Nadpis priniesol internetový časopis Štandard. Dovolím si ho prebrať aj pre moju úvahu. Aby ju čitateľ dôkladne pochopil, musím uviesť aj niekoľko zásadných tvrdení z článku..
Citujem:
V nedeľu a pondelok sa konal medzinárodný samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v severočínskom prístavnom meste Tchien-ťin. Spomedzi lídrov krajín EÚ bol prítomný iba slovenský premiér Robert Fico. Líder Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching na samite predložil iniciatívu globálneho riadenia.
„Chcel by som predložiť iniciatívu v oblasti globálneho riadenia a spolupracovať so všetkými krajinami na spoločnom vytváraní spravodlivejšieho a rovnoprávnejšieho systému globálneho riadenia, ako aj na budovaní spoločenstva spoločného osudu ľudstva,“
vyhlásil generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny.
Podľa tejto iniciatívy by mali mať všetky štáty – bez ohľadu na svoju veľkosť, moc či hospodársku silu – rovnaké postavenie a príležitosť podieľať sa na rozhodovaní o globálnom riadení. Lídri Číny a Ruska tiež prezentovali víziu nového – voči Západu konkurenčného – globálneho bezpečnostného a ekonomického poriadku, postaveného hlavne na štátoch „globálneho Juhu“, čo predstavuje výzvu pre Spojené štáty a doterajší status quo.“
***
Tvrdenia a zámery sú ozaj závažné a lákavé.
Aby som čitateľa hlbšie a jasnejšie uviedol do mojej dnešnej úvahy, jej tvrdení, musím uviesť dôležité fakty o globalizácii ktorá už prebieha od roku 1970. Predovšetkým musím uviesť dielo významného slovenského ekonóma profesora a ekonómie M. Šikulu Globalizácia – rázcestie civilizácie. Vo svojom diele napísal – globalizácia vstúpila do kritického štádia.
A ďalej píše
“Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti a vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie v celoplanetárnych súradniciach proces „odľučtenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku , ako aj vo vzťahu k prírode“.
Verím, že si myšlienky dôkladne čitateľ prečítal a pochopil ich novosť a zásadovosť. No musím ešte spomenúť, že M. McLuhan a R. Bruce Powers globalizáciu vymedzujú obrazne ako vznik „globálnej svetovej dediny“, pri ktorom sa jednotlivé geopolitické oblasti postupne vzájomne zbližujú a zároveň sa stávajú vzájomne závislejšími v rámci globálneho svetového systému. E. Luttwark z Medzinárodného centra strategických štúdií vo Washingtone hovorí o „turbo kapitalizme“, ktorý produkuje a ponúka nadmerné a nekonečne diverzifikované množstvo produktov v mimoriadne krátkom čase.
Uvediem ešte, že účastníci Svetového ekonomického fóra v roku 1997 v Davose akcentovali globalizáciu ako dôsledok „digitálnej revolúcie“, ako nezadržateľný proces podporovaný rozvojom celosvetových komunikačných systémov, globálnych transportných systémov a bezbariérových transferov kapitálu do celého sveta a vytváranie „spoločnosti sietí“ (Network Society).
K. Schwab zhrnul charakteristiky globalizácie do známych jeho 12 charakteristík svetovej ekonomiky roku 2000.
Spomeniem dve
- bude to globálna ekonomika vybudovaná na silných regionálnych zoskupeniach
- bude virtuálnou ekonomikou prekonávajúcou obmedzenia času a priestoru vytváraním virtuálnych korporácií, virtuálnych tímov a agentúr. Tieto atribúty, ktorých určujúce prvky obsahu a foriem prejavu takéhoto procesu globalizácie sa dajú rôzne pojať.
K. Schwab vydal aj dielo Covid -19. Veľký reset a to spolu s Thierry Malleretomm niekoľko mesiacov po vypuknutí covidovej krízy a prišli s myšlienkou Veľkého resetu, radikálnej premeny svetového poriadku.
V odpovedi na otázku, kedy sa vrátime k normálu, majú autori jednoduchou odpoveď: „Nikdy.“
Verím, že aj čitateľ postrehol veľkú diferencovanosť a aj náročnosť vnímania procesu globalizácie prebiehajúci viac ako 50 rokov.
Globálne riadenie nám ponúkli aj lídri v Číne.
Práve preto by som ešte uviedol niekoľko faktov. Predovšetkým to, že globalizácia preniká, obrazne povedané „všetkými pórmi“ do života národov. Má však protirečivé prejavy a dôsledky, čo plodí aj jej zbožňovateľov aj jej odporcov. 0zaj by sa žiadal triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu k formulovaniu určujúcich prvkov jej obsahu.
Ba možno jednoznačnejšie: nie je potrebná nová paradigma, čiže súbor základných presvedčení, hodnôt, metód ktoré zdieľa spoločnosť a ktorý slúži ako rámec na pochopenie a skúmanie sveta, na to aby globalizácia nadobudla, obraze povedané, novú a ľudskú tvár a stala sa prostriedkom humánneho civilizačného pokroku, ktorý nám predstavitelia v Číne načrtli?
Totiž už sne vyššie zistili jej obsahový odklon, ktorý sa deje v posledných 10 rokoch. Ba jednoznačnejšie, potrebujeme poznať hybné sily a logiku procesov, ktoré obsahuje pojem globálny. Teda dôkladne poznať jeho atribúty, podstatné, charakteristické alebo nevyhnutné vlastnosti, príznaky globálneho riadenia.
Predstavy lídrov boli vo všeobecnej úrovni.
Už nám totiž bola prezentovaná a zažili sme globalizáciu známu ako EÚ a globalizácia. Vidíme, že niektoré krajiny vytvárajú zóny voľného obchodu alebo zakladajú hospodárske spoločenstvá, ktoré majú podobné ciele v oblasti zahraničnoobchodnej politiky. Európska únia už vytvorila spoločný trh tým, že odstránila alebo znížila prekážky v oblasti voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi. Európsky jednotný trh je vraj najväčším bezcolným hospodárskym priestorom na svete (čo je po nástupe Trumpa ohrozené), ktorý zahŕňa viac ako pol miliardy obyvateľov a generuje HDP v hodnote 13 biliónov eur.
Predpokladá sa, že vďaka existencii Európskeho jednotného trhu vzniklo cca 2,8 milióna pracovných miest. Neviem to dokázať na Slovensku, kde síce prišli zahraničné automobily ale ani v jednej nie je riaditeľom Slovák.
S nezamestnanosťou sa boríme od roku 1990, spočiatku až hrozivo veľkou.
Podľa iniciatívy z Činy by mali mať všetky štáty – bez ohľadu na svoju veľkosť, moc či hospodársku silu – rovnaké postavenie a príležitosť podieľať sa na rozhodovaní o globálnom riadení Patríme medzi malé krajiny, ako hovoria lídri z Číny.
Možno nás čaká ešte iná zmena. Vznik Stredoeurópskych Slovanských Štátov. Ale riadenie nadnárodné, národné a podnikové majú rozdielne nástroje a metódy.
Záver
Z úvahy vyplýva, že čakáme na nové globálne riadenie a čakáme na nové usporiadanie sveta.
Slovensko má neblahé skúsenosti s globalizáciou, zničené podniky aj s najpokročilejšou technikou (Tlmače). Po uvedených úvahách sa mi robí záver ťažšie. Aby som obraznejšie načrtol, čo čakáme od tvorcov globálneho riadenia prirovnám a uvediem, že autori návrhu novej autobusovej stanice v Bratislave. Ešte pred prvým výkresom vedeli ako má a bude vyzerať. Uvedomme si, že stanica Nivy skombinovala medzinárodný autobusový terminál, nákupné centrum, modernú tržnicu a výškovú administratívnu budovu. Nové priestory majú tri nadzemné a dve podzemné podlažia, pričom nástupištia autobusov sú v prvom podzemnom podlaží. Unikátnou komunitnou črtou novej stanice je zelená strecha s mestskými záhradami, bežeckou dráhou a kompletným vybavením pre aktívny oddych a šport. Je tam 2150 parkovacích miest. Výstavba navyše prinesie aj novú dopravnú a technickú infraštruktúrou v okolí. Nová stanica bude pohodlne prístupná pre hromadnú a individuálnu dopravu. Okolie budovy je samozrejme prispôsobené aj pre cyklistov a peších návštevníkov. Je to obrovský komplex.
Ale aj globálne radenie a BRICS je obrovský komplex. Ekonómia však má nástroj – ekonometrický model.
Aké teda budú určujúce prvky obsahu pojmu nový svetový poriadok, aké budú atribúty reálneho ekonomického života miliárd ľudí?
.
Bude Čína míľnikom zmeny?
Prof. J. Husár
Bratislava, 4/9/2025
Nebol som v Číne, ale so záujmom sledujem jej úžasný pokrok v rôznych technológiách a schopnosť riadiť miliardové zoskupenie ľudí rôznych etník a rôznej životnej úrovne. Pre taký rozvoj nie je možné spoliehať sa na trh, ktorý všetko zreguluje. Pritom v individuálnych aktivitách nekladú prekážky a ako som zistil, mnohí developeri v svojich projektoch skrachovali a zanechali celé obytné štvrte neobývané.
Infraštruktúra štátu je pevná a digitalizácia a IT systémy sú schopné skoro 100 % kontroly. Zdá sa, že ich zdroje sú neobmedzené a realizácia nadčasových projektov jedinečná.
Ich predstava o celosvetovej spolupráci na báze rovnosti všetkých zúčastnených je veľmi lákavá a možno by mohla viesť k celosvetovému preorientovaniu z enormné zbrojenia na rozvoj spoločnosti, len tu sa nepočíta s „modlou neobmedzeného rastu a zisku“. Ale utopické projekty už boli a „svetovládcovia“ sa ľahko nevzdajú. Bojím sa, že nás čaká veľká kríza až po ktorej (ak) nastane reset, pokiaľ sa niekto nezblázni a nevyvolá armagedon.
Nová architektúra si žiada nové definície. Obávam sa aj, že nové riešenia nebudú vznikať z iniciatívy (pod vedením) mocností, ani národných štátov ani medzinárodných organizácií. Ony sa len nevedome (s kamuflážou, že vedia o čo ide) zúčastňujú deštrukcie existujúceho…
Ironizoval som kritikov jednej strany, že demokracia, nie je matematickým problémom (demokracia nie je problémom počtu strán, ale problémom systému/politickej architektúry…) Ani súčasné krízy sa neodstránia zmenou počtu veľmocí (ich vzájomné konfrontácie, vyvažovanie vplyvu, asi otupí hrozby monopolárneho systému…).
Myslím, že dramatický nárast objemu informácií, prakticky donúti k vzniku a fungovaniu integrovaných komunít. A nebudú to homogénne komunity! Dokonca, nebudú ani konštantné. Vzniká prostredie hybridných komunít rôznej veľkosti, rôznej kvality a rôznych špecializácií…
Pán inžinier,
ale z Číny prišli iba všeobecné prehlásenia. O budúcej globalizácii, či globálnom riadení potrebujeme poznať hybné sily a logiku procesov, ktoré obsahuje predovšetkým pojem globálny. Teda dôkladne poznať jeho atribúty, podstatné, charakteristické čiže zásadné alebo nevyhnutné vlastnosti, príznaky globálneho riadenia. Tá nová architektúra je ozaj zásadná. Zato som spomenul Bratislavskú stanicu na Nivách, čo bol komplexný projekt. Vymenoval som jeho prvky. A také niečo potrebujeme aj o hlase z Číny. Súčasná kríza je aj krízou ekonomickej vedy, pozrite si všetky ekonomické fakulty na Slovensku. Pozrite si Ekonomický ústav na SAV. Nemáme diela ako mali Sojka, Pavlenda, či Ferianc.
A nemôžem nesúhlasiť, že demokracia nie je problémom počtu strán, ale problémom systému/politickej architektúry. Má EÚ architekta? Veď sa iba v parlamente vadia. Možno sa zjednotili v pohľade na vojnu na Ukrajine.
Ďakujem
jhusár
Vďaka za zaujímavý pohľad na súčasné dianie. Politilkou Miklóšovského typu nás globalizácia zničila. Ja iba dúfam, že aktivity premiera Fica nám aspoň pomôžu udržať hlavu nad hladinou a že sa neutopíme.
Pán inžinier,
jadrno a zreteľne ste sa vyjadrili. Čo bude znamenať trojka RIC? Politici o tom musia už dnes rozmýšľať. Ekonómovia premýšľať o hospodárskej politike. Verím, že z úvahy vyplýva, že čakáme na nové globálne riadenie a čakáme na nové usporiadanie sveta. Súhlasím, je dôležité, že p. Fico tam bol.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, časopis Štandard je súčasťou západoeurópskeho mainstreamu a v chápaní aj interpretovaní toho, čo sa deje, je úplne mimo.
V stručnosti – dianie minulý týždeň v Číne nemalo nič spoločné s víziou globalizácie podľa Schwaba. Práve naopak. Spojenie Číny, Indie a Ruska je antiglobalistické. Keď sa vrátim k myšlienkam prof. Šikulu, ktoré ste citovali, tak globalizácia nedokázala úspešne prekonať svoje kritické obdobie a takmer pri tom celý svet zničila. Nový svetový poriadok, ktorý dal o sebe vedieť minulý týždeň v Číne, teda nie je globalistický a Vaša vízía Stredoeurópskej slovanskej konfederácie v ňom je vcelku realistická.
Pán doktor,
ja som si o samite v Číne prečítal aj články v angličtine. Niektoré by si zaslúžili, aby boli preložené. Skúste sa popozerať po internete. Prof. M. Šikula bol môj kamarát a svoju knihu mi osobne s venovaním daroval. A toto
Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti a vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie v celoplanetárnych súradniciach proces „odľučtenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku , ako aj vo vzťahu k prírode“.
vyjadril ozaj brilantne. Hoc bol riaditeľom Ekon. ústavu SAV asi nikto si to nevšimol, hlavne politici. A celá kniha je ozaj poučením, lebo globalizácia nevznikla včera a nás sa ozaj zle dotkla.
Ďakujem za zlepšenie názvu našich štátov.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, kvôli vnúčatám a prázdninám som mal pomerne málo času na podrobné sledovanie, ale aj tak bude dôležitejšie to, čo sa mimo záujmu verejnosti začne medzi krajinami odohrávať. Budem to sledovať a keď bude niečo, o čom bude vhodné napísať, tak napíšem.
Pán doktor Milan to napísal v roku 1999, teda všetky vlády sa mali poučiť.
Ďakujem
jhusár
Presne súhlasím. Po roku 2000 začala všade dominovať tá globalistická politika a odborníkov zatláčali do pozadia aktivisti. Nikto z politikov nemal záujem o poučenie.