Sú globalizácia a civilizácia na rázcestí?

 

Čitateľa možno prekvapila otázka v nadpise. K zamysleniu nad týmto problémom ma podnietilo viacero faktov, aj zo Slovenska.

 

Prečítal som si, že Monsantos Slovakia bola zrušená a prebrala ju Bayer s. r. o. od 14/1/2024 a sídli tam kde sídlila Monsantos. Druhým prekvapivým fakom bol článok v Denníku N s nadpisom Z Bruselu pomáhajú vyrábať ruské rakety a to tak, že v Bruseli sídli firma, ktorá organizuje nákup navigačných systémov aj presných obrábacích strojov, bez ktorých sa nezaobíde výroba rakiet a dodáva ich do Ruska. Tento podnik s analogickým názvom je aj v Turecku. Tovar sa teraz dováža do Turecka a z Turecka do Ruska. Na Slovensku máme 4 automobilky zo 4 krajín. Teda čitateľ zistil, že máme viacero foriem globalizácie.

Preto vidím potrebu objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa priam lavínovite šíria celou našou planétou, ba je zo dňa na deň akútnejšia. Aj zato tému z nadpisu rozoberajú vedecké diela. Je to zásadný dnešný ekonomický, tvrdím, celoplanetárny problém.

 

Globalizačné trendy v sebe skrývajú na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci netušené možnosti ľudsky dôstojného  rozvoja civilizácie, no na druhej strane  prinášajú nebývalé hrozby a riziká ohrozujúce, dovolím si povedať, samotnú jej existenciu. Ba by som povedal, že akoby sa rysoval koniec konsenzu makroekonomickej teórie o fungovaní ekonomiky. Vyjadruje to aj objavší sa pojem offshoring, čo je premiestnenie obchodného procesu z jednej krajiny do druhej – zvyčajne prevádzkový proces, ako je výroba, alebo podporné procesy, napr. aj účtovníctvo.

Popredný japonský výrobca ocele Nippon Steel je presvedčený, že úspešne dokončí plánovanú akvizíciu americkej U. S. Steel, a to aj napriek odporu odborových zväzov v USA a niektorých senátorov. Uviedol to v piatok prezident spoločnosti. Čitateľ iste čítal, že Japonské oceliarne Nippon Steel kupujú americký koncern U. S. Steel, ktorý vlastní aj košickú fabriku. Firmy sa dohodli na konečnej cene 14,9 miliardy dolárov, čo je 55 dolárov za akciu spolu s prevzatím dlhu. Oznámili to v pondelok 18. decembra.

Ekonómovia už dlhšie študujú a preskúmavajú protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov globalizácie. Hovoria aj to, že v roku 1989 začala tretia éra globalizácie.

 

Aby si čitateľ dôkladne a do hĺbky uvedomil problémy, musím sa oprieť o ekonomické diela, ktoré aj klasifikujú globalizáciu, aby čitateľ lepšie porozumel závažnosti problému, a to extrémne prejavy a dôsledky, ktoré plodia  zbožňovateľov ale aj odporcov globalizácie; obrovské bohatstvo jednotlivcov a zároveň chudobu a nezamestnanosť. Nebývalé riziká a hrozby ohrozujú  samotnú jej existenciu a stáva sa tak civilizačným rázcestím. Jasne to dokumentuje napr. dielo J. Stiglitz Globalisation and Its Discontents (Globalizácia a jej nespokojenci), alebo dielo Baldwin Great Convergence  (Veľká konvergencia), v ktorých hovoria, že globalizácia na jednej strane odkrýva obrovský potenciál zväčšovania produkčnej sily spoločnosti, možnosti substitúcie faktorov výroby (človeka nahradia rôzne automaty AI), ale plodí odcudzenosť a biedu.

Diela rozlišujú typy podnikov počínajúc domácim podnikom (národným) až po globálny svetový podnik. Pre skúmanie globalizačných procesov je preto dôležité, ako hovoria, rozpoznávať kvalitatívne prahy medzi rôznymi úrovňami hospodárskej závislosti, internacionalizácie podnikov. Za účelom rozčlenenia podnikov sa východiskom stal domáci podnik, ktorý má domáce zdroje a pracuje pre domáci trh. Prvý stupeň internacionalizácie (globalizácie) vzniká, keď jeho výroba je spojená už aj s exportom a importom. Špecializačné a kooperačné väzby na dlhodobej zmluvnej báze so zahraničnými partnermi už predstavujú vyšší stupeň internacionalizácie podniku. Ďalším stupňom je  majetková účasť zahraničného kapitálu v domácom podniku a potom kapitálová účasť domáceho podniku v zahraničnom podniku, resp. podnikoch. Ešte vyššie na stupnici internacionalizácie je podnik, ktorý má v zahraničí dcérske spoločnosti. Ekonómovia hovoria, že táto základná stupnica sa prehlbuje, ak použijeme ďalšie špecializačné kritériá, ktoré umožňujú komplexnejšie vymedziť, ohraničiť rozsah a charakter internacionalizácie podniku. Diela hovoria o týchto špecializačných kritériách podnikov:

 

  • podiel exportu na celkovej produkcii a počet krajín, resp. trhov, na ktoré podnik vyváža;
  • podiel špecializovanej a kooperovanej produkcie na exporte a na celkovej produkcii, počet kooperačných partnerov, ako aj šírka a hĺbka špecializácie a kooperácie podľa predvýrobných, výrobných , odbytových fáz;
  • podiel zahraničných majetkových účastí na celkovom kapitáli podniku, počet a charakter týchto účastí z hľadiska toho, či táto účasť má vo vzťahu k podniku technologickú a ekonomickú nadväznosť;
  • podiel dcérskych spoločností v zahraničí a počet krajín, v ktorých sa  nachádzajú, obrat a zisk vyprodukovaný v nich a ich podiel na celkovom obrate a zisku, stupeň závislosti dcérskych spoločností od materskej spoločnosti, miera zladenosti obchodnej  politiky materskej a dcérskych spoločností, rozsah a charakter účasti dcérskych spoločností na vnútropodnikovej deľbe práce z hľadiska toho, do akej miery vytvárajú funkčný komplex so synergickým efektom, miera multinacionálnosti zloženia kapitálu a manažmentu v materskej a dcérskych spoločnostiach.

 

Globalizácia je teda mnohotvárna, má mnoho foriem. Za hlavný rozpor v tomto procese považujem rozpor obsiahnutý  v globálnom zhodnocovaní pôdy, práce a kapitálu. Globálny podnik na jednej strane v strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne využíva celosvetový priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane  zhodnocovanie kapitálu  podriaďuje svojim partikulárnym ziskovým kritériám.

 

Záver

Monitoring médií SPPK priniesol na prvom mieste článok: Podnikateľ Vadala rozbehol povolenia aj bez súhlasu (bol zavretý). Dnes potrebujeme novú paradigmu, teda konšteláciu názorov vnímania civilizácie, hodnôt a postupov, ktoré budú zdieľať príslušníci budúcej civilizácie, spoločenstva. Ide o fundamentálne idey, znalostný fond, všeobecne uznávané princípy (čiže najzakladanejšie zákony), súbor metód, modelov, poznatkov a presvedčení, ktoré spolu budú tvoriť základ nového fungovania ekonomiky a spoločnosti.

Pár faktov, ktoré som uviedol o Slovensku sú ozaj výpovedné; opisujú globalizáciu, ktorú zažívame.

Budúci vývoj foriem globalizácie má zásadný význam pre malé krajiny (ako je aj Slovensko) má to priam existenčný význam, ak nechcú byť len pasívnym objektom (ako doposiaľ), na ktorý priam chaoticky dopadajú dôsledky globalizácie, ale majú eminentný, prvoradý záujem byť aktívnym subjektom, ktorý v rámci svojich možností jednak eliminuje, alebo aspoň zmierňuje  ohrozenia a nepriaznivé účinky globálneho prostredia a jednak globálne rozvojové príležitosti a šance čo najužitočnejšie využíva.

Preto je teda globalizácia a civilizácia na rázcestí. Škodiť je pomerne jednoduché. Musí si to uvedomiť vláda a tvorcovia hospodárskej politiky, a to už dnes.

Súčasný trend nemôže pokračovať.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 7/2/2024

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

21 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Michal Dieneš
Michal Dieneš
10. februára 2024 13:09

Pán profesor, milý Jarko, téma i Tvoj pohľad, ako vždy aktuálne. Globalizácia je aj ako kulisa (pre hlúpych a naivných) aby sa zakryla podstata kapitalizmu. Hovorí sa o vykorisťovaní človeka človekom? Hovorí sa o príčinách vojen, či neokolonializmu? Za všetko môže globalizácia. Tak sa to podsúva. Všetky tie nezmysly a absurdity, od greendealu, od likvidovania poľnohospodárstva (aby sme, s prepáčením žrali chrobáky), od výberu pohlavia (v britskom parlamente vystúpila pani, aby sa tak mohlo vykonať aj u nebožtíkov) … to všetko má jeden prostý cieľ: odviesť ľudí od reality, od chápania skutočného fungovania spoločnosti. Aby sme sa nezamýšľali nad riešením skutočných problémov, ktoré vývoj vždy prináša, ale aby nás zavalili balastom, a v ňom sa aj utopili. Len na ilustráciu: koľko času na štúdium, na vedecký prístup k riešeniu ekonomických otázok našej spoločnosti venujú naši ministri, či poslanci denne, či mesačne? Veď stále sú v konfliktoch, na tlačovkách, stále na niečo naše či európske len reagujú! Vytvárajú si expertné tímy, a z koho? Vedia o tom niečo? Dobré zdravie všetkým.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. februára 2024 13:42
Odpovedať  Michal Dieneš

Milý Michal,
Potešil si ma, že si to tak hlboko skomentoval. Je to diskusia aj o tom, či v záujme nadŕžania jednej strane máme právo zamlčovať a upravovať realitu, čo robí globalizácia a hádam mimoriadne v EÚ. Zober si len fakt, že kým 6 veľkým spoločnostiam Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft a Nvidia zisky rastú, ostatným americkým firmám sa darí omnoho horšie. Človek by sa mohol spýtať, kto to „rozdeľuje“? Ale problém je aj na našich ekonomických fakultách. Bieda. Kto má také diela ako Kočtúch, či Pavlenda. Povedali by kde a ako. Fungovanie ekonomiky a teda aj spoločnosti dnes je proces, v ktorom sa jasne ukazuje nedostatok vedeckých záverov, ich aplikácia, úplne sa ignoruje a dehonestuje ekonomická veda a nepovedia ani to, že chceme dosiahnuť to a to, a to na báze optimalizácie našich zdrojov – pôdy, práce a kapitálu. U nás sa ozaj extrémne prejavili protirečivé prejavy a dôsledky globalizácie, zvlášť ako si napísal v poľnohospodárstve. Ale ako je na tom náš priemysel? Už nie sme hrdí na VSŽ Košice.
Ďakujem
jarko

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
8. februára 2024 19:08

Áno, vážený pán Profesor, nemožno nesúhlasiť s tým, že „… vývoj foriem globalizácie má zásadný význam pre malé krajiny (ako je aj Slovensko) má to priam existenčný význam …. To sú Vaše slová v reakcii na jedného z diskutujúcich. Mne sa žiada dva krát zvýrazniť a podčiarknuť slovo existenčný.
Áno, malé, ba ani stredne veľké a dokonca aj „veľké“ krajiny sú, žiaľ, už v súčasnosti bez najmenších praktických možností globalizačné trendy akokoľvek ovplyvňovať. A bude ešte horšie ak sa „čosi nepokazí“ v súčasnom globalizačnom úsilí tzv. veľkých hráčov, ktorí sú bez mena a bez národnosti. Pretože globalizácia nie je program národov, naopak, globalizácia sa usiluje národy „internacionalizovať“ v jeden ľud. Tento trend nezastaví žiaden, ani ten najskvelejší mozgový trust SAV a ani tá najlepšia vláda. A – adresujem jednému z diskutujúcich – zo „svojrázneho“ prof. Staněka by som sa neposmieval.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
9. februára 2024 8:15
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
musím spomenúť aj vyjadrenia odborníkov ako M. McLujan a R. Bruce Powers, ktorí hovoria o globalizácii ako o vzniku globálnej svetovej dediny (World Willage), čiže, že geoekonomické oblasti sa stávajú vzájomne veľmi závislými. Prof. Harvardskej univerzity Moss Kanterová prirovnáva globálnu ekonomiku k „nákupnej ulici“, do ktorej sa sústreďuje „bussiness“ a kde podnikatelia nachádzajú všetko, čo potrebujú. Prirovnania sú ozaj zvláštne.
Aby som trochu naznačil problém na Slovensku, tak uvediem, že naše poľnohospodárstvo je ozaj pod vplyvom sveta. Pijeme mlieko, či jeme kurence z Brazílie čo hovoria čísla o zahraničnom obchode tohto odvetvia, konkrétne, saldo živočíšnych výrobkov za prvých 9 mesiacov v roku 2020 bolo m í n u s 433,9 miliónov eur, saldo rastlinných výrobkov bolo m í n u s 125,5 miliónov eur, saldo za tuky, oleje, vosky bolo m í n u s 43,3 mil. rur a saldo za potraviny, nápoje a tabak bolo m í n u s 707,7 mil. eur.
Problém civilizácie a globalizácie však treba vnímať aj cez vedu a kultúru. Pozrite si iba úpadok univerzít, či úpadok ekonomickej vedy. Ale pozrite si aj kultúru mladých ľudí – vulgarizácia, dúhové pochody po celom svete, či tlak, že máme 77 pohlaví. Ba v Anglicku majú primátorov miest nie rodených Angličanov a postoje ľudí sú ozaj negatívne.
Ďakujem za Váš pohľad a pripomienky.
jhusár

Ondrej Barič
Ondrej Barič
7. februára 2024 21:38

Pán profesor!
Dobre nastolená otázka na úvod: Sú globalizácia a civilizácia na rázcestí?. Jednoznačné odpovede dnes asi nie sú! Asi treba však prijať konštatovanie jedného z príspevku, že na rázcestí sme už pol storočia…Akurát sa možno zhodnúť,, že východisko treba hľadať vo vedeckom prístupe. To asi ale v blízkej budúcnosti nie je možné. Tomu bráni dlhodobo nevyriešená geopolitická situácia vo svete. Stačí sa napríklad pozrieť  do EÚ, ktorej sme členom. Odpoveď bude otázka. Minulý týždeň bol v Bruseli mimoriadny summit k revízii rozpočtu EÚ. Zo strany hlavných predstaviteľov prenikla „vedecká“ informácia vo Financial Times pred začiatkom, že ak nebude jednohlasný súhlas krajín tak sa pristúpi k tomu, že vedenie EÚ ekonomicky niekoho zo svojich členských štátov zničí….???.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
8. februára 2024 9:38
Odpovedať  Ondrej Barič

Vážený pán inžinier, nuž realita dneška je ozaj zaujímavá, aj v EÚ. Prečítajte si čo napísal vo svojom skvelom diele Ekonomická dynamika prof. Sojka. Dobre viete, že sme mali problémy aj v Československu. V spomienke na Sojku som napísal: Sojkov podstatný ale mimoriadne dôležitý vedecký poznatok, záver: „ Je „otázkou morálky“, aký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom  agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svojim podsystémom v tom zmysle, že podsystémy realizujú taký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhrádzajú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vznikla v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov“.  Definoval aj tolerantný ekonomický systém. K tomuto významnému tvrdenie Sojka prišiel oba dôkladnou a starostlivou interpretáciou výsledkov modelu, teda výsledkov o optimálnom využití mobilných zdrojov. Išlo o nové hlboké poznatky o tom ako funguje ekonomický systém.

Aj dnes sa využívajú naše zdroje – práca, pôda a kapitál.

Ďakujem

jhusár

Július Forsthoffer
Július Forsthoffer
7. februára 2024 19:21

Milý Jarko Husar,
ďakujem za avízo: titul je ozaj výstižný – sme na rázcestí -. Milá je aj poznámka ku knihe nobelistu Stiglitza, len skutočnosť je astronomicky vzdialená princípom ekonómie; veď aj v texte píšeš, že i makroekonómia (ako veda) sa zneužíva. Nuž s tým nič nenarobíme, to je iba prejav pokusu o „nejakú“ záchranu rozpadajúceho sa a degenerujúceho kapitalizmu. Dnes dopoludnia som mal takú mini-konzultáciu ako dosiahnuť racionálne využitie euro-fondov. Nuž, kým nebudeme mať špecializované aspoň tri (doprava+ stavebníctvo; palivá+priemyselné výroby; agro-potravinárstvo+ pôda-voda) projektovú organizácie – veď by mohli patriť pod SAV ako prepojenie teórie s praxou – dovtedy nik nie je schopný predložiť hodnoverný projekt pre realizáciu čohokoľvek. Ak sa u nás niečo stavia tak je to vždy iba dcérska časť zahraničnej materskej spoločnosti a funguje ako prostá pracovno-produkčná jednotka bez vlastného vývoja či konštrukcie. Veď to vidíš na montovniach – žiadna konštrukčná kancelária – pre subdodávky sa dodá hotová dokumentácia, predpíše materiál a presnosť spracovania. Lenže to nie je nič „tvorivého“ a tým je slovenské národné hospodárstvo vlastne „držané na uzde“ a iba v službách zahraničiu. To zhoršuje ešte aj súčasný systém „verejného obstarávania“ keď si musíme objednávať ešte aj myšlienku toho čo by sme chceli.
Zajtra mám obsadený deň- dopoludnia prednášam technológiu na kurze senzorického hodnotenia a popoludní je komentované predvedenie vzoriek (forma výuky).
Ale inak som zvedavý na to čo zjednajú v Japonku naši predstavitelia v akcii USSteel Košice, pretože tá fabrika už roky neinvestovala do obnovy ani novelizácie a v podstate dožíva na tom čo bolo na počiatku. Mám skryté obavy, pretože celý ten komplex Východného Slovenska nemá vyriešenú harmonickú koncepciu rozvoja ani zjednocujúcu stratégiu. Priateľsky pozdravujem Julo 
JuliusForsthoffer

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. februára 2024 19:44

Milý Julko,
Naša ekonomika je okyptená. Presne to robila doterajšia forma globalizácie. Je tu iba honba za peniazmi, zrodili sa chamtiví ľudia, Hlboké poznatky ekonómie sú asi náročné. Z novín, čí médií vôbec sa ukazuje, že každý je expertom ekonómie, iba tí reálni ekonómovia, ktorí sú pri hrnci, ako sa vraví, ti ch neprezentujú, alebo aj inak povedané behom „ekonomickej hry“ sa, či globalizácia menila pravidlá, čo znetvoruje fungovanie ekonomiky. Lož sa prijíma ako modus, spôsob žitia, podmienky bytia. Vážny rozpor spočíva v tom, že objektívne rastúca závislosť medzi účastníkmi výroby, teda formami deľby práce sa pod vplyvom doterajších metód globalizácie deformuje výroba, distribúcia a akumulácia outputu a vzniká rastúca závislosť čoraz väčšej časti ľudstva od rozhodovania čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií. Aj ekonomická veda na Slovensku musí podať ozaj komplexnejší pohľad ako čo máme dnes. Musíme vedieť kde a ako.
Ďakujem
jarko

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. februára 2024 18:23

Pán profesor, trochu „podráždim“…a kde že je slovutný pán dr.P.Staněk, ktorý tvrdil ( a po ňom všetci „experti“ na Slovensku), že globalizácia je nezvratná?!
Ona sa práve rúca a topí ako ľadovce, nastal úplný chaos a filozofi básnia čo bude keď to bude…len my národohospodári by sme si mali zachovať zdravý pohľad a vieme, že všetko sa deje „od gruntu“, teda od pôdy, zelene, pestovania živín a chovania chovných zvierat, nech to už „smrdí“ progresívnym detičkám ako chce.
Vďaka za to tvrdenie na konci, že „Súčasný trend nemôže pokračovať.“

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
8. februára 2024 8:05
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
mňa ozaj prekvapilo, že v Belgicku je podnikateľ, ktorý dodáva vážne komponenty do rakiet. Ba aj to, že to začal robiť cez Turecko. To je extrémny prejav globalizácie. To si ozaj žiada objektívne posúdenie a to dáva našim europoslancom silný tromf do ich rúk. Práve aj o tom ako sa nám stráca ekonomický potenciál – zničené poľnohospodárstvo a priemysel. Mali by sme ozaj spoznať hybné sily nášho ekonomického zhoršovania. Mali by sme poznať čomu sa má adaptovať fungovanie našej ekonomiky. To je úloha vládnych ekonómov. Na čom má byť založený model rast, či model rozvoja nášho hospodárstva. V čom je teda jadro našej adaptácie?
Ďakujem
jaro

Marián Moravčík
7. februára 2024 16:56

Výborne otvorená téma. Globalizácia sa nedá zvrátiť, ono sa to deje či chceme, alebo nechceme. Globalizácia ide aj do Tibetu, do Grónska a na Ohňovú zem. Globalizácia ani nemá len jednu tvár. Na tom rázcestí sa, myslím, ani nenachádza globalizácia, ale každý z nás – v prospech akej jej tváre budeme pracovať. Či v prospech odľudšteného technokratického impéria, alebo v prospech Gaie – globálnej živej bytosti.
Poznatky potrebujeme, ak chceme tvorivo živiť Gaiu. Impérium naše znalosti nechce, jemu stačí naša poslušnosť.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. februára 2024 17:58

Pán inžinier,
my máme jednookých Kyklopov. Preto zopakujem. Budúci vývoj foriem globalizácie má zásadný význam pre malé krajiny (ako je aj Slovensko) má to priam existenčný význam, ak nechcú byť len pasívnym objektom (ako doposiaľ), na ktorý priam chaoticky dopadajú dôsledky globalizácie, ale majú eminentný, prvoradý záujem byť aktívnym subjektom, ktorý v rámci svojich možností jednak eliminuje, alebo aspoň z m i e r ň u j e ohrozenia a nepriaznivé účinky globálneho prostredia a jednak globálne rozvojové príležitosti a šance čo najužitočnejšie využíva. My musíme byť hrdí nielen na ruky Slovákov, ale aj ich r o z u m. Veď Tatru 603 vyrobili na Slovensku a možno viete ako našich šéfov športu zastavovali cestou na olympiádu do Talianska a obdivovali ju. Aj dnes musia vo svete obdivovať náš talent, zručnosť a tvorivosť. A kde sú talianske autá či nemecké a kde sme my, kde je Tatra? Inak povedané, musíme byť aktívnym subjektom. Inak budeme iba zhrbeno robiť podradné roboty.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. februára 2024 18:26

Marian, pri všetkej úcte: Nie „globalizácia“ je nezvratná..nezvratné sú technické a technologické vymoženosti, ale to už vieme, že je niečo iné…globálny dolár sa rozplynie jedna radosť, globálna armáda už ani neexistuje a globálne trhy sú iba kulisou pre politikov, ba dokonca ani globálne vlastníctvo nemá šancu uspieť. Zdravím Vás!

Marián Moravčík
7. februára 2024 19:19
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter, je kontraproduktívne rozčúliť sa skôr, ako dočítame alebo dopočúvame partnera. Verím, že pojem Gaia Vám niečo hovorí a nezvratné je uvedomenie – znalosť a poňatie.
Vlastne, za určitých okolností to zvratné je a rozpadá sa to – keď príde senilita a Alzheimer…
…a bohužiaľ, aj ten chaos a Armagedon budú globálne, ak zvíťazia.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. februára 2024 21:24

Marian, chaose nie je nič čo by bolo tragické, je to len proces medzi preusporiadaním systémov, treba nájsť pevný bod a mať pevné zásady a stratégiu, spomeňte si na manažérsku knihu Thriving the Chaos. Takže Armageddon môže byť iba hlúpym spustením atómových start-on tlačidiel… chaos sám usporiada pre tých pripravených nový systém, ak chcete po česky – „řád“…píše o tom i Engliš v Národním hospodářství… o ostatnom
prejdime na osobné mailovanie, toto tu nepokazme pánu profesorovi. Pojem Gaia je niečo ako pojem NEBO pre kresťanov, príliš zduchovnelé, mám o tom možno hlbšie vedomosti a to zo science-fiction kníh američana Isaaca Asimova, kde v seriáli sci-fi pod názvom Nadácia a Ríša publikoval minimálne dve knihy o Gaii ako celoplanetárnom organizme s vedomím ( žiadna umelá inteligencia, ale jedna živá entita) a máte pravdu, neželám si byť súčasťou takej Gaie, to radšej tú senilitu a spálenie po smrti s rozprášením…

Marta Slezáková
Marta Slezáková
7. februára 2024 16:35

Toto je výborný článok. Na rázcestie prišla terajšia civilizácia už pred pol storočím – to rázcestie videl veľmi presne český akademik Richta už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia – a my všetci sme potom mohli vidieť aký boj na tom rázcestí nastal medzi Východom a Západom: nevídaná Studená vojna. Po nej civilizáciu dobehla ekonomika a Západ už nemá kam ďalej postupovať lebo na starej zaostalej polovici sveta vyšiel nový Východ a naberá nové sily. Teraz Západ bojuje o život a treba si uvedomiť, že tento boj medzi dvomi pólmi civilizácie nebude o nič milosrdnejší než bola Prvá Studená vojna po Druhej horúcej vojne – a Tretiu horúcu vojnu si už táto civilizácia nemôže dovoliť a preto už na plné obrátky „iďot vojna“ h y b r i d n á. Už teraz vidíme ako sa za tri desaťročia stihla rozvinúť vedúca inteligencia: obe strany sa zdokonalili v klamstvách a podvádzaní nevedomého ľudstva. „Klamstvo rozvíja inteligenciu“ – to medzičasom konštatovali vedci psychológovia – prišiel čas prebudenia rozumu ekonómov aby si pretreli oči. „Stromy na Zemi nerastú do neba“ a ani „v rozvoji ekonomiky“ nemožno pokračovať stále ďalej rovno až do nekonečna. Treba porozmýšľať o tom ako ekonomicky zachrániť civilizuáciu aj celú planétu.:

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. februára 2024 17:01
Odpovedať  Marta Slezáková

Pani Marta,
dostal som raz mail, ktorý mi napísal, že ideme od „deseti k nule“). Cesta bude iste dlhou traťou pôjde cez zmenu v systéme vlastníctva, v priamej zodpovednosti za konanie a v učení či školení mladých s vysvetľovaním kde a prečo robia vlády i korporácie, či globalizované podniky také a onaké chyby, ako tomu predchádzať Avšak ako som naznačil je tu kritérium zisku, pred ktorým sa skláňajú tí, čo manažujú globalizované podniky. U nás, bohužiaľ, kvitne politická pomsta, nie ekonomický rozum, že dôležité je blaho ľudí. Musíme si uvedomiť, čo všetko nám globalizácia zobrala,; to sa dnes nechce počuť.
Ďakujem
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
7. februára 2024 16:30

Vážený pán Profesor,
pootvoril ste dvierka do tabuizovanej témy. Za vetu: „Ba by som povedal, že akoby sa rysoval koniec konsenzu makroekonomickej teórie o fungovaní ekonomiky.“ Vám veľmi pekne ďakujem.
Možno je v nej zhrnutá všetká rozporu-plnosť medzi makroekonomickou teóriou a reálnou ekonomikou, nie iných autorov ale Vás osobne, ktorú bolo badať vo Vašich upozorneniach k vládnej moci.
„Rieka bez brehov a vetry po lúkach sa nedajú ovládať!“
Svetová ekonomika potrebuje presné hranice v podobe skladačky, zdola až nahor.
Toto je názor Davida Bohma
V implikatnom poriadku je všetko zložené do všetkého a celok univerza je v princípe zvinutý celopohybom do každej časti aktívne, podobne to platí pre všetky jeho časti. …°°…°°Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii, avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať. …°°


Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. februára 2024 16:44
Odpovedať  Andrej Sablič

Pán Sablič, potrebujeme ozaj hlboké poznatky, ak chceme narysovať fungovanie ekonomík v globalizovanom svete. Dostal som mail, ktorý hovorí, kde sme sa dostali. Pošlem Vám ho.
Ďakujem
jhusár

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
9. februára 2024 17:36
Odpovedať  Jaroslav Husár

Oceňujem, že Prof. Husár vychádza z nezvratnosti globalizácie. A upozorňuje, že jej dialektika nie je „automaticky“ pozitívna. Rád komentujem príkladom potopenia Titanicu: tragédia pasažierov je nezabudnuteľným zážitkom miestnych rýb…

Last edited 15 dní pred by Juraj Janošovský
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. februára 2024 7:17

Pán inžinier,
naznačil som protirečivosti procesu globalizácie, ale hlavne si musíme byť vedomí ich súvislostí a dôsledkov. Formy globalizácie sa menia a ich množina sa rozrastá. Z Bruselu idú navigačné systémy do Turecka a potom do Ruska. Neviem ako by to prijala EÚ ak by v tom vystupovalo Slovensko. Dnešná civilizácia rieši problém umelej inteligencie. Ťažko si predstaviť spôsoby jej zneužitia a teda negatívnych dôsledkov. Hybné sily budú po celom svete.
Ďakujem
jhusár