Podnetom k úvahe mi bol zarážajúci mail, ktorý som dostal a uvádzam ho v závere. O ekonomických problémoch EÚ už písalo veľa autorov, hlavne v denníkoch či médiách vôbec.
Vrátim sa k tvrdeniu profesora J. Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny, ktorého som citoval v minulej úvahe, ktorý významne ovplyvnil ekonómiu, a ktorý hodnotí ekonomickú pozíciu Európy inak ako MMF a iste viacero čitateľov dostalo mail, ktorý uvádzal jeho hodnotenie situácie v Európe, citujem :
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“
V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely.“
uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
Robila Európa chybnú hospodársku politiku?
Dnes sa chcem pozrieť na tieto tvrdenia z inej strany ako minule. Ekonomická veda hlboko opísala fungovanie ekonomiky a dôkladne zhodnotila ekonomickú politiku známu ako protekcionizmus. Neviem, či ju dobre chápu naši politici ale aj politici EÚ. V mnohých úvahách som skôr čítal o protekcionizme ako o negatívnom jave. Je tu globalizácia, ktorá už vstúpila do kritického štádia a vidíme, čo sa deje, že celoplanetárne prebieha proces odľudšťovania ekonomiky, odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode, prišla s tézou opustiť protekcionizmus.
Globalizovaný podnik doslova využíva celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory (pôda, práca, kapitál), no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu podriaďuje svojim partikulárnym cieľom, zisku, egoistickým záujmom.
Protekcionizmus predovšetkým znamená ochranu domáceho hospodárstva. Protekcionizmus je ekonomická teória a politika, ktorá sa zameriava na ochranu domácich priemyslov pred zahraničnou konkurenciou. Cieľom protekcionizmu je teda hlavne podpora domácich výrobcov a odvetví. Vlády môžu používať obchodné prekážky na zvýšenie cien importovaných tovarov a tým zvýhodniť lokálne produkty. To môže viesť k vytvoreniu pracovných miest a udržaniu strategických odvetví v krajine.
Ekonomická politika protekcionizmu využíva:
1) tarify: poplatky na dovoz tovarov, ktoré robia importy menej atraktívnymi pre spotrebiteľov.
2) kvóty: ohraničenia na množstvo tovarov, ktoré môžu byť dovezené do krajiny za určité obdobie.
3) subvencie: finančná podpora domácich výrobcov na zlepšenie ich konkurencieschopnosti.
Veda hovorí aj o tom, že protekcionizmus môže mať rôzne dôsledky, vrátane zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov, narušenia medzinárodných obchodných vzťahov a vytvárania napätí medzi krajinami. Na druhej strane však môže priniesť hlavne výhody v podobe udržania pracovných miest a rozvoja strategických odvetví.
Ako som už spomenul, v dobe globalizácie je protekcionizmus prekážkou. Zvýšená integrácia svetových trhov spôsobila, že mnohé krajiny sa snažia nájsť rovnováhu medzi podporou domáceho hospodárstva a udržiavaním otvorených obchodných vzťahov.
Dominujú nadnárodné organizácie.
Protekcionizmus ostáva komplexnou témou v rámci ekonomickej teórie a politiky. Rozhodnutia o jeho uplatňovaní vyžadujú starostlivú analýzu dôsledkov, ba aj vyváženie medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi.
Aby som aspoň čiastočne čitateľovi ilustroval silu ekonomiky Slovenska, ktorá mala byť podporovaná aj po roku 1993, udržovaná a teda aj chránená a mala byť konkurencieschopná tak spomeniem iba niekoľko významných podnikov chemického priemyslu aj vďaka dielu Richard R. Senček, jedného z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska, ktoré boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia:
SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave,
Matador v Bratislave,
Benzinol v Bratislave ,
Petrochémia v Dubovej,
Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch,
Chemolak Smolenice,
Považské chemické závody v Žiline,
Slovenské lučobné závody v Hnúšti,
Duslo Šala,
Chemko Strážske,
Fosfa Poštorná,
Chemlon v Humennom,
Chemosvit vo Svite,
Slovenský hodváb v Senici,
Gumárne 1. mája v Púchove,
Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach
Plastika v Nitre
Nemôžem nespomenúť aspoň dva konkrétne podniky. Ide o úspech spoločnosti Slovenské energetické strojárne akciová spoločnosť (SES a. s.) v Tlmačoch, ktorý bol založený na know-how vysokokvalifikovaných zamestnancov, viac ako 70 ročných skúsenostiach v odbore a na spokojných zákazníkoch na celom svete. SES a. s. patria medzi významných dodávateľov kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne. Podnik SES, a. s., Tlmače uskutočnil výstavbu elektrárne CTE Máximo Gómez – Mariel na Kube s výkonom 100 MW, realizoval dodávky technológie na modernizáciu bloku B2 v elektrárni Chvaletice v Českej republike a dokončil tepláreň Budapest Erőmű v Maďarsku. Ba skončil aj rozsiahlu denitrifikáciu troch kotlov v elektrárni Třebovice v ČR. Majoritným akcionárom SES, a. s., Tlmače od roku 2017 bola spoločnosť EP Industries.
Dnes 8 000 pracovníkov stratilo prácu.
Druhým podnikom je Slovakofarma Hlohovec. Ochranný krém na ruky – Indulona, bol jeden z prvých slovenských. výrobkov svojho druhu, ktorý sa vyrábal v sterilnom prostredí. Tento fakt stojí za množstvom jeho „zázračných“ účinkov. Len máloktorý výrobok z čias budovania socializmu sa tešil „dobrému zdraviu“ a prežil rok 1990. Ochranný krém na ruky – Indulona, z bývalej Slovakofarmy Hlohovec, to šťastie mal. „Vyrobila si meno, značka sa predávala a aj dnes je pojmom“, myslí si Richard R. Senček, jeden z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska. Krém, ktorý všetci fasovali. Krém, ktorý sa popri industriálnej paste Solvina a ďalšími ochrannými pomôckami „fasoval“ v rámci zabezpečenia ochrany zdravia pri práci vo všetkých veľkých podnikoch a organizáciách si to poistil aj „zázračnými“ vlastnosťami. Okrem medicínskych účinkov ju ľudia využívali aj v domácnostiach na ošetrenie rôznych predmetov, nábytku i topánok.
Ani Slovakofarma už neexistuje.
Záver
Z úvahy vyplýva, že či vyjednávači vstupu dostatočne presadzovali hospodárske záujmy SR v rámci EÚ, či zvážili negatívne dopady vstupu do EÚ, dopadu regulácie a či zosúladili ciele SR s tzv. kohéznou politikou EÚ, ba či a ako prispel k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ekonomík.
Verím, že viacero čitateľov dostalo mail tohto znenia: V roku 2015 vyhlásil hlavný stratég USA G. Friedmann, že:
- „Európania sú tak hlúpi, a neakcieschopní, že keď im budeme ničiť ich ekonomiku oni nám v tom budú ešte pomáhať.“
- Vojna, ktorú na Ukrajine vyprovokovali USA s cieľom poškodiť ekonomiku Európy a vyradiť tak európsku konkurenciu a zastaviť rýchly rozvoj Ruska z posledných rokov, čoskoro ponesie svoje ovocie.
- Európske firmy bez lacných ruských energií a surovín začnú čoskoro krachovať, čo umožní americkým investorom tieto firmy kúpiť za zlomok ich ceny.
- Až budú v amerických rukách, tak budú sankcie uvalené na dovozy z Ruska zrušené a podniky obnovia svoju výrobu, to však už ale budú zarábať nie pre Európanov, ale pre Američanov.
- Európania tak budú kolonizovaní a zapriahnutí do splácania amerických dlhov, namiesto toho, aby si budovali ten ich sociálny blahobyt. Zdá sa, že plány USA ako poškodiť Európu aj Rusko jednou ranou, vďaka hlúposti a odplatnosti predstaviteľov európskych krajín zatiaľ vychádzajú.“
Tak drastický opis situácie, či stavu EÚ som ozaj nikde nečítal. Text obsahuje i výzvu k určitému konaniu alebo naopak zdržania sa niečoho a výzvy ku sledovaniu faktov. A neviem, či niekto zo stratégov EÚ tieto tvrdenia akceptoval, poopravil, či vyvrátil.
A nezanedbala EÚ poznatky protekcionizmu?
Poskytuje súčasná ekonomická politika SR a EÚ jasný smer a načrtáva merateľné ciele v oblasti ochrany domáceho hospodárstva všetkých členských krajín EÚ, alebo platí to čo vyhlásil americký stratég?
Alebo širšie – musíme si uvedomiť globálne nerovnováhy, úpadok hrdosti a hegemónie EÚ a potrebu pre nutnú zmenu fungovania ekonomík.
Prof. J. Husár
Bratislava, 3/11/2024
Pán profesor, hrach hádžete na stenu, alebo „PERLY SVINIAM“( vláde SR a komisiám EÚ?). Vieme obaja, že politika protekcionizmu tu bola vždy a protestovali iba tie krajiny, ktoré potrebovali na Vašom trhu expandovať alebo zabrať trhy…nám sa tak stalo ešte v rokoch 1990,1991-2. Rakúsky profesor Egon Matzner napísal vtedy do týždenníka Nové Slovo, že zahraniční importéri u nás „vyrazili dvere“ a zlikvidovali naše podniky…a dnes tí istí plačú, že im export z Číny robí zle…ha ha ha.
Viac sa netreba vyjadrovať – každá rozumná vlády SR musí – MUSÍ mať protekcionistické opatrenia – nakoniec teraz sa bránime pšenici z Ukrajiny…
Vážený pán profesor,
to, čo dnes zisťuje bežná verejnosť aj prostredníctvom mejlov, ktorý ste dostali Vy, tzv. „extrémisti“ resp. „neofašisti“ tvrdili už pred cca desiatimi rokmi. Dokonca, poniektorí vystríhali pred spoločenstvom EÚ, už keď sme tam vstupovali. Nikto žiaľ tieto hlasy „neofašistov“, ktorým záležalo na vlastnom národe a vlasti viac, ako na Európe nebral do úvahy, pretože médiami boli vykresľovaní ako nebezpečné indivíduá, kvôli ktorým by sme boli čiernou dierou Európy.
Veľká väčšina poslancov v Europarlamente (aj v našom slovenskom) je podľa môjho názoru skorumpovaných a nejde im prvotne o zvyšovanie úrovne Slovenska, ale o zárobok. Napíšem už po niekoľký krát – tak ako som písal reakcie na Vaše predchádzajúce články – môže byť akýkoľvek dobrý odborník vo svojom obore (v tomto prípade ekonóm), aj nositeľ Nobelovej ceny…. ak nedodržiava morálne zásady a nechá sa kvôli peniazom alebo vydieraniu zneužiť, nemá tam čo hľadať.
No žijeme v takej „demokracii“, že tí, čo spôsobili Slovensku miliardové škody a sú zodpovední za tisícové straty na ľudských životoch, behajú po slobode. A autor knihy Židokracia, sedí už tretí rok v base, za to že si dovolil v knihe poukázať na historické súvislosti, ktoré spôsobili problémy siahajúce až do súčasnosti – tie, ktoré vlastne riešite vo Vašom článku aj Vy… Problémom nie sú nedostatočne vzdelaní ekonómovia. Problémom je, že hľadia v prvom rade do svojho vrecka.
S úctou,
Branislav Čech
Vážený pán inžinier,
začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Obsah
Predslov
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Takéto niečo nám mala ponúknuť EÚ, nie spisovať kapitoly. Ale hlavne, my sme využili vedeckú metódu diskriminačnej analýzy na určenie stupňa ekonomického rozvoja všetkých okresov SR a to na báze nielen peňažných, ale aj fyzikálnych ukazovateľov. Prečo to nevyužila EÚ, teda eurokomisár pre rozširovanie EÚ? HDP, na čo sú založené Maastrichtské kritériá nemá zmysel. Čo Vám hovorí číslo 14563 eur, čo je povedzme súčet cien jedného auta a 1 kg soli. A to je HDP. Kde je vyrovnávanie, o ktorom sa hovorilo pri našom vstupe.
Ďakujem
jhusár
Vážený pane profesore,
protekcionismus, který je popsaný ve Vašem článku je děsivou zbraní „starých“ zemí EU oproti „novým“ zemím EU. Je to systém, který chrání domácí trhy před vstupem adekvátních výrobků a služeb, které by svou kvalitu a cenou mohly ohrozit „domácí“ výrobce.
Větší negativní vliv však představuje vlastnictví bankovního sektoru a některých utilitárních podniků zabezpečující veřejné služby, které se v posledních letech přesunulo do zahraničního vlastnictví. Každoročně tak odchází mnoho miliard ve formě dividend a nejrůznějších správních a licenčních poplatků.
Podle mého názoru je třeba se pokusit o narovnání dotační politiky evropských zemí a přestat s asymetrickými hospodářskými pravidly. Je čas na znovuobjevení základních principů EHS, které byly změněny v současné EU do nesrozumitelnosti.
Vážený pán Roman,
nemôžem nesúhlasiť. Problém je ozaj náročný a nemožno ho riešiť cucaním z prsta. Dotačná politika sa ozaj odráža vo fiskálnej politike, ktorá má veľa nástrojov a zmeny týchto nástrojov zasahujú mnoho oblastí, inak pôsobí daň z príjmu fyzických osôb ako daň z príjmu podnikov, inak pôsobí tarifa a inak pôsobí kvóta. Teda vlády a EÚ pôsobia, čo by si mali dôkladne uvedomiť, na makroekonomické veličiny národného príjmu, či zamestnanosť, rast, či ceny. Potrebnú konštrukciu modelu nájdeme v diele The Economic Policy of Fiscal Polici od autorov Peacock a Shaw.
Musím pripomenúť aj zmeny, ktoré urobila Lisabonská zmluva. Vôbec nebola k nej vedecká diskusia. A dôsledky na fungovanie ekonomík sú ozaj závažné.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor
Vo svete rastie protekcionizmus a je to aktuálna téma. Európska únia a krajiny EÚ k ochrane vnútorného trhu využíva ekonomické nástroje. Napr. dotácie na výrobu, export a hlavne sústavu dovozných cieľ a kvót.Rozhodovanie o spôsobu použitia ekonomických nástrojov je v rukách politikou zvlášť Európskej únie veľmi nebezpečný precedens. Preto, že pri rozhodovaní viac ako ekonomické , prevládajú politické rozhodnutia. V posledných rokoch pre poľnohospodárov bolo pohromou rozhodnutie EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvoľniť colný režim pre ukrajinské poľnohospodárske produkty. Dovoz z Ukrajiny, tak ohrozil konkurencieschopnosť európskych producentov a vytvoril nerovnomerné podmienky na vnútornom trhu Európskej únie. Pod tlakom protestujúcich poľnohospodárov krajiny proti vôli EÚ susediace s Ukrajinou zakázali dovoz komodít z Ukrajiny. Európska únia po protestoch krajín susediacich s Ukrajinou sa rozhodla prerozdeliť 100 miliónov eur z krízovej rezervy agropolitiky do päť krajín, ktoré najviac postihlo uvoľnenie colného režimu. Slovensko z balíka pomoci dostalo 5,24 milióna eur, ktoré Slovenska vláda navýšila o 10 miliónov eur, ktoré boli rozdané pestovateľom pšenice, minister Takáč pomoc pokladá za nedostatočnú. Potvrdzujú sa slová profesora Husára že“Veda hovorí aj o tom, že protekcionizmus môže mať rôzne dôsledky, vrátane zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov, narušenia medzinárodných obchodných vzťahov a vytvárania napätí medzi krajinami“ Pomoc Ukrajine tento príklad potvrdzuje.
Vážený pán inžinier, Tónko,
tarify a kvóty sú ekonomický nástroj, ktorý je náročné aplikovať. Obe ovplyvňujú ponuku zo zahraničia a spravidla ovplyvňujú ceny. Tarifa zvyšuje ceny a teda znižuj dopyt po importe, kvóta naopak – je reštrikciou na ponuku. Práve preto to treba optimalizovať. Ako?
Povedzme, že podnik pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a závlahovú vodu. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, podmienok (zdroj nemusí byť ani pri optimálnom riešení využitý):
1×1 + 1×2 + 1×3 ≤ 10 000 podmienka na pôdu
10×1 + 40×2 + 20×3 ≤ 200 000 podmienka pre prácu
3×1 + 6×3 + 5×3 ≤ 50 000 podmienka pre vodu
Povedzme, že cena outputu na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek. To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať. Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu. Ale ja môžem doplniť vzťahy, rovnice. Môžem naformulovať vzťah, že x1 + x2 = 0,8(x1 + x2 + x3), teda, že chcem, aby plocha prvých dvoch plodín bo 80 percent z celkovej plochy. Keďže môžem očakávať tarify, či kvóty na export (import) a očakávam, že budem exportovať plodinu 1, napr. pšenicu, tak definujem vzťah, že 0,20×1= x4 čo bude export a v jeho účelovej funkcii bude práve použitý nástroj.
Teda to mala využiť aj EÚ. Odkiaľ prišla na hodnotu 100 miliónov eur. A prečo SR dostalo 5,24 mil. eur? A prečo slovenská vláda navýšila túto hodnotu práve o 10 mil. eur? To sú otázky pre vedecké rozhodovanie ako som to načrtol. Model by musel mať za SR aspoň 1000 rovníc.
Ďakujem
jhusár
Vďaka vám za túto úvahu o protekcionizme, vážený pán profesor. Budem reagovať iba veľmi stručne:
3.Pravdaže, úvaha p. prof. je veľmi osožným podnetom na širšie zamyslenie o našej budúcnosti. Ako sa v nej vyvarovať doslova lapsusov, ktorých sa ako národ pravidelne dopúšťame /najnovšie „matvičoéra“ a jej dôsledky/. A pokiaľ ide o „protekcionizmus“ v tom najširšom slova zmysle, tak ako každý „-izmus“ má svoje plusy aj mínusy. Tak ako každý liek – treba ho aplikovať s rozumom.
Pán inžinier,
áno, aj ja som upozornil na dve strany protekcionizmu. Napísal som to aj dr. Moravčíkovi a citoval ako do hĺbky problém rozoberá veda. Musí to vedieť tvorca hospodárskej politiky na Slovensku, ale aj v EÚ. Ale treba ozaj poznať jeho podstatu ako ho opisuje ekonomická veda. V úvahe som to opísal veľmi hutne. Ale hlavným problémom je naša všeobecne a širokozmyslovo chápaná fiskálna politika, jej nástroje. Problémy Európy, ktoré uviedol prof. J. Stiglitz sú ozaj vážne a čo napísal hlavný stratég USA je až nepochopiteľné. Robili to naschvál? Pre mnohých nie je dobrý ani vládou realizovaný konsolidačný balíček. Ale tam je v problém v minulosti, konkrétne ako už písala aj tlač, že to boli posledné 3 vlády. Neviem, či zvládli problémy z toho hľadiska, že máme, teda ekonómia pozná, rôzne fiskálne opatrenia, ktoré vplývajú na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb, správanie sa berieme ako indikátor výkonu ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny a platobnú bilanciu. Pre mňa by bol riešením v dnešnej situácii komplexný makroekonomický model vlády, ktorého jadrom by boli sústava daní a množina výdavkov vlády a jeho riešenie predmetom rokovania v parlamente. Tam by boli zvažované aj tarify, či clá. Ozaj sme sa pravidelne dopúšťali priam banálnych chýb. Jasne o tom hovorí pojem rovná daň. Môže byť krivá? Miklošovi som napísal llst. Pošlem Vám ho.
Ďakujem
jhusár
Plne súhlasím s konštatovaním o našej súčasnosti, na čo môžeme byť hrdí a čo je na zaplakanie. To, že na našom trhu sa stratili produkty, ktoré roky boli pýchou nášho poľnohospodárstva a dnes to vozíme z Egypta, Španielska, Talianska a ďalších vzdialených krajín, pritom mnohé produkty a vysoko kvalitné sme mali doma. Zemiaky, zeleninu, kapustu, dyne, jabĺčka, slivky a mnohé iné cestujú k nám stovky aj Tisíce kilometrov a transport si vyžaduje tisíce kilometrov v kamiónoch. Kedy sa podporí produkcia týchto komodít a prispejeme k zníženiu potreby transportu. Čo sa stalo s našou výrobnou základňou, to sa už zvrátiť nedá. Ale podporiť našu poľnohospodársku produkciu to by nemala byť činnosť odmietaná EU.
Vážený pán profesor,
žiaľ je to veľká pravda. V poľnohospodárstve som odrobil 20 rokov. Má list z ministerstva poľnohospodárstva z Paríža, v ktorom žiadali 5 vedeckých článkov, ktoré boli publikované iba v slovenčine. Bol medzi nimi aj môj a veľkom optimalizačnom modeli. Ja som nemohol vycestovať a tak prišli oni. Nechceli veriť, čo videli v JRD Lehnice, kde sme model aplikovali a tak chceli aj skúsenosti poľnohospodárskeho podniku. Pripravili sme im model 30 rovníc a 40 premenných a vzali si aj Fortranovský program, ktorý sme s nimi overili na VVS OSN. Nechceli veriť, že JRD Lehnice dosahuje na poloprevádzkových pokusoch úrody pšenice až 8/9 ton na ha.
Analogické skúsenosti mám s Nemcami, či Rakúšanmi. Robil som tlmočníka a tak som bol ozaj informovaný, ako využívajú poznatky našich vedeckých pracovníkov. VÚZH bol jeden z prvých výskumných ústavov, ktorý bol „pretransformovaný“. Bohatstvo poznatkov sa po roku 1993 nevyužívalo.
Ďakujem
jhusár
Výborne načatá téma. Slovo „protekcionizmus“ má vo verejnosti negatívny podtón, vďaka ekonomickým komentátorom, ktorí „protekcionisticky“ nadržiavajú globalistickému liberalizmu. Ale ako pán profesor trefne poukázal, tak v celej záležitosti nejde len o výrobcov a ich zisky. Im globalizmus a voľný pohyb kapitálu pomáha, ale čo s ľuďmi, ktorí v podnikoch pracovali, špecializovali sa a vytvorili si domovy? Práve na ochranu ich záujmov je potrebný ten prístup, ktorý nazývajú „protekcionizmom“ a presne ten si vyžaduje hlbší a podrobnejší vedecký prístup. Ten, o ktorom pán profesor dlhodobo píše.
Spomeniem aj jeden príklad. Keď sme boli na dovolenke na Sicílii, tak blízko mestečka Termini Himerese bola jedna z najväčších fabrík Fiatu. Sprievodca nám rozprával, že noví majitelia koncernu Fiat chceli kvôli nákladom na prácu presunúť túto výrobu niekam do Mexika alebo strednej Ameriky. Zasiahol „protekcionizmus“ talianskej vlády a fabrika ostala na Sicílii.
Vážený pán doktor,
Baumol a Blinder majú vo svojej knihy Economics viacero strán o protekcionizme. Spomeniem aspoň kiektoré nadpisy -Tariffs, Quotas and Other Interferenceswir Trade, How Trrifs and Quotas Work, Tarrifs versus Quoatas, Other Arguments for Protection. Už to dokazuje, že je to veľmi vážny ekonomický problém a treba mu dôkladne rozumieť a efektívne v ekonomickej politike aplikovať za účelom zdravého domáceho hospodárstva. Teda poznatky sú základom dobrej hospodárskej politiky, teda ozaj správne a dostatočne presadzovať hospodárske záujmy SR v rámci EÚ. No a príklad, ktorý ste spomenuli a udial sa na Sicílii iba dokazuje to, o čom hovorí ekonomická teória.
Poslanci veľa diskutovali v europarlamente problémy po voľbách v SR, ale ani jeden náš poslanec nevyšiel s názorom na hlavného stratéga USA G. Friedmanna. Vzniká otázka prečo?
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor za Vami zverejnenú úvahu ktorej niet čo vytknúť. Plne sa stotožňujem s Vašim názorom. Otázne je, čo robia kompetentný ?
Vážený pán inžinier,
nemôžem nepripomenúť, že takmer každá učebnica makroekonómie má časť teória komparatívnych výhod. Je to náročná oblasť aj na ekonometriu, ale v praxi teda aj pri našom vstupe sa jej hlboké poznatky nevyužili. O to sa mali snažiť naši vyjednávači. Teraz je už neskoro, už nemáme výrobné kapacity, ktoré sme ozaj s veľkou starostlivosťou budovali.
Ďakujem
jhusár.