendom, Sojkom, Kočtúchom a prvej časti sme sa zúčastňovali všetci čo reálne vyčísľovali stupeň ekonomického rozvoja okresov Slovenska, ktorý využíval fyzikálne ukazovatele, teda produkciu ocele, uhlia atď. a tak vyjadroval istotu fungovanie ekonomiky. Ich nezaujímalo HDP, bezvýznamné číslo. Hovoria o tom aj fakty v prílohovej časti. Na tých materiáloch sme sa podieľali .už pri ich príprave.
Má časť: Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák. Čechov to netrápilo a preto nemajú také diela. Mohol by som uviesť obsahy diel Kočtúcha, či Ferianca a samozrejme Sojku.
Pán inžinier, ozaj sa treba zamyslieť iba nad nadpismi kapitol diela. Má také niečo Pikkety? Ten navrhol daň z bohatstva. To je riešenie fungovania ekonomiky EÚ? Ozaj som také niečo ako čo urobili slovenskí ekonómovia nečítal u francúzskych, či nemeckých ekonómov. Odborné ekonomické a aj hlboko teoretické diela opreté o ekonometriu s jasnou cestou ta a takto.. Povyhadzovali ich zo strany.
Ozaj ma neprekvapuje, že po funuse píšu autori takéto diela European Economics and Politics in the Midst of the Crisis. Kde boli v rokoch 1964/70 ?.Musím zopakovať
Spackali sme toho už dosť, nevyviňujme sa, pretože na „havlizme“ máme svoj podiel. V 89. sme neboli „sopliaci“ -a toto sú dôsledky.
Ďakujemjhusár
Práve o to mi išlo. 1. Aby sme v „reminiscenciach“ nielen kritizovali čo je zlé ale tiež priznali, že trať /koľajnice/, po ktorej sa pokúša ísť vlak súčasnosti, sme niektorí horlivo, iní váhavo /a nepopieram, niektorí s úsilím sabotovať všeobecnú horlivosť skočiť do priepasti/ postavili my a nevinili za to tých, ktorí v 89. „cikali do plienok“.
2.Aby sme si všetci dnešní kritici uvedomili, že nová trať sa stavia veľmi ťažko, kým sa po tej starej vlaky ešte ako tak vlečú. Vy viete tak ako aj ja, že socializmus mal kopec nedostatkov a ľudia mali právo byť nespokojní aj chcieť čosi iné. Vtedy, v r.92-97 mali ekonómovia upozorňovať na „chybičky rústu“ a burcovať národ. Česť nemnohým, väčšina sa v naivnom očakávaní kariéry alebo zo strachu pridala na „druhú stranu“, k asistentovi Miklošovi a pomáhali mu devastovať Slovensko. /Pravdaže, vieme obaja, že všetko je to oveľa zložitejšie/. Pravdou však je, že v zlomových chvíľach dejín zostali pri Mečiarovi len H.Kočtúch a A.M.Huska. Len oni mali dosť odvahy k osamostatneniu ekonomiky Slovenska. Bolo by užitočné napísať „reminiscenciu“ aj na túto tému – ako varovanie tým dnešným „súcim na slovo“.
Napriek uvedenému, ubezpečujem Vás, vážený pán profesor, že veľmi obdivujem Váš entuziazmus a poznanie. Vykonávate potrebnú, záslužnú a skvelú prácu. Dobré je aj to, že /vďaka Vám/ sú Vaše „reminiscencie“ obohatené o mnohé cenné myšlienky skvelých odborníkov. Želám Vám ešte veľa rokov takéhoto plodného života. Národ Vám bude za Vašu prácu vďačný.
o. Husar. Vaše články sú pravdivé,dobre aj poučné. Žiaľ. Ak nezmeníme systém a nevystupime z EU,alebo počkáme až sa sama rozpadne čo zrejme bude skôr.
Spoliehať sa NATO,že niekoho z politikov oslovíme je nemožné. Ich záujem je vlastný prospech pre mecenášov. Ekonomika u nich je iba kamufláž ako zaobaliť neúspech a prežiť štyri roky na úkor zadlžovania. ZONDLOVAT s číslami a podsúvať grafy na ospravedlnenie,že to spravili iný. A stále to dookola. My,moja strana Já predseda a ja,ja a zase ja. A nikto iný. Jediný úspech čo počas štyroch rokov dokážu sú DLHY a NAKESOVAT beztrestne svojich. V tom sú majstri a my hlupáci,že im to dovolíme a tolerujeme.
Nikto iný iba my NAROD SR svojov necinnostov a ľahostajnosťou. Keď sme to doteraz nespravili tak už sa môžme iba prizerať ako zbankrotujeme. Naše úspechy počas nášho riadenia podnikov sú už pre HAJZLOV čo sa nabalili iba na posmech. Dnes PALENIK na Ta3. /múdry to človek / spina. Priestor na obhajobu je nám neprípustný. Fašisti,Gardisti obsadili všetko. Pritom je ich tak málo 1 na 1000. A z tých tisíc je 500 pochlebovacnych zradcov. Taký to sme národ. A za ZRADU či prizeranie sa zločinom draho platíme a ešte budeme platiť. Tisícky už zaplatili aj životom. Covid bol test nášho odhodlania brániť SLOBODU. Obstáli sme tak,že sme sa udávali kto nieje vcelickovany. Účet: 20 tisíc mŕtvych a 25 miliárd dlh.
A taká pomoc ako prišla v 1968 aby nás ochránila a dala do LATY od / DEMOKRACIE FASIZMU/ už nepríde.
Pán Štefan,
Váš komentár iba čiastočne reaguje na moju úvahu, v ktorej som hovoril, či vieme, kde naša ekonomika smeruje a aké má istoty. Problém mali aj v USA. Veď za púhe tri týždne sa im zrútili stúpenec amerického bankovníctva Lehman Brothers a aj poskytovatelia hypoték Fannie Max a Freddie Mac.Vtedy sa začali posúvať „tektonické dosky“ ekonomík sveta.
Pokiaľ ide o COVID ozaj nie som odborníkom. Ale opriem sa o vedcov. A čo vyskúmala SAV? V podstate nič, Veď predseda SAV sa hneď ohradil, že SAV neskúmala neškodnosť toho sajrajtu, len tvrdili, že množstvo fragmentov DNA v ňom neprekračuje normu. Ale akú normu? Normu, ktorá bola určená pre klasické vakcíny, ktorých mechanizmus účinku je úplne iný, ktoré nevnikajú do buniek a nenútia ich zmeniť ich správanie. Toto predsa musí vidieť a pochopiť každý príčetný človek. A predsa mocní sveta vrátane domácich politikov tento zločin pretláčali!
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, v mojich očiach sa vedenie SAV tou „analýzou“ vakcín kompletne zaradilo medzi šarlatánov. Tú správu som čítal a mnohým veciam v nej rozumiem, lebo som roky pracoval v biomedicínskom laboratóriu a pripravoval podklady pre správnu laboratórnu prax. Hneď v úvode tej správy, v popise metodiky, napísali, že väčšina skúmaných vzoriek je 2-3 roky po exspirácii a že SAV nemala k dispozícii záznamy o tom, ako boli skladované. Ak si spomínate, v začiatkoch bolo rozruchu okolo toho, že vakcíny je nutné držať pri -80 stupňov, inak sa účinné zložky (mRNA a DNA) rozpadnú. Keď SAV zistila, že v skúmaných vzorkách bola všetka DNA rozpadnutá, mohlo to byť jednoducho vplyvom veku a nevhodnej teploty pri skladovaní. Mimochodom, ak nie sú dodržané podmienky predanalytickej fázy, správna laboratórna prax by mala dané vzorky vyradiť ako nevalidné. SAV z nich bez problémov urobila analýzu…
SAV ďalej miešala hrušky s jablkami tým, že na mnohých stranách kritizovala, akou chybnou metodikou pracoval Kotlárov tím. Lenže ak chceli dokázať, že Kotlárovci použili zlý postup, prečo nepoužili ich vzorky? Bolo by to priamo porovnateľné. Dr. Peková hovorí, že ich stále majú odložené v mrazničke pri -80 stupňov a majú aj záznamy o tom, že tak boli skladované po celý čas od výroby. Aha – možno toto je dôvod, prečo ich SAV nechcela.
A napokon, na mnohých stranách v závere SAV píše o tom, ako vakcíny zachraňovali životy počas pandémie a ako Dr. Kotlár šíri konšpirácie. Čistá propaganda, ktorá sa netýka predmetu analýzy a vo vedeckej práci nemá čo robiť.
Pán profesor, veľmi sa mi páči pojem „kontaminovaní ekonómovia“, ktorý ste použili v texte. Veľmi to vystihuje reálny stav odboru.
Čím kontaminovaní?
Postmodernizmom – ktorý normalizoval, že veci môžu existovať aj hore nohami.
A krátkozrakým sebectvom – na jednom školení vrcholových finančných manažérov mi spadla sánka po zaznení poučky: „Ignorovať zapustené náklady!“ V normálnej ľudskej reči to znamená nebrať ohľad na to, čo sa už urobilo a riešiť len nové náklady a výnosy. Z tejto poučky vyplynulo, že zničenie toho, čo tu rýchlokvasení finanční manažéri našli, nie je sabotáž a trestný čin, ale zásluha.
K tým americkým clám mi ešte nedá, aby som nepripomenul viac ako desaťročie starú iniciatívu USA o uzavretie obchodnej dohody TTIP s EÚ. Hlavnými argumentami USA bolo to, že zákony na ochranu spotrebiteľov, ktoré platili v EÚ, boli pre výrobky z USA „obchodnou bariérou“ a USA ich považovali za protekcionizmus. TTIP našťastie neprešla, ale zákony na ochranu spotrebiteľov sa v tichosti otupujú a teraz Trump zaviedol recipročné bariéry v podobe ciel. A kontaminovaní ekonómovia to v tlači musia nejako vysvetliť, aby to vyzeralo ako nevyhnutnosť a niečo, čo spôsobil Putin. Postmoderné všetko naopak.
Ešte na dôvažok spomeniem, že som sa pobavil na citáte, ktorý ste uviedli v úvode o neistote. Znelo mi to podobne, ako keby sa odsúdenec tešil, že si vypočul rozsudok s väzbou na 15 rokov, lebo už nemusí žiť v neistote a do budúcnosti môže pozerať s uľahčením a optimizmom.
Vážený pán doktor,
ja som chcel poukázať, čo bolo v pozadé výkonnosti ekonomiky SR:
Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
4. Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu:
V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline.
TTIP boli iba plány. EÚ úplne zabudla na velikána Myrdala, nositeľa Nbelovej ceny a výkonného riaditeľa EHK v Ženeve a to až 10 rokov. EÚ ponúkla úbohé Maastrichtské kritériá.
Pán doktor a toto musím odcitovať:
Ešte na dôvažok spomeniem, že som sa pobavil na citáte, ktorý ste uviedli v úvode o neistote. Znelo mi to podobne, ako keby sa odsúdenec tešil, že si vypočul rozsudok s väzbou na 15 rokov, lebo už nemusí žiť v neistote a do budúcnosti môže pozerať s uľahčením a optimizmom.
Ďakujem
jhusár
Marián, chválim Vás a vypichujem toto Vaše, čo hlásajú dnešní ekonómovia, cit: „Ignorovať zapustené náklady!“ V normálnej ľudskej reči to znamená nebrať ohľad na to, čo sa už urobilo a riešiť len nové náklady a výnosy. Z tejto poučky vyplynulo, že zničenie toho, čo tu rýchlokvasení finanční manažéri našli, nie je sabotáž a trestný čin, ale zásluha.“
Tak potom už rozumiem počinu politicky zničiť investície, ktoré sme my tu budovali tri dekády – áno, PLYNOVOD a ROPOVOD, naše československé investície „bez pomoci eurofondov“. Ak by sme boli sebavedomou republikou, prehlásime tieto investície a celú infraštruktúru k tomu za národné bohatstvo a začneme ho vojensky obraňovať. Už som teda pochopil, prečo je tá zvrhlosť mladých „miklošov a dzurindov“ taká: pre mich sú to „ignorované zapustené náklady“…
Peter,
ja ako zásadný problém vidím, že ekonómovia EÚ nevedeli dať smer a sitotu fungovania ekonomík EÚ. A pritom, ekonómka Svetovej banky D. Moyová napísala diel Kterak Západ zbloudil – 50 let ekonomkého bláznovství – a neúsporná rozhodnutí, která nás čekají.Ba naviac má v nej takéto kapitoly Úmyslná politika zániku, Umíráček kapitálu, či Shnité jádro problému. To nevedeli členovia Delorsovho ýboru? Oni prišli s úbohými Maastrictskými kritériami. Nehovoriac, že od EÚ som čakal vážny odborný článok o finančnej kríze, hlavne tej z roku 2008. A čo kontaminácia bankového sektoru? A tak čo má robiť vláda, keď nevie kde a ako,
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
úvaha je výborná a zrozumiteľná pre široký okruh čitateľov. Stabilitu a ekonomickú neistotu pre občanov aj investorov spôsobujú časté volebné cykly, zmeny vládnych priorít a neistota ohľadom dlhodobých reforiem (napr. dôchodkový systém, zdravotníctvo, školstvo). Vysoký deficit a rýchlo rastúci verejný dlh, nejednoznačné zákony, časté zmeny legislatívy. Ak k tomu prirátame veľkú závislosť od automobilového priemyslu a skutočnosť, že viac než 80 % exportu smeruje do EÚ potom neistota je trvalým sprievodným znakom dneška. Závislosť na rozhodnutiach EÚ to podčiarkuje. ( vojna na Ukrajine ,(Green Deal atď)
Vážený pán Inžinier, Tónko,
iste sa pamätáš. Tatra 603 a konštruktér Mičík a jej sláva na EXPO 1958 v Bruseli a predtým cestou do Cortina d’Ampezzo Taliani zastavovali vedenie čs. športu, aby si pozreli zázrak našej technickej zdatnosti. Prečo nám bol vtlačený automobilový priemysel zo 4 zahraničných automobiliek?
Ale hlavne, pozri si čo píšu západní ekonómovia. Prečo a ako sa EÚ dostala do takého stavu? Máme veľké európske vedenie a veľký europalament a nikde fundovane nehovoria o ekonomike jednotlivých krajín EÚ a je produktívnej sile. Ozaj sme na rozcestí. O ekonomickej dynamike nemôžeme hovoriť na základe rastu nič nehovoriaceho HDP. Potrebujeme „Tlmače“, potrebujeme „Žiar nad Hronom“, či potrebujeme JRD Lehnice, čo bolo experimentálnym JRD môjho VÚZH.
Ďakujem
jarko
Tak táto Vaša esej patrí k Vašim „meisterštikom“, pán profesor.
Netreba nič vypočítavať, stačí sledovať líniu Vášho zmýšľania. Majstrovské!
Je to naozaj hanba pre slovenskú spoločnosť, že (citujem Vás) „Dnes ozaj nevieme, kde naša ekonomika má istotu“. A nevedia to ani dve vládne sociálne demokracie a jedna vládna slovenská NÁRODNÁ strana .Pretože hľadaním plošných či adresnejších dotácií v energocenách tú istotu nenabúdame. Ani zdaňovaním transferových platieb. Ba ani zdanením hazardu…a EÚ už vôbec žiadnu istotu nehľadá, ani v plánovaní osemstomiliardovej investície do zbrojenia…A stačí si pritom odpovedať na tie otázky v časti ...niekoľko otázok…
Áno, my starší vieme, že výrobné kapacity zabezpečovali prísun financií – a to plánovitý! – do štátneho rozpočtu a občan ČSSR mal tú istotu, ktorú teraz „nevie nájsť EÚ a žiaľ ani vláda SR.
(Bol som na exkurzii v Mincovni Kremnica, štátny podnik, najstarší podnik v Európe od 13.storočia. Je štátny. Vyrába peniaze – práve razí bulharské eurá a neustále dovyrábava slovenské euromince. Máme tam neďaleko zasypané bane na zlato. Treba povedať viac? Koho treba nakopnúť, aby sme dolovali zlato a vyrábali peniaze pre svet?…a to je iba ten „najzlatejší“ príklad istoty vlastného výrobného prostriedku a ekonomického zdroja, prosím)
Peter,
Ty si majster slova. Ba človek, ktorý dlhodobo ví do problémov ekonomiky a to aj vyjadrí. Máš dve knihy a tak si to naozaj cením, čo si napísal. Ale predsea zopakujem
Z uvedených dôvodov sa trochu pristavím pri faktoch, na ktoré čitatelia možno už zabudli. Musím pripomenúť ekonomiku SR a s ňou spojené udalosti. Čitateľ nech si prečíta aspoň niekoľko otázok:
Ty si to rovnako ako ja zažíval. Boll si pracovníkom v zahraničnom obchode a tak vieš, čo si „predával“, produkty našej ekonomiky, zistil si, že sú kvalitné a bol si hrdý.Prepáč, žvásty našich politických strán nie sú produktom a nedajú sa predávať.
V Kremnici som bol aj ja a obdivoval šikovnosť ľudí, a predsa sa v jednom čase zem pod ňou triasla.
Peter, vláda nemá čas vládnuť a žiaľ neustála zmena pracovníkov na ministerstvách nie je cesta istoty.
Ďakujem
jaro
Pán profesor,
super príspevok! Z môjho pohľadu niet čo doplniť. Vznikol isto na základe Vašich životných skúsenosti a poznania dvoch politických aj ekonomických systémov.
Len mala poznámka, nie je primárne vinná ekonomika (aj keď tam nie je veľa vedy), ale politika.
Politika je totiž tá, ktorá určuje rámce a nastavuje pravidlá, podľa ktorých ekonomika funguje.
Politická nestabilita ( nejasné priority, konflikty medzi inštitúciami a politickými stranami) výrazne znižuje pocit istoty, pretože aj prípadne dobré ekonomické ukazovatele strácajú váhu, ak ľudia nemajú dôveru v inštitúcie.
Slovenská spoločnosť preto vníma, že istoty slabnú nie iba kvôli ekonomike, ale aj kvôli politickému prostrediu, ktoré nedokáže stabilne reagovať na výzvy.
Ak je politika slabá alebo nestabilná, ekonomické problémy sa ešte viac prejavia v každodennom živote ľudí.
Z hľadiska EÚ vo vzťahu k národným ekonomikám treba povedať, že ekonomická politika založená na sankcionovaní krajín nie je perspektívou.
Pán inžinier,
ozaj si od Vás ako veľkého odborníka na fungovanie ekonomiky musím iba ceniť, keď ste sa vyjadrili, že nemáte čo dodať.Mňa mrzí aj to, že slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 písali o vyrovnávaní s českou ekonomikou a Pavlenda hovori o troch atribútoch, ktoré potrebovala aj EÚ, ktorá nedala smer a istotu. Maastrichtské kritériá sú pamflet. Sojka, Kočtpch, Ferianc a ďalší písali a hovorili o optimálnej ceste rozvoja ekonomických systémov, o rovnováhe a dynamike ekonomiky, o ekonomike investícií a mali jasnú predstavu o našej federácii s ČR. Nič také ekonómovia EÚ nemali a žiaľ dnes musia písať články ako tento: The Paradox of Integration? European democracy and the debt crisis“ by Huw Macartney (Paradox integrácie? Európska demokracia a dlhová kríza).Nie je to neskoro? A prečíta si to predsedníčka EK, či iní funkcionári rozsiahleho aparátu a europoslancov?
A tak ste skonštovali, že Ak je politika slabá alebo nestabilná, ekonomické problémy sa ešte viac prejavia v každodennom živote ľudí. Z hľadiska EÚ vo vzťahu k národným ekonomikám treba povedať, že ekonomická politika založená na sankcionovaní krajín nie je perspektívou.
Ďakujem
jhusár