Európska hospodárska komisia v Ženeve robila hospodársku politiku krajín regiónu EHK vedecky na báze input/output modelu Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny. Starší ekonomickí poradcovia polročne hodnotili chod ekonomík na báze ekonomickej analýzy, ktorú pripravila divízia plánovania a programovania. V r. 1969 dokonca za priamej účasti V. V. Leontieva. Input/output tabuľku konštruovali príslušné krajiny.
Nadpis dnešnej úvahy a prvý odstavec mi slúži na to, aby som analyzoval dnešnú realitu tvorby hospodárskej politiky práve z ich pohľadu. Dostal som totiž mail: Rozpočet EÚ a príjmy z EÚ, čo je základ tvorby hospodárskej politiky. Prekvapil ma priam nevedecký text:
„Zmyslom rozpočtu EÚ nie je a nikdy nebolo poskytovanie či prijímanie finančných prostriedkov. Jeho podstatou bolo odjakživa združovanie zdrojov, spoločný boj proti spoločným výzvam a vytváranie pridanej hodnoty EÚ. Podstata rozpočtu vždy spočívala v zlepšovaní kvality života Európanov.
Hovoriť o sumách, ktoré jednotlivé krajiny EÚ z rozpočtu získavajú, a porovnávať ich s tým, koľko do rozpočtu prispievajú, je preto chybné. V takýchto úvahách sa totiž nezohľadňujú výhody, ktoré členským štátom plynú z jednotného trhu. Nedajú sa považovať ani za meradlo obchodných príležitostí, ktoré pre podniky z celej Únie vytvára politika súdržnosti, hlavná investičná politika EÚ. EÚ prispieva výrazným dielom do hospodárstiev svojich členských štátov a tento aspekt sa v týchto výpočtoch úplne ignoruje.“
Taký ospravedlňujúci text vôbec nepatrí do ekonomického nástroja rozpočtu. Text vôbec neodzrkadľuje fakt, a to enormné prehĺbenie ekonomických poznatkov, ktoré prišlo za posledných 50 rokov a hlavne nástroje a schopnosti aplikovať tieto poznatky na problémy praktickej tvorby ekonomickej politiky. Ekonómovia môžu spracovať obrovské množstvo dát aj v dôsledku revolúcie v počítačových technológiách.
Tvorcovia rozpočtu EÚ citovanými tvrdeniami iba preukazujú svoju neznalosť poznatkov ekonomickej vedy, hlavne jej vedeckých nástrojov.
Stratilo sa spojenie vedy a ekonomiky.
Vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi), a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design (Ekonomická politika: princípy a zámery) vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M (1)
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí. Tvorca politiky vždy rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 102 mld. euro) a p = p* , (že úroveň cien je 1,04), potom veličiny G a M musia mať (ideálne) hodnoty, ktoré získame riešením modelu (1):
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Ako čitateľ vo vzorcoch vidí, rozhodujúcu úlohu hrajú koeficienty ai a bi; každá krajina EÚ ich má iné. Model (1) sa dá zväčšovať. Ak by sme chceli mať ako cieľ konkrétnu veličinu výdavkov obyvateľstva na spotrebu ( C), ktorá by nutne bola aj funkciou ďalšieho nástroja, a to daní T, model by mal tento tvar, mal by 3 rovnice:
Y = a1G + b1M + c1T
p = a2G + b2M +c2T (2)
C = a3G + b3M +c3T
Je evidentné, že teraz by bolo možné získať hodnoty troch veličín G, M, a T, ktoré splnia 3 ciele a sú to práve hlavné ekonomické veličiny rozpočtu.. Rovnice modelu (2), jadro veľkého modelu, sa dajú skonštruovať za každú krajinu EÚ. Model každej krajiny by mohol obsahovať stovky rovníc. Záleží to od tvorcu modelu, jeho schopností a poznatkov. Dajú sa spojiť do kaskádového modelu za EÚ ako celok, v ktorom by posledných niekoľko rovníc a nerovnosti naformulovali podmienky rozdelenia rozpočtu EÚ.
Ekonomická veda nám však dala do rúk oveľa komplexnejší nástroj rozhodovania a to už spomenutý medziodvetvový model Leontieva, pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku a príslušný matematický model, ktorý treba využívať na projekcie ekonomiky každej krajiny a má tvar
X = (I – A)-1Y
kde Y je vektor možného dopytu a X vektor ideálnej ponuky produkcie ekonomiky.
Nemôžem čitateľovi nespomenúť ďalší zásadný ekonomický problém (svetový) a neuviesť, že „vznikla“ dohoda EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, TTIP. Jej cieľom je spojiť najväčšie ekonomiky sveta, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej ekonomiky – najväčší a najbohatší trh na svete, ktorý tvorí viac ako tri štvrtiny svetového finančného trhu a viac ako polovicu svetového obchodu. Zaviedol sa pojem míľniky, čo je neekonomický pojem.
Nuž pozrime si ich; čitateľ by si ich mal dôkladne a starostlivo preštudovať:
Mílniky
- 2007: Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala na svetovom ekonomickom fóre v Davose k uzatvoreniu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA.
- 2011: Pracovná skupina na vysokej úrovni (EU-US High Level Working Group on Jobs and Growth) navrhuje oživiť myšlienku na americko-európsku obchodnú dohodu.
- Február 2013: Pracovná skupiny zverejnila správu, v ktorej odporúča začať rokovania o TTIP
- Február 2013: Americký prezident Barack Obama vyzval k začatiu rokovaní o TTIP vo svojej výročnej reči o stave únie.
- Marec 2013: Európska komisia predložila usmernenia pre rokovania o TTIP, zverejnila hodnotenie možných dopadov a nezávislú štúdiu o možných prínosoch TTIP.
- 14. jún 2013: Členské štáty EÚ schválili začiatok rokovaní
- 17. jún 2013: Na summite G8 ohlásili oficiálny začiatok rokovaní o TTIP americký prezident Barack Obama, vtedajší predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a britský premiér David Cameron.
- Leto 2013: Začína sa odvíjať škandál v súvislosti s aktivitami americkej tajnej služby NSA, ktorý ovplyvnil dôveru v transatlantických vzťahoch.
- Júl 2013: Prvé týždenné kolo rokovaní prebehlo vo Washingtone v USA.
- Marec 2014: Európska komisia suspendovala rokovania o ISDS (medzinárodná investičná arbitráž) v rámci TTIP a posunula tému na verejnú konzultáciu. Konzultácia skončila 13. júla 2014.
- November 2014: Úradu sa ujíma nová Európska komisia, komisárkou zodpovednou za obchodnú politiku sa stala Švédka Cecilia Malmströmová. Predseda EK Jean-Claude Juncker vyjadruje rezervovaný postoj voči ISDS ako súčasti TTIP.
- November 2014: Ministri zahraničia EÚ potvrdili ambíciu uzavrieť rokovania o TTIP čo možno najskôr.
Verím, že čitateľ je skôr zmätený a prekvapený ako informovaný. Takýto postup priam mrzačí racionálnu tvorbu ekonomickej politiky. Už neprijateľná je dĺžka obdobia – 8 rokov a výsledok žiadny. Hovorí o tom posledný bod. Čo je to potvrdiť ambícií? Ale použitím pojmu míľniky, autorom išlo asi o vývinové etapy (míľniky sú pri ceste).
V dôsledku takejto neadekvátnej hospodárskej politiky sa môže stať, že bude stále viac štátov vidieť svoju budúcnosť v potrebnej bezpečnej hospodárskej spolupráci s ostatnými štátmi v rámci dnes už rozrastajúceho sa BRICKS a ďalších regionálnych organizácií.
Záver
Vedieť viac o tom ako funguje ekonomika krajiny je extrémne dôležité. Ale je rovnako dôležité mať príležitosť aplikovať tieto poznatky pri tvorbe ekonomickej politiky, čo citovaný text z rozpočtu EÚ vôbec nedokazuje.
To nie je ako v rozprávke tomu dala na mištičku, tomu dala na tanierik.
EÚ musí zabezpečiť vybilancované a optimálne využitie pôdy práce a kapitálu každej krajiny. Na to potrebuje vedecké metódy ekonomických vied. Stratilo sa spojenie vedy a ekonomiky. EÚ musí skoncovať so zaslepenými politicko-ekonomickými rozhodnutiami a vágnou hospodárskou politikou. Je niekoľko diel ako Introduction to Mathematical Economics for Economists, ktoré dokazujú rozvoj vedy a reálnu možnosť jej využitia …
Citujem:
„November sa prejavil výrazným škrtaním objednávok. Kto mohol, obmedzil výrobu. Za december uvidíte ešte horšie čísla,“ povedal Denníku E šéf oravských ferozliatinárov OFZ Branislav Klocok. Situácia v priemysle podľa neho vôbec nie je dobrá. Najväčšie európske odvetvie automotive trpí, a preto trpia aj dodávateľské reťazce. „Najväčšia katastrofa príde v januári a vo februári,“ myslí si Klocok. „Buď sa dopyt po priemyselných výrobkoch obnoví, alebo Európa musí zmeniť svoju hospodársku politiku,“ dodáva.“
Z uvedenia etáp TTIP priam vyplýva potreba zásadnej zmeny tvorby hospodárskej politiky. Hovorí o tom aj tento citát: „Skrytí vlastníci: 10-tisíc podnikateľov nerešpektuje zákonnú povinnosť.“
EÚ nemá mať záujem na raste množstva najbohatších ľudí, či kto je na jeho čele. Má hrať významnú úlohu vo svetovej ekonomike a politike. Zdá sa, že ju už dlho nehrá a ak sa nezmení, nikdy už ani hrať nebude.
Nemá model fungovania, ktorý by bol príťažlivý.
Prof. J. Husár
Bratislava 11/1/2025
Dobry den, pan profesor, my sme uz len hostia vo vlastnej krajine….
p. Husar. Ak by sa respektovali pravidla EKONOMIKY cize rovnovahy vykonu a spotreby.
Tak by sa nerabovalo a nevedli vojny. Zid sionista by skapal hlady. Ved uz nechcu vyucovat ani matematiku. Nie este ekonomiku.
Cim hlupsi tym vetsi minister najlepsie pravnik. Ten rozkrada vzdy LEGAL.
Europa sa ma znicit nie postavit z hlavi na nohy. Jedine ak by spravu Europy prevzal BOLSEVIK cize vetsina sa postavila na odpor.
Stale verim,ze ta doba sa blizi. A mury,vzdelani odbornici do vtedy nevymru.
Vážený pán Štefan,
trochu oneskorene. Ale ako som napísal: Vedieť viac o tom ako funguje ekonomika krajiny je extrémne dôležité. Ale je rovnako dôležité mať príležitosť aplikovať tieto poznatky pri tvorbe ekonomickej politiky, čo citovaný text z rozpočtu EÚ vôbec nedokazuje. To nie je ako v rozprávke tomu dala na mištičku, tomu dala na tanierik. Analogický zákon ako Ohmov zákon máme aj v ekonómii a jeho matematické vyjadrenie je: množstvo peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza. Nuž a ten sa porušuje nielen kvôli vojnám, aj z neznalosti. Tú by som chcel zdôrazniť aj v tejto odpovedi. Ale to si žiada aj aby vysoké školy zabezpečili takú výchovu ekonómov, ktorí budú bazírovať na uplatnení poznatkov v praktickej hospdárskej politike.
Ďakujem
jhusár
Tragické je, že takáto diskusia sa nevedie tam, kde vzniká ekonomická politika – na pôde Európskej komisie, summite ministrov financií členských krajín (Varufakis – sú všetci dospelí v tejto miestnosti?), či v Rade guvernérov ECB…
Prečo je potrebné ju viesť inde?
O čom sa vedie diskusia tam (v uvedených grémiách)?
Myslím, že M. Moravčík trafil „klinec po hlavičke“, ekonomická politika sleduje neekonomické ciele.
Teda, ani proces jej formovania (a určovania spôsobu dosiahnutia programovaných cieľov) nie je „ekonomickou“ témou.
Vy, podľa mňa presne, upozorňujete, že ani to neoprávňuje k metafyzickému fungovaniu ekonomiky EÚ!
Formálno-logicky potom funguje ekonomika, v ktorej sú fakty na príťaž, metronómia je nahradená pocitmi, očakávaniami a interpretáciami…
Pán inžinier,
začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Kto z dnešných ekonómov má také dielo. Tu je jeho onsah:
Obsah
Predslov
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
II. Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
III. Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
IV. Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
V. Model riadenia československého národného hospodárstva a oblasnté riadiace orgány
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
I. Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
II. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Celkové závery
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Nuž, ale ani v EÚ nepoznám súčasné dielo, koré by takto jadrne hovorilo o jej ekonomike.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
pod vplyvom tohto Vášho príspevku som si našiel v zdrojoch EÚ veľmi zaujímavý dokument z mája 2024 – The History of the EU Budget.
Za posledných 35 rokov sa EÚ, podľa toho dokumentu, veľmi dramaticky zmenila a je mi teraz jasné, že rozpočet EÚ nie je určený na riešenie hospodárskych cieľov, ale hlavne politických cieľov. Aj procedúra jeho schvaľovania je taká, že rozpočet je náchylnejší na politicky motivované zmeny než odborné hospodárske.
Jeden dôležitý aspekt – rozplynul sa mi mýtus o tom, že Slovensko do rozpočtu EÚ finančne prispieva. Podľa centrálnych orgánov EÚ je to úplne inak. EÚ má vlastné zdroje, ktoré určitým predpísaným kľúčom musí Slovensko odvádzať do rozpočtu EÚ z DPH a proporcionálne k tvorbe HDP. Ešte raz zdôrazním – prvý raz som sa dozvedel, že EÚ tieto zdroje považuje za „vlastné“.
Pán doktor,
nuž vidíte, kde sme sa dostali.Priam musím citovať: „Za posledných 35 rokov sa EÚ, podľa toho dokumentu, veľmi dramaticky zmenila a je mi teraz jasné, že rozpočet EÚ nie je určený na riešenie hospodárskych cieľov, ale hlavne politických cieľov„. Ale ako môže mať EÚ vlastné zdroje? Nemci majú svoje zdoje – prácu, pôdu a kapitál. A také isté zdroje máme my, Slovensko.
Za rozhodujúce pokladám problémyspotreby, úspor, a aplikáciu teórie determinácie distribúcie národného príjmu. To by mali vedieť v EÚ. Nevediac ju, nemôže efektívne riešiť hospodársku politiku celej EÚ.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán prof. Husár, milý Jaroslav, kde beriete tú silu, že roky „mapujte“ ofsajdovú hru „hospodárskych lídrov“ nielen slovenských, ale aj v EÚ a v globálnom meradle. Nielen Slovensko je „dýchavičné“ a potrebuje už medikament na dlhodobú terapiu, aby mohlo normálne dýchať. Je síce dostupný, ale účinkovať bude len vtedy, keď sa EÚ vráti k pôvodným ideálom a začne sa starať o to, aby bola konkurencieschopná. Sústredenie sa EK a teda všetkých jej členských štátov prioritne napríklad na dekarbonizáciu je vskutku hra na ofsajd, a nie na bránu hospodársko-sociálnych súperov v celosvetovom meradle. Hospodársky mechanizmus EÚ nefunguje vôbec ako povestné švajčiarske hodinky, a predstavy EK a vlastne kohokoľvek o výnimočnosti EÚ sa dostali na úroveň „ružových snov“. A mohli by sme sa poučiť aj na „bavorskom zázraku“ za desaťročie a z jedinečného rozumu L. Erharda. Veľa času na to nie je, lebo v tomto čase (a to bez ohľadu na ruský atak na Ukrajinu) EÚ a my v nej sme vskutku „mimo hry“. Azda sa už objaví líder lídrov a kopy slov – sľubov – vajatania o vlastnej veľkosti prekryjú činy – počiny, aby Európa bola Európou.
Pán doktor,
dali ste ozaj jasnozrivý pohľad na dnešné problémy EÚ. Pozrel som si Wikipédiu a citujem: „Európska únia je skupina 27 krajín v Európe. Tieto krajiny sa združili, aby ich občania mali nielen lepší a ľahší život, ale prežili ho aj v bezpečí. Súhlasili, že budú spolupracovať a navzájom si pomáhať.“ Nuž a zažívame veľký odklon. Predsedníčka EK to nevidí?
EÚ síce pozvala Pikettiho, aby predniesol tézy svojo významného diela Kapitalizmus XXI storočia, ale nič. Keynesova Všeobecná teória sa reálne aplikovala v celej Európe a aj v USA. Veľký honor mu dal Hansen v diele A Guide to Keynes.
Mrzí ma, že v europarlamente nemáme ani jdiného ekonóma, ktorý by mal zásadné ekonomické dielo predovšetkým z oblasti makroekonómie.Teda nevedia, čo majú z hľadiska hospodárskej politiky v parlamente presadzovať, Spomeniem iba dielo prof. J. Sojku Ekonomická dynamika, kde má kapitolu venovanú federalizácii ČSSR a skonštruoval dvojoblastný model pre vznikajúcu federáciu. Významné sú práve závery z tohto modelu pre hospodársku politiku.
Pán doktor, a to som ešte nespomenul problémy dlhu EÚ. Musím spomenúť významný model Th. F. Dernburga The Burden of the Debt. Mám silný dojem, že europoslanci ho nepoznajú. Ako potom môžu určiť cestu von z obrovských dlhov krajín EÚ.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalšiu úvahu, no ja myslím, že kompetentní v rozhodovacích funkciách presne vedia, čo robia a robia to vedome. Chýba im však chrbtová kosť.
Pán inžinier,
teorie nevzdelanosti je kritická polemická esej od Konrada Paula Liessmanna z roku 2006, ktorú mám. Kritizuje v nej tzv. spoločnost vedení, ktorá se sama týmto termínom zaštiťuje. Upozorňuje na vzrastající kult elit a potrebu managementu vzdelávania. Myslím si, že v tejto oblasti ozaj zaostávame. Hospodársku politiku ozaj treba robiť vedecky, čo som sa snažil jasne ukázať na malých modeloch, ktoré sú jadrom reálneho modelu. Jasne iklustrujú spôsob konštrukcie modelu.
Ďakuje
jhusár
Vážený pán profesor,
aktuálna téma, ktorá ukazuje, že tvorcovia rozpočtu EÚ nie že by pominuli poznatky ekonomickej vedy oni tieto svojim rozhodnutím ignorujú. Príkladom môže byt Nemecko, ktoré je celosvetovým lídrom v oblasti inovácií, ako aj vysoko atraktívne miesto pre vedu a výskum. Disponuje vysoko výkonným systémom výskumu, vývoja a inovácií, ktorý kombinuje základný výskum, aplikovaný výskum a experimentálny vývoj.Napriek tomu, že disponuje vedecko podloženými údajmi HDP za rok 2023 bol +0,26%, v roku 2024 +0,01% a v roku 2025 sa očakáva 0,79%., vyhlaď pre rok 2029 + 0,74 %. Príčinou takého vývoja je ten že nerešpektuje napr.energetickú politiku ktorá rozhoduje o európskej konkurencieschopnosti a uprednostňuje napr. dosiahnutie klimatickej neutrality, podporu vojny na Ukrajine a ďalšie politické rozhodnutia komisie EÚ, ktoré zaväzujú krajiny EÚ pod sankciami tieto rešpektovať
Vážený pán nžinier, Tónko,
niet čo namietať. Uvádzaš fakty. Avšak chcel by som zdôrazniť, že už pred viac ako 55 rokmi EHK využívala na komparáciu krajín regiónu EHK plus Japonsko a Amerika leontievovský model i/o analýzy. Ten projekt navrhol G. Myrdal, ďalší nositeľ Nobelovej ceny.. Anaklýzu, ktorú urobila divízia plánovania a programovania posudzovali dvakrát do roka Starší ekonomkickí poradccovia. Boli to ozaj odborníci z orgánov príslušných krajín. Metodiku analýzy pripravila doc. Skolka z ČR a dr. Valppu z Fínska. V r. 1969 dokonca za priamej účasti V. V. Leontieva. Input/output tabuľku konštruovali príslušné krajiny. Ich kvalitu posudzovali pracovníci divízie. Najhoršia bol belgická.
Iba zopakujem: Nemôžem čitateľovi nespomenúť ďalší zásadný ekonomický problém (svetový) a neuviesť, že „vznikla“ dohoda EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, TTIP. Jej cieľom je spojiť najväčšie ekonomiky sveta, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej ekonomiky – najväčší a najbohatší trh na svete, ktorý tvorí viac ako tri štvrtiny svetového finančného trhu a viac ako polovicu svetového obchodu. Zaviedol sa pojem míľniky, čo je neekonomický pojem.
Prečo sa to nerealizovalo a teraz vidíš akoéo sa peniaze EÚ dostávajú do vzduchu a nie do ekonomík.EÚ sa nestala príťažlivou zato že sa EÚ stala silnou. Sila ekonomiky je v odvetvach, koré sú u nás ozaj na biednej úrovni, dobre poznáš poľnohospodárstvo.
Ďakujem
jarko
Vážený pán Profesor, píšete, že „To nie je ako v rozprávke tomu dala na mištičku, tomu dala na tanierik“. Nuž, práve že to tak je. Tak si predstavujú fungovanie EÚ tí, ktorí ju riadia až ju „doriadili“ do dnešného katastrofalneho stavu. Východisko z neho? Jediné – rozpustiť tento spolok z pozadia riadený „temnými silami“ /tu sa tento „terminus havlizmus“ hodí ako r.. na š…/, navonok však debilmi a lá von der L…, ktorým sekundujú za judášsky „groš“ europoslanci, dvíhajúci „paprče“ na jej povel. Problém je v tom, že opustiť túto bažinu nie je pre štát ako je SR vôbec jednoduché. Ale myslím si, že sa na tom na viacerých frontoch úspešne pracuje.
Napriek uvedenému, Vaša úvaha je cenná. Otvára oči tým, ktorí ich majú zalepené vlastnou pohodlnosťou nemyslenia. Kto chce, môže začať premýšľať. Za to Vám patrí uznanie a vďaka.
Pán inžinier,
priam srdce mi poskočilo, keď som si prečítal Váš komentár. Ozaj ste si starostlivo a dôkladne prečítali moju úvahu a vypichli prá to s tou mištičkou a tanierom. nemôžem nesúhlasiť, že to tak n erobí EÚ. A pritom máme diela z tórie hospodárskej politiky, či ekonomickej politiky. Také nič nehovoriace vety ako čo som citoval sú priam výzvou pre vedenie EÚ, že sa musí niečo zmeniť. Naša ekonomika je ozaj v katarstrofálnom stave, keď si spomeniem na množstvo našich podnikov, ktoré boli sprivatizované či zničené. Hlavne ZSMK Tlmače, môj prvý zamestívateľ, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. Práve oni mali byť určovateľom trendu vo svete. Obdivujeme budúcnosť, ktorá už v Číne vznikla s titulkami: toto stvoril človek – zázraky technológie, Čína – stavba diaľnice, Čína – nove mobily Čína. A musím spomenúť dielo Making Europe responsive to the challenges of the future: European Solidarity Mechanism, Green New Deal, Full Employment Targets. To nepoznajú v Bruseli? Ako som napísal od vodiča žiadame vedieť vyhlášku a od europoslaencov nežiadame vedecké poznatky. A pritom Harris napísal krásne dielo International and interregional analysis. To by malo byť základom pre tvorcov hospodárskej politiky v Bruseli. Koľko rokovali o SR, keď prišiel k moci vo voľbách Smer? A ako vehementne sa zapojili naši europoslnci. Ohovárali, čo je ozaj nedôstojné, ohovárať si vlasť, zato, že necedia prijať, že nezvíťazili, hoc nič nenúkali. Prečo nerokujú toľko o ekonomickej politike? Svjou kvakifikáciou nie sú pripravení na apercepciu, osvojenie a vnímanie ekonomickej vedy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Od roku 2007 účinkovaním pani kancelárky Merkel zmenila sa EU z pôvodného zámeru spolupráce na politický diktát spojený so „sankčným“ programom. Žiadna súťaž a konkurencia rovnoprávnych partnerov, založená na cieli optimalizovať využitie myšlienok a zdrojov v prospech ľudí. Keď všeobecne platí politický diktát ľudí, ktorí nemajú znalosti o ekonomike založenej na vedeckých základoch, nemôže byť plánovanie rozpočtu založené na vedeckych princípoch, na ktoré upozornňujete už dlhú dobu. Pokiaľ EU sa nevráti k pôvodným myšlienkach spolupráce, tak veda v rozpočte nebude mať miesto.
Všetko najlepšie v roku 2025. Dúfam, že aj dôjde k využitiu Vašich odporúčaní.
Vážený pán profesor,
plne súhlasím. Tak ako Havel prišiel s heslom Pravda a láska zvíťazí na lžou a nenávisťou tak aj EÚ mala navonok odborné sľuby, ale ich nilen v príade Slovenska opustila. Nemôžem nezdôrazniť, že pokrok v ekonomikých poznatkoch a schopnosť aplikovať tieto poznatky v praktickej ekonomickej politike má viacero komplementárnych zdrojov. Spomeniem aspoň Keynsov prielom v eknomickom poznaní z roku 1930. Dovtedy sme nevedeli merať HDP, ba ani nemali jeho dôkladnú definíciu. On dal dva spôsoby. A požadoval, aby výdavky obyvateľstva na nákup tovarov a služieb boli aspoň 60 percent HDP. Ale zároverň povedal, že si ľudia musia dokázať aj sporiť, a teda mzdy musia byť viac ako ich výdavky.
Pán profesor, ak by som to trochu alegoricky povedal: dvere do chodieb ekonomerie nie sú otvorené, dovolím si povedať, aj pre drvivú väčšinu poslancov NR SR a aj pre europoslancov. Ich argumenty sú by bolo, bolo by. Teda tranzícia poznatkov ekonómie do hospoddársskej politiky je významne limitovaná.
Áno, cesta je späť do budúcnosti!
Ďakujem
jhusár
No, zmeniť ekonomickú politiku asi v EU členské krajiny zmenia, ale nie podľa vedeckých princípov, pán profesor: Titanik EU sa potápa a každá krajina si subjektívne a podľa svojich záujmov zmení to svoje a pre seba. Preto držím Ficovi palce pri tých aktivitách okolo plynu – a mal by ten el.prúd vypnúť pre Východ. My nie sme v situácii, že by nám niekto za elektrickú energiu v exporte zaplatil .My nie…
Peter,
práve to ma mrzí, čo si napísal v prvej vete. Ale nemôžeme mlčať, musíme dokazovať, že do problémov dobre vidíme. Zober si len monetárnu a fiskálnu politiku koľko chýb sa tam narobilo. Draghiho komentujem aj v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Nerozmyslene vtláčal eurá do fungovania ekonomík EÚ. To si nikto nevšimol, A pritom máme priam zásadné ekonometrické modely monetárnej a fiskálnej politiky. Načo sa ten autor hrbil nad stolom, aby pomohol ekonómom a my tie poznatky zametáme pod koberec.Načo máme modely o vzťahoch miezd a nezamestnanosti a my trpíme nezamestnanosťou a naše mzdy sú pätinou nemeckých, či francútskych. Máme aj modely analýzy stabilitiy a pozri si všetky ekonomiky EÚ – sú nestabilné. Bá máme modely zlaté pravidlo akumulácie a pozri aká je akumulácia aj u nás. Prečo, lebo tvorcovia si ten model nevedia prečítať a pochochopiť a tak rozhodnúť.
Ďakujem
jaro
Peter,
ešte doplním o tej energetike:
Energy policy is critical for European competitiveness and security and to achieving climate neutrality. It is a shared competence between the EU and its member countries, defined in Article 194 of the Treaty on the Functioning of the European Union.
Čo som začiernil ako chcú docieliť? Totiž práve problém energetiky by mak byť centrálnou časťou rovníc v poslednom bloku modelu paráve tak ako aj rovnice monetárnaej politiky.
Ďakujem
jaro
No, tak to potom, pán profesor, Ukrajina vedie víťaznú vojnu – s Európskou Úniou: Podarilo sa Ukrajine položiť Európu na kolená…a Amíci sa smejú a šuštia ziskami – čo je tu vedecké?
Peter,
práve vieme, čo spôsobí vojna, Mnohé krajiny budú ešte horšie na tom ako pred vojnou. V úvahe hovorím o tvorbe hospodárskj politiky pomocou vedy. Viem, čo hovorím. Môj najväčší model pre PKZ mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Teda, ak by mala EÚ, príslušný komisár tak veľký model za ekonomiky EÚ, videl by do ekonomík krajín EÚ ako nikdy predtým. A zober si len administratívnych úradníkov koľko je v Bruseli. Ozaj treba šetriť a veda to môže zabezpečiť.
Ďakujem
jaro
Pane profesore, děkuji za Vaši rozsáhlou publicistiku v minulém roce na těchto webových stránkách a přeji do nového roku 2025 vše nejlepší. Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
moje skúsenosti nehovoria o tom, že tvorcovia hospodárskej politiky používajú poznatky ekonómie a menovite matematické metódy. Pôsobil som aj vo vládnych orgánoch a moje úsilie nenašlo odozvu.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem pán profesor – všetci to vedia ale nepovedia – mám na mysli poslancov Európskeho parlamentu, eurokomisárov atď. atď. Vystihol, napísal a pomenoval ste to veľmi presne. Problém EÚ – neznalosť, neodbornosť, pomalé a veľmi slabé rozhodovanie, hospodárstvo postavené na dovoze surovín mimo EU a humanizmus EÚ.
Pán inžinier,
zažil som obdobie, keď slovenskí ekonómovia zasahovali do tvorby ekonomickej politiky, ba napísali poznatkovo bohaté diela. Dnes ma mimoriadne trápi problém výdavkov vlády a daňového systému.Algebraická anylýza oboch týchto nástrojov si zaslúži veľkú pozornosť aj v Bruseli. Žiaľ už dlhšie sledujem ich ekonomické riešenia, ktoré, žiaľ, sú, ako sa hovorí, vycucané z prsta a nie založené na ekonometrickom modelovaní.
Ďakujem
jhusár