Investície znamenajúce ekonomický rozvoj

 

Denník E uverejnil článok: Technologickým firmám zisky stále rastú, no investori už chcú vidieť výsledky masívnych investícií do AI. Mete a Applu sa podarilo udržať si priazeň trhov. Ako jediný dokázal na chvíľu presvedčiť investorov, že kapitálové výdavky do AI majú zmysel, šéf Mety, Mark Zuckerberg: „AI vieme použiť na zlepšenie všetkých našich produktov takmer vo všetkých smeroch“. 

 

Výsledky veľkých technologických firiem sú mimoriadne dôležité pre celý akciový trh, pretože majú vplyv na hodnotu populárneho indexu S&P 500, do ktorého mnohí malí investori vkladajú úspory. Index v posledných mesiacoch dosahoval svoje historické maximá, ku ktorým ho hnali najmä očakávania investorov od umelej inteligencie, ktorí z nej už chcú vidieť prvé zisky.

Diametrálne iné ako Englišov podnadpis jeho diela: ekonómie je veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života, čiže uspokojiť potreby ľudí. Spôsob zbohatnutia na finančných trhoch dôkladne opisuje N. N. Taleb, finančný analytik a trader (obchodný špekulant) ako o sebe hovorí. v množstve jeho vedeckých článkov a skoro 500 stranovom diele Černá labuť.

Vyššie spomenuté dva pojmy v prvom odstavci, a to populárny index S&P 500 a prvé zisky indikujú ako funguje súčasný ekonomický svet. Pre ekonóma znalého makroekonómiu a jej účel odpovedať na otázku ako funguje ekonomika uvedené tvrdenia nie sú pozitívne ekonomické tvrdenia. Z hľadiska budúcnosti sa ekonómovia predovšetkým zaoberajú predvídaním vplyvu reálnych investícií na budúci rast ekonomického rozvoja ekonomiky krajiny, či jej krajov, okresov, či iných regionálnych jednotiek.

 

Aký je zmysel S&P? 99 percent čitateľov nevie, teda čo robiť ak rastie a čo robiť ak klesá. Na jeho rozbor by som potreboval vzorec.

Moje vnímanie objasním na automobilke Jaguár v Nitre. Aktuálnu tretiu generáciu Discovery predstavili v roku 2017. Ten je aktuálne dostupný s dvojlitrovými vznetovými a zážihovými motormi (X1), tiež s trojlitrami na naftu aj benzín (X2). Donedávna ponúkaný model s kompresorom prepĺňanou V8 (X3) vyrábali len v Británii, no výroba Discovery je v Anglicku stopnutá. Discovery 5. generácie sa už pre celý svet vyrába len v Nitre. Už čoskoro sa má v ponuke a teda aj vo výrobe objaviť model Discovery Plug-in Hybrid (X4). V roku 2023 v Nitre vyrobili 161 200 áut. V roku 2022 156 000. Index rastu produkcie je teda 161 200/156 000 = 1,033. Tento index rastu o uvedenej variabilite druhov áut Jaguár a ich zmenách nehovorí, neinformuje.

Nie je podobný problém s indexom  S&P 500? Čitateľ iste cíti, že ak potrebujeme sledovať vývoj výroby, potrebujeme porovnať štruktúru áut  X1, X2, X3 a X4 s rovnakou štruktúrou v roku 2022, teda vektor hodnôt v roku 2023 s vektorom 2022. A to je náročnejšie. Nie je podobný problém s indexom S&P?

Nemôžu to byť iba indexy, čo hovoria o výkonnosti ekonomiky, či čo hovoria o ekonomickej pozícii a dôležitosti ekonomiky ako celku.  Aby som čitateľa jasnejšie uviedol do jadra dnešnej úvahy a poukázal na zásadný význam fyzických ekonomických ukazovateľov pre riadenie a fungovanie ekonomiky, nemôžem neuviesť citát:

 

Škandál s ropou! Američané zařídili v Kyjevě blokádu ropy od Lukoilu pro maďarský MOL v odvetě za návštěvu Viktora Orbána v Moskvě! Podle našeho zdroje za blokádou stojí i “přímluva” někoho z Evropské rady z Bruselu! Útok proti maďarskému MOLu zasáhne i Slovensko, protože Slovnaft přijde o 40% ropy! Tak tohle má Slovensko za to, že posílá Ukrajině elektřinu a zbrojovky dokonce i zbraně! Povel přišel od amerického ministerstva zahraničí již koncem minulého měsíce, tedy ještě před návštěvou Viktora Orbána v Moskvě, přičemž Ukrajina podle našeho zdroje krok následně konzultovala v tajném režimu s vysoko postaveným členem Evropské rady, které předsedá Charles Michel.“

 

Teda o vážnosti ekonomického problému informujú fakty vo fyzických jednotkách (40 percent ropy). Ak sa vrátim späť k automobilke a chcem hovoriť o ekonomickom vývoji v Nitre, či celom okrese, musím mať k dispozíciu usporiadanú množinu ekonomických ukazovateľov. Ekonomický rozvoj okresu Nitra môžeme opísať množinou štatistických znakov – počet domov, počet činžových domov, počet km ciest, počet km železničných dráh, počet áut, počet obyvateľov, atď., teda  X1, X2, X3 …..,  až Xn.  Čím viac informácií (ukazovateľov) máme. tým obsažnejšia je informácia o okrese. Ale ten rast znakov zároveň znamená, sťažuje  určenie stupňa ekonomického rozvoja okresu, čo je prvoradý cieľ analýzy ekonomiky okresu (regionálnej jednotky).

V tlači bežne čítame stupeň teroristickej hrozby kvôli nárastu extrémnych ideológií. Ani v ekonómii nestačí hovoriť iba o raste HDP, preferovanom pojme a miere EÚ, ale práve o stupni ekonomického rozvoja. Analýza sa komplikuje aj tým, že variabilita znakov je iste rozdielna. Ale medzi tými skúmanými znakmi sú aj stochastické vzťahy, väzby, čo má za následok aj vznik duplicít informácií. Ale tie znaky nemajú ani rovnaký ekonomický význam (významnejšia je SPU Nitra ako veľkosť bytu primátora) a teda asi má význam poradie dôležitosti znakov. Niektoré znaky môžu byť v percentách, iné v absolútnych hodnotách, časť sú uvedené ako indexy atď., a tak nie je možné určiť jedno nevedecké syntetické  číslo, ktoré by absolútne  vyjadrilo stupeň ekonomického rozvoja okresu Nitra. Už iba výstavba továrne Jaguár v Nitre významne zasiahla do ekonomickej pozície okresu Nitra v porovnaní so susednými okresmi. Tie vplyvy ekonomická veda dokáže vyčísliť, vedecky stanoviť  známou diskriminačnou náročnou metódou I-vzdialenosť a vyjadruje ju 3 fázami (možno nebudú sukcesívne).

 

Vedecká metóda diskriminačnej analýzy I-vzdialenosť odvodila tri stupne zväčšenia dôsledkov zmeny (rastu) hodnoty znakov. V prvej fáze  v dôsledku vynaloženej investície získame bezprostredný vplyv zväčšenia investícií na hodnotu ukazovateľov okresu, čo zmeria I-vzdialenosť. To je však iba prvostupňové zväčšenie. V druhej fáze sa prejavia faktory, ktoré nazýva veda internými faktormi okresu. Totiž, pretože medzi jednotlivými znakmi sú stochastické vzťahy, čo bude znamenať, že zväčšenie hodnoty jedného znaku vyvolá zväčšenie hodnoty aj iných znakov. Zato vzniknú dva druhy zväčšenia. Prvý pod bezprostredným vplyvom vloženej investície a druhý pod vplyvom  zväčšenia hodnoty  ostatných znakov, od ktorých ten znak stochasticky závisí. Celkové zväčšenie I-vzdialenosti, ktoré vzniká v druhej fáze sa nazýva druhostupňové zväčšenie. V tretej fáze sa prejavia externé faktory.

Je samozrejmé, že v dôsledku stupňa ekonomického rozvoja okresu Nitra bude mať za následok a zväčšenie stupňa ekonomického rozvoja susedných okresov, čo bude mať dôsledok aj na okres Nitra. Preto sa povedľa prvých dvoch druhov zväčšení v tretej fáze prejaví aj tretí druh zväčšenia každého znaku. Celkové zväčšenie I-vzdialensoti , miery, ktoré sa  prejaví v tretej fáze sa volá treťostupňové zväčšenie. Takto dôkladný rozklad dôsledkov nemôže poskytnúť žiaden index. Avšak z hľadiska ekonomickej analýzy vývoja ekonomiky akejkoľvek regionálnej jednotky to má zásadný význam, už vieme, čo máme robiť, na ktoré ukazovatele a ako vplývať.

 

Súčasní analytici nám ponúkli takúto analýzu:

 

Automobilky po celom svete sú pod tlakom. Plány na elektrifikáciu vozidiel sa ukázali ako nerealistické. Výrazne k tomu prispelo aj aktuálne ekonomické spomalenie v Európe a Číne. Napriek rastúcim akciovým indexom sú ceny akcií automobilového sektora tento rok v mínuse. Napríklad akcie Volkswagenu strácajú 12 percent, Stellantisu 28 percent a americkej Tesly 11 percent. Keď sa firmy ocitnú v problémoch s nedostatočnou ziskovosťou, sú donútené znižovať náklady, aby si udržali ziskové marže. Týka sa to aj všetkých automobiliek, vrátane Volkswagenu. Najväčší nemecký výrobca vozidiel vo štvrtok oznámil, že ide zahájiť „výrazné znižovanie nákladov“. Dôvodom sú „príliš nízke marže“. Prevádzkové marže kľúčových značiek VW klesli pod päť percent, čo je nezlučiteľné s cieľmi firmy. Zámerom automobilky je znížiť náklady v Európe o 10 percent. V niektorých fabrikách sa úspory priblížili už k štvrtine, no stačiť to nebude“.

 

Čosi indikuje, ale ozaj nevieme to podstatné a to o rozvoji ekonomík, ba ani kde sú lokované automobilky nevieme nič.

 

 

Záver

Nemôžem nezopakovať: Výsledky veľkých technologických firiem sú mimoriadne dôležité pre celý akciový trh, pretože majú vplyv na hodnotu populárneho indexu S&P 500, do ktorého mnohí malí investori vkladajú úspory. Index v posledných mesiacoch dosahoval svoje historické maximá, ku ktorým ho hnali najmä očakávania investorov od umelej inteligencie, ktorí z nej už chcú vidieť prvé zisky.

Ani Mark Zuckerberg a ani W. Buffet,  prezývaný Veštec z Omahy alebo Zázrak z Omahy je americký miliardár, investor, nehovoria o investíciách znamenajúcich ekonomický rozvoj krajiny. Oboch zaujíma zisk a nie to, čo povedal Prof. K. Engliš: ekonómie je veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života.

 

Iste viacero čitateľov dokáže pochopiť a teda aj použiť vzorec, vztah  I-vzdialenosti:

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 5/8/2024

 

 

3 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

19 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Michal Dieneš
Michal Dieneš
14. augusta 2024 9:59

Milý Jarko, vážený pán profesor,
rečnícka otázka: aký zmysel má akciový trh, teda čo maskuje a komu slúži? Kolektívny Západ (mne sa viac pozdáva pojem Kolektívny Prepad) postavený na dolárovom pilieriku, je u konca; ekonomicky, morálne a duchovne vôbec. Koncentrovane a názorne to ukázali aj OH v Paríži. Útok na všeľudské hodnoty! Veta, ktorú cituješ od svojho kolegu, pána prof. Engliša hovorí zrozumiteľne o tom, ako sú od seba vzdialené ich a naše svety. Zmyslom nášho bytia nie je produkovať zisk, a to za každú cenu. Ak by tak bolo, tak Stvoriteľ by to určite dal do svojich 10 prikázaní. Zločinecký a darebácky režim, aký generuje Kolektívny Prepad, je najväčšou hrozbou nie len zmysluplného ekonomického rozvoja, ale aj našej ľudskej každodennosti.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
11. augusta 2024 20:52

Vážený pán profesor,

téma ako obyčajne zaujímavá a aktuálna. Kladieme si otázku dokedy bude
americká ekonomika pôsobiť celosvetove na spoločnosť. Index S&P 500 je
považovaný ako primárne merítko vývoja americkej ekonomiky, trhovej
nálady a  sily americkej ekonomiky.Pokiaľ je vývoj priaznivý
povzbudzuje mnohých investorov, investovať . Index dosahuje priemerný
ročný výnos takmer 14 %. Jedným z najpopulárnejších investorov, ktorí
zbohatli na indexe S&P 500, je Warren Buffet, Zatiaľ sa ukazuje, že
americká ekonomika priamo ovplyvňuje a rozhoduje o svetovom vývoji
spoločnosti a predovšetkým o ziskoch investorov a v žiadnom prípade
nejde rozvoj národných ekonomík a spoločnosti.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
10. augusta 2024 0:14

Musím sa pousmiať nad „znaleckými“ komentármi o investoroch v citovaných denníkoch. Mimoriadne pikantné je, že sa to týka práve technologických gigantov AI. Pretože dnes už najväčšie objemy nákupov a predajov na burzách robí softvér riadený AI, nie nejakí investiční znalci. Zaujímavé je aj to, že suma trhových cien všetkých akcií na burzách niekoľkonásobne prevyšuje sumu nominálnych hodnôt vydaných akcií…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
10. augusta 2024 9:39
Odpovedať  Jaroslav Husár

Presne súhlasím, pán profesor. Tie akciové indexy sú ako červené súkno na odvedenie pozornosti od podstatných vecí.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
9. augusta 2024 19:34

Vážený pán Profesor,
nemôžem iné len s Vami do bodky súhlasiť. Áno, svet dospel do štádia, keď nie potreby ľudí /národov/ určujú trendy vývoja. Vedci, múdri ľudia sú odstavení od rozhodovacieho procesu. O všetkom rozhoduje niekoľko sto, možno niekoľko tisíc tvorov /ubermenschov/ bez svedomia, bez „ľudskosti“, ktorí sa iba podobajú na ľudí. Zdevastovali ba celkom popreli morálny étos človeka ako nepotrebný fetiš, a ako zbytočnú prekážku tiež zlikvidovali /niekde/ a likvidujú /napr. u nás/ vzdelanosť, a chcú zlikvidovať národy a rasy. Neskoro sme si uvedomili o čo sa hrá, /nielen my/ preto boj, ktorý musí ľudstvo /všetky slobodymilovné národy/ podstúpiť, aby sa zachránili pred zánikom, bude veľmi ťažký, dlhý a komplikovaný.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
10. augusta 2024 10:21
Odpovedať  Jaroslav Husár

Opäť bezvýhradný súhlas. Doplním iba, že indoktrinácia hlúposťou, či ohlupovaním ľudstva sa začala už Rousseaom a Voltairom /ideál slobody bez zdôraznenia zodpovednosti/. U nás nabrala kozmickú rýchlosť v čase štrngania kľúčmi a následnou „pozlátkou plných obchodov“. Ak bývalý režim ohlupoval národ a trestal, „havlizmus“ ľudí ohlupoval ešte intenzívnejšie a kriminalitu povýšil na piedestal úspechu /“neznám špinavý peníze“/.

Ivan
Ivan
9. augusta 2024 16:28

Ďakujem Vám pán profesor za Vašu veľmi reálnu úvahu. Je to veľmi reálna ale zároveň aj veľmi smutná úvaha. Dovolím si Vás citovať – Oboch zaujíma zisk a nie to, čo povedal Prof. K. Engliš: ekonómie je veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života. Kam tento svete speje ? Žiadne ľudské hodnoty, žijeme už dlhšiu dobu v čisto materiálnom svete – jediná novodobá hodnota – peniaze a zisk. Nič iné neplatí a to je choré.

Marta Slezáková
Marta Slezáková
9. augusta 2024 12:54

Z tohto mne – osobe „neekonomickej“ – vyplýva, že ekonomika rastie živelne hnaná dopredu chamtivosťou investorov kvôli zisku. To je strašné! Dávno je známe že nadobudnutý zisk musí byť okamžite investovaný lebo ak nie – kolesá ekonomiky s prestanú krútiť a celé to krachne… A Veda Ekonómia to len zaznamenáva, škatuľkuje, zobrazuje exaktnými číslami – a snehová guľa sa stále viac nabaľuje a nabaľuje a kotúľa stále rýchlejšie – kam? .

Peter Zajac-Vanka
Člen
9. augusta 2024 12:50

Pán profesor, Vaše úvahy sú prínosom. Ale sú to len Vaše úvahy. Viete, uviesť v jednom texte zmienku o akciových trhoch (masívne investovanie do akcií), index S+P, Talebovu čiernu labuť (rozumiem, že ste chceli charakterizovať pád hodnôt kryptomien či akcií UI) a vzorec i-vzdialenosti tj.rovnomerného plánovitého investovania v národnohospodárskom komplexe krajiny, to chce veľmi zasväteného čitateľa.
Už ani ja neviem, či na to mám to pochopiť.
Ale píšte, dobre sa to číta.

Peter Zajac-Vanka
Člen
11. augusta 2024 14:45
Odpovedať  Jaroslav Husár

Ďakujem, pán profesor. Viete, patrím do generácie absolventov VŠE Bratislava, v ktorej sme sa k finančnému trhu dostávali prakticky až v praxi zahraničného obchodu: potrebovali sme si naplánovať, aká bude parita Kčs a USD, či DEM v čase, keď budeme exportovať, alebo ak pri rokovaní o cenách bolo nutné sa oprieť o záznamy burzy či rozhodujúcich trhov pre zdôvodnenie ceny napr.za kilogram kurčaťa-brojlera pre zákazníka z NSR alebo Švajčiarska.
Ale najväčšími expertami na finančné trhy boli veksláci: Raz nám vtrhol do kancelárie na Jašíkovej vekslák a dožadoval sa prístupu na Rotterdamskú burzu, lebo pani mala guldeny a on sa bál, že nakúpi hlúpo…a to potom boli tí naši ministri financií po roku 1990…ha ha ha.

Peter Zajac-Vanka
Člen
15. augusta 2024 14:14
Odpovedať  Jaroslav Husár

Určite áno, pán profesor! O hospodárske a sociálne vyrovnávanie v rámci národného hospodárstva sa usiloval socialistický ekonomický systém a bude sa o to usilovať i štát v ekonomickej demokracii.
Ale TOTO neočakávajte v kapitalizme!