Štandard uverejnil titul Von der Leyenová chce do obrany EÚ naliať 800 miliárd. Členské štáty sú však už teraz po krk v dlhu.
A v texte píše:
„Predsedníčka Európskej komisie predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, ktorý podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili. Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty.“
Aby hodnotu 800 mld. čitateľ hlbšie vnímal, poviem, že je to hodnota, ktorá je viac ako šesťkrát väčšia ako HDP SR! EÚ si v minulosti asi neuvedomovala požiadavky vojny. Európa zažila viacero vojen.
Pre nás bola významná bitka pri Moháči v roku 1526, kde boli porazené uhorské vojská a zahynul kráľ. Krajina sa rozdrobila. V Kráľovskom Uhorsku vládnu Habsburgovci z Viedne. Zvyšok Uhorska bol podrobený Turkom. Naše územie pustošili neustále boje proti nim, ale aj občianske vojny, protihabsburgské povstania, občianske spory a mor.
Aj tu treba hľadať vážne poučenie pre dnešnú dobu, čo asi nedocenila EÚ?
V tejto spojitosti si dovolím pripomenúť nášho velikána Mateja Bela. Narodil sa v Očovej v roku 1684 teda rok po tom, čo pri Viedni poráža habsburská ríša s poľským kráľom Turkov a Uhorsko je od nich oslobodené. Bol poslom lepšej Európy. M. Bel zostavil rozsiahlu encyklopédiu vo viacerých zväzkoch. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI v roku 1753 pod názvom Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku.
Jeho Notície vyvolali veľký ohlas, priam uznanie s úctou od Paríža, po Petrohrad. Karol IV zomiera a kráľovná Mária Terézia má veľké problémy s prázdnou štátnou pokladnicou, slabou armádou a nepriateľsky naladenými silnými susedmi. M. Bel ako jej pravá ruka nestráca optimizmus. Ako vážený člen chýrnych učených európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade, či Londýne si želal, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska, či Francúzska.
Svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu.
Podľahneme skepse, neviere v samých seba a beznádeji, ako to naznačuje nadpis úvahy a či sa nezľakneme a pozdvihneme Európu ako Bel, závisí od vodcov.
Situáciu vidím aj z toho aspektu, že Denník N nedávno uverejnil nadpis Pokus o záchranu európskeho priemyslu.
Citát:
„Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili.
Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá. Viaceré členské štáty majú však už teraz dlhové problémy. Významní európski hráči ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko majú dlh vyšší než 100 percent HDP, pričom kľúčová hranica stanovená v Maastrichte je na úrovni 60 percent.
Vysoká zadĺženosť by pritom nebola až takým problémom, ak by sa nezvyšovala. Viaceré krajiny však majú problém dodržať rozpočtové pravidlo, ktoré hovorí, že ročný schodok verejných financií by nemal prekročiť tri percentá.“
Pretože je vojna na Ukrajine, na čo zareagovala predsedníčka EK, musím, či nemôžem nespomenúť otca ekonómie Keynesa, ktorý bol zásadnou osobnosťou aj v Trianone aj v Bretton Woods. Po príchode Keynesa do Trianonu zistil, že eminentní negociátori Ll. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli ozaj ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve. Už na jeseň 1919 napísal vlastne obžalobu riešenia vo Versailles a to v diele Ekonomické dôsledky mieru (Economic Consequences of the Peace). Zdôvodnil v nej, že Nemecko nebude schopné ani len čiastočne splatiť výšku, ktorú navrhli negociátori.
Vlastné Keynesove výpočty činili iba ¼ sumy, ktorú ako reparácie navrhli tvorcovia Versaillskej zmluvy, ktorú malo Nemecko zaplatiť.
Jeho návrh bol prijatý.
Riešil aj druhú svetovú vojnu. Už v roku 1939 Keynes publikoval hlavné ekonomické myšlienky, ktoré ukázali na dôsledky nasadenia britských zdrojov a tiež na formovanie britských verejných financií počas 6 rokov druhej svetovej vojny a ich dôsledky na ekonomiku a to v diele Ako zaplatiť za vojnu ( How to Pay for the War). Bolo to zásadné dielo, aké dnes chýba. V ňom trval na tom, že „more lucidity is our first need“ (väčšia prehľadnosť je našou prvou potrebou).
Principiálnou bariérou pre prehľadnosť financií, vojenských výdavkov bolo zlyhanie, teda neuvedomenie si, že všetky aspekty ekonomického problému financovania vojny sú vzájomne prepojené. Dobre vieme, že zdroje ekonomiky v čase vojny sú zásadné.
Aj zdroje aj výdavky majú alternatívne použitie, vojenské, nevojenské.
Keynes píše:
„Vojnová ekonomika sa nedá separovať od civilnej ekonomiky, ale je centrálny rozdiel medzi mierom a vojnou. V čase mieru, keď pracovná sila sa rozrastala, nový pracovníci použili ich dodatočný príjem na nákup tých tovarov a služieb, ktoré oni pomohli vyrobiť. Naopak, v čase vojny každé zväčšenie celkového outputu primerane išlo na vojnovú podporu, ktorá spotrebovala absolútne všetko.“
Armáda potrebuje aj odev aj topánky. Žiaci Keynesa, ktorí pracovali na ministerstve financií, presvedčili vedenie, že je potrebné zriadiť, teda už v roku 1940, ekonomickú sekciu pri úrade vlády pre potreby zlepšenia štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, obaja keynesiánci, boli za túto prácu zodpovední a už začiatkom roku 1941 bol pripravený rozpočet vlády v duchu ich myšlienok.
Ba aj sám Keynes sa stal zamestnancom úradu vlády. Churchill, predseda vlády počas druhej svetovej vojny, si vybral J. M. Keynesa ako poradcu.
A v diele Vek Keynesa na s. 125 sa píše:
„Ako je povedané skôr v tejto eseji, Keynes sa špeciálne zaujímal o to, aby sa ekonomická teória aplikovala na praktické problémy vlády.“
Nemôžem nespomenúť, že Keynes v svojom diele Všeobecná teória (1935) píše, že hodnotová forma , ktorej podobou je peňažná forma je veľmi jednoduchá a bezobsažná. Práve preto aj vzhľadom na začlenenie vojnových výdavkov do HDP definuje HDP týmto vzťahom (vzorcom) HDP
(Y) = C + I + G + (X – M)
ba aj ich funkčné vzťahy napríklad
C = a + bY
funkcia hovorí ako boli uspokojení ľudia ale aj dôležité podiely C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y. Iba ich komparáciou za krajiny, či rôzne obdobia vieme vedecky posúdiť ich zmysel.
Práve v spojitosti s výdavkami na vojenské účely hovorí, že je nutné hlbšie vidieť do HDP, teda detailizuje zložky HDP, čiže
HDP = (C0 + C1 + C2) + (I0 + I1 + I2) + ( G0 + G2) + (X – M)
kde C0 sú výdavky na dlhodobé tovary, C1 sú výdavky na krátkodobé tovary a C2 sú výdavky obyvateľstva na služby. G0 sú výdavky na zbrojenie a G1 sú výdavky vlády ostatné.
- Prečo EU predpisuje iba to, že G0 má byť 5 percent HDP?
- Ba odkiaľ prišla na sumu 800 mld. eur.
- Prečo nepredpisujú aké má byť C1, či C2?
Keynes a jeho vplyv na riešenie problémov prvej a druhej svetovej vojnu bol ozaj priam ohromujúci, rešpektovaní vodcami a politikmi.
Podrobne ukázal, že aj vojenské aj civilné výdavky tvoria celok a musíme ich riešiť a to vedecky.
Záver
Moja úvaha Európe sa nedarí načrtla vážne problémy dnešnej Európy. Máme ekonóma, ktorý vyčísli vojnové reparácie spojené s vojnou na Ukrajine? Bude mať odvahu zoškrtať na ¼ ich vyčíslenie, ktoré pripravia dnešní negociátori?
Dovolím si upozorniť na diela, ktoré v EÚ zostali nepovšimnuté, hoc sú mimoriadne naliehavé.
Trojica ekonómov Maasaker, Corsi a Herman napísali dielo Addressing Europe’s Multiple Crises: An agenda for economic transformation, solidarity and democracy – EuroMemorandum 2016.
Práve preto, že Keynes ukázal ako je potrebná teória nemôžem nespomenúť vysokoteoretickú úvahu J. Viehoffa Normative dimensions of the European Crisis.
Prečo sa teda Európe nedarí?
Lebo nerešpektuje poznatky ani praxe ani teórie.
Prof. J. Husár
Bratislava 9/3/2025
Uršula zachraňuje svoju kolóniu!!! Starej starej otrokárskej rodine je úplne jedno za akú cenu – tu nejde o ekonomiku ale o udržanie pozícií bývalých koloniálnych veľmocí aspoň v Európe keď v Amerike Trump zakladá novú miliardársku šľachtu! Marta Slezáková
Milá pani Slezáková,
problémom kolonizácie som sa zaoberal aj v knihe:
9.1 Je v Európe novodobá kolonizácia?
Čo je kolónia? Kto kolonizoval? Bola pôda prvkom kolonizácie? Čo je koloniálny systém? Iba pár otázok a aj čitateľ cíti náročnosť problému. Na všetky už odpovedal K. Marx. Hlavnými kolonizátormi boli Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Francúzsko a Anglicko. Marx píše: „Dejiny holandského koloniálneho šafárenia odhaľujú neprekonateľný obraz zrady, úplatkov, zákerných vrážd a podlosti (s. 793)“. To čo sa udialo po roku 1989 v SR vnucuje komparáciu s históriou. Vedecká definícia hovorí, že kolonializmus predstavuje rozširovanie zvrchovanosti určitého národa na teritórium a ľud mimo vlastných hraníc za účelom zlepšenia potenciálu vlastnej ekonomiky prostredníctvom využívania domorodých prírodných zdrojov, pracovnej sily a miestneho trhu. Za hlavné moderné koloniálne veľmoci sa aj dnes pokladajú (pozri napr. internet): Veľká Británia ( do roku 1997 bol jeho kolóniou Hongkong), Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Dánsko a Švédsko. Kolonializmus ako systém nadvlády a kontroly nemal len ekonomickú dimenziu, ale nemenej významné boli jeho politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Aktíva známej britskej Východoindickej spoločnosti sa stali tak obrovské, že sa britská vláda rozhodla do nej vstúpiť. India slúžila ako hlavná základňa pre expanziu britského impéria v Ázii a zostala najdôležitejšou kolóniou impéria až do nezávislosti. V roku 1876 sa kráľovná Viktória stala cisárovnou Indie. Z malej obchodnej základne sa India stala klenotom britskej koruny. Keynes už v roku 1913 publikoval dielo Indian Currency and Finance. Dôkladne rozobral ekonomické problémy Východoindickej spoločnosti a biedu Indov.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, príspevok je veľmi zaujímavý a dáva možnosť vidieť súvislosti. Tých 800 miliárd je vlastne „samoderžavie“ ktoré uplatňuje pani Leyenová. Kde vôbec prišla na to číslo. Kto jej dal na to mandát? Tá situácia z pohľadu geopolitického je totálne dezinterpretovaná. Len z porovnania počtov obyvateľstva v RF a EU je jasné, že počet obyvateľov RF nestačí na okupáciu Európy. Tak pokiaľ by nešlo o atómovú vojnu tak konfrontácia je nereálna a RF určite nechce vymazať život na Zemi. Aj konflikt je vedený tak, aby sa čo najviac nedotýkal civilného obyvateľstva. To, čo sa odohrávalo počas II. svetovej vojny KOBERCOVÝMI NÁLETMI to bol iný prístup. Ale to by bolo veľa na diskusiu, ale v súčasnosti sa „o pravde nediskutuje“.
Vďaka za Vaše príspevky.
Dušan
Pán profesor,
ako som vyššie napísal: Ba aj sám Keynes sa stal zamestnancom úradu vlády. Churchill, predseda vlády počas druhej svetovej vojny, si vybral J. M. Keynesa ako poradcu. Čo vieme o poradcoch U. von Leyenovej. Iste ona nezistila čiastku 800 milárd. Na konci úvahe, v závere som uviedol dve diela, ktoré by si únia mala osvojiť. Totiž ja som bol dlhé roky členom EuroMemo a tak mnohé materiály mám a presne aj to EuroMemorandum 2016, ktoré autor dôkladne vysvetľuje.
Pán profesor, aj Vy aj ja sme zažili druhú svetovú vojnu a tak plastickejšie vnímame strach a biedu, ktorá je na Ukrajine. Nemôžem nesúhlasiť, že RF nechce vymazať život na Zemi. Moja úvaha Európe sa nedarí načrtla vážne problémy dnešnej Európy. Práve potrebujeme, aby prišlo slovo ekonómov a povedali ta a takto.
Iste to nebude zbrojenie, ktoré by zmenilo štruktúru ekonomiky EÚ a zabezpečilo jej blahobyt. Na čo máme toľko poslancov v europarlamente a také náklady s tým spojené?
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
3. Pretože ho vládcovia neposlúchli, o cca 20 r. skutočne vyvolalo 2.sv. vojnu. Dnes je však situácia iná. Rusi od Európy reparácie nežiadajú a Európa chce zbrojením svoje „neproduktívne výdavky“ len ďalej idiotsky /teda úplne zbytočne / zvyšovať. Na tomto harakiri sa nesmieme žiadnym spôsobom podieľať! Ani planými úvahami.
Pán inžinier,
za moje poznatky ďakujem tomu, že som prednášal som na univerzite v Coventry v Anglicku. Bol som tam dvakrát. Tam som sa dozvedel, aký veľkým podielom sa Keynes zaslúžil o riešenie ekonomických problémov aj po prvej aj po druhej svetovej vojne. Píše o tom R. Lekacchmen v diele The Age of Keynes. Už nadpis je impozantný. A také je aj jeho dielo. V nej píše o tom ako sa Keynes rozhodol riešiť kontroverzie. Píše „The controversies were to span economic theory, economic policy and the politics of England and other countries“. Kontroverziou bolo preklenúť ekonomickú teóriu, ekonomickú politiku a politiku Anglicka a ostatných krajín. Bol na konferencii vo Versailles. Keynes napísal o nej dielo Economic Consequences of the Peace. Nemecko nebolo schopné zaplatiť vojenské kompenzácie. Keynes navrhol, že Belgicko dostane 750 miliónov dolárov, Francúzsko 4 bilióny USD, 2,85 bilióna dostane V. Británia atď. Jeho návrh bol menší ako ¼ čo navrhli tvorcovia Versailleskej zmluvy. Nevídaný úspech. Zvíťazilo slovo vedca. Ekonomickú situáciu riešil aj po druhej svetovej vojne v Bretton- Woods. Tam vznikla Svetová Banka aj Medzinárodný monetárny fond. Videl ich veľké slabosti a navrhol International Clearing Union. Definoval jej 6 hlavných úloh. USA si však presadili svoj návrh. Mohol by som spomenúť aj jeho ostré listy, hlavne W. Churchillovi, hoc bol jeho poradcom. Ale verím, že už to, že som tu v úvahe to spomenul, je dôležitým faktom. Čitateľ viac nájde v diele R. Lekachmana. On mu vzdal veľký hold. A bol to práve Keynes, ktorý upozornil aj na dilemu vojenských a civilných výdavkov, čo spoločnosť stráca. Iste si toUkrajine po vojne uvedomí. Stratí veľa.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Boj s klimatickou zmenou nezvládame a vízia EÚ Green Deal, si dáva za cieľ tieto dopady aj za cenu straty konkurencieschopnosti EÚ eliminovať. Prírodné katastrofy aj v minulosti spôsobili obrovské materiálne škody aj ľudské obete. Do histórie sa zapísal výbuch indonézskej sopky Krakatoa v roku 1883. Sila erupcie dosiahla hodnotu 6 podľa indexu sopečnej výbušnosti, čo zodpovedá sile 200 megaton TNT, teda 13 000-krát viac než bola sila atómovej bomby v Hirošime. Globálne prúdenie vzdušných más spôsobilo rozptýlenie jemného vulkanického materiálu v stratosfére, zníženie slnečného žiarenia a priemernej teploty vzduchu na Zemi o 1,2 °C (tzv. sopečná zima). Teploty sa vrátili do normálneho stavu až v roku 1888, po piatych rokoch.
Technický pokrok sa nezastavil a od použitia atómovej bomby na Hirošimu svet pokročil Príklad uvádzam preto, aby sme si uvedomili, čo nás môže čakať v prípade tretej svetovej vojny ak sa použijú napr. také bomby ako je Cár bomba,ktorú sovieti otestovali 30. októbra 1961 bol najväčším testom jadrovej bomby v histórii. Výbuch mal silu asi 50 až 60 miliónov ton TNT. Pri takej sile by aj ľudia vzdialení 60 kilometrov od výbuchu mali ťažké popáleniny. A to mala mať pôvodne Cár bomba až dvojnásobne väčšiu silu. Avšak jadroví fyzici od toho upustili , že výbuch by mohol poškodiť zemskú kôru. Cár bomba vážila bezmála 25 ton, bola dlhá 8 metrov a v priemere mala 2 metre. Jadrový hríb dosiahol výšku až 64 kilometrov.
V dobe keď aj najvyspelejšie štáty sa topia v dlhu Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila plán “ na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a zvýšenie vojenských kapacít aj na poskytnutie okamžitej pomoci napadnutej Ukrajine. Komisia EÚ nezabúda a rozhodla sa podporiť aj sektor tzv. čistých emisných technológií, na ktoré chce komisia alokovať v krátkom horizonte viac ako 100 miliárd eur. Dohoda zahŕňa opatrenia na podporu inovácii, investície do zelených technológií a vytváranie pracovných miest v tzv. udržateľnom priemysle
Zostáva otázkou do akej miery to EÚ myslí Green Deal vážne.
Pán inžinier, Tónko,
skonštatoval i hrozné fakty. Ľudstvo by si to malo uvedomiť. Dobre, že si to uviedol. Ale Keynes má aj úvahu War and the Financial System. To nás dnes netrápi? Také dielo ekonómovia v europarlamente nenapíšu, pretože sa hádajú a skáču si do reči ako to bolo po zvolení vlády p. Fica. Ba Keynes hovorí aj o war and poverty program. Priam principiálne veci, ktoré iste budú predovšetkým trápiť Ukrajinu. Tak ako Keynes povedal, že principiálnou bariérou pre prehľadnosť financií, vojenských výdavkov bolo zlyhanie, teda neuvedomenie si, že všetky aspekty ekonomického problému financovania vojny sú vzájomne prepojené. Dobre vieme, že zdroje ekonomiky v čase vojny sú zásadné. Aj zdroje aj výdavky majú alternatívne použitie, vojenské, nevojenské. Armáda potrebuje aj odev aj topánky. Žiaci Keynesa, ktorí pracovali na ministerstve financií, presvedčili vedenie, že je potrebné zriadiť, teda už v roku 1940, ekonomickú sekciu pri úrade vlády pre potreby zlepšenia štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, obaja keynesiánci, boli za túto prácu zodpovední a už začiatkom roku 1941 bol pripravený rozpočet vlády v duchu ich myšlienok. Stone je otcom britského systému národných účtov. A musím spomenúť, že EHK v Ženeve pracovala na projekte komparácie krajín regiónu EHK a to na báze I/O tabuliek V.V. Leontieva (bol som členom), ktoré hlboko študuje vzájomné závislosti odvetvi, teda aj vzťah zbrojného priemysle a odvetvia textilného či obuvníckeho a krajiny konštruovali aj jeho model, aby vedecky riadili. Vedecky riadiť má predovšekým EÚ ak sa chce dožiť lepších čias.
Ďakujem
jaro
Milý pán prof. Husár, posielam takto reakciu na Vašu úvahu. Je to niekoľko myšlienok z pripravovaného úvodného slova na 299. podujatie 31- a polročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor, ktoré odznie aj s podnetmi na radikálne zmierňovanie medzinárodného napätia 27. marca 2025 v Bratislava. Želajúc si návrat lepších čias dr. Peter Kasalovský
„… Iba dve osobnosti pápež František a prezident USA D. Trump vo svojich prejavoch a vo svojej činnosti silne vnímajú, že súčasné vojny majú ľudské obete. Takých ľudí ako sme my, ktorí mali svoj život, svoje sny, svoje aktivity, svoje rodiny a mali právo na život v mieri. Státisíce životov bolo zmarených v tejto dekáde našej civilizácie, ale ani v jednom prípade ich lídri nevyvinuli taký diplomatický tlak, aby nedošlo k vojnovým konfliktom. Dospeli sme do čias, že navrch má akože „zabezpečovanie mieru vojenskou silou“, inak povedané, zbrojením za také finančné zdroje, ktoré by stačili na vyriešenie sociálnej a hospodárskej nedôstojnosti nielen na európskom a možno aj na africkom kontinente. Že by zbrojenie bolo „motorom ekonomiky“?, aj tak by sme mohli položiť otázku, ale, pokiaľ nám slúži mozog, tak odpoveď by bola jednoznačná. Treba vnímať, že v roku minulom išlo na zbrojenie rekordných 7,44 bilióna USD … A napokon, nie je v silách diplomacie dospieť k mierovej koeexistencii štátov ako takých a s vytvorením novej bezpečnosti vo svete ? Akoby nebol pred polstoročím Záverečný akt KEBSu, ktorý je v platnosti, ale nerešpektovaný svetovými lídrami a tými lídrami, ktorí chcú zbrojiť a zbrojiť, a mier chcú zabezpečovať „odstrašujúcou silou“. Dnes mier vyzbrojený UI viac rozumu do hláv politikov neprinesie. Skôr opak je pravdou…“
Pán doktor,
nemôžem nesúhlasiť. Ba musím zopakovať slová Keynesa: „Vojnová ekonomika sa nedá separovať od civilnej ekonomiky, ale je centrálny rozdiel medzi mierom a vojnou. V čase mieru, keď pracovná sila sa rozrastala, nový pracovníci použili ich dodatočný príjem na nákup tých tovarov a služieb, ktoré oni pomohli vyrobiť. Naopak, v čase vojny každé zväčšenie celkového outputu primerane išlo na vojnovú podporu, ktorá spotrebovala absolútne všetko.“ To si dnes uvedomujú? Keynes vo svojich dielach používa pojem war finance. A to, že Von der Leyenová chce do obrany EÚ naliať 800 miliárd (naliať – hrozný pojem) to nie sú war finance? Keynes má aj úvahu War and the Financial System. To nás dnes netrápi? Také dielo ekonómovia v europarlamente nenapíšu, pretože sa hádajú a skáču si do reči ako to bolo po zvolení vlády p. Fica. Ba Keynes hovorí aj o war and poverty program. Priam principiálne veci, ktoré iste budú predovšetkým trápiť Ukrajinu.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor ! Veľmi dobrá úvaha. V podstate súhlasím s názormi každého jedného účastníka príspevkov. Čo sa týka akejkoľvek vojny – je to dielom človeka, politika a jeho teda politických rozhodnutí. A človek sa historicky poučiť nevie a nechce. V tomto období o výdavkoch v rámci EÚ rozhodujú poslanci Európskeho parlamentu – aké majú vedomosti, odbornosť, skúsenosti ? Oni vôbec nerozmýšľajú ekonomicky – sú to len a vždy aj boli politické rozhodnutia. Ktorí z nich to vie odkomunikovať po ekonomickej stránke vo svojom vystúpení v Európskom parlamente aby oslovil a presvedčil svojich kolegov – Europoslancov – zástupcov ľudí ?
Pán inžinier,
ozaj ste doplnili moju úvahu. Nepoznám ekonóma v parlamente EÚ, a tým menej našich ekonómov, ktorí sú europoslanci, aby napísali také dielo, ktoré zásadne ovplyvnilo tvorbu hospodárskej politiky. Totiž J. M. Keynes ešte v rokoch 1943/4 sa zasadzoval v Bretton Wood za vznik zúčtovacej únie. Bol však akceptovaný americký návrh Vznikol inferiórny, ako hovoril Keynes, Medzinárodný monetárny fond ba vznikla aj Svetová banka. Ukrajina po končení vojny iste bude mať problémy so svojou menou. Keynes navrhol International Clearing Union a určil aj jej 6 úloh. Američania si však presadili svoje. Kto dnes v parlamente EÚ uvažuje o zúčtovacích problémoch nového usporiadania finančných transakcií novej Európy, ba sveta. Týka sa to aj dolára.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor!
Ľudia by mali proti vojne bojovať a nie ako ju „vedecký“ podporovať. Nuž a príčinou vojen je práve ta nešťastná makroekonómia a jej boh, nenažraný Zisk, ktorú aj týmto článkom propagujete!
Opriem sa o Vaše slova z diskusie: „Vážený pán inžinier, áno, svet nie je nafukovacia Anča.“ Ak svet nie je nafukovací, potom nielen, že Zisk nemôže rásť do nekonečná, ale nemôže ani vzniknúť bez toho, aby nespôsobil stratu!!!
Prečítajte si: https://blog.hlavnespravy.sk/36570/spravodlivost-a-mier-ludstvu-neprinesie-robotnicka-trieda-ale-ludia-ktori-dokazu-ocenit-ekonomicku-realitu-s-presnostou-na-jeden-cent/
Ak aj naďalej budete propagovať verejne makroekonómiu, stanete sa jej morálnym spolupáchateľom, pri jej zločinoch proti ľudskosti.
Pán Sablič,
ja som aj jej tvorcom, ak ste si nevšimli.
jhusár
Všimol, všimol pán Profesor,
a preto sa Vám venujem s plnou zodpovednosťou. Toto nie je spor iba nás dvoch, toto je historický spor medzi makro a mikro ekonómiou. Je načase, aby to nebol spor iba nás dvoch, ale po celej línii dotyku, bránou podnikovej sféry počnúc.
Apropo, viete mi vysvetliť prečo sme v socializme dopočítavali zisk k úplným vlastným nákladom podľa fantázie ceno-tvorcov? Inými slovami, prečo sme falšovali reálny obraz ekonomickej reality?
Výborné odkazy na históriu Uhorska, na Bela aj Keynesa.
V tých 800 miliardách nového dlhu vidím nielen finančný problém. Údajne sa majú minúť na obranu, ale čo to vecne znamená? Peniaze samy osebe neprodukujú nič. Kde sa zoberú zdroje (ľudské a materiálne) na produkciu tých zbraní? Ktoré odvetvia postihne odliv zdrojov? A ako sa nahradí ich reprodukcia? Zbrane nič neprodukujú, je to ako doslova vyhodiť peniaze do vzduchu…
A ako posledná pripomienka, ale najvážnejšia: Ako vážne mysleli tú svoju zelenú agendu, otepľovanie Zeme a klimatickú krízu, keď prakticky všetky peniaze z týchto 800 miliárd to celé len zhoršujú?!
Vážený pán doktor,
dnes si neceníme veľké dielo niekoho, aj takého ako urobil M. Bel a jeho jedinečná encyklopédia , ktoá v Európe v tom čase nemala páru. Totiž on na nej nepracoval sám. . Dal dohromady tím vzdelancov z Celého Uhorska. Kráľovský inžinier a geometer Samuel Mikovíny prispel medirytinami, ilustráciami miest a mapami jednotlivých stolíc. Lekár Já Adam Rayman z Prešova, prvý slovenský imunológ a meteorológ, dodáva údaje o svojich pozorovaniach, podobne lekár Otto Karol Moler z Banskej Bystrice, spišský mtematik Pavel Kray, Juraj Bohuš z Kežmarku, tatranský prírodovedec a jaskyniar Juraj Buchholz atď. Toto si vodcovia strán opozície necenia, lebo dielo ktoré zanechávajú nezmenilo svet ako turbína A. Stodolu. Nevedia si predstaviť, čo to znamená tráviť noci pri stole a riešiť problém, ba prosiť Boha, aby to už konečne vyšlo. Zato prezentujú svoje výkriky v europarlamente, či v NR SR. Nevedia argumentovať čo znamená Slovensko.
Ďakujem
jhusár
Aj Prof. Husárom popisovaná snaha militarizáciou ekonomiky nahradiť chýbajúci dopyt je potvrdením všeobecnej platnosti Marxovho Kapitálu. Veľmi pekne tento mechanizmus popisuje J. London v románe Železná päta… Pokiaľ sa na trh dostávajú tovary a služby v hodnote prevyšujúcej vyplatené mzdy (dnes vrátane verejných dávok a verejnej spotreby) nemôže trh dosiahnuť potrebnú rovnováhu! Kolonializmus, imperializmus, obchodné vojny to sú historické pokusy riešiť prebytok produkcie riešiť vývozom. Svet nie je nafukovacia Anča! Keď nebolo kam vyvážať, snažili sa predávať na dlh, s tým, že zadlžili populáciu aj štáty nielen na jednu generáciu… Pokusy s derivátmi, a snaha, aby za hypotéky rodičov „ručili“ aj deti posúva súčasný systém za hranice reálnej ekonomiky. Máme nefunkčného molocha, ktorý požiera vlastné deti!
Militarizácia je vyhlásením „prosperitu kapitalizmu udržíme“ aj keby to neprežil žiaden konzument. Produkcia bez spotreby sa zastaví (najprv sa natlačia peniaze, potom sa predajú „budúce“ výnosy a nakoniec vyrobíme „bomby“, ktoré odpálime).
Zem nie je dosť veľká na trvalo udržateľný kapitalizmus!
Vážený pán inžinier, áno, svet nie je nafukvacia Anča. Európa za posledných 40 rokov, teda ekonómovia, vodcovia a politici si neuvedomujú, nemajú poznatok, že v ekonomike platí rovnica rovnováhy: (úspory – investície) + / príjmy vlády – výdaje vlády) = (export – import). Je dobre ak má hodnoty 5 – 3 = 2, ale je zle ak má hodnoty – 3 -1 = – 4. A to je asi to, čo ste vyjadrili vetou Militarizácia je vyhlásením „prosperitu kapitalizmu udržíme“ aj keby to neprežil žiaden konzument.
Ďakujem
jhusár
Klobúk dolu! pán profesor. Tak toto by malo byť preložené do všetkých rokovacích jazykov EÚ a predložené každému europoslancovi. Zaujali okrem výpočtov (tradične) aj varovné porovnania s vojnou a rozpadom a dôsledkami vpádu Osmanov v 1526, keď nasledovalo rozdrobenie mocnárstva a storočie poroby, nepokojov, bojov o moc.
Myslím si, že s EuroÚniou to pôjde rýchlejšie. Ako sa prisudzuje výrok R.Ficovi, že NATO sa môže rozpadnúť do týždňa…a 27 členských štátov sa sype už len pri rozhovoroch o vojenských výdavkoch…
A tých 800 miliárd eur? Ušikino obľúbené číslo…spomeňte si, že už pri Pláne obnovy a odolnosti nás Eurokomisia všetkých 27 štátov zaviazala podpísať dlh vo výške 800 miliárd eur ako spoločná dlžoba EÚ. Má vôbec komisia EÚ inštitucionálne právo vytvárať spoločný dlh? Anemyslí si Ušika, že nejaký diletant ekonóm „preklopí“ ten dlh v investíciu do vojny?
Peter,
veď si pozri vznik EÚ, od Spoločnosti uhlia a ocele cez ES až po EÚ. Nemali také diela ako nám zanechali slovenskí ekonómovia Pavlenda a jeho požiadavky na fungovanie ekonomiky, či ako dielo J. Sojku a jeho model optimálneho fungovania ekonomiky vznikajúcej federácie v roku 1970. Da aj Tvoje dve knihy o tom hovoria. A keď nevie kde a ako, tak sa môžeš dostať iba do pekla. Tvorcovia EÚ iste nevedeli kto je M. Bel, J. Rayman, Samuel Mikovíni, J. A. Segner, D. Štúr, Pavol Dobšinský, Vojtech Alexander, A. Stodola, J. Murgaš či D. Ilkovič, ktorý zmenili svet svojej vednej oblasti. Poviem to aj obrazne – aj v hudbe platia zákony dynamiky, intonácie, rýmu, tempa, harmónie, kompozície a ak ich skladateľ neovláda, symfónia nemôže fungovať. A tak symfónia ekonomiky EÚ nemôže fungovať. Ekonomika nemôže byť jednoodetvová. Neviem, či naša opozícia vie na nej niečo vylepšovať
Ďakujem
jaro