Verím, že aj čitateľ dostal mail, kde sa vyskytli tieto tvrdenia:
„Ficonomics v bludnom kruhu Celá konsolidácia je tak stelesnením toho, čo by sme mohli nazvať „ficonomics“: neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať inštitúcie, stagnácia ako životný program, to všetko vykúpené efektnými darčekmi, ktorými obhospodaruje svoju voličskú klientelu. Ba aj pojem dôchodcovský populizmus.“
Žiadna Ficonomics. Takéto tvrdenia nie sú na úrovni súčasných poznatkov ekonomickej vedy. To je neznalosť autora citátu. Deformovanie fungovania ekonomického systému SR začalo Miklošovou a Sulíkovou rovnou daňou a deformovaním dôchodkového systému, ktorého architektúru, ako hovoria teraz znalci, urobili zakladatelia DSS.
Chcem ukázať ako sa mali konať užitočné systémové zmeny po roku 1993. Aby som prezentoval bázické problémy optimalizácie fungovania ekonomických systémov, uvediem konkrétny optimalizačný príklad.
Povedzme, že podnik (systém, ktorý má tri prvky, rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a závlahy), a ako systém pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a vodu. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, čo je podstata modelu lineárneho programovania:
1x1 + 1x2 + 1x3 ≤ 10 000 podmienka na pôdu
10x1 + 40x2 + 20x3 ≤ 200 000 podmienka pre prácu
3x1 + 6x3 + 5x3 ≤ 50 000 podmienka pre vodu
Povedzme, že cena outputu na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek. To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať. Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu.
Teda všeobecne
x1p1 + x2p2 + x3p3 + …+ xnpn
Pozrime si spôsob optimalizácie, jej podstatu a interpretáciu veličín, ktoré v modely vystupujú. Urobím na uvedenom malom príklade.
Algoritmus riešenia takýchto modelov nám dáva teória a robí sa v podobe formalizovanej simplexovej tabuľky, ktorá po konečnom počte krokov (v tomto príklade po 3) poskytne optimálne riešenie. Simplexová tabuľka má takýto tvar:
V prvom riadku sú hodnoty outputu plodín na 1 ha, napr. zisk. Algoritmus, čo je presný, konečný súbor inštrukcií alebo krokov, ktoré sa používajú na riešenie konkrétneho typu problému tohto modelu, má aj ekonomický zmysel. V posledných 4 riadkoch a v poslednom stĺpci vidíme, že optimálnym riešením je pestovať plodinu P1 na 20000/3 ha, plodinu P2 na 10000/3 ha a nevyužiť vodu vo výške 10 000 kubických metrov. Optimálna hodnota outputu je 500 000 jednotiek. Dôležité je vedieť, že táto hodnota a výmery plodín by sa nezmenili, ak by sa hodnota 40 pohybovala v určitých medziach, teda
a ≤ 40 ≤ b
Obdobne pre outputy 70 a 30. K tomuto tvrdeniu sa verbálnou analýzou nedostaneme. Čo znamenajú iné číselné hodnoty v tabuľke, napr. číslo ¾ v 5 riadku a druhom stĺpci?
Autora komentára ani len nenapadne, že sa dá analyzovať zmysel a význam tejto hodnoty. Tak ako biológovia majú mikroskop, tak majú aj ekonómovia ekonomický mikroskop a je to uvedená tabuľka. Pomocou neho vieme povedať, čo musí platiť. Treba vedieť v ňom čítať a následne chápať význam a zmysel hodnôt. O tom, že output je 500 000 jednotiek sa môžeme presvedčiť aj druhým spôsobom. Ak totiž vynásobíme veľkosti zdrojov podniku číslami v poslednom riadku pod premennými si teda -30, -1 a 0, opäť získame 500 000 jednotiek.
Novinári to nevedia.
Pozrime sa aj význam čísla -20 v poslednom riadku a v 3 stĺpci. Nad ňou sú hodnoty 4/6 a 2/6. Ich súčet je 1. Ak máme pestovať 1 ha plodiny P3, musíme zmenšiť výmeru P1 o 4/6 a P2 o 2/6. V dôsledku toho sa zníži hodnota outputu o 4/6×40 plus 2/6×70, čo je 50 a získame 30 jednotiek z plodiny P3, čo znamená pokles outputu o -20 jednotiek, ktoré sú v poslednom riadku.
Aké sú to hodnoty, čo hovoria?
Pre analytika (aj pre ministra poľnohospodárstva) majú mimoriadny význam, a to v spojitosti s uvoľnením potrebnej pôdy pre plodinu P3, ktorá sa nemá pestovať v optimálnom riešení. Ak by sme ten 1 ha jej pestovaniu a vnútili ju, output klesne o 20 jednotiek. Čiže, musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať, v tomto prípade zmena využitia pôdy.
Dôsledky nemôžeme hádať, čo spravidla robia komentátori. Žiaľ aj EÚ.
Takýto model lineárneho programovania by sme mohli skonštruovať za celú ekonomiku.
EÚ by mala mať na počítači model lineárneho programovania, ktorý by mal mať aspoň 1000 rovníc a dôsledky ekonomických zásahov EÚ vedecky podložiť a nie trestať, hoc rozhodnutia EÚ mohli byť zlé.
Eklatantným, očividným príkladom sú Maastrichtské kritériá založené na HDP, čísle nič nehovoriacom a ničom neinformujúcom.
Teda pravdu nemôžeme vedieť? J. Rajchl z SPD v ČR sa v TV pozastavil nad tým, že emisné povolenky sú cenným papierom a nie daňou zato, že špekulanti s cennými papiermi môžu zarábať. Nemecké penzijné fondy ich majú vo svojom portfóliu a kupovali ich za 10-15 eur a dnes ich predávajú za 70 eur.
Alebo, nový systém Európskej únie (EÚ) obchodovania s emisnými povolenkami ETS2 predraží život domácnostiam o stovky eur ročne.
Na základe aktuálnych odhadov zvýši samotné zavedenie ETS2 od roku 2027 cenu plynu pre domácnosti oproti roku 2026 o 20 eur za megawatthodinu (MWh), čo predstavuje 41-percentný nárast, vyčíslil predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš.
Teda ozaj je namieste otázka: postihne nás energetická chudoba? Nie je to EÚnomics, aby som využil ideu citovaného komentátora.
Veda už dávno konštruuje vedecké riešenia, napr. aj z oblasti efektívnosti energetiky Liner programming models for measuring economy-wide energy efficiency performance od P. Zhou a B. W Ang. (Modely lineárneho programovania na meranie výkonu celoekonomickej energetickej efektívnosti). EÚ má teda vzor.
Článok ukázal, že ozaj musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať. Sila ekonomiky je tam, kde sa vyrába hodnota.
Teda musíme optimalizovať výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu.
Záver
Nevymýšľajme si pojmy, ako ficonomics. Verím, že z úvahy vyplýva, že pravdu nevieme, a hlavne, že viacerí autori tvrdia, že v dôsledku zlej hospodárskej politiky EÚ nás čaká energetická chudoba. Musíte mať predstavu ako bude niečo fungovať. Netápeme? Prevláda neschopnosť robiť užitočné systémové zmeny a budovať inštitúcie, ktoré ekonomika dnes ozaj potrebuje. Deformácia ekonomického systému SR začala dávno.
Ekonomický systém musíme budovať ako účelný, zámerný, o čom hovorí účelová funkcia modelu lineárneho programovania, ktorú sa spravidla snažíme maximalizovať. Musíme poznať teleologickú perspektívu. Zámery, účely, príčiny nesmú byť hmlisté, či klamlivé, musia byť vedecky striktne definované a rozdelené do oblastí ekonomického života a riešiť vecnú nevyhnutnosť.
Algoritmus modelu lineárneho programovania je presný, konečný súbor inštrukcií alebo krokov, ktoré sa používajú na riešenie konkrétneho typu problému alebo vykonanie určitej úlohy umožňujúci hlbokú analýzu. Množstvo číselných hodnôt, ktoré napr. vidíme v tabuľke vyššie je bázickým zdrojom ekonomickej analýzy. Analytik musí dokázať analyzovať relácie.
EÚ každý rok iba vydáva určité množstvo rôznych kvót (angl. European Union Emission Allowance, EUA), pričom toto množstvo (tzv. emisný strop) sa postupne vraj rovnomerne znižuje v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Načo je emisný strop?
Nie je to ne-veda?
Používajme vedu. Používali ju už stavitelia Nore-Dame v Paríži. A Pytagoras sa narodil okolo roku 570 pred Kr.
Prof. J. Husár
Bratislava, 17/9/2025