Blížia sa prezidentské voľby. Ivan Korčok v piatok odovzdal podpisy na prezidentskú kandidatúru. Uchádzať sa chce o hlasy všetkých voličov, no hovorí tiež, že by chcel byť aj protiváhou k súčasnej vláde.
O tom hovorí Ústava? Mal povedať: pôjde mi o prosperujúce Slovensko, viem, čo je ekonomický blahobyt ľudí, ktorý zabezpečuje silná ekonomika, som ekonóm. Prezident podáva správu NR SR o stave Slovenskej republiky, čo by mal byť a musí byť závažný materiál.
Je naša ekonomika silná? Povedzme si pravdu. Po roku 1992 bolo zničených viac ako 140 podnikov. Zoznam koloval na internete, mám ho odložený. Medzi nimi aj ZSMK Tlmače, môj prvý zamestnávateľ, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Druhým závažným problémom ekonomiky bolo stanovenie výmenného kurzu a to 30,1260 Sk: 1 euru. Teda kto mal plat 3000 Sk, dostal 99,582 eura. S doktorandami sme na báze teórie výmenných kurzov vypočítali, že mal byť 19,18 Sk : 1 euru. Pracovník s platom 3000 Sk mal dostať 156,413 eura. Kto a ako stanovil kurz som sa písomne spýtal guvernéra NBS. Odpoveď som nedostal.
Dôsledok iba uvedených 2 faktov však čitateľ musí vnímať hlbšie, hlavne ako sa strata podnikov premietla do výrobnej základne Slovenska, a následne do blahobytu ľudí. Výmenný kurz znehodnotil náš majetok, ale dôsledky boli aj v obchodnej a platobnej bilanciu. Aj taký bol stav ekonomiky Slovenska. Hlbší pohľad čitateľ zistí nižšie v diagrame.
Naša hospodárska politika by nemala zanedbávať stav, problémy ekonomiky a riešiť ich ako to žiadajú poznatky ekonomickej vedy. V diele Introducing Economics, ktoré má 826 strán pätica autorov to formuluje jednoznačne: hlavným ekonomickým problémom je výroba, distribúcia a akumulácia outputu, teda produkcie. Ešte v roku 1937 prof. K Engliš, dvakrát minister financií Československa, vydal dielo Soustava národního hospodářství, s podnadpisom Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Definoval v nej aj pojem hospodárky ideál, teda stav ekonomiky. Hospodárstvo totiž výrazne ovplyvňuje naše životy. Človek potrebuje predovšetkým stravu, odev a bývanie, ale aj televíziu, či knihy.
Náš velikán prof. R. Briška vo svojom 640 stranovom diele Národné hospodárstvo z roku 1943 hovorí: pri národohospodárskej politike ide o zásahy štátu, obcí, okresov, žúp a iných verejných odborových organizácií do hospodárstva. Predmetom národohospodárskej politiky môže byť všetko, čo chceme upravovať podľa verejných a nie jednotlivých individuálnych záujmov, čiže ekonomické poznatky umožňujú ľuďom hlboko pochopiť ako riešiť hospodárske problémy. Dnes, žiaľ, je ich veľa, predovšetkým problém obrovského verejného dlhu (57 % HDP), a nemôžem nespomenúť zhoršujúcu sa príjmovú a majetkovú nerovnosť, problém korupcie, ale aj katastrofálne výsledky slovenských žiakov v PISA, či fakt, že ani jedna slovenská VŠ nie je ani v prvej dvestovke univerzít.
Ľudí však zaujíma kde sa náš hospodársky život uberá a ako sa má riadiť, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu, blahobyt. Neznalosť a plytké chápanie fungovania ekonomiky vyústilo do chaosu aj v NRSR. Hospodárska politika posledných 3 vlád nedosahovala stanovené hospodárske ciele. Politici dlhodobo nevyužívajú v praxi poznatky národohospodárskej vedy.
Čitateľ, verím, čítal o zániku TRENS. Ukážem jeho dôsledky (týka sa to aj spomenutej privatizácie) v celom kolobehu ekonomických tokov v ekonomike. TRENS, ktorá podala 15.1. 2024 návrh na vyhlásenie konkurzu bola významným globálnym výrobcom a poskytovateľom pokročilých a vysoko presných riešení obrábacích strojov a to už viac ako 85 rokov. Poskytuje zákazníkom a partnerom vo viac ako 80-tich krajinách sveta riešenia pre väčšinu náročných výrobných požiadaviek. Pozrime si ekonomické dôsledky na diagrame:
Diagram jasne a zrozumiteľne opisuje fakty, ktoré sa v ekonomike odohrávajú (produkciu, distribúciu a akumuláciu outputu). Mali by ho mať v hlave aj politici. Jeho otcom je S. Kuznets, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (a môj učiteľ). Vidieť na ňom finančné toky medzi podnikmi, domácnosťami a kapitálovým trhom. Všetko je vyjadrené textom a šípkami.
Čiže, TRENS-u sa iste znížia tržby. Pozrime si diagram (podniky), čo všetko sa v ekonomike udeje. „Zúži“ tok vytvorený príjem (za ekonomiku). Ale z toho vyplynie veľa zmien, ako hovorí diagram.
- Predovšetkým sa zmenší aj finančný tok odpisy a teda následkom toho aj čistý domáci produkt.
- Zmenší sa aj tok nepriame dane, teda príjem vlády a teda národný dôchodok.
- Zmenší sa aj tok daň zo zisku a sociálne poistenie, ba aj nerozdelený zisk čiže koniec koncov príjem domácností z výroby.
- Ba v domácnostiach sa „stenší“ pomoc rodičov deťom, čo vyjadruje tok z disponibilného príjmu do príjmu domácností.
- Nuž a, samozrejme, zvýši sa nezamestnanosť.
To si vôbec neuvedomujú vláda a poslanci? Dôsledkov je veľa a poslanci v NR SR sa iba hádajú. Politici nám konečne musia ponúknuť rozvoj ekonomiky.
Záver
NBS Eurosystem má nadpis: Nezvyčajné rozdiely medzi vnímaním inflácie a inflačnými očakávaniami v Európe (v angličtine). Čitateľ sa môže spýtať prečo (chýba veda)? Profesor K. Engliš definoval ekonómiu ako Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Stav našej ekonomiky nie je taký.
Ekonómia je veda založená, či skúmajúca fakty každodenného života s cieľom zabezpečiť blahobyt ľudí. Študuje ekonomický systém, ktorý som zobrazil na diagrame, jednoznačne zobrazujúci práve stav ekonomiky. On odhaľuje nielen možné (negatívne), ale hlavne logicky očakávateľné dôsledky zásahov do kolobehu finančných tokov, spôsobu fungovania a stavu ekonomiky. Avšak na plnenie svojej ekonomicko – sociálnej úlohy v spoločnosti, ekonomická inteligencia musí byť, ako som ukázal, na potrebnej kvalifikačnej úrovni – odbornej i morálnej a musí byť ekonomicky vyškolená.
Dôsledkom ekonomickej nevyškolenosti, ako aj absencie pevných odborných a morálnych kritérií je, že inteligencia a ani politici nemajú pevný vedecký názorový systém o ekonomickej skutočnosti, bezradne kolíšu medzi rôznymi iracionálnymi a simplicistickými interpretáciami a bola a je vítaným štítom v rukách rôznych ekonomických dobrodruhov.
Politici si neuvedomujú nutnosť svojej ekonomickej funkcie a ekonomická inteligencia stratila intraprofesionálnu solidaritu.
Mal by si byť toho vedomí aj prezident.
Prof. J. Husár
Bratislava 25/1/2024
Vážený pán profesor,
áno, súhlasím s textom, no politikom chýba základná vec – byť ľuďmi a ctiť prirodzené právo a základy morálky.
Včera odsúdil špecializovaný trestný súd Mariána Magáta za napísanie knihy Židokracia a zberateľskú činnosť na 6 rokov väzenia vďaka gumeným protiextrémistickým zákonom a politickej objednávke tých, ktorí nesmú byť nikdy kritizovaní…
To je obraz súčasného „demokratického“ Slovenska.
S úctou,
Branislav Čech
Pán inžinier,
nemôžem nezopakovať, čo som napísal:
Ekonómia je veda založená, či skúmajúca fakty každodenného života s cieľom zabezpečiť blahobyt ľudí. Študuje ekonomický systém, ktorý som zobrazil na diagrame, jednoznačne zobrazujúci práve stav ekonomiky. On odhaľuje nielen možné (negatívne), ale hlavne logicky očakávateľné dôsledky zásahov do kolobehu finančných tokov, spôsobu fungovania a stavu ekonomiky. Avšak na plnenie svojej ekonomicko – sociálnej úlohy v spoločnosti, ekonomická inteligencia musí byť, ako som ukázal, na potrebnej kvalifikačnej úrovni – odbornej i morálnej a musí byť ekonomicky vyškolená.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, ďakujem, ešte raz sa vrátim k Vášmu diagramu a aplikácii na dôsledky zastavenia výroby (už sa stalo) a krachu výrobnej spoločnosti na obrábacie CNCcentrá TRENS a.s. Viete, že je to moja srdcovka, pracoval tom tam v exporte 2012-2013 a dokázal som, že aj socialistický inžinier zahraničného obchodu dokáže v trhovej ekonomike excelovať.
Takže: ( rozoberiem to cez Vašu textovú analýzu ku diagramu)
TRENS-u sa iste znížia tržby. Pozrime si diagram (podniky), čo všetko sa v ekonomike udeje. moja pozn.Tie tržby boli tržbami slovenského majiteľa a štát ho zdaňoval, čiže peniaze zostávali v republike a i z tržieb šli do ŠR – na rozdiel od automobilov…
„Zúži“ tok vytvorený príjem (za ekonomiku). Ale z toho vyplynie veľa zmien, ako hovorí diagram. moja pozn. Nielen že zastaví príjem, zaťaží ŠR nutnosťou vyplácať z garančného fondu mzdy cez Úrad práce a potom sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti + vyčíslené škody environmentálne – olejová a betonova plocha závodu, znečistené vody, kovový odpad…)
To si vôbec neuvedomujú vláda a poslanci?
moja poznámka: Nie, neuvedomujú, aj sám premiér Fico tam vajatá o pomoci cudzím investorom s prechodom na elektromobily, ale neuvedomuje si, že „zlato“ sa mu práve rozpúšťa s hlúpom bankrote jedného s posledných priemyselných slovenských podnikov. Fuj, Ing.Peter Zajac-Vanka, som rád, že už som starý…
Peter,
prirodzene, že do problému vidíš oveľa hlbšie ako mnohí iní a preto si napísal to, čo si napísal. Každá z Tvojich poznámok ma ekonomickú logiku, teda uvádzaš dôsledky. Vlastne si urobil ekonomickú analýzu javov, ktoré sú dôsledkom zlikvidovania TRENS-u. Ozaj sú dôležité vzťahy a súvislosti. Možno so náročný, ale to by mali robiť IFP, či RRZ. Oni nemajú hladkať vládu po tvári. Musia hlboko spoznať stav ekonomiky a dať riešenie, ktoré vláda má prijať (nemusí). Uvediem jednu t Tvojich poznámok: „moja pozn. : na výrobu a predaj nadväzovali ďalšie ekonomické aktivity mnohých subjektov – dodávatelia materiálov, energií, tovarov ( napríklad tie oceľové lože na ktorých stojí vertikálny sústruh), oceľové kryty, vôbec, transport hotových exportovateľných centier -strojov, montáže, colníci, každý export bol potvrdzovaný certifikátom SOPK o pôvode tovaru,“ Takéto hlboké a vážne argumenty musí ekonóm vnímať, aj vládni ekonómovia.
Žiaľ, čo sa deje, aj protesty, nepodporuje a nezabezpečuje fungovanie ekonomiky. Ide hádam až o rozvracačské aktivity, ktoré trieštia ľudí a vláda nemá potrebný kľud na riadenie ekonomiky.
Ďakujem
Jaro
Múdra úvaha a múdre sú aj komentáre k nej. /Keďže som sa k úvahe Prof. Husára dostal až dnes, využívam pri tomto konštatovaní výhodu časového sklzu/. Osobitne by som vyzdvihol briskný komentár p.Moravčíka. Hodnotiť hlupáka /Korčoka/ nemá zmysel, sám sa odrovnal jedinou vetou – protiváha pri správe, riadení, či reprezentácií štátu je nielen logický nezmysel, je to doslova idiotizmus. Ak by bol dokonaný, išlo by o viaceré trestné činy s najvyššou trestnou sadzbou. Dúfam, že jeho protikandidáti to patrične využijú.
Vážený pán inžinier,
mimoriadny význam má diagram, aj vizuálne. Ako vidíte obsahuje veľké množstvo údajov o ekonomike. teda HDP z hľadiska rozboru fungovania ekonomiky nemá zmysel. Pre analýzu a komparáciu v rámci EÚ, teda s inými krajinami (diagram by mala zostavovať EÚ za všetky krajiny), sú dôležité rôzne podiely, napr. podiel dane z príjmu obyvateľstva na príjme z výroby, či podiel nerozdeleného zisku na národnom dôchodku. Do ekonomiky treba hlboko vidieť, do vzťahov a relácií.
V odpovedi p. Ing. Forsthofferovi som uviedol mená našich nedávnych veľkých ekonómov, ktorí napísali odborné diela a publikovali aj v zahraničí. Ale mali sme aj veľkých politikov p. Husák, p. Dubček, či p. Chňoupek. Ich charakter sa brúsil a kalil v riešení vážnych politických situácií, boli. Neviem, či máme dnes takých ekonómov a takých politikov. Aj dnes je svet v pohybe a situácia sa môže náhle a významne zmeniť. Sú to politici, ktorí musia ukázať svoje charaktery, niesť na pleciach z o d p o v e d n o s ť za Slovensko. Už iba v rámci V4 iste treba mať autoritu a tým viac v rámci EÚ.
Ďakujem
jhusár
Nepochybne Husák aj Chňoupek si zaslúžia náš rešpekt a úctu za všetko čo pre národ vykonali. Dobré úmysly a veľa dobrého vykonal aj Dubček. Žiaľ, priveľa veril svojim „poradcom“. Myslím, že práve to ho napokon stálo aj život. V tejto zložitej dobe robí čo môže aj Fico. Bojuje proti veľkej presile tupcov a preto sa žiada, aby sme mu všeličo odpustili a dali šancu. Už aj preto, že niet ďalších, ktorí by mu dokázali účinne pomáhať. Žijeme ozaj v zložitej dobe, v ktorej má malý národ len veľmi malé šance robiť nezávisle rozhodnutia, nech by boli očividne správne. Nie je to po prvý krát v našej histórii.
Ďakuje za článok, inak ten obrázok sa už nachádza vo viacerých Tvojich textoch a zdá sa zostáva bez povšimnutia. Ale, po prečítaní, aj s prihliadnutím na diskusiu by som poznámky k predmetu pojednania rozdelil na tri okruhy:
= Kandidatúra pána Korčoka a súvislosti s riadením ekonomiky štátu
= Problematika narastajúcej nezamestnanosti
= Riešenie TRENS ako štátneho podniku so zamestnaneckou samosprávou, čo priamo súvisí s druhým okruhom
*
Prvý okruh je veľmi špecifický, pretože množina zvaná ľud nevyberá kandidátov na prezidenta; to robia dobre kvalifikované a platené agentúry, ktoré vybrané figúrky predložia plebsu, aby si ho zvolili. Modely poznáme netreba ich opakovať. Takže od osoby Korčok nemožno očakávať splnenie tých kritérií, ktoré si naznačil v smere riadenia štátu a jeho ekonomiky, pretože nemá na to nijaké predpoklady a jeho doterajšia kariérna činnosť bola o niečom inom, ale najmä o presadzovaní a plnení obdržaných dispozícií. Takže v oblasti ekonomického riadenia štátu, či aspoň vhodného ovplyvňovania netreba mať žiadne očakávaná. Či tento fakt množina občanov postrehne je otázne, ale kocky boli hodené.
Poukazuješ na dielo Introducing Economics, ktoré formuluje jednoznačne: hlavným ekonomickým problémom je výroba, distribúcia a akumulácia outputu, teda produkcie. Tiež na dielo prof. K Engliša z roku 1937 Soustava národního hospodářství, s podnadpisom Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Dokonca i dielo prof. R. Brišku z roku 1943 Národné hospodárstvo v nej aj pojem hospodárky ideál, teda stav ekonomiky, veď hospodárstvo totiž výrazne ovplyvňuje naše životy a človek potrebuje predovšetkým stravu, odev a bývanie, atď. Takúto oblasť od vybraného kandidáta nemôžeš očakávať; naopak jeho predchádzajúca študijná orientácia je vtom diametrálne iná. Preto taký kandidát – ak by bol zvolený- bude potrebovať osobitné väzby na ekonómiu, ak to nenahradí priamo podriadenosť ´priemyslu na Slovensku zahraničným korporáciám a ich akcionárom.
*
Druhý okruh naznačuje rast obáv z nezamestnanosti, ktorá sa akosi potichu šíri napriek štatistikám o zamestnanosti. To je ale pseudo-problém spojený s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré od počiatku (éra I. Mikloša) využívajú iba slovenskú lacnú pracovnú silu v rámci veľmi úzko-pofilových odvetví smerom na konkurencieschopnosť s preferenciou záujmov korporácie nie záujmov národných. Na Slovensku je nesmierne veľa pracovných možností, ale nebudú obsadzované kým sa nevyrieši disproporcia v hodnotení ceny práce. Jedna z takých oblastí je agro-potravinársky sektor a zúfalá nesebestačnosť v potravinách ( čo vlastne priamo ohrozuje bezpečnú existenciu štátu). Toto sa nedá napraviť zo d)a na deň lebo sa to cielene zanedbávalo roky a má to hlboký súvis s charakterom národnej ekonómie a falošným sloganom , že „štát je najhorší vlastník“. Ukazuje sa to v príkrom rozpore s realitou, pretože krachuje všetko čo má charakter národnej potreby či všeobecného záujmu – pochopiteľne, nadnárodné korporácie také problémy neriešia a ani nebudú.
*
Tretí okruh, ktorý v diskusii naznačil P.Zajac-Vanka presne nadväzuje na problém zamestnanosti, teda okruh druhý a vidí riešenie v zmene vlastníctva do forma štátneho podniku so zamestnaneckou samosprávou. Samozrejme, riešenie sa nedá uskutočniť šibnutím čarovného prútika, ale zahraničné skúsenosti existujú a ukazujú, že také spoločenské formy sú a dokážu byť nielen zdrojom zamestnanosti, ale sú aj konkurencieschopné. Myslím, že naša obec ekonomický špecialistov by sa mala poobzerať aj týmto smerom, aby sa nám nestalo to, že z nejakých príčin ťažiskové korporácie stiahnu svoje výroby a nám zanechajú iba prázdne haly, množstvo nezamestnaných a spustošenú najúrodnejšiu pôdu. Za porozumenie ďakujem a priateľsky pozdravujem Julo
*
JuliusForsthoffer
Julko,
áno, obrázok som už viackrát poslal aj predsedom vlády a aj ministrom financií. Je v ňom obrovské bohatstvo myšlienok, hospodárstvo máš ako na dlani. Diagram je totiž štruktúrované, grafické znázornenie pojmov, myšlienok, vzťahov, číselných, štatistických údajov, slúžiacich na názorné objasnenie, ba aj ako pomôcka v myšlienkových postupoch. Bol som 3 mesiace na študijno-prednáškovom pobyte vo Washingtone v BEA, kde S. Kuznets kedysi robil. Diagram zlepšili jeho následníci, mám ho.
P. Ing. Korčok skončil moju univerzitu. Mali sme aj špecializáciu ekonomická diplomacia. Tam učili ozaj velikáni, boli mojimi učiteľmi, napr. Pavlenda, Kočtúch, Sojka, či Ferianc. Prof. R. Briška bol externým učiteľom na našej katedre. P. Dubček a p. Husák sa k nim chodili radiť. Viacero učiteľov pracovalo v OSN v N. Yorku, či v Ženeve. Ba boli aj expertmi v Afrike, či Južnej Amerike. Viacerí žiaci spomenutých velikánov ostali ako učitelia, a tak by každý absolvent ekonómie mal byť hrdý na p o z n a t k y, ktoré získal a uplatňovať ich v praxi. Učitelia OF, ktorú skončil p. Korčok boli aj jazykovo zdatný. Správa o stave republiky, ktorú podáva prezident podľa čl. 102 Ústavy písmena o) by mala hodnotiť a stav ekonomického každodenného života. Korčok by si ozaj hlboko mal uvedomovať v akom stave sú predovšetkým naše dlhy a aj to, že ekonomický systém nefunguje podľa poznatkov ekonomickej vedy, ktoré som v úvahe uvádzal. Škola by mala byť hrdá, že má prezidenta svojho absolventa a prezident by mal byť hrdý na svoju školu, na poznatky, ktoré získal..
Naša ekonomika nevyrába a tak nevytvára potrebnú zamestnanosť. Tlmače mali až 8000 zamestnancov. Vyrábali hlavne kotle a teda atraktívny výrobok. Problémy u nás začali privatizáciou a zničením veľkého počtu tovární. Musím sa vrátiť k Englišovi, ktorý bol zástancom teleológie, Teleológia je náuka o cieli, cieľovosti, účele, účelnosti, zámere, zámernosti, predovšetkým v ekonomike. Čiže spätné usudzovanie od vzniknutej prítomnosti k minulej intencii je teleologická perspektíva. Zámery, účely, príčiny u nás neboli spočiatku tak striktne rozdelené do oblastí osobnej vôle a vecnej nevyhnutnosti. Teda v ekonómii sme zabudli aj na chceme, chceme sa mať lepšie. A k tomu potrebujeme výrobu, je však dôležité aká je aj technológia, dnes AI.
Žiaľ, naši ekonómovia po roku 1992 rýchlo prijali tézu, že štát je najhorší vlastník. A pozri, čo sa deje s VSŽ Košice, teda US Steel. Ešte v roku 1994 a neskôr boli výborným podnikom s veľkou zamestnanosťou. Čo urobili USA? Čo urobia avizovaní Japonci? Nemôžem neodpovedať nadpisom vedeckého článku v angličtine: We should C o n t r o l the Economy and Not Let the Economy Control Us: Is this Achievable and How is this Achievable?
Ďakujem Ti
jarko
Mňa zaujala veta: „S doktorandami sme na báze teórie výmenných kurzov vypočítali, že mal byť 19,18 Sk : 1 euru.“
V tejto súvislosti je zaujímavé pozrieť sa do histórie za koľko sme v nej dorábali USD:
Roky: 1970 1975 1980 1985 1988 1989 1990 1995 1998
Kurz 1USD=Kčs(Sk) 7,20 5,58 5,38 6,85 5,32 15,05 17,95 29,74 35,24
Pán Sablič,
knihy o teórii výmenných kurzov sú ozaj hrubé. Metódy sú ozaj náročné. Jednu metódu, ktorú smer využili, bola parita kúpnej sily. Tá má konkrétne dva druhy vzorcov. Skúste za Vami uvedené roky urobiť prepočty aspoň podľa tejto metódy. Rok 1989 asi nie je výstižný, vedecky odôvodniteľný.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
ja som pragmatik, ja som nič nepočítal. Napísal som len kurzy, ktoré uverejnila Národná banka na základe skutočne dosiahnutých kurzov. A takto sa správam aj k makroekonómii. Beriem len a len globálne štatistické údaje a tie vyhodnocujem. Držím sa zásady fyzikov, že riešiť detaily systému, ktorý je v chaose (entropii) nemá cenu. Nie sme schopní objektívne stanoviť ako sa budú chovať a kam smerovať jednotlivé molekuly (podnikatelia a kupujúci,) ktorých sú milióny a k tomu ešte milióny ich kontaktov.
Sám uvádzate: „knihy o teórii výmenných kurzov sú ozaj hrubé. Metódy sú ozaj náročné“ a vybrali ste len jednu z nich.
Úprimne povedané, makroekonómia je dobrá len a len pre makroekonómov, nie pre praktický život. V praxi sa nič z toho nepoužíva, a ak, tak len na zakrytie parcelácie ohryzených kosti, ktoré poskytli štátu podnikatelia z lúpeže naprieč celou spoločnosťou. Štátni úradníci robia len to, aby rozdelili tieto kosti tak, aby stádo sa cítilo celé a vlci sa nažrali!!! A samozrejme pri tom nezabúdajú na svojich „blízkych“!
Kde v socialistickej ekonomike sa využíval Kapitál, kde sa používajú teórie nositeľov „Nobelovej“ ceny za ekonómiu. Ako sám kritizujete prax, nikde!
Jedinou skutočne vedeckou časťou ekonómie je mikroekonómia a jej podvojné účtovníctvo, ktoré nepozná zisk!!!
Nehnevajte sa na mňa, ja som len sedliak. ktorý stavia na realite a teóriách, ktoré sú s realitou pevne späté. Toto ma naučil praktický život a bol ekonomický naozaj pestrý a bohatý.
S úctou!
Andrej Sablič
Pán Korčok možno ani nevie, že existuje nejaká ekonomika – keď mu ide hlavne o to, aby zlikvidoval Ficovu vládu.
Vážená pani Slezáková, ale dôležitý je čl. 102 Ústavy a jeho bod b, kde sa hovorí, že prezident podáva správu o stave SR. A čo lepšie hovorí o stave ako stav jej ekonomiky, ktorá má zabezpečovať blahobyt ako to povedali mnou uvedení veľkí ekonómovia.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, asi by sme si mali vytvoriť nejakú alternatívnu „spoločnosť“ namiesto tejto samovražednej slovenskej a demokratickej v roku 2024.
K prezidentom: „Kto ešte nebol prezidentom a chce ním byť, nech sa hlási u…“ viete, peniaze a platové výhody funkcie Prezident SR, to je obrrrrovské lákadlo…no nechcel by ste mať „apanáž“ ako prezident, voziť sa limuzínami, cestovať si bez ČEDOKU po svete, nakoniec mať zabezpečenú starobu ? Koľko to dnes Slovensko živí živých prezidentov?! há? (bublinka päťročného fagana: Adamko – a čím chceš byť až budeš veľký? Plezidentom! Aje hned, ja nechcem do skoly“.
No a k tomu tretiemu: nemal som komu ten diagram ukázať, pán profesor: nik z kompetentných sa neozval. A myslím si, že v Trenčíne už zaúradovala mafia – zamestnanci sú ticho, sú radi že dostanú z garančného fondu tie dvojmesačné platy a že im niekto podpíše výpoveď, aby mohli ísť na úrad práce…najmä daňový úrad v Trenčíne je ticho, to by ma zaujímalo prečo…škoda, že už teraz neplatí tá daňová záloha, ktorú by si daňový úrad mohol takto ponechať.
Telefonoval som s bývalými kolegami: fakt ide asi o mafiu. Išlo tam o licenciu na výrobu obrábacích centier – tú mal Trens od TOS po privatizácii…a dnes sa sústruhami točia úderníky na strelných zbraniach, ale i súčiastky do tankových motorov, do rakiet, do lietadiel, nakoniec i drony musia mať svoje presné mechaniky…ale aj umelé kovové klby pre kaliky zhotovuje sústruh z Trensu…nemám slov, skončil som a dal som posledný článok na web:
Odporúčanie vláde SR a ministerke hospodárstva SR D.Sakovej: Vezmite TRENS do svojich rúk, spravte z neho štátny podnik, teraz je čas, keď sa neozvali zamestnanci a nechceli zamestnaneckú samosprávu
Milý Peter,
čitateľ pocíti, že Ti srdečne záleží na tom ako žijeme a čo vyrábame. Veď to je základ. Presne o tom som hovoril v mojej úvahe. Spomenul som TRENS, ale aj môjho prvého zamestnávateľa, ktorý vyrobil najväčší elektromotor na svete. A práve zato kandidáti, ktorí sa uchádzajú o post hlavy štátu by nemali byť produktom silných ideologických a ekonomických subjektov. Veď sú predstaviteľmi štátu a teda ľudí, ktorí v tom štáte žijú. Diagram jasne a zrozumiteľne opisuje fakty, ktoré sa v ekonomike odohrávajú (produkciu, distribúciu a akumuláciu outputu), hlavne vlastne všetky zásadné makroekonomické veličiny a ich väzby a zato by mal byť na každej schôdzi NR SR premietaný, aby poslanci hlboko chápali ako funguje ekonomika.
Ďakujem Ti
jaro
Výborne poukázané na podstatu, hneď od úvodu. Prezidentský kandidát, ktorého hlavné motto je „robiť protiváhu vláde“ sa tým v mojich očiach diskvalifikuje a postoj ľudí k nemu beriem ako lakmusový papierik občianskej inteligencie. Máte pravdu, ústava o tom naozaj nehovorí. Píše jasne, že prezidentova hlavná povinnosť je zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov (a vláda je ústavný orgán). Aj Národná rada je ústavný orgán a ak prezident mieni pomáhať opozícii s obštrukciami, tak amen tma a TRENS je len prvá lastovička. Tí prepustení robotníci z Trenčína by si mohli po vzore nemeckých roľníkov vziať svoje kladivá a prísť sa do Bratislavy porozprávať so „slušnými“, čo je v živote dôležité.
Pán inžinier,
pozrite si včely ako si svoj príbytok dôkladne, geometricky usporiadajú. Teda môžeme povedať o poriadku. Som rád Vašej prvej vete. Ozaj je v nej podstata, lebo sa viaže na veľkú povinnosť prezidenta. Lebo ako som napísal: ľudí však zaujíma kde sa náš hospodársky život uberá a ako sa má riadiť, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu, blahobyt. Problémy má ozaj aj EÚ veď o tom hovorí aj aktivita ľudí v Nemecku. Čiže, čo povedal prof. Briška: predmetom národohospodárskej politiky môže byť všetko, čo chceme upravovať podľa verejných a nie jednotlivých individuálnych záujmov, čiže ekonomické poznatky umožňujú a tak všetkým ľuďom hlboko pochopiť ako riešiť hospodárske problémy.
Ďakujem
jhusár