Verím, že aj čitateľ dostal mail, kde sa vyskytli tieto tvrdenia:
„Ficonomics v bludnom kruhu Celá konsolidácia je tak stelesnením toho, čo by sme mohli nazvať „ficonomics“: neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať inštitúcie, stagnácia ako životný program, to všetko vykúpené efektnými darčekmi, ktorými obhospodaruje svoju voličskú klientelu. Ba aj pojem dôchodcovský populizmus.“
Žiadna Ficonomics. Takéto tvrdenia nie sú na úrovni súčasných poznatkov ekonomickej vedy. To je neznalosť autora citátu. Deformovanie fungovania ekonomického systému SR začalo Miklošovou a Sulíkovou rovnou daňou a deformovaním dôchodkového systému, ktorého architektúru, ako hovoria teraz znalci, urobili zakladatelia DSS.
Chcem ukázať ako sa mali konať užitočné systémové zmeny po roku 1993. Aby som prezentoval bázické problémy optimalizácie fungovania ekonomických systémov, uvediem konkrétny optimalizačný príklad.
Povedzme, že podnik (systém, ktorý má tri prvky, rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a závlahy), a ako systém pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a vodu. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, čo je podstata modelu lineárneho programovania:
1x1 + 1x2 + 1x3 ≤ 10 000 podmienka na pôdu
10x1 + 40x2 + 20x3 ≤ 200 000 podmienka pre prácu
3x1 + 6x3 + 5x3 ≤ 50 000 podmienka pre vodu
Povedzme, že cena outputu na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek. To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať. Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu.
Teda všeobecne
x1p1 + x2p2 + x3p3 + …+ xnpn
Pozrime si spôsob optimalizácie, jej podstatu a interpretáciu veličín, ktoré v modely vystupujú. Urobím na uvedenom malom príklade.
Algoritmus riešenia takýchto modelov nám dáva teória a robí sa v podobe formalizovanej simplexovej tabuľky, ktorá po konečnom počte krokov (v tomto príklade po 3) poskytne optimálne riešenie. Simplexová tabuľka má takýto tvar:
V prvom riadku sú hodnoty outputu plodín na 1 ha, napr. zisk. Algoritmus, čo je presný, konečný súbor inštrukcií alebo krokov, ktoré sa používajú na riešenie konkrétneho typu problému tohto modelu, má aj ekonomický zmysel. V posledných 4 riadkoch a v poslednom stĺpci vidíme, že optimálnym riešením je pestovať plodinu P1 na 20000/3 ha, plodinu P2 na 10000/3 ha a nevyužiť vodu vo výške 10 000 kubických metrov. Optimálna hodnota outputu je 500 000 jednotiek. Dôležité je vedieť, že táto hodnota a výmery plodín by sa nezmenili, ak by sa hodnota 40 pohybovala v určitých medziach, teda
a ≤ 40 ≤ b
Obdobne pre outputy 70 a 30. K tomuto tvrdeniu sa verbálnou analýzou nedostaneme. Čo znamenajú iné číselné hodnoty v tabuľke, napr. číslo ¾ v 5 riadku a druhom stĺpci?
Autora komentára ani len nenapadne, že sa dá analyzovať zmysel a význam tejto hodnoty. Tak ako biológovia majú mikroskop, tak majú aj ekonómovia ekonomický mikroskop a je to uvedená tabuľka. Pomocou neho vieme povedať, čo musí platiť. Treba vedieť v ňom čítať a následne chápať význam a zmysel hodnôt. O tom, že output je 500 000 jednotiek sa môžeme presvedčiť aj druhým spôsobom. Ak totiž vynásobíme veľkosti zdrojov podniku číslami v poslednom riadku pod premennými si teda -30, -1 a 0, opäť získame 500 000 jednotiek.
Novinári to nevedia.
Pozrime sa aj význam čísla -20 v poslednom riadku a v 3 stĺpci. Nad ňou sú hodnoty 4/6 a 2/6. Ich súčet je 1. Ak máme pestovať 1 ha plodiny P3, musíme zmenšiť výmeru P1 o 4/6 a P2 o 2/6. V dôsledku toho sa zníži hodnota outputu o 4/6×40 plus 2/6×70, čo je 50 a získame 30 jednotiek z plodiny P3, čo znamená pokles outputu o -20 jednotiek, ktoré sú v poslednom riadku.
Aké sú to hodnoty, čo hovoria?
Pre analytika (aj pre ministra poľnohospodárstva) majú mimoriadny význam, a to v spojitosti s uvoľnením potrebnej pôdy pre plodinu P3, ktorá sa nemá pestovať v optimálnom riešení. Ak by sme ten 1 ha jej pestovaniu a vnútili ju, output klesne o 20 jednotiek. Čiže, musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať, v tomto prípade zmena využitia pôdy.
Dôsledky nemôžeme hádať, čo spravidla robia komentátori. Žiaľ aj EÚ.
Takýto model lineárneho programovania by sme mohli skonštruovať za celú ekonomiku.
EÚ by mala mať na počítači model lineárneho programovania, ktorý by mal mať aspoň 1000 rovníc a dôsledky ekonomických zásahov EÚ vedecky podložiť a nie trestať, hoc rozhodnutia EÚ mohli byť zlé.
Eklatantným, očividným príkladom sú Maastrichtské kritériá založené na HDP, čísle nič nehovoriacom a ničom neinformujúcom.
Teda pravdu nemôžeme vedieť? J. Rajchl z SPD v ČR sa v TV pozastavil nad tým, že emisné povolenky sú cenným papierom a nie daňou zato, že špekulanti s cennými papiermi môžu zarábať. Nemecké penzijné fondy ich majú vo svojom portfóliu a kupovali ich za 10-15 eur a dnes ich predávajú za 70 eur.
Alebo, nový systém Európskej únie (EÚ) obchodovania s emisnými povolenkami ETS2 predraží život domácnostiam o stovky eur ročne.
Na základe aktuálnych odhadov zvýši samotné zavedenie ETS2 od roku 2027 cenu plynu pre domácnosti oproti roku 2026 o 20 eur za megawatthodinu (MWh), čo predstavuje 41-percentný nárast, vyčíslil predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš.
Teda ozaj je namieste otázka: postihne nás energetická chudoba? Nie je to EÚnomics, aby som využil ideu citovaného komentátora.
Veda už dávno konštruuje vedecké riešenia, napr. aj z oblasti efektívnosti energetiky Liner programming models for measuring economy-wide energy efficiency performance od P. Zhou a B. W Ang. (Modely lineárneho programovania na meranie výkonu celoekonomickej energetickej efektívnosti). EÚ má teda vzor.
Článok ukázal, že ozaj musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať. Sila ekonomiky je tam, kde sa vyrába hodnota.
Teda musíme optimalizovať výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu.
Záver
Nevymýšľajme si pojmy, ako ficonomics. Verím, že z úvahy vyplýva, že pravdu nevieme, a hlavne, že viacerí autori tvrdia, že v dôsledku zlej hospodárskej politiky EÚ nás čaká energetická chudoba. Musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať. Netápeme? Prevláda neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať inštitúcie, ktoré ekonomika dnes ozaj potrebuje. Deformácia ekonomického systému SR začala dávno.
Ekonomický systém musíme budovať ako účelný, zámerný, o čom hovorí účelová funkcia modelu lineárneho programovania, ktorú sa spravidla snažíme maximalizovať. Musíme poznať teleologickú perspektívu. Zámery, účely, príčiny nesmú byť hmlisté, či klamlivé, musia byť vedecky striktne definované a rozdelené do oblastí ekonomického života a riešiť vecnú nevyhnutnosť.
Algoritmus modelu lineárneho programovania je presný, konečný súbor inštrukcií alebo krokov, ktoré sa používajú na riešenie konkrétneho typu problému alebo vykonanie určitej úlohy umožňujúci hlbokú analýzu. Množstvo číselných hodnôt, ktoré napr. vidíme v tabuľke vyššie je bázickým zdrojom ekonomickej analýzy. Analytik musí dokázať analyzovať relácie.
EÚ každý rok iba vydáva určité množstvo rôznych kvót (angl. European Union Emission Allowance, EUA), pričom toto množstvo (tzv. emisný strop) sa postupne vraj rovnomerne znižuje v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Načo je emisný strop?
Nie je to ne-veda?
Používajme vedu. Používali ju už stavitelia Nore-Dame v Paríži. A Pytagoras sa narodil okolo roku 570 pred Kr.
Prof. J. Husár
Bratislava, 17/9/2025
Vaša úvaha, pán profesor, podáva podrobnú kritiku súčasných ekonomických politik, najmä v kontexte EÚ a Slovenska, pričom upozorňuje na absenciu užitočných systémových zmien, čo vedie k riziku energetickej chudoby. Vysvetľujete hodnotu modelov lineárneho programovania ako presných nástrojov na optimalizáciu ekonomických systémov, výroby a využitia zdrojov. Varujete že bez vedeckého riadenia a jasne definovaných cieľov môže dôjsť k zhoršeniu dostupnosti energií a ekonomickej stability. Kritizujete aj rozšírené nepresné pojmy, ako „ficonomics“, a zastávate sa využitia rigoróznych matematicko-ekonomických prístupov pre lepšiu tvorbu politík.
Myslíme, že celkový tón je premyslený, kritický voči neefektívnosti komunálnej politiky a volá po väčšej vedeckej presnosti v ekonomickom riadení.
Považujete za hlavný problém deformácií ekonomického systému Slovenska zavedenie „rovnej“ dane a deformovanie dôchodkového systému, ktoré začalo už za Mikloša a Sulíka.
Súhlasíme, že tieto kroky spôsobili skreslenie fungovania ekonomiky a zhoršili schopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať efektívne inštitúcie. Táto deformácia vplýva na celkové zlyhávanie hospodárskej politiky a vedie k neschopnosti zvládať krízové situácie, napríklad rastúcu energetickú chudobu. Zároveň zdôrazňujete, že ide o dlhodobý proces deformácie systému, ktorý sa neustále prehlbuje, čo negatívne ovplyvňuje ekonomiku Slovenska.
Pán profesor, Vaša úvaha je veľmi aktuálna a ak dovolíte, uverejníme ju.
Redakcia Slovenského slova.
Vážení páni,
všetko čo sa hýbe je pohybované nejakým hýbateľom (Aristoteles).Tak sa to stalo aj s našou ekonomikou. Musíme poznať vzťahy a pojmy ekonómie. Tie nám pomáhajú urobiť prienik do ekonomickej reality. V oblasti ekonomických rovnováh iste nebol potrebný ďalší výskum. Postačovali poznatky Marxa, Keynesa a slovenských ekonómov. My sme tieto poznatky nevyužili. Umožňujú zasiahnuť v skorej fáze prejavu nerovnováhy. Musíme ju však identifikovať (Ivan Mikloš poznal iba dve nerovnováhy) medzi ktorými makroekonomickými veličinami sa prejavuje. Ak máme 30 odvetví, tak môže byť 30 nerovnováh. Ekonómia už dávno definovala, čo je nerovnováha a ako ju vypočítavať. V mojich dielah a aj v Reminiscenciách som viackrát uviedol spôsob, ktorý vyplýva z definície HDP, respektíve z definícií HDP, ich vzájomným porovnaním. Z našej makroekonomickej databázy sa nedá získať. V roku 2015 NBS konečne zverejnila makroekonomickú databázu, ktorú som aj pripomienkoval. Ani jedna nespĺňa požiadavky teórie hospodárskej politiky J. Tinbergena. Tvorcovia politiky iba tápali a nenašli ekonomický liek na bolesti ekonomiky. Majú aj ,mylné argumentácie“. Ekonómia je veda, ktorej hlavným poslaním je poznanie svojho objektu, jeho fungovanie. Nielen procesy, ale aj účinky ekonomickej politiky.
Ďakujem Vám za ponuku a rád si ju u Vás prečítam.
S pozdravom
jhusár
Túto úvahu si trúfnem oznámkovať na „výbornú“. Najmä z pohľadu prepotrebnej kritiky takzvaných „odborných“ novinárov a publicistov. Pretože tak sa tvária kadejakí nedoukovia a dobre platení probruselskí aktivisti. K ním patrí aj autor novotvaru „ficonomics“.
Ak by som mal autora reminiscencie, váž. p. prof. v čomsi poopraviť resp. doplniť, potom asi o tieto fakty:
1. Deformovanie fungovania ekonomického systému SR nezačal „odporný“ asistent Mikloš, ani „potulný“ šexpert Sulík, ale Havel a spol. Veľmi úspešne na jeho likvidáciu zbrojnej výroby naviazal „prognostik“ Klaus. Po nich, až po ich „atomofkach“ prišli spomínaní dvaja „všeodborníci“ doplnení Dzurindom. A nemali by sme zabúdať ani na „zásluhy“ Čarnogurského a spol. na likvidácii dovtedy veľmi úspešného a devastácii vzdorujúceho poľnohospodárstva.
2. Treba k ním prirátať aj nenásytných privatizerov-zlodejov naprieč celým politickým spektrom. Tí však už iba dokonávali skázu Slovenska.
3. Pravdaže, aj súčasná vláda by mohla mnohé otázky riešiť inak, politickú realitu však musí rešpektovať a to nie je vôbec jednoduché. Najmä pri súčasnej politickej situácii aká vládne vo svete a prenáša sa i k nám na Slovensko vďaka užitočným idiotom, ktorými Slovensko priam oplýva. A to je zásadný problém našej spoločnosti. Preto si dovolí prísť na Slovensko kadejaký český debil /dokonca člen vlády/ a poburovať národ proti našej vláde. Všade inde by ho hnali /ako sa hovorí „zasranými vidlami od stodoly“! U nás nie, našinci ho nadšene privítajú a počúvajú. A ešte mu aj zatlieskajú, keď ICH STODOLU podpáľuje.
4. Takže aké je východisko? Držme všetky prsty vláde, ktorá má odvahu v týchto podmienkach vykonávať moc ústavne a usiluje sa držať loďku na ktorej sa plavíme /náš štát/ ešte stále nad hladinou ponoru.
Pán inžinier,
ďakujem za hodnotný doplnok. Plne súhlasím, ale ja si dovolím dodať ešte toto: ja to vidím ešte širšie lebo je tu problém globalizácie – ale triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie sa napriek nesporným pokusom rodí len pomaly a ťažko. A v tom svetle treba vidieť, čo sa deje na Slovensku. Globalizácia pod egidou USA vstúpila do kritického štádia. Priam najkoncentrovanejšie to vidíme v ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie – zväčšuje sa produkčná sila spoločnosti a teda sa vytvára predpoklad oslobodenia od obmedzenosti zdrojov, ale dochádza k odľučteniu ekonomiky tak vo vzťahu k človeku ako aj prírode; hovoria o tom „naše“ automobilky. Kórea nám ponúkla celoplanetárny podnik bez našej účasti na riadení, teda aj iné. Cítia sa naši ľudia vo Voswagene ako v slovenskej fabrike ZSMK Tlmače, kde som začínal a vyrobili najväčší elektromotor na svete? Bolo ich treba zlikvidovať a naši ľudia sa o to pričinili, rozprával som sa s ľuďmi.
Iba vypichujem: Držme všetky prsty vláde, ktorá má odvahu v týchto podmienkach vykonávať moc ústavne a usiluje sa držať loďku na ktorej sa plavíme /náš štát/ ešte stále nad hladinou ponoru.
Ďakujem
jhusár
Súhlasím „do bodky“.
Vážený pán profesor,
Energetická chudoba znamená, že domácnosť si nedokáže zabezpečiť dostatočné množstvo energie za prijateľnú cenu a nízkopríjmový občania nemajú dosť peňazí na ich zaplatenie. Energetickou chudobou je ohrozených 10–15 % slovenských domácnosti a náklady na energiu z rozpočtu domácnosti tvoria 20-25 %. Politika EÚ, prijatie balíčkov sankcii proti Rusku( odpojenie sa od dodávok z Ruska) s cieľom pomáhať Ukrajine má výrazný dopad na trvale zvýšené ceny energií . Európa musí hľadať alternatívnych dodávateľov (LNG, iné plynovody) a nakupovať za vyššie ceny s dopadom ne ekonomiku čo vedie k strate konkurencie schopnosti. Kompenzácia vysokých nákladov na energie v dobe krízy pre občanov a podniky zadlžilo Slovensko miliardami Eur.Vedecké riadenie a lineárne programovanie určte nebolo za tymito rozhodnutiami
Vážený pán inžinier, Tónko,
tak ako si napísal. Môžem len súhlasiť. Skonkretizuje to tým, že na základe aktuálnych odhadov zvýši samotné zavedenie ETS2 od roku 2027 cenu plynu pre domácnosti oproti roku 2026 o 20 eur za megawatthodinu (MWh), čo predstavuje 41-percentný nárast, vyčíslil predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš. Nevedia robiť, neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny v ekonomikách EÚ. Veď si pozri Nemecko v posledných 2 rokoch. A to je najsilnejšia ekonomika EÚ. Slovenský, už neexistujúci chemický, či strojárenský priemysel potreboval aj plyn aj elektrinu a nepamätám sa, že by sme mali také problémy. Prečo musí Európa hľadať alternatívnych dodávateľov. Žiaľ, vojna tomu nepomôže, naopak zhorší. Pozrime sa pravde do očí. Ako si napísal, neriadime vedecky, teda hlavne EÚ. Dlh je predovšetkým dôsledkom zničenej naše produkcie. Prečo boli zničené ZSMK Tlmače, kde som začínal po vysokej a kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. Nuž boli silným konkurentom.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, veľmi dobre – len pánom poslancom v Europarlamente táto odbornosť chýba – my tu môžeme konštatovať v rámci vedomostí a odbornosti – len na škodu veci – rozhodujú oni, nie my. .
Pán inžinier,
bohužiaľ, máte pravdu. Ale to neznamená, že máme mlčať. Veď naša opozícia nič neponúka. Nemôže, nemá autority ako Pavlenda, Kočtúch a Sojka, ku ktorým chodili konzultovať aj p. Dubček aj p. Husák. Sojka napísal dielo Ekonomická dynamika. Už nadpis je veľavravný. Čo je v nej iste nevie ani jeden poslanec. Kričať, áno. Aj prvú deriváciu v matematike musím vedieť interpretovať, ak ju použijeme v ekonómii. Ba aj obyčajnú násobilku napr 4×4 a môže to znamenať plochu izby, aby som vedel kúpiť koberec. Konkrétny význam má aj integrál. A nakoniec toto:
EÚ každý rok iba vydáva určité množstvo rôznych kvót (angl. European Union Emission Allowance, EUA), pričom toto množstvo (tzv. emisný strop) sa postupne vraj rovnomerne znižuje v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Načo je emisný strop?
Nie je to ne-veda?
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
prof. Sojka napísal tú knihu pred 55 rokmi. Zaspali sme?
jhusár
Tak vyzerá svet pod riadením právnikov /fiskalov / vcetne Fica. Tí rozumejú iba % podielu z Biznisu v 3.100 štrajkovej zmluvy ktorej ani sami nerozumejú a vykladať sa dá na 10.sposobov. Bol to čistý úmysel Zida sionistu ako Zdefraudovat štátne majetky. A EKONOMIKA ? Zabudnite pojem hospodárenie zdravého rozumu. Ak nemáte šajnu o hodnote podniku,pracovnej sily a jeho rozvoja na ďalšie roky. Právnik vidí iba % z jeho predaja. Všetko čo malo slúžiť na rozvoj zlikvidovali. VTR, Učňovské školstvo, VS Technické na počty žiakov na hlavu a predaj sirupt na vypálené žiakov. Výsledok sa dostavil. FOCONOMICS . Za mňa NAJVETSI balíčkovi diletant bez žiadnej vízií do budúcna. Chmelar ho pomenoval spravne: Údržbár.
Politika SMERU a Opozície sú rovnitkom. Aký Kráľ takí sú poddany. Jedny bez druhých: sú politické NULY. Politici sú nástroj MAFIE pre Oligarchiu. Slovensku už niet pomoci od Bankrotu. Montované ho dorazia. Buď zanikne ako štát. Ak prežijeme tak začneme od nuly až z pod základov a mínusu.
Pán Štefan,
pre mňa je toto záväzok,
Čo vy za nič nemáte nás?!Nevtrhli sme my medzi vás teprv včera,
svet zapadlý znal slávne meno naše,
Slavianstva žriedlo tajomné, kde vyviera,
svet mudrcov dosiaľ o tom sa kaše,
my starovekí sme, ctihodný dejín našich čas:
A vy — za nič nemáte nás?!
Mal by to niektorý náš europoslanec zarecitovať v europarlamnete. Nuž,. ale..
Myslím si, že ciele EÚ a dnešná realita sú diametrálne rozdielne. Debatujú o vojne na Ukrajine, ale ani jeden nezažil vojnu, ako ja. Mám už 90 rokov a tak si pamätám aké boje boli pri Hrone, cca 11 km od mojej dedinky. Prehlásenia sa ľahko robia, iba ísť do boja je ťažké rozhodnutie.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, lineárne programovanie ako predmet som mal pri štúdiu rád. Je to exaktné, prehľadné a niet tam priestoru na jalové špekulovanie. A v podstate to nie je ani žiadna „veľká veda“ odtrhnutá od života, veď keď ide človek na dovolenku do zahraničia, tak v podstate musí robiť rozhodnutia podobnou metódou – čo a ako si nabaliť, aby sa to zmestilo, kam ísť na výlety, aby sa to stihlo a čo nakúpiť, aby sa všetkým vyhovelo.
K tomu notorickému štvaniu proti Ficovi a jeho vláde – myslím, že to je dôsledok „postmoderného“ spôsobu myslenia. Je rozvrátené a nesystémové a nevie si s ničím poradiť inak, ako že všetko zredukuje na jedinú príčinu všetkých problémov. V zahraničnej politike je to Putin, v domácej Fico. Jednoducho Mária…
Trochu viac som o tom písal tu: belobog.sk / co-znamena-ist-az-na-korene
Pán doktor,
veru, lineárne programovanie nedovolí špekuľovať musíte urobiť presnú ekonomickú analýzu, ako je indikujú vzťahy medzi číselnými veličinami.A tie vzťahy musíte ovládať. Čisla sú slepé, svetlo im dávajú Vaše poznatky. Keďže to torcovia hospodárskej politiky nevedia, nemajú čo ponúknuť členom vlády, či poslancom. Zato sú majstri v nadávaní, či priam štvaní, ako ste napísali.
Iba zopakujem: Nevymýšľajme si pojmy, ako ficonomics. Verím, že z úvahy vyplýva, že pravdu nevieme, a hlavne, že viacerí autori tvrdia, že v dôsledku zlej hospodárskej politiky EÚ nás čaká energetická chudoba. Musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať. Netápeme? Prevláda neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať inštitúcie, ktoré ekonomika dnes ozaj potrebuje. Deformácia ekonomického systému SR začala dávno.
Ďakujem
jhusár
Ten pojem, to je typicky nenávistný politický pojem opozície, ktorá nás doviedla do krachu.
Pretože skôr než „vymaniť sa zo štátneho dlhu“ je potrebné „otočiť kormidlom“ hospodárskej politiky štátu a masovo investovať do štátnych hospodárskych subjektov, teda do priemyselných, poľnohospodárskych a obchodných podnikov, ktoré zostanú v rukách štátu a ktoré jednoducho Z PRINCÍPU (!) prinesú do štátneho rozpočtu príjmy. Ak sme podľa ministra Kamenického dobre na tom čo do „rejtingu“ – čiže ohodnotenia možnosti brať si pôžičky, tak do toho! Berme úvery, ale pre naše hospodárske ŠTÁTNE podniky.
„Lastovičky“ už predsa prileteli: Vodné dielo Gabčíkovo vytvára zisk a príjem – aj ked bude musieť investovať vo veľkom. Polosúkromné zbrojárske výroby na Považí určite profitujú a len dúfam, že minister Kaliňák „kasíruje“ z predaja zbrojárskej výroby dosť. Minister Taraba prevzal parkoviská v Tatrách a zrazu je tu zisk,z parkovísk a zarába späť jeden milion! – tých príkladov sa objavuje – ak budú sanitky a záchranná služba štátna, minimálne sa zastaví tok miliárd na platenie súkromnej zdravotnej služby. Teraz vystúpil šéf Národného kontrolného úradu Andráši so šokujúcim zistením, že ak by si štát ponechal hospodárenie s vodou v rukách a nedaroval ho kedysi samosprávnym eseročkam, mohli sme už mať príjmy z vody z každej domácnosti. Takisto ak sa zrušia zdravotné poisťovne a odvody z príjmu pôjdu rovno do zdravotníctva cez Ministerstvo zdravotníctva. Takisto keď sa zruší II.pilier ( hm, ani peniaze netreba „brať“ dedeeskám – ich klienti zistia, že tie „akciovky“ sú vykradnuté a môžu sa s nimi akurát súdiť). Ale štátu by pomohlo dostávať odvody od všetkých do I.piliera a zastavilo by to dotovanie II.piliera štátom.
Sú stovky možností, ako INAK KONSOLIDOVAŤ ekonomiku, nuž ale Kamenický je iba finančák a nie národohospodár. To by fakt musel byť niekto vo vláde – i v tej dnešnej – kto by tieto opatrenia rozumne národohospodársky vykonával.
Do troch rokov by potom zrazu štát mal aj možnosť oddĺžiť sa a mohli by platiť Vaše vzorce optimalizácie fungovania ekonomického systému, pán profesor.
Takže?
Peter,
nemám čo dodať, ba hej. Totiž obsah z Predanej nevesty mi akosi pripomenul VSŽ Košice. Preto to uvediem hlbšie. A teda moje úvahy teraz podopriem tým, čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom (nevestou). Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš. VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún. V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk. Prišiel A. Rezeš, ale vlastne aj pád predsedu vlády V. Mečiara. V deň pádu (11/3/1994) vláda schválila niekoľko privatizačných projektov! Aj predaj 1 568 159 akcií (9,57 percenta) spoločnosti Manager, spoločnosti, ktorá bola v Obchodnom registri právoplatne zapísaná v ten istý deň – so základný imaním 100 tisíc korún. V ten istý deň si táto spoločnosť vybavila vo vtedajšej Priemyselnej banke (ktorú v tom čase sčasti vlastnili práve VSŽ) úver – na prvú splátku kúpnej ceny akcií. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Cena privatizačného predaja však bola 315 miliónov korún. Kto bol za spoločnosťou Manager? Zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. Onedlho bola vymazaná. Spoločnosť FNM za sprivatizované akcie železiarní zaplatila len jednu splátku. A. Rezeš sa hrdil tým, že on vyrastal na VSŽ. A netajil sa bohatstvom. Jeho vplyv sa rozrástol, 10 percent sa mu málilo. Hovorieval, že kontroluje takmer 50-percentný podielový balík. Za Mečiara bol A. Rezeš ministrom dopravy. V roku 1997 pre Trend ochotne zrátal koľko akcií má v železiarňach – Manager 10%, Ferrimex 15%, Hutník 10 % a Všeobecná 12%. Rezeš mal však aj vilu v Španielsku a nielen to. Kúpil futbalový klub pražskej Sparty, ba aj hokejový klub a futbalový klub v Košiciach. Kúpil si aj prúdové lietadlo Hawker 800. Ukázalo sa, že tieto nákupy sa realizovali na dlh. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún. Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára v USA a vraj slovenského pôvodu. Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni. V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom. Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens. S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút stal americký gigant z Pittsburghu. Počas môjho študijného pobytu v Pitsburghu som zostal prekvapený ako u nich vypadali opustené haly na výrobu ocele. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ, Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice ale aj obrovské investície do podniku. Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, Teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu. Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák. Len ako to skončí keď sa skončia daňové prázdniny? To je veľká otázka. Zažili sme časy amputovanej ekonómie, hlboké poznatky nepotrebovali.
Ďakujem
jaro
Popisujete TRAGÉDIU Slovenska, pán profesor. Východoslovenské železiarne a pár ďalších takých podnikov by boli v ďalších rokoch vytvárali taký zisk a prínos do štátneho rozpočtu, že ku zadĺženiu by nemuselo vôbec dôjsť. A dôchodcovia by dnes mali mesačne 4.500 eur a v nemocniciach by nás vozili na elektrovozíkoch…
Peter,
Ty to vieš, lebo vždy píšeš o tom aká je dôležitá výroba hodnôt, v tom je sila ekonomiky.Ale veď koloval zoznam zničených a sprivatizovaných podnikov. Boli dva. V tom druhom som ich napočítal 151. Čo robili vyjednávači 29 kapitol. Iba ich opravovali podľa požiadaviek?
Nemôžem nezopakovať: Používajme vedu. Používali ju už stavitelia Nore-Dame v Paríži. A Pytagoras sa narodil okolo roku 570 pred Kr.
Ďakujem
jaro
S VSZ mám vlastné skúsenosti cez N.Slanu a vtedajšieho byv.min. Totha vyplnika VSZ. 20% z každej faktúry.
Pán profesor,
len takí ignoranti, ktorí nemajú ani poňatia o ekonomike a jej vedeckých zákonoch môžu vytvoriť taký nezmyselný termín.
Keď som v 70. rokoch so študentmi riešil optimalizáciu závlahových rúrových sietí, už vtedy sme využívali lineárne prigramovanie na sálových počítačoch so vstupom cez dierne pásky. tak už vtedy študenti ovládali základy ekonomiky postavenej na účelovej funkcií. Myslím si, že tí „novinári“ nešli okolo tejto problematiky ani rýchlikom. Tak čo od nich očakávať.
Pán profesor,
nielen novinári nemajú poňatia o ekonómi, aj poslanci a ako som uviedol aj Mikloš a Sulík. Veď pojem rovná daň je toho dôkazom. Napísal som mu to ešte ako ministrovi. Ba Sulíkovi ako podpredsedovi vlády pre ekonomiku. Povedal mi, že sa to ľahko zapamätá. Pojem ekonómie je vrak k nezapamätovaniu. Tak dopadla ekonomika pod ich vedením. Nemáme naše Tlmače, kde som začínal a vyrobili najväčší elektromotor na svete. Robil som v závlahovom ústave a konštruovali sme modely lineárneho programovania, ktoré mali 500 – 1000 rovníc a 550 až 1100 premenných. A aké výsledky mali závlahové JRD, napr. Diakovce, Žiharec, či Lehnice. Chodili ich Nemci aj Francúzi obdivovať. Dal som im model lineárneho programovania 30×40, Mohli ho zväčšiť.
Ďakujem
jhusár