Európe sa nedarí

Štandard uverejnil titul Von der Leyenová chce do obrany EÚ naliať 800 miliárd. Členské štáty sú však už teraz po krk v dlhu.

 

A v texte píše:

„Predsedníčka Európskej komisie predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, ktorý podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili. Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty.“

 

Aby hodnotu 800 mld. čitateľ hlbšie vnímal, poviem, že je to hodnota, ktorá je viac ako šesťkrát väčšia ako HDP SR! EÚ si v minulosti asi neuvedomovala požiadavky vojny. Európa zažila viacero vojen.

 

Pre nás bola významná bitka pri Moháči v roku 1526, kde boli porazené uhorské vojská a zahynul kráľ. Krajina sa rozdrobila. V Kráľovskom Uhorsku vládnu Habsburgovci z Viedne. Zvyšok Uhorska bol podrobený Turkom. Naše územie pustošili neustále boje proti nim, ale aj občianske vojny, protihabsburgské povstania, občianske spory a mor.

 

Aj tu treba hľadať vážne poučenie pre dnešnú dobu, čo asi nedocenila EÚ?

 

V tejto spojitosti si dovolím pripomenúť nášho velikána Mateja Bela. Narodil sa v Očovej v roku 1684 teda rok po tom, čo pri Viedni poráža habsburská ríša s poľským kráľom Turkov a Uhorsko je od nich oslobodené. Bol poslom lepšej Európy. M. Bel zostavil rozsiahlu encyklopédiu vo viacerých zväzkoch. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI v roku 1753 pod názvom Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku.

Jeho Notície vyvolali veľký ohlas, priam uznanie s úctou od Paríža, po Petrohrad. Karol IV zomiera a kráľovná Mária Terézia má veľké problémy s prázdnou štátnou pokladnicou, slabou armádou a nepriateľsky naladenými silnými susedmi. M. Bel ako jej pravá ruka nestráca optimizmus. Ako vážený člen chýrnych učených európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade, či Londýne si želal, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska, či Francúzska.

Svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu.

 

Podľahneme skepse, neviere v samých seba a beznádeji, ako to naznačuje nadpis úvahy a či sa nezľakneme a pozdvihneme Európu ako Bel, závisí od vodcov.

 

Situáciu vidím aj z toho aspektu, že Denník N nedávno uverejnil nadpis Pokus o záchranu európskeho priemyslu.

Citát:

„Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili.
Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá. Viaceré členské štáty majú však už teraz dlhové problémy. Významní európski hráči ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko majú dlh vyšší než 100 percent HDP, pričom kľúčová hranica stanovená v Maastrichte je na úrovni 60 percent.
Vysoká zadĺženosť by pritom nebola až takým problémom, ak by sa nezvyšovala. Viaceré krajiny však majú problém dodržať rozpočtové pravidlo, ktoré hovorí, že ročný schodok verejných financií by nemal prekročiť tri percentá.“

 

Pretože je vojna na Ukrajine, na čo zareagovala predsedníčka EK, musím, či nemôžem nespomenúť otca ekonómie Keynesa, ktorý bol zásadnou osobnosťou aj v Trianone aj v Bretton Woods. Po príchode Keynesa do Trianonu zistil, že eminentní negociátori Ll. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli ozaj ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve. Už na  jeseň 1919 napísal vlastne obžalobu riešenia vo Versailles a to v diele Ekonomické dôsledky mieru (Economic Consequences of the Peace). Zdôvodnil v nej, že Nemecko nebude schopné ani len čiastočne splatiť výšku, ktorú navrhli negociátori.

Vlastné Keynesove výpočty činili iba ¼ sumy, ktorú ako reparácie navrhli tvorcovia Versaillskej zmluvy, ktorú malo Nemecko zaplatiť.

Jeho návrh bol prijatý.

 

Riešil aj druhú svetovú vojnu. Už v roku 1939 Keynes publikoval hlavné ekonomické myšlienky, ktoré ukázali na dôsledky nasadenia britských zdrojov a tiež na formovanie britských verejných financií počas 6 rokov druhej svetovej vojny a ich dôsledky na ekonomiku a to v diele Ako zaplatiť za vojnu ( How to Pay for the War). Bolo to zásadné dielo, aké dnes chýba. V ňom trval na tom, že „more lucidity is our first need“ (väčšia prehľadnosť je našou prvou potrebou).

 

Principiálnou bariérou pre prehľadnosť financií, vojenských výdavkov bolo zlyhanie, teda neuvedomenie si, že všetky aspekty ekonomického problému financovania vojny sú vzájomne prepojené. Dobre vieme, že zdroje ekonomiky v čase vojny sú zásadné.

Aj zdroje aj výdavky majú alternatívne použitie, vojenské, nevojenské.

Keynes píše:

„Vojnová ekonomika sa nedá separovať od civilnej ekonomiky, ale je centrálny rozdiel medzi mierom a vojnou. V čase mieru, keď pracovná sila sa rozrastala, nový pracovníci použili ich dodatočný príjem na nákup tých tovarov a služieb, ktoré oni pomohli vyrobiť. Naopak, v čase vojny každé zväčšenie celkového outputu primerane išlo na vojnovú podporu, ktorá spotrebovala absolútne všetko.“

 

Armáda potrebuje aj odev aj topánky. Žiaci Keynesa, ktorí pracovali na ministerstve financií, presvedčili vedenie, že je potrebné zriadiť, teda už v roku 1940, ekonomickú sekciu pri úrade vlády pre potreby zlepšenia štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, obaja keynesiánci, boli za túto prácu zodpovední a už začiatkom roku 1941 bol pripravený rozpočet vlády v duchu ich myšlienok.

Ba aj sám Keynes sa stal zamestnancom úradu vlády. Churchill, predseda vlády počas druhej svetovej vojny, si vybral J. M. Keynesa ako poradcu.

A v diele Vek Keynesa na s. 125 sa píše:

„Ako je povedané skôr v tejto eseji, Keynes sa špeciálne zaujímal o to, aby sa ekonomická teória aplikovala na praktické problémy vlády.“

 

Nemôžem nespomenúť, že Keynes v svojom diele Všeobecná teória (1935) píše, že hodnotová forma , ktorej podobou je peňažná forma je veľmi jednoduchá a bezobsažná. Práve preto aj vzhľadom na začlenenie vojnových výdavkov do HDP definuje HDP týmto vzťahom (vzorcom) HDP

 

(Y) = C + I + G + (X – M)

ba aj ich funkčné vzťahy napríklad

C = a + bY

 

funkcia hovorí ako boli uspokojení ľudia ale aj dôležité podiely C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y. Iba ich komparáciou za krajiny, či rôzne obdobia vieme vedecky posúdiť ich zmysel.

Práve v spojitosti s výdavkami na vojenské účely hovorí, že je nutné hlbšie vidieť do HDP, teda detailizuje zložky HDP, čiže

 

HDP = (C0 + C1 + C2) + (I0  + I1 + I2) + ( G0 + G2) + (X – M)

 

kde C0 sú výdavky na dlhodobé tovary, C1 sú výdavky na krátkodobé tovary a C2 sú výdavky obyvateľstva na služby. G0 sú výdavky na zbrojenie a G1 sú výdavky vlády ostatné.

  • Prečo EU predpisuje iba to, že G0 má byť 5 percent HDP?
  • Ba odkiaľ prišla na sumu 800 mld. eur.
  • Prečo nepredpisujú aké má byť C1, či C2?

 

Keynes a jeho vplyv na riešenie problémov prvej a druhej svetovej vojnu bol ozaj priam ohromujúci, rešpektovaní vodcami a politikmi.

Podrobne ukázal, že aj vojenské aj civilné výdavky tvoria celok a musíme ich riešiť a to vedecky.

 

 

Záver

Moja úvaha Európe sa nedarí načrtla vážne problémy dnešnej Európy. Máme ekonóma, ktorý vyčísli vojnové reparácie spojené s vojnou na Ukrajine? Bude mať odvahu zoškrtať na ¼ ich vyčíslenie, ktoré pripravia dnešní negociátori?

Dovolím si upozorniť na diela, ktoré v EÚ zostali nepovšimnuté, hoc sú mimoriadne naliehavé.

Trojica ekonómov Maasaker, Corsi a Herman napísali dielo Addressing Europe’s Multiple Crises: An agenda for economic transformation, solidarity and democracy – EuroMemorandum 2016.

Práve preto, že Keynes ukázal ako je potrebná teória nemôžem nespomenúť vysokoteoretickú úvahu J. Viehoffa Normative dimensions of the European Crisis.

 

Prečo sa teda Európe nedarí?

Lebo nerešpektuje poznatky ani praxe ani teórie.

 

Prof. J. Husár
Bratislava 9/3/2025

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

21 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Marta Slezáková
Marta Slezáková
10. marca 2025 14:08

Uršula zachraňuje svoju kolóniu!!! Starej starej otrokárskej rodine je úplne jedno za akú cenu – tu nejde o ekonomiku ale o udržanie pozícií bývalých koloniálnych veľmocí aspoň v Európe keď v Amerike Trump zakladá novú miliardársku šľachtu! Marta Slezáková

Dušan
Dušan
10. marca 2025 13:43

Pán profesor, príspevok je veľmi zaujímavý a dáva možnosť vidieť súvislosti. Tých 800 miliárd je vlastne „samoderžavie“ ktoré uplatňuje pani Leyenová. Kde vôbec prišla na to číslo. Kto jej dal na to mandát? Tá situácia z pohľadu geopolitického je totálne dezinterpretovaná. Len z porovnania počtov obyvateľstva v RF a EU je jasné, že počet obyvateľov RF nestačí na okupáciu Európy. Tak pokiaľ by nešlo o atómovú vojnu tak konfrontácia je nereálna a RF určite nechce vymazať život na Zemi. Aj konflikt je vedený tak, aby sa čo najviac nedotýkal civilného obyvateľstva. To, čo sa odohrávalo počas II. svetovej vojny KOBERCOVÝMI NÁLETMI to bol iný prístup. Ale to by bolo veľa na diskusiu, ale v súčasnosti sa „o pravde nediskutuje“.
Vďaka za Vaše príspevky.
Dušan

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
10. marca 2025 13:33

Vážený pán Profesor,

  1. Som presvedčený, že zbrojenie vo svete 21.storočia treba odmietnuť, nie hľadať „optimálnu /či únosnú/ výšku nákladov“, či dokonca usilovať sa „výpočtami“ ich vedecký zdôvodniť. Inak ľudstvo skončí a na Zemi sa objaví život až kedysi v „nekonečne“.
  2. Keynes nevyrátal skutočné škody I. sv. vojny, ktoré spáchalo Nemecko. On chcel svojimi výpočtami zdôvodniť reálnu výšku reparácií ktoré bude Nemecko schopné splácať. /to je tá 1/4/. Pretože chcel aby Nemecko mohlo po vojne prosperovať v mierovej Európe a necítiť sa „zahnané do kúta“, z ktorého by malo iba jedinú cestu na slobodu – opäť vojnu.

3. Pretože ho vládcovia neposlúchli, o cca 20 r. skutočne vyvolalo 2.sv. vojnu. Dnes je však situácia iná. Rusi od Európy reparácie nežiadajú a Európa chce zbrojením svoje „neproduktívne výdavky“ len ďalej idiotsky /teda úplne zbytočne / zvyšovať. Na tomto harakiri sa nesmieme žiadnym spôsobom podieľať! Ani planými úvahami.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
10. marca 2025 10:37

Vážený pán profesor,
Boj s klimatickou zmenou nezvládame a vízia EÚ Green Deal, si dáva za cieľ tieto dopady aj za cenu straty konkurencieschopnosti EÚ eliminovať.  Prírodné katastrofy aj v minulosti spôsobili obrovské materiálne škody aj ľudské obete. Do histórie sa zapísal výbuch indonézskej sopky Krakatoa v roku 1883. Sila erupcie dosiahla hodnotu 6 podľa indexu sopečnej výbušnosti, čo zodpovedá sile 200 megaton TNT, teda 13 000-krát viac než bola sila atómovej bomby v Hirošime. Globálne prúdenie vzdušných más spôsobilo rozptýlenie jemného vulkanického materiálu v stratosfére, zníženie slnečného žiarenia a priemernej teploty vzduchu na Zemi o 1,2 °C (tzv. sopečná zima). Teploty sa vrátili do normálneho stavu až v roku 1888, po piatych rokoch.
Technický pokrok sa nezastavil a od použitia atómovej bomby na Hirošimu svet pokročil Príklad uvádzam preto, aby sme si uvedomili, čo nás môže čakať v prípade tretej svetovej vojny ak sa použijú napr. také bomby ako je Cár bomba,ktorú sovieti otestovali 30. októbra 1961 bol najväčším testom jadrovej bomby v histórii. Výbuch mal silu asi 50 až 60 miliónov ton TNT. Pri takej sile by aj ľudia vzdialení 60 kilometrov od výbuchu mali ťažké popáleniny. A to mala mať pôvodne Cár bomba až dvojnásobne väčšiu silu. Avšak jadroví fyzici od toho upustili , že výbuch by mohol poškodiť zemskú kôru. Cár bomba vážila bezmála 25 ton, bola dlhá 8 metrov a v priemere mala 2 metre. Jadrový hríb dosiahol výšku až 64 kilometrov.
V dobe keď aj najvyspelejšie štáty sa topia v dlhu Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila plán “ na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a zvýšenie vojenských kapacít aj na poskytnutie okamžitej pomoci napadnutej Ukrajine. Komisia EÚ nezabúda a rozhodla sa podporiť aj sektor tzv. čistých emisných technológií, na ktoré  chce komisia alokovať v krátkom horizonte viac ako 100 miliárd eur. Dohoda zahŕňa opatrenia na podporu inovácii, investície do zelených technológií a vytváranie pracovných miest v tzv. udržateľnom priemysle
Zostáva otázkou do akej miery to EÚ myslí Green Deal vážne.

Peter Kasalovsky Dr
Peter Kasalovsky Dr
10. marca 2025 8:47

Milý pán prof. Husár, posielam takto reakciu na Vašu úvahu. Je to niekoľko myšlienok z pripravovaného úvodného slova na 299. podujatie 31- a polročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor, ktoré odznie aj s podnetmi na radikálne zmierňovanie medzinárodného napätia 27. marca 2025 v Bratislava. Želajúc si návrat lepších čias dr. Peter Kasalovský
 
„… Iba dve osobnosti pápež František a prezident USA D. Trump vo svojich prejavoch a vo svojej činnosti silne vnímajú, že súčasné vojny majú ľudské obete. Takých ľudí ako sme my, ktorí mali svoj život, svoje sny, svoje aktivity, svoje rodiny a mali právo na život v mieri. Státisíce životov bolo zmarených v tejto dekáde našej civilizácie, ale ani v jednom prípade ich lídri nevyvinuli taký diplomatický tlak, aby nedošlo k vojnovým konfliktom. Dospeli sme do čias, že navrch má akože „zabezpečovanie mieru vojenskou silou“, inak povedané, zbrojením za také finančné zdroje, ktoré by stačili na vyriešenie sociálnej a hospodárskej nedôstojnosti nielen na európskom a možno aj na africkom kontinente. Že by zbrojenie bolo „motorom ekonomiky“?, aj tak by sme mohli položiť otázku, ale, pokiaľ nám slúži mozog, tak odpoveď by bola jednoznačná. Treba vnímať, že v roku minulom išlo na zbrojenie rekordných 7,44 bilióna USD … A napokon, nie je v silách diplomacie dospieť k mierovej koeexistencii štátov ako takých a s vytvorením novej bezpečnosti vo svete ? Akoby nebol pred polstoročím Záverečný akt KEBSu, ktorý je v platnosti, ale nerešpektovaný svetovými lídrami a tými lídrami, ktorí chcú zbrojiť a zbrojiť, a mier chcú zabezpečovať „odstrašujúcou silou“. Dnes mier vyzbrojený UI viac rozumu do hláv politikov neprinesie. Skôr opak je pravdou…“

Ivan
Ivan
10. marca 2025 8:29

Vážený pán profesor ! Veľmi dobrá úvaha. V podstate súhlasím s názormi každého jedného účastníka príspevkov. Čo sa týka akejkoľvek vojny – je to dielom človeka, politika a jeho teda politických rozhodnutí. A človek sa historicky poučiť nevie a nechce. V tomto období o výdavkoch v rámci EÚ rozhodujú poslanci Európskeho parlamentu – aké majú vedomosti, odbornosť, skúsenosti ? Oni vôbec nerozmýšľajú ekonomicky – sú to len a vždy aj boli politické rozhodnutia. Ktorí z nich to vie odkomunikovať po ekonomickej stránke vo svojom vystúpení v Európskom parlamente aby oslovil a presvedčil svojich kolegov – Europoslancov – zástupcov ľudí ?

Andrej Sablič
Andrej Sablič
10. marca 2025 7:51

Vážený pán Profesor!
Ľudia by mali proti vojne bojovať a nie ako ju „vedecký“ podporovať. Nuž a príčinou vojen je práve ta nešťastná makroekonómia a jej boh, nenažraný Zisk, ktorú aj týmto článkom propagujete!
Opriem sa o Vaše slova z diskusie: „Vážený pán inžinier, áno, svet nie je nafukovacia Anča.“ Ak svet nie je nafukovací, potom nielen, že Zisk nemôže rásť do nekonečná, ale nemôže ani vzniknúť bez toho, aby nespôsobil stratu!!!
Prečítajte si: https://blog.hlavnespravy.sk/36570/spravodlivost-a-mier-ludstvu-neprinesie-robotnicka-trieda-ale-ludia-ktori-dokazu-ocenit-ekonomicku-realitu-s-presnostou-na-jeden-cent/
Ak aj naďalej budete propagovať verejne makroekonómiu, stanete sa jej morálnym spolupáchateľom, pri jej zločinoch proti ľudskosti.

Andrej
Andrej
10. marca 2025 14:54
Odpovedať  Jaoslav Husár

Všimol, všimol pán Profesor,
a preto sa Vám venujem s plnou zodpovednosťou. Toto nie je spor iba nás dvoch, toto je historický spor medzi makro a mikro ekonómiou. Je načase, aby to nebol spor iba nás dvoch, ale po celej línii dotyku, bránou podnikovej sféry počnúc.
Apropo, viete mi vysvetliť prečo sme v socializme dopočítavali zisk k úplným vlastným nákladom podľa fantázie ceno-tvorcov? Inými slovami, prečo sme falšovali reálny obraz ekonomickej reality?

Marián Moravčík
Marián Moravčík
9. marca 2025 21:28

Výborné odkazy na históriu Uhorska, na Bela aj Keynesa.
V tých 800 miliardách nového dlhu vidím nielen finančný problém. Údajne sa majú minúť na obranu, ale čo to vecne znamená? Peniaze samy osebe neprodukujú nič. Kde sa zoberú zdroje (ľudské a materiálne) na produkciu tých zbraní? Ktoré odvetvia postihne odliv zdrojov? A ako sa nahradí ich reprodukcia? Zbrane nič neprodukujú, je to ako doslova vyhodiť peniaze do vzduchu…
A ako posledná pripomienka, ale najvážnejšia: Ako vážne mysleli tú svoju zelenú agendu, otepľovanie Zeme a klimatickú krízu, keď prakticky všetky peniaze z týchto 800 miliárd to celé len zhoršujú?!

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
9. marca 2025 21:11

Aj Prof. Husárom popisovaná snaha militarizáciou ekonomiky nahradiť chýbajúci dopyt je potvrdením všeobecnej platnosti Marxovho Kapitálu. Veľmi pekne tento mechanizmus popisuje J. London v románe Železná päta… Pokiaľ sa na trh dostávajú tovary a služby v hodnote prevyšujúcej vyplatené mzdy (dnes vrátane verejných dávok a verejnej spotreby) nemôže trh dosiahnuť potrebnú rovnováhu! Kolonializmus, imperializmus, obchodné vojny to sú historické pokusy riešiť prebytok produkcie riešiť vývozom. Svet nie je nafukovacia Anča! Keď nebolo kam vyvážať, snažili sa predávať na dlh, s tým, že zadlžili populáciu aj štáty nielen na jednu generáciu… Pokusy s derivátmi, a snaha, aby za hypotéky rodičov „ručili“ aj deti posúva súčasný systém za hranice reálnej ekonomiky. Máme nefunkčného molocha, ktorý požiera vlastné deti!
Militarizácia je vyhlásením „prosperitu kapitalizmu udržíme“ aj keby to neprežil žiaden konzument. Produkcia bez spotreby sa zastaví (najprv sa natlačia peniaze, potom sa predajú „budúce“ výnosy a nakoniec vyrobíme „bomby“, ktoré odpálime).
Zem nie je dosť veľká na trvalo udržateľný kapitalizmus!

Peter Zajac-Vanka
Člen
9. marca 2025 20:46

Klobúk dolu! pán profesor. Tak toto by malo byť preložené do všetkých rokovacích jazykov EÚ a predložené každému europoslancovi. Zaujali okrem výpočtov (tradične) aj varovné porovnania s vojnou a rozpadom a dôsledkami vpádu Osmanov v 1526, keď nasledovalo rozdrobenie mocnárstva a storočie poroby, nepokojov, bojov o moc.
Myslím si, že s EuroÚniou to pôjde rýchlejšie. Ako sa prisudzuje výrok R.Ficovi, že NATO sa môže rozpadnúť do týždňa…a 27 členských štátov sa sype už len pri rozhovoroch o vojenských výdavkoch…
A tých 800 miliárd eur? Ušikino obľúbené číslo…spomeňte si, že už pri Pláne obnovy a odolnosti nás Eurokomisia všetkých 27 štátov zaviazala podpísať dlh vo výške 800 miliárd eur ako spoločná dlžoba EÚ. Má vôbec komisia EÚ inštitucionálne právo vytvárať spoločný dlh? Anemyslí si Ušika, že nejaký diletant ekonóm „preklopí“ ten dlh v investíciu do vojny?