Lídri Ruska a Číny predstavili víziu nového svetového poriadku

 

Nadpis priniesol internetový časopis Štandard. Dovolím si ho prebrať aj pre moju úvahu. Aby ju čitateľ dôkladne pochopil, musím uviesť aj niekoľko zásadných tvrdení z článku..

 

Citujem:

V nedeľu a pondelok sa konal medzinárodný samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v severočínskom prístavnom meste Tchien-ťin. Spomedzi lídrov krajín EÚ bol prítomný iba slovenský premiér Robert Fico. Líder Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching na samite predložil iniciatívu globálneho riadenia.

„Chcel by som predložiť iniciatívu v oblasti globálneho riadenia a spolupracovať so všetkými krajinami na spoločnom vytváraní spravodlivejšieho a rovnoprávnejšieho systému globálneho riadenia, ako aj na budovaní spoločenstva spoločného osudu ľudstva,“

vyhlásil generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny.

Podľa tejto iniciatívy by mali mať všetky štáty – bez ohľadu na svoju veľkosť, moc či hospodársku silu – rovnaké postavenie a príležitosť podieľať sa na rozhodovaní o globálnom riadení. Lídri Číny a Ruska tiež prezentovali víziu nového – voči Západu konkurenčného – globálneho bezpečnostného a ekonomického poriadku, postaveného hlavne na štátoch „globálneho Juhu“, čo predstavuje výzvu pre Spojené štáty a doterajší status quo.“

***

 

Tvrdenia a zámery sú ozaj závažné a lákavé.

Aby som čitateľa hlbšie a jasnejšie uviedol do mojej dnešnej úvahy, jej tvrdení, musím uviesť dôležité fakty o globalizácii ktorá už prebieha od roku 1970. Predovšetkým musím uviesť dielo významného slovenského ekonóma profesora a ekonómie M. Šikulu  Globalizácia – rázcestie civilizácie. Vo svojom diele napísal – globalizácia vstúpila do kritického štádia.

A ďalej píše

“Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti a vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie  v celoplanetárnych súradniciach  proces „odľučtenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku , ako aj vo vzťahu k prírode“.

 

Verím, že si myšlienky dôkladne čitateľ prečítal a pochopil ich novosť a zásadovosť. No musím ešte spomenúť, že M. McLuhan a R. Bruce Powers  globalizáciu vymedzujú obrazne  ako vznik „globálnej svetovej dediny“, pri ktorom sa jednotlivé geopolitické oblasti postupne vzájomne zbližujú a zároveň sa stávajú vzájomne závislejšími v rámci globálneho svetového systému. E. Luttwark z Medzinárodného centra strategických štúdií vo Washingtone hovorí o „turbo kapitalizme“, ktorý produkuje a ponúka nadmerné a nekonečne diverzifikované množstvo produktov v mimoriadne krátkom čase.

Uvediem ešte, že účastníci Svetového ekonomického fóra  v roku 1997 v Davose akcentovali globalizáciu ako  dôsledok „digitálnej revolúcie“, ako nezadržateľný proces podporovaný rozvojom celosvetových komunikačných systémov, globálnych transportných systémov a bezbariérových transferov kapitálu do celého sveta a vytváranie „spoločnosti sietí“ (Network Society).

K. Schwab zhrnul charakteristiky globalizácie do známych jeho 12 charakteristík svetovej ekonomiky roku 2000.

Spomeniem dve

• bude to globálna ekonomika vybudovaná na silných  regionálnych zoskupeniach
• bude virtuálnou ekonomikou prekonávajúcou obmedzenia času a priestoru vytváraním virtuálnych korporácií, virtuálnych tímov a agentúr. Tieto atribúty, ktorých určujúce prvky obsahu a foriem prejavu takéhoto procesu globalizácie sa dajú rôzne pojať.

 

K. Schwab vydal aj dielo Covid -19. Veľký reset a to spolu s Thierry Malleretomm niekoľko mesiacov po vypuknutí covidovej krízy a prišli s myšlienkou Veľkého resetu, radikálnej premeny svetového poriadku.

 

V odpovedi na otázku, kedy sa vrátime k normálu, majú autori jednoduchou odpoveď: „Nikdy.“

 

Verím, že aj čitateľ postrehol veľkú diferencovanosť a aj náročnosť vnímania procesu globalizácie prebiehajúci viac ako 50 rokov.

Globálne riadenie nám ponúkli aj lídri v Číne.

 

Práve preto by som ešte uviedol niekoľko faktov. Predovšetkým to, že globalizácia preniká, obrazne povedané „všetkými pórmi“ do života národov. Má však protirečivé prejavy a dôsledky, čo plodí aj jej zbožňovateľov aj jej odporcov. 0zaj by sa žiadal triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu k formulovaniu určujúcich prvkov jej obsahu.

Ba možno jednoznačnejšie: nie je potrebná nová paradigma, čiže súbor základných presvedčení, hodnôt, metód ktoré zdieľa spoločnosť a ktorý slúži ako rámec na pochopenie a skúmanie sveta, na to aby globalizácia nadobudla, obraze povedané, novú a ľudskú tvár a stala sa prostriedkom humánneho civilizačného pokroku, ktorý nám predstavitelia v Číne načrtli?

Totiž už sne vyššie zistili jej obsahový odklon, ktorý sa deje v posledných 10 rokoch. Ba jednoznačnejšie, potrebujeme poznať hybné sily a logiku procesov, ktoré obsahuje pojem globálny. Teda dôkladne poznať jeho atribúty, podstatné, charakteristické alebo nevyhnutné vlastnosti, príznaky globálneho riadenia.

Predstavy lídrov boli vo všeobecnej úrovni.

Už nám totiž bola prezentovaná a zažili sme globalizáciu známu ako EÚ a globalizácia. Vidíme, že niektoré krajiny vytvárajú zóny voľného obchodu alebo zakladajú hospodárske spoločenstvá, ktoré majú podobné ciele v oblasti zahraničnoobchodnej politiky. Európska únia už vytvorila spoločný trh tým, že odstránila alebo znížila prekážky v oblasti voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi. Európsky jednotný trh je vraj najväčším bezcolným hospodárskym priestorom na svete (čo je po nástupe Trumpa ohrozené), ktorý zahŕňa viac ako pol miliardy obyvateľov a generuje HDP v hodnote 13 biliónov eur.

Predpokladá sa, že vďaka existencii Európskeho jednotného trhu vzniklo cca 2,8 milióna pracovných miest. Neviem to dokázať na Slovensku, kde síce prišli zahraničné automobily ale ani v jednej nie je riaditeľom Slovák.

 

S nezamestnanosťou sa boríme od roku 1990, spočiatku až hrozivo veľkou.

 

Podľa iniciatívy z Činy by mali mať všetky štáty – bez ohľadu na svoju veľkosť, moc či hospodársku silu – rovnaké postavenie a príležitosť podieľať sa na rozhodovaní o globálnom riadení Patríme medzi malé krajiny, ako hovoria lídri z Číny.

Možno nás čaká ešte iná zmena. Vznik Stredoeurópskych Slovanských Štátov. Ale riadenie nadnárodné, národné a podnikové majú rozdielne nástroje a metódy.

 

 

Záver

Z úvahy vyplýva, že čakáme na nové globálne riadenie a čakáme na nové usporiadanie sveta.

Slovensko má neblahé skúsenosti s globalizáciou, zničené podniky aj s najpokročilejšou technikou (Tlmače). Po uvedených úvahách sa mi robí záver ťažšie. Aby som obraznejšie načrtol, čo čakáme od tvorcov globálneho riadenia  prirovnám a uvediem, že autori návrhu novej autobusovej stanice v Bratislave. Ešte pred prvým výkresom vedeli ako má a bude vyzerať. Uvedomme si, že stanica Nivy skombinovala medzinárodný autobusový terminál, nákupné centrum, modernú tržnicu a výškovú administratívnu budovu. Nové priestory majú tri nadzemné a dve podzemné podlažia, pričom nástupištia autobusov sú v prvom podzemnom podlaží. Unikátnou komunitnou črtou novej stanice je zelená strecha s mestskými záhradami, bežeckou dráhou a kompletným vybavením pre aktívny oddych a šport. Je tam 2150 parkovacích miest. Výstavba navyše prinesie aj novú dopravnú a technickú infraštruktúrou v okolí. Nová stanica bude pohodlne prístupná pre hromadnú a individuálnu dopravu. Okolie budovy je samozrejme prispôsobené aj pre cyklistov a peších návštevníkov. Je to obrovský komplex.

 

Ale aj globálne radenie a BRICS je obrovský komplex. Ekonómia však má nástroj – ekonometrický model.

Aké teda budú určujúce prvky obsahu pojmu nový svetový poriadok, aké budú atribúty reálneho ekonomického života miliárd ľudí?

.

Bude Čína míľnikom zmeny?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 4/9/2025