Asi viacero čitateľov dostalo mail, ktorom autor, žiaľ, skepticky opisuje dianie v EÚ:
Nečekaná prapříčina úpadku Evropy a kdo teď fakticky řídí EU? „Pokud řídí podnikání a ekonomiku politici, nemůže to dopadnout nikdy dobře. Úpadek a neschopné politiky zastaví a může vyměnit jen velká krize. Už ji máme, jen obyvatelstvo nelze vyměnit…Za informace uvedené na této stránce nese plnou odpovědnost autor textu. European Justice Organization z. s. poskytuje pouze publikační účet pro nezávislé novináře a nenese odpovědnost za obsah ani za uvedené zdroje. Je to už skoro rok, co Mario Draghi, bývalý šéf Evropské centrální banky, představil svoji neradostnou zprávu o ztrátě konkurenceschopnosti Evropské unie. Rok se s rokem sešel a situace je ještě horší. Spojené státy pod vedením administrativy prezidenta Donalda Trumpa si tak v Draghiho očích zjevně dělají z Evropské unie jakéhosi svého vazala. A když se pak – jako nedávno na Aljašce při setkání s ruským prezidentem Vladimirem Putinem – jedná o budoucnosti Evropy, ta ani není u jednacího stolu. Potupné. Zkrátka a dobře, celý finanční svět – když tedy ne ten politický – už hlasitě pojmenovává nejen úpadek Evropy, leč se snaží dobrat i jeho příčin. To politický establishment EU si nejen odmítá něco takového byť jen připustit, navíc evidentně míní, že je stále „pupkem světa“. To, že se Brusel stále nedokázal zbavit iluze o své světodějné roli, dokládá i nynější debata o takzvaných emisních povolenkách pro domácnosti. Ty mají do roku 2030 vyjít běžnou českou domácnost na vyšší desítky tisíc korun ročně dodatečných nákladů, ať už kvůli novému zpoplatnění vytápění bytů a domů, či pohonných hmot. …. Dlouhodobě nemůže euro – tedy sjednocená měnová politika – fungovat bez sjednocení fiskální politiky. “
Fiskálna politika je slabinou aj na Slovensku a práve teraz sa bude schvaľovať ŠR. Vidíme iba hádky pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a nie serióznu, vedou podloženú diskusiu. Nevedia na aké otázky dáva fiskálna politika odpovede. Hovorí o tom, aké budú efekty rôznych fiskálnych opatrení na číselné hodnoty tých makroekonomických veličín, premenných, ktorých pohyb berieme ako indikátor výkonu ekonomiky, t. j. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, obchodnú bilanciu, dane, výdavky vlády, príjem vlády.
V mojej knihe mám kapitolu Fiskálna a monetárna politika a jej makroekonomická analýza, ktorá hlbšie objasňuje túto časť ekonomickej vedy. Aby čitateľ konkrétne videl, čo očakávame od fiskálnej politiky, nižšie uvádzam model, ktorého výsledky sú v tabuľke 5.1.
V modely ekonometricky opisujem vzťahy medzi premennými:
- národný príjem
- príjmy z daní
- disponibilný príjem
- výdavky obyvateľstva na spotrebu
- úroková miera
- investície
- masa peňazí
- deficit rozpočtu ako výdavky vlády mínus daňové príjmy
- úspory a koeficient k, čo je v záhlaví tabuľky
Model má byť dnes už ozaj aj v parlamente nástroj, ktorý zjednoznačňuje usudzovanie a robenie záverov nielen tvorcom politiky ale aj politikom. Každá makroekonomická veličina má svoj účel a cieľ, charakterizuje špecifickú činnosť v ekonomike, ktorá popisuje, ako niečo funguje alebo akú úlohu plní. V ekonometrii vyjadrujeme vzťah v nejakej funkčnej podobe, teda pravidlom, ktoré vyjadruje v tvare funkcie reláciu a umožňuje vypočítať potrebné, či žiadúce dôsledky, či efekty vplyvu napr. ako sa zmení výška investícií ak klesne úroková miera.
Pre tvorbu fiskálnej politiky som skonštruoval dynamický model IS/LM, aby sa dali sledovať efekty spomenutých premenných, ak zmením hodnotu jedného fiskálneho nástroja a to v tomto prípade výdavkov vlády (G), ktorý má tvar : (čitateľ ho nájde v mojej knihe):
Čitateľ ho nemusí študovať. Riešenie je v tabuľke 5.1. V roku nula sú východiskové hodnoty premenných. V roku 1 už vidieť efekty na všetkých premenných a dôsledok zvýšenia G o 20 jednotiek. Čitateľ by si mal prezrieť údaje všetkých 20 období od 0 do 20 aby videl zmeny. Komplexnosť modelu závisí od schopností tvorcu modelu. Ak by sme menili parametre modelu, efekty premenných by boli iné.
Tie by mali byť predmetom rokovania v NR SR.
Tabuľka 5.1 Dynamický vplyv rastu výdavkov vlády o 20 mld. Sk (IS/LM model)
| t | Y(t) | T(t) | Yd(t) | C(t) | r(t) | I(t) | Ms/P(t) | BD(t) | S(t) | k(t) |
| 0 | 2000,00 | 320,00 | 1680,00 | 1370,00 | 5,00 | 300,00 | 470,00 | 10,00 | 310,00 | 0,00 |
| 1 | 2020,00 | 324,00 | 1696,00 | 1382,00 | 5,50 | 298,00 | 470,00 | 26,00 | 314,00 | 1,00 |
| 2 | 2030,00 | 326,00 | 1704,00 | 1388,00 | 5,75 | 297,00 | 470,00 | 24,00 | 316,00 | 1,50 |
| 3 | 2035,00 | 327,00 | 1708,00 | 1391,00 | 5,88 | 296,50 | 470,00 | 23,00 | 317,00 | 1,75 |
| 4 | 2037,50 | 327,50 | 1710,00 | 1392,50 | 5,94 | 296,25 | 470,00 | 22,50 | 317,50 | 1,88 |
| 5 | 2038,75 | 327,75 | 1711,00 | 1393,25 | 5,97 | 296,13 | 470,00 | 22,25 | 317,75 | 1,94 |
| 6 | 2039,38 | 327,88 | 1711,50 | 1393,63 | 5,98 | 296,06 | 470,00 | 22,12 | 317,88 | 1,97 |
| 7 | 2039,69 | 327,94 | 1711,75 | 1393,81 | 5,99 | 296,03 | 470,00 | 22,06 | 317,94 | 1,98 |
| 8 | 2039,84 | 327,97 | 1711,88 | 1393,91 | 6,00 | 296,02 | 470,00 | 22,03 | 317,97 | 1,99 |
| 9 | 2039,92 | 327,98 | 1711,94 | 1393,95 | 6,00 | 296,01 | 470,00 | 22,02 | 317,98 | 2,00 |
| 10 | 2039,96 | 327,99 | 1711,97 | 1393,98 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,01 | 317,99 | 2,00 |
| 11 | 2039,98 | 328,00 | 1711,98 | 1393,99 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 12 | 2039,99 | 328,00 | 1711,99 | 1393,99 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 13 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 14 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 15 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 16 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 17 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 18 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 19 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
| 20 | 2040,00 | 328,00 | 1712,00 | 1394,00 | 6,00 | 296,00 | 470,00 | 22,00 | 318,00 | 2,00 |
Verím, že aj čitateľ zistil, že dynamický model nás informačne obohacuje a vidíme čo sa v ekonomike deje. Uvažovalo som iba jeden nástroj fiskálnej politiky, aby problém bol jasný.. Hodnoty veličín v tabuľke sú logickým dôsledkom postulovaných hypotéz v modeli. Potvrdili sme si pravdivosť tvrdení makroekonómie a zároveň nás výsledky modelu informačne obohacujú, dôkladne sa orientujeme vo fungovaní ekonomiky v jej dynamike.
To sa v parlamente nedeje. Ide o hlbšie pochopenie ekonomickej reality. Stále šarapatí nevedomosť.
Výsledky v tabuľke 5.1 ukazujú, že príjem postupne rastie a to z východiskovej úrovne 2000 jednotiek do novej rovnováhy vo výške 2040 jednotiek, čo bolo spôsobené udržiavaným východiskovým rastom vo výdavkoch vlády vo výške 20 jednotiek, ktorý sme urobili v prvom období. S rastom príjmu rastie aj dopyt po reálnych peniazoch, čo má za následok rast úrokovej miery. Aj úroková miera rastie postupne z 5 % na 6%. Ale vieme, že rast úrokovej miery spôsobuje postupný pokles investícií. Tie klesli na úroveň 296 jednotiek.
V tabuľke vidíme aj dráhy ostatných premenných – príjmov z daní, disponibilného príjmu, spotreby atď. Vidíme aj správanie sa deficitu vlády, ktorý sme označili ako dv = gt – danet.
Záver
Fiskálna politika, ako som v úvahe napísal, je súbor premyslených opatrení, ktoré vláda používa na riadenie ekonomiky prostredníctvom určenia vládnych výdavkov a stanovením daní a veličín, ktoré v úvahe uvádzam. Jej hlavným cieľom je stabilizovať ekonomiku, podporovať hospodársky rast a zamestnanosť, a zároveň kontrolovať infláciu. K hlavným nástrojom patrí rozpočtová politika (NR SR ju bude schvaľovať), ktorá určuje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, čím mení aj kúpyschopný dopyt a v konečnom dôsledku aj národný príjem (HDP), ceny a zamestnanosť a ďalšie veličiny.
Fiskálna politika je hlavne, čo si musí čitateľ uvedomiť, v prvom rade, politikou ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal. Zaujíma sa o efekty vplyvu jedných makroekonomických premenných na makroekonomické premenné, ktoré indikujú fungovanie ekonomiky. Poslanci budú kritizovať iba príjmy ŠR a výdavky SR, nevidia súvislosti veličín, aspoň tých z tabuľky 5.1. Stále však šarapatí vedecká medzera.
Ani EÚ nevyužíva ekonomickú vedu. Zmohla sa na nič nehovoriace Maastrichtské kritériá. Zato sa priam denne stretáme so sankciami a blokáciou. Čitateľ by si mal byť vedomí, že Rada môže rozhodnúť o uložení sankcií z vlastnej iniciatívy. Stále šarapatí vedecká medzera
O vedu sa neopiera predovšetkým EÚ. Europarlament je, žiaľ, iba ukážkou zvád a stanovenia smerníc.
Aj tam stále šarapatí vedecká medzera.
Prof. J. Husár
Bratislava, 11/9/2025
Vážený pán profesor,
pokiaľ by naši politici využívali fiskálnu politiku ako nástroj štátu na riadenie ekonomiky cez rozpočet a ex ante ako pohľad dopredu ( hodnotenie ešte pred prijatím opatrenia, aby sme vedeli, aké budú dôsledky). Naša krajina by nebola na hranici krachu.
Vážený pán inžinier, TÓnko,
nedá sa to lepšie napísať ako si napísal Ty. Osobne ma mrzí, že fiskálna politika je slabinou aj na Slovensku.Rovnako ma mrzí, že vláda sa vôbec neobracia na ekonomické fakulty, aby dali svoje odborné stanovisko. Al ani naše fakulty sa neangažujú tak ako to bolo po roku 1964 na VŠE. Nenapísali dielo, knihu článok, ktorý by bol vítaný ako hlavný príspevok na tomto významnom poli ekonómie, teda verejných financií. Musí ísť skutočne o rigoróznu analýzu.
Ďakujem
jarko
Chápem Vaše volanie po objektivizácií národohospodárskeho plánovania. Obávam sa, že jeho absencia na úrovni „národných ekonomík“ (obecne, debilizácia riadenia) je súčasťou postupnej likvidácie „národných subjektov“…
Na rozdiel od štátov, moderné ekonometrické metódy využívajú „súkromní investori“, najmä banky. Teda, insitná verejná politika ťahá kratší koniec v konkurencii s nadnárodnými korporáciami…
Neriadené národné ekonomiky sú nafúknuté molochy s veľkými dierami pod čiarou ponoru (dlhy, nekryté obligatórne záväzky a pod.). Poslednými ranami potápajúcim, sú priority „ekologizácie výroby a spotreby“ (green deal) a militarizácia! Na palube potápajúcich sa národných štátov, tančia čoraz ťažšie banky a „súkromní investori“ ( druhý najbohatší E. Musk vlastní/ovláda väčší majetok priemerný štát v EÚ, o rodine Rothschieldov nehovoriac!).
Už je potrebné len vypočítať ostávajúci čas do potopenia… (Záchrané člny sú dimenzované len pre onú hŕstku „tancujúcich“! Možno, primeraný trest pre mlčky prizerajúcich sa?)
Pán inžinier,
globalizácia sa ozaj prejavila tak ako to uvádzate.Ešte som nečítal vedecký článok od profesorov na mojej škole, ktorý y rozoberal protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov pre ekonomiku Slovenska a tým skôr pre EÚ. Ba navrhujem, aby všetci vedúci činitelia EÚ, predsedníčkou EK počínajúc robili skúšky z makroekonómie a teórie štátu a práva. Dal by som aj povinnú literatúru. Ako sa oni dostali k funkciám? My volíme iba europoslancov a aj to nie občania, ale vlastne strany si určia, kto bude SR zastupovať.
O vlastníctve boháčov už písalo veľa autorov. 5 rodín má majetok ako polovica ľudstva.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, viem presne o čom píšete a dávam Vám za pravdu. Kvôli iným čitateľom, ktorí čítajú aj komentáre by som na ilustráciu chcel uviesť vlastný príklad použitie matematických modelov. Používal som niečo podobné aj pri plánovaní marketingových aktivít jednotlivých pobočiek v banke podľa potenciálu v ich regióne, podľa existujúceho portfólia klientov a podľa iných faktorov, aj makroekonomických. Neviem si predstaviť, že by sa niečo podobné robilo bez dobrého modelu a skutočných dát z ekonomickej štatistiky.
Poslanci prakticky nemajú šancu a vzdelanie podobným modelom porozumieť a tak si myslím, že celá procedúra zostavovania rozpočtu, s možnosťou stoviek pozmeňujúcich návrhov „od pása“ je v princípe chybná. Zákonodarcovia pri písaní ústavy predpokladali, že poslanci budú pracovať zodpovedne… a čo teraz, keď je realita úplne iná?
Pán doktor,
áno, poznanie problému umožní preniknúť do podstaty a jeho analýza si ozaj žiada obrátiť sa nielen ne logické uvažovanie, ale aj využiť nástroje, ktoré pomáhajú rozhodnúť.Musíme najúplnejšie pochopiť súvislosti, iba tak ste prišli k tomu, že ste skonštruovali matematický model. Iba na ilustráciu spomeniem tento príklad. Povedzme, že fľaša a zátka stoja 1,1 eura. Zátka je o 1 euro lacnejšia ako fľaša. Koľko stojí fľaša a koľko zátka? Ak skonštruujem dve rovnice a to f + z = 1,1 a druhú f – z = 1, ľahko zistím odpoveď, že f = 1,05 a z = 0,05. Ja už nedokážem čítať bez okuliarov, zasa nástroj.
Pán doktor, na VŠE sa ekonometria začala prednášať v roku 1962 a bola katedra. Ak by iba na katedre absolvovalo špecializáciu 10 ľudí bolo by to 630 ľudí.Prednášala sa aj na iných fakultách. Teda aj procedúra zostavovania, ako píšete, je v podstate chybná. Minister financií by mal mať v počítači veľký model a priamo v parlamente predviesť, ako chybné sú požiadavky členov parlament. a robiť prepočty a premietnuť na stenu.Nuž, ale naši poslanci sa iba hádajú. To dokážu. Bolo to vidieť aj v europarlamente, keď sme si zvolili súčasnú vládu. Vystúpenia našich poslancov boli priam nedôstojné.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor,
ešte krátky doplnok. Už viackrát som navrhol, aby predseda vlády a minister financií robili skúšky z makroekonómie a teórie štátu a práva. Ba som aj odporučl knihu The Economic Theory of Fiscal Polici, ktorá by mala byť povinnou literatúrou.
Ďakujem
jhusár
Jarko
Túto vedu, tí ktorí majú do toho čo hovoriť absolútne neovládajú. Riadiť ekonomiku musia ľudia ,ktorí to vedia. Uvediem príklad z minulosti. Ma lsom priateľov v jednom JRD. Predseda manažer, ekonóm múdry. JRD bez úveru, bez dlhov, žil z vlastných prostriedkov, zo zisku investoval. Postavil perličkové kúpele, družstevíčky od ošípaných a dobytka ráno išli z roboty doperličkových kúpeľov.. Tam je základ ekonomiky štátu!
Dnes zostavujú rozpočet, tak to je na smiech. Koľko má ministerstvo financií zamestnancov? A nevedia zostaviť rozpočet. Alebo vedia a nemôžu. Na 5 mil. obyv je 200 000úradníkov. Peniaze sú. ale… Opatrenia: znížiť počet poslancov na 100. Znížiť počet ministerstiev a počet úradníkov. Znížiť počet vyšších územných celkov.politické strany bez príspevkov od štátu.Na župe je 350 úradníkov! Urobiť audit ústrednýchúradov a zrušiť úrady atď atď. Celý štátny aparát je prebyrokratizovaný. Začali znižovať počet úradníkov a robotu ponechali. Byrokraciu vytvorili úradníci, oni si vymysleli robotu, náplň práce, aby dokázali svoju potrebu. Obce a mestá, to je zlatá baňa. Starostovia, amnožstvo úradníkov. Mestečko 9tis. obyvateľov a 51 zamestnancov. Mestská polícia! Peniaze tečú dolu riekami. Koľko stoja napr. hasiči. Žasnem na technike v našom meste. Nepamätám,kedy horelo. A keď niečo horí,hasiči to zničia.
Jarko, vieš že žijem na dedine, taký je i môj pohľad na veci a život okolo mňa.
A ešte k politikom. Kto dal mandát opozícii aby takto deštruktívne pôsobila.Kto to vymyslel? Žasnem, akí nevzdelanci a primitívni ľudia tam pôsobia a zasahujú do riadenia štátu! Kto vyhral voľby , nech riadi , ukáže čo dokáže! To je ne smiech, ako rušia sviatky. Tu v priemyselnoim parku ide všetko na 4 smeny, soboty, nedele, sviatky ženy, muži. Matky v nedeľu vo fabrike za minimálnu mzdu! I vo sviatky. Vy to v meste možno nevidíte, ale my v guvernii to vidíme.
Je to veľmi zlé tento zúbožený slovenský národ bol vždy zotročený, dnes zdvihol hlavu a nevie sám seba riadiť! Nemáme na vládnutie gény, nemali sme kráľov,
Janko,
veľmi ma potešilo, čo si napísal. Túto vedu, tí ktorí majú do toho čo hovoriť absolútne neovládajú. Riadiť ekonomiku musia ľudia ,ktorí to vedia!!! Fakty, ktoré si uviedol sú ozaj smutné. To je hanba, že dnes riešime minimálnu mzdu. A nadnárodné spoločnosti, ktoré nám zničili priemysl, maximalizujú svoj zisk. Sulíkovi som napísal ešte ako podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva list. Mal by tie poznatky ovládať. Prečítaj si
Pán podpredseda vlády: A. Smith ako prvé napísal dielo The Theory of Moral Sentiments. V Bohatstve národov opisuje každého hráča diania v ekonomike, od roľníka po mnícha, od obchodníka po lodiara, a dáva celému tomuto zložitému sociálnymi pohybu zmysel (ss. 62 -80). Ba píše: „neočakávame, že svoj obed dostaneme z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale je to v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastní záujem“. Špecializáciu a deľbu práce ilustroval na továrni na špendlíky. Veľký ekonóm Ricardo ako člen Dolnej snemovne priamo v snemovni odvodil jeho brilantnú teóriu zahraničného obchodu. (kto z parlamentu, či vlády má také niečo?). Keynesovo riešenie vyšlo z agregovanej ponuky a agregovaného dopytu, ktorého matematickú podobu nám zanechal nositeľ Nobelovej ceny J. Tinbergen v nižšie uvedenej podobe aj s ekonomickými princípmi v jeho diele Economic Policy: Principles and Design. Odvodil, že prvý princíp ekonomickej politiky požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Pozrite si jeho matematickú podobu: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty majú zmysel. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne) takéto hodnoty:
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.png
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.png
(nevadí, že nevidíš vzorce. On s Miklošom zaviedol riovnú daň, hanba, rovný môže byť stôl. Teda nepoznal ani ekonomickú terminológiu.)
Iné princípy neuvediem. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Pán podpredseda vlády, aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. To sú báchorky. Aj naša veda hľadá pravdu!!!
Fiškálna politika je súbor opatrení, ktoré vláda používa na riadenie ekonomiky prostredníctvom voľby vládnych výdavkov a daňami. Jej hlavným cieľom je stabilizovať ekonomiku, podporovať hospodársky rast a zamestnanosť, a zároveň kontrolovať infláciu. K hlavným nástrojom patrí rozpočtová politika, ktorá ovplyvňuje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, čím mení kúpyschopný dopyt a v konečnom dôsledku aj HDP, ceny a zamestnanosť.
Fiskálna politika je politika ex ante teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovedí urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal.
Janko,
dlho nás ovládali Maďari Nuž a tak čo si n apísakl, je smutný fakt
Nemáme na vládnutie gény, nemali sme kráľov.
Iba dodám a EÚ vznikla zo Spoločnosti uhlia a ocele a tak nevedeli dať smer.
Jarko
Vážený pán profesor,
Pokiaľ bude spoločnosť nezmieriteľne rozdelená, tak ekonomika pôjde bokom a základné ekonomické postuláty nebudú nikoho zaujímať. Zaujímavé pre vládu je prežiť v podmienkach tlaku zo všetkých strán. Minister hľadá ako prežiť bez bankrotu…
Vážený pán prfesor,
asi by sme sa mali ozaj zamyslieť nad tým, čo prebieha na Slovensku. Radikalizáia nie je riešením. Ozaj chýba kľúčová postava, vodca, ktorý v súčasnej situácii najde riešenie. Ten by si mal uvedomiť , že fiskálna politika je hlavne, čo si musí každý občan uvedomiť, že je to politika ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. A budúcnosť nemôže byť ľahostajná nikomu.Týka sa ozaj posudzovania budúcich dôsledkov, ktoré treba mať jasné, hlavne predstavitelia vlády a parlamentu. Predseda vlády by mal mať optimalizačný model v počítači, ktorý bol skonštruovaný na základe vedeckých predpokladov. By bolo, bolo by sme mali od roku 1993 dosť. Modely fiskálnej politiky majú niekoľko stoviek rovníc. Sľuby nie sú veda.
Ďakujem
jhusár
Výborná práca pán profesor – len prax je úplne iná a absolútne odtrhnutá od reality, na škodu veci.
Pán inžinier,
nuž ako som napísal – fiskálna politika je hlavne, čo si musí čitateľ uvedomiť, v prvom rade, politikou ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal. Zaujíma sa o efekty vplyvu jedných makroekonomických premenných na makroekonomické premenné, ktoré indikujú fungovanie ekonomiky. Poslanci budú kritizovať iba príjmy ŠR a výdavky SR, nevidia súvislosti veličín, aspoň tých z tabuľky 5.1. Stále však šarapatí vedecká medzera.
Pokiaľ to hospodárska prax nebude rešpektovať tak bude iba absencia úspechu slovenskej ekonomiky.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
máte pravdu, ako na to isť. V tomto máte skúsenosti a opierali ste sa o významných vedcov minulosti.
Matematické a štatistické modelovanie je v ekonómii oceňované od samotného vzniku Nobelovej ceny (1969).
Laureáti ako Samuelson, Arrow, Solow, Kydland & Prescott, Romer či Nordhaus ukázali, že ekonomické procesy možno modelovať podobne ako v prírodných vedách – pomocou rovníc, simulácií a prognóz.
Tieto modely majú priamy dosah na politiku (menovú, fiškálnu, environmentálnu) aj na hospodársku prax (investície, trhy práce, inovácie).
Tu však treba poukázať otázkou, je záujem riešiť týmto spôsobom ekonomiku v EÚ a v rozhodujúcich ekonomikách veľkých štátov?
Asi nie! Vo Francúzku padla vláda! Nemecko je už tretí rok v poklese, možno padne vláda aj tam.
A hlavná príčina je, enormne výdavky na zbrojenie. Návrh 7 ročného rozpočtu EÚ 2028-2034 je podobne zameraný! Raz to určite musí skončiť a potom bude primárny priestor pre vedu-musí byť!
Pán inžinier,
lepšie ste to ani nemohli doplniť. Treba učiť našich predstaviteľov, či vo vláde a či v parlamente. Ba aj v europarlamnte. A u nás žiaľ rozmohla sa radikalizácie, ktorá nie je dobrým smerom.. Ozaj nám chýba kľúčová ekonomická postava, vodca ekonomického presadzovania fungovania ekonomiky.
Ale vypadol tetno záver
Záver
Fiskálna politika, ako som v úvahe napísal, je súbor premyslených opatrení, ktoré vláda používa na riadenie ekonomiky prostredníctvom určenia vládnych výdavkov a stanovením daní a veličín, ktoré v úvahe uvádzam. Jej hlavným cieľom je stabilizovať ekonomiku, podporovať hospodársky rast a zamestnanosť, a zároveň kontrolovať infláciu. K hlavným nástrojom patrí rozpočtová politika (NR SR ju bude schvaľovať), ktorá určuje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, čím mení aj kúpyschopný dopyt a v konečnom dôsledku aj národný príjem (HDP), ceny a zamestnanosť a ďalšie veličiny.
Fiskálna politika je hlavne, čo si musí čitateľ uvedomiť, v prvom rade, politikou ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal. Zaujíma sa o efekty vplyvu jedných makroekonomických premenných na makroekonomické premenné, ktoré indikujú fungovanie ekonomiky. Poslanci budú kritizovať iba príjmy ŠR a výdavky SR, nevidia súvislosti veličín, aspoň tých z tabuľky 5.1. Stále však šarapatí vedecká medzera
Ani EÚ nevyužíva ekonomickú vedu. Zmohla sa na nič nehovoriace Maastrichtské kritériá. Zato sa priam denne stretáme so sankciami a blokáciou. Čitateľ by si mal byť vedomí, že Rada môže rozhodnúť o uložení sankcií z vlastnej iniciatívy. Stále šarapatí vedecká medzera
O vedu sa neopiera predovšetkým EÚ. Europarlament je, žiaľ, iba ukážkou zvád a stanovenia smerníc. Aj tam stále šarapatí vedecká medzera.
Ďakujem
jhusár
Európska Únia vedená bruselskou verchuškou spáchala samovraždu. Ešte žije, ale dodýchava… Slovensko musí od tej zdochliny čo najďalej. A „rúry“ si nedáme – hospodársky je to naša investícia troch desaťročí – to by nám musela ECB vrátiť všetky investičné náklady.
Peter,
ale ešte vypadol záver. Opraví to.
Záver
Fiskálna politika, ako som v úvahe napísal, je súbor premyslených opatrení, ktoré vláda používa na riadenie ekonomiky prostredníctvom určenia vládnych výdavkov a stanovením daní a veličín, ktoré v úvahe uvádzam. Jej hlavným cieľom je stabilizovať ekonomiku, podporovať hospodársky rast a zamestnanosť, a zároveň kontrolovať infláciu. K hlavným nástrojom patrí rozpočtová politika (NR SR ju bude schvaľovať), ktorá určuje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, čím mení aj kúpyschopný dopyt a v konečnom dôsledku aj národný príjem (HDP), ceny a zamestnanosť a ďalšie veličiny.
Fiskálna politika je hlavne, čo si musí čitateľ uvedomiť, v prvom rade, politikou ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal. Zaujíma sa o efekty vplyvu jedných makroekonomických premenných na makroekonomické premenné, ktoré indikujú fungovanie ekonomiky. Poslanci budú kritizovať iba príjmy ŠR a výdavky SR, nevidia súvislosti veličín, aspoň tých z tabuľky 5.1. Stále však šarapatí vedecká medzera
Ani EÚ nevyužíva ekonomickú vedu. Zmohla sa na nič nehovoriace Maastrichtské kritériá. Zato sa priam denne stretáme so sankciami a blokáciou. Čitateľ by si mal byť vedomí, že Rada môže rozhodnúť o uložení sankcií z vlastnej iniciatívy. Stále šarapatí vedecká medzera
O vedu sa neopiera predovšetkým EÚ. Europarlament je, žiaľ, iba ukážkou zvád a stanovenia smerníc. Aj tam stále šarapatí vedecká medzera.
jaro
Súhlas. Nieje to náhoda. Je to UMYSEL zdefraudovat Európu do úpadku. Nemôže to byť nevedomosť. Tak hlúpi sa ešte nik nenarodil,aby sám sebe skodil. Je to riadené z CENTRA SIONU: Izrael USA,GB,Vatikán. Zriadiť ZEC v srdci Európy. Vládcom po Európe sú vydieratelni Gardisti v ich službách. Najprv ich nechali kradnúť,zbohatnúť. A teraz ich držia za GULE ako držia v USA celý kongres s prevahou Židov. Na ten Zločin majú vsetke prostriedky v rukách: Banky,korporácie a najvyspelejšie Tajné služby.
Sme v zajatí ZOTROCENIA do úplného úpadku. Bez Energií a potravín padame na dno az do hladomoru. Ak sa NEPOSTAVIME včas na odpor a UBZIKNUT z fašistickej Štvrté Ríše a Wehrmachtu NATO zhinieme hladom a chorobami ako Indiáni v USA.Je to GESTAPO Zida sionistu na vyhladenie Slovanov. Tretí pokus.
O PROSPERUJUCU Ekonomiku nieje – ÚMYSELNE záujem. Fabriky a UCNOVKY by nechali ekzistovat,aby štát sa rozvíjal a prosperoval. Tu sa stal a stáva sa úplný opak. Montované budú ako MOHYLI Slovenská. Snáď ďalšie generácie ak voľajako prežijú z nich narobia KRAVINY,OVCINY,HYDINARNE k ekzistencnemu prezitiu.