Dostal som mail, v ktorom autor poukazoval na problémy investičnej politiky SR. Spomenul aj problémy programu InvestEU. V Prahe sa konala medzinárodná konferencia „Globální výzvy současnosti: vzdělávání, věda, průmysl“, která se konala 6. prosince 2024 v sídle Mezinárodního centra vědeckých a technických informací (ICSTI). Účastníkom boli napr. Finančná univerzita v Moskve, či Rusko-talianska medzinárodná univerzita (RIM University). Slovenské ekonomické fakulty neboli, hoc to bolo významné podujatie. Dnes stojíme pred globálnymi výzvami ako to zaznelo na konferencii v Prahe. Making Europe responsive to the challenges of the future je nadpis v odbornom časopise Academia.
O programe InvestEU som si pozrel informácie na internete. Ozaj musím z neho uviesť dlhší citát, aby splnil svoj účel:
„Europarlament odobril program InvestEU, zmobilizuje investície do 400 mld. eur. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili nový program InvestEU, ktorý má za cieľ zmobilizovať verejné a súkromné investície a zjednodušiť prístup k ich financovaniu. Za predbežnú dohodu vyjednávačov EP a Rady EÚ (členské krajiny) o pravidlách fungovania nového investičného programu zahlasovalo 496 poslancov, 57 bolo proti a 144 sa zdržalo hlasovania.
Program InvestEU by mal pomocou záruky v objeme 26 miliárd eur (v bežných cenách) vyčlenenej v rozpočte EÚ zmobilizovať až 400 miliárd eur. Táto suma by mala byť v období 2021 – 2027 preinvestovaná v celej Európskej únii. Nový program je súčasťou balíka obnovy EÚ po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur. Jeho cieľom je podporovať strategické, udržateľné a inovatívne investície, a pomôcť riešiť zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie či nedostatok investícií v cieľových sektoroch. Program InvestEU sa zameria na podporu strategických investícií do produkcie farmaceutických výrobkov, zdravotníckych pomôcok a potrieb, ktoré sú v období pandémie nevyhnutné, ako aj komponentov a zariadení pre informačné a komunikačné technológie v EÚ. Pomôže tiež financovať udržateľné projekty s dokázateľne pozitívnym sociálnym vplyvom a vplyvom na životné prostredie a klímu. Tieto projekty budú musieť rešpektovať zásadu ,,nespôsobenia významnej škody„, čo znamená, že nesmú mať nepriaznivý vplyv na plnenie cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti. Poslanci zabezpečili, aby InvestEU prispel k dosiahnutiu cieľa vyčleniť do roka 2027 minimálne 30 percent finančných prostriedkov EÚ na splnenie klimatických cieľov. Investície by mali smerovať aj na podporu malých a stredných podnikov, ktoré koronakríza tvrdo zasiahla a ktorým hrozí platobná neschopnosť. Záruka z rozpočtu EÚ, ktorá by mala prispieť k mobilizácii dodatočných investícií vo výške 400 miliárd eur v celej Únii, sa použije na nasledovné ciele – udržateľná infraštruktúra (okolo 38 percent), výskum, inovácie a digitalizácia (25 percent), malé a stredné podniky (26 percent), sociálne investície a zručnosti (11 percent). Európsky investičný fond (EIF), ktorý prispeje k realizácii programu InvestEU, získa navyše dodatočnú sumu vo výške 375 miliónov eur. Po Európskom parlamente musí uvedené nariadenie schváliť aj Rada EÚ. Do platnosti vstúpi dvadsať dní po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ
Počas marcového plenárneho zasadnutia poslanci Európskeho parlamentu odobril vytvorenie investičného programu InvestEU na obdobie 2021-2027. Tento program je nástupcom Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý bol zriadený v roku 2015 ako súčasť Junckervho plánu na mobilizáciu investícií z verejných aj súkromných zdrojov. Nový program InvestEU spojí finančné nástroje zamerané na podporu investícií, ktoré sú rozhodujúce pre hospodársky rast. EÚ chce stavať na doterajších investičných úspechoch. Keď bol Jean-Claude Juncker v roku 2014 zvolený za predsedu Európskej komisie, predstavil svoj investičný plán na prekonanie následkov hospodárskej a finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2008.
V rámci nového programu bude zriadená záruka EÚ vo výške približne 26,2 miliárd eur. Tá investičným partnerom umožní prevziať vyššie riziká a podporí tak projekty, ktoré by sa inak nemohli uskutočniť. Hlavným investičným partnerom bude aj naďalej Európska investičná banka. K záruke EÚ budú mať tiež priamy prístup aj národné záručné banky a medzinárodné finančné inštitúcie. Podporou projektov, ktoré prilákajú mnohých ďalších investorov, by mal program InvestEU zmobilizovať investície v celej EÚ vo výške viac ako 372 miliárd EUR. Prispeje to k oživeniu hospodárstva a plneniu dlhodobých priorít EÚ. Krajiny EÚ budú môcť alokovať zdroje pre InvestEU zo štrukturálnych fondov alebo z prostriedkov, ktoré dostávajú z fondu.“
Vôbec som to nepochopil.
Text je nedôstojný pre poslancov a pracovníkov EÚ. V materiáli som hľadal spôsoby realizácie investícií, podľa štátov, teda metódy zabezpečujúce efektívne využitie investícií podľa krajín, predvídanie ich vplyvu. Zistil som iba neurčité, neisté, nepresné, nejasné a tým pochybné všeobecné konštatovania.
Prekvapili ma vágne vyjadrenia, ktoré so v texte vyčiernil. Text hovorí o formálnom prístupe k súčasným globálnym reálnym výzvam, ktoré sú, žiaľ, nezvratná skutočnosť. V materiáli som hľadal spôsoby realizácie investícií, teda metódy, ktoré zabezpečia efektívne využitie investícií podľa krajín. Zistil som iba všeobecné konštatovania typu by mal, by mala, budú môcť teda inak by bolo, bolo by.
Čo som očakával v InvesEU si dovolím zjednoznačniť. Odvolávajúc sa na konferenciu v Prahe, dovolím si citovať Ing. L. Žáka:
„Pokud se mám přidržet tématu naší konference, kterou jsou současné globální výzvy, pak zcela jistě je klíčovou globální výzvou zabezpečit dostatek produkce pro spokojení potřeb stále rostoucího počtu obyvatel planety. Určitě vás nepřekvapí, když řeknu, že základním výzvou pro průmysl je vyrábět. Vyrábět více a vyrábět efektivněji.“
Úloha je jasná, vyrábať!
Aby si čitateľ hlbšie uvedomil všeobecnosť programu InvestEU, predovšetkým musím spomenúť významné dielo Prof. Kočtúcha. Svoje poznatky publikoval v knihe Ekonomická efektívnosť investícií, v ktorej autor ukázal, že investície sú oblasť, ktorá sa musí stať v každej v ekonomike základom hospodárskej politiky. Z analýz, ktoré sú v diele vyplynulo, že maximálna ekonomická efektívnosť investícií je syntetickým dôsledkom splnenia všetkých v diele uvedených objektívnych podmienok, ktoré ju určujú a ktoré sa odvodzujú z teoretického rozboru mnohotvárnych investičných procesov.
Odborne dôležitou a obsah určujúcou častou práce je Časť druhá a to Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií s časťami
1. Minimálny objem investičnej výstavby,
2. Maximálna hranica investičnej výstavby,
3. Formulácia podmienok pre skúmanie optimálneho objemu investícií.
Z pohľadu metodológie vedy pokladám za rozhodujúcu Časť tretiu:
Metodologické otázky výpočtu únosných investícií, ktorá sa hlbšie člení na:
1. Ceny a hodnota, zložky ceny a cenové relácie,
2. Problémy konštrukcie cien pre výpočet únosných investícií,
3. Otázky odchýlok cien od hodnoty.
V programe InvestEU som nič také nečítal.
A práve výpočet efektívnosti investícii (nie by mala, čo uvádza program) vyžaduje náročné matematické výpočty, ktoré sú v jeho knihe rozpracované.
Analogicky N. Laopodis napísal významné dielo Understanding Investments: Theories and Strategies, teda Porozumenie investíciám: teória a stratégie. Nemôžem nepovedať, že autor definoval pojem stratégie.
Stratégia, ako hovorí, totiž rieši najzávažnejšie, zásadné a rozhodujúce problémy ekonomiky, ktoré sa týkajú prosperity a fungovania ekonomiky. Strategické rozhodnutia majú konkrétny a dlhodobý charakter. Laopodis chápe investičnú stratégiu aj ako plán alokácie finančných prostriedkov do rôznych ekonomických nástrojov pre určitý investičný horizont pri daných cieľoch.
To nie je v InvestEU.
Ivanovič (môj učiteľ) išiel ešte ďalej. Jeho model s názvom Predvídanie vplyvu investícií na budúci rast ekonomickej rozvoja regionálnych jednotiek špecifikuje viacero druhov vplyvov investičnej aktivity. Práve preto nemôžem nespomenúť kapitolu 9 z knihy Ivanoviča, ktorý matematicky formuloval pojem stupeň ekonomického rozvoja pomocou I-vzdialenosti (písal som o tom v minulej úvahe), Vplyv investícií, ako hovorí, musíme rozčleniť do troch fáz, ktoré nemusia byť vždy sukcesívne.
V prvej fáze vplyvom uskutočnených investícií získame bezprostredná zväčšenie hodnôt ekonomických veličín v konkrétnej lokalite, napr. zvýšenie počtu km diaľnic, či iných ukazovateľov, ktoré nazýva prvostupňovým zväčšením.
V druhej fáze sa prejavia tie faktory, ktoré môžeme nazvať internými faktormi danej lokality (diaľnica priláka investície napr. obchodný dom a v tretej fáze sa prejavia externé faktory, teda vplyv na susediace lokality, regióny. Prvostupňové zvýšenie investícií meria rastom ukazovateľa I-vzdialenosti takto:
Odvodil vzťah aj pre druhostupňové a treťostupňové zvýšenie. Ekonomika je zložitý organizmus a tak potrebuje modelové zobrazenie ekonomických skutočností v nej.
Výsledky akejkoľvek zložitejšej činnosti sú predovšetkým závislé od toho ako sme schopní túto činnosť riadiť a organizovať.
Schopnosť riadiť znamená správne rozhodovať, jeho zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácii. Spočíva v uskutočňovaní určitých krokov, ktoré vedú k vybratiu jednej možnosti z možných riešení daného problému. Rozhodovanie má vyústiť do rozhodnutia, čo robí aj EÚ. A nakoniec nemôžem nespomenúť, že ekonometria nám poskytuje celý rad modelov optimalizácie investícií.
Naša investičná realita je smutná. Nová električková trať v Petržalke bude mať dĺžku cca 4 km. Plánované náklady na výstavbu boli pôvodne 78,5 mil. eur, pričom väčšia časť zdrojov pochádza z eurofondov. Po korekciách sa cena zvýšila na 89,5 mil. eur. Aktuálne sa už odhaduje na minimálne 99 miliónov eur. V Stupave vznikne koncová stanica. Treba však dodať, že pôjde o veľkú investíciu, ako hovorí minister J. Ráž, a dlhoročný proces, ktorý je ešte len v rovine úvah, minister Jozef Ráž avizuje veľké zmeny. Súvislá diaľnica do Košíc stále neexistuje, ale pri Bratislave vraj treba najdlhšiu „rúru“ na Slovensku. Podľa p. ministra nie je jasné ani to, koľko bude tunel Karpaty stáť. Myslí si, že zlacniť by ho mohlo napríklad zapojenie výrobcu špeciálnych raziacich strojov. Taký si bol nedávno pozrieť v Číne.
A čo naše stavebníctvo?
Záver
Verím, že z mojej úvahy vyplýva, že jednou z hlavných úloh dnes v celej EÚ je zvýšiť odôvodnenosť a opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí, menovite investičných. Z toho plynú rastúce požiadavky na ekonomickú informáciu: na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, a podrobnosť. Opodstatnenosť rozhodnutí iste závisí od toho, aké poznatky a údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tieto údaje interpretované a aká bola ich kvalita.
To všetko mi chýba v InvestEU.
Zvlášť mi chýba akceptovanie poznatkov či súboru poznatkov ekonometrie o investičnom rozhodovaní. Tie majú mimoriadny význam práve v takej oblasti ako sú investície, a to pre ich rozsah a rôznorodosť. V 20. storočí sme mali nevídaný pokrok ekonomických vied. Politici na to zabudli. Ako vlaky zmenili svet.
Čítal som nadpis Stavebníctvo sa naďalej trápi, chýbajú veľké investície. Na Slovensku ešte žijú ľudia, ktorí riadili, či stavali veľké závody ako VSŹ Košice, či ZSMK Tlmače.
Do čoho a ako budeme investovať? Ekonomika je zložitý organizmus.
Prof. J. Husár
Bratislava, 15/12/2024
Vážený pán Profesor, svoju úvahu uvádzate, že touto informáciou: „Program InvestEU by mal pomocou záruky v objeme 26 miliárd eur (v bežných cenách) vyčlenenej v rozpočte EÚ zmobilizovať až 400 miliárd eur.“ A tiež že „za tento Program zahlasovalo 496 poslancov, 57 bolo proti a 144 sa zdržalo hlasovania“. Práve toto je podľa môjho názoru ťažiskový údaj, Vašej úvahy, pretože nám jednoznačne ukazuje aká je vzdelanostná úroveň európskej populácie. My, občania EÚ sme vybrali zo svojho stredu cca 70% totálnych blbov, aby prostredníctvom EÚ presadzovali jej záujmy. Od tohto faktu sa odvíja všetko ostatné! Žiaľ, aj my Slováci sme sa v priebehu uplynulých 30 rokov vzdelanost-ne priblížili na európsku úroveň, svedčí o tom účinkovanie vyše 50% našich poslancov EP. Pokým budú za naše osudy rozhodovať hlupáci, sú všetky ďalšie fakty irelevantné.
Žiaľ, nad týmto faktom sa nik v Európe nezamýšľa a to ma doslova desí. Ale, aby som sa vrátil k meritu Vašej úvahy: Veľmi sympatické sú mi názory p. Jánošovského i p. Zajaca-Vanku.
P.S.: Navzdory tomu čo som uviedol, nestrácajme nádej. Vinšujem Vám, vážený pán Profesor i všetkým diskutujúcim požehnané Vianoce a skutočne šťastný nový rok 2025.
Pán inžinier,
Prof. Karvaš napísal dielo Základy hospodárskej vedy, I,1947, s.49. kde hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Ktorí z našich poslancov má také dielo? Iba o peniazoch hovorí na viac ako 90 stranách. A pozrite si, čo sa robí s eurom a okrem toho vznikol Bitcoin. Dobre si všimnite aj poznatky prof. Kočtúcha, prof. Ivanoviča. Jeho model s názvom Predvídanie vplyvu investícií na budúci rast ekonomickej rozvoja regionálnych jednotiek špecifikuje viacero druhov vplyvov investičnej aktivity. Na dialnici smerom na Trnavu ste videli obchodné centrum. Aj to odvodil ako teba vypočítať vplyv tejto aktivity na región.
My, teda bežní občania, vďaka plochým pohľadom často investíciu chápeme to, čo je zameranie na tvorbu majetku („zhmotnenia“ kapitálu). To je z pohľadu podnikateľa. Aj to treba plnšie chápať. Investícia je obstarávanie (alebo hlavne zmena štruktúry) majetku podnikateľa. Podnikateľ to chápe ako viazanie kapitálu (použitie kapitálu), teda premena voľného kapitálu (kapitálu v užšom zmysle, finančných zdrojov) na viazaný kapitál (majetok, aktíva). Ale veľmi často sa však investíciou myslí len obstarávanie neobežného majetku, teda dlhodobé viazanie kapitálu. Ako som napísal, máme rôzny druhy investícií – budujeme cesty, diaľnice, činžové domy, budujeme železničnú trať či sme vybudovali Čremošniansky tunel bol budovaný v rokoch 1939-1945 a ako viete je to jednokoľajný tunel ležiaci na trati Vrútky – Zvolen. Bol to najdlhší železničný tunel na Slovensku a bol najdlhším aj v Česko-Slovensku. Dĺžka tunela je 4 697,15 m. Prekonáva najvyšší bod horského sedla Malý Štúrec medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi a dnes nám robí problém pod Karpatami. Porovnajte vrchy Veľkej Fatry a Karpát. Napísal som vetu ako vlaky zmenili svet. A my sa dnes musíme obrátiť na Čínu. Prof. Kočtúch má knihu Ekonomická efektívnosť investícií a pozrite si ako rozdelil problémy investícií.Ekomika sa zahrieva, alebo, že ekonomika priláka. Prilákať sa dá decko na cukrík, ak máme nejaký zámer. Hrozné „ekonomické“ pojmy.
Teda veľmi rôznorodé a aj veľmi náročné je vyčíslenie ekonomickej efektívnosti. Ukázal som, že vedci to vyriešili. Poslanci u nás doma, či europoslanci sa iba hádajú, lebo svojou kvalifikáciou nie sú pripravení na apercepciu, teda vnímanie a osvojenie si ekonomických informácií, v ich pamäti nie sú zafixované príslušné pojmy a vzťahy medzi nimi, iba zbožňujú HDP, ale to HDP má týchto 5 veličín Y = C + I + G + (X – M) a treba poznať aký vzťah medi I (investíciami) a Y (HDP), čo Kočtúch špecifikoval. Ba model som uviedol v odpovedi prof. Húskovi. Kto ho z poslancov ovláda. Nuž a tak tápajú, nevedia vecne argumentovať.
Ďakujem
jhusár
Chápem Vaše rozhorčenie, pán profesor, lenže potom je nadpis článku nepresný: Lebo ak to znie, že „do čoho budeme investovať“, chápem tým „my, slovenská spoločnosť“…úprimne, mňa nejaké investície v EÚ už nezaujímajú, lebo to nie sú naše investície, ale investície korporátov a eurokomisií, z toho občan Slovenska má minimum, rovnako ako má iba „dávanú prácu“ z investícií cudzieho kapitálu u nás. Ani nemocnice, ani školy, ba ani cesty, sa nebudujú z cudzích investícií, iba zo štátneho rozpočtu ( možno je J.Ráž jr kúzelník a vyčaril nejaké investície na diaľnice z EU…)
Máte pravdu, nebudem miešať „hrušky s jablkami“, najmä ak sa tie úvahy dostávajú až do metafyzických výšin teórií neuplatniteľných v dnešnej politike zasahovania komisií „do všetkého“…Ak budete mať niečo konkrétneho – zobuďte ma…
Peter,
nuž ale to je v sprievodom mojom slove: poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili nový program InvestEU, ktorý má za cieľ zmobilizovať verejné a súkromné investície a zjednodušiť prístup k ich financovaniu. Text odzrkadľuje formálny prístup k súčasným globálnym reálnym a naliehavým výzvam, ktoré sú, žiaľ, nezvratná skutočnosť. Nedajú sa riešiť bez vedeckých ekonomických poznatkov, hlavne investície.
V úvahe som viackrát zopakoval a kde je rozdelenie po krajinách. A hlavne čo. Veď my sme vybudovali najdlhší Harmanecký tunel v Česko-Slovensku viac ako 4 km dlhý a nepotrebovali sme pomoc z Číny, ktorú minister zháňa. A pozri si mapu, aký je tam terén. Vybudovali sme hio za 4 roky a diaľnicu do Košíc už budujeme viac ako 30 rokov.
Ďakujem
jaro
Dobrý deň, pán profesor, nie som schopný pochváliť Vás za túto Vašu úvahu. Príčiny? Zamerali ste sa kriticky v úvahe na materiál, ktorý je zmätočný už faktami a aj textom: Ako môže skupina odborníkov v decembri 2024 hodnotiť či chváliť „program InvestEU“ s údajmi, že ide o „program 2021-2027? Tu mi niečo nesedí…
A ďalej mi nesedí, že v Prahe 6.12.2024 bola konferencia za účasti ruských inštitúcií – pozrite sa na ten rusofóbny český prístup – veď by im ani víza nedali, či – ako to bolo?
A po tretie: uvádzate že „Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili nový program InvestEU, ktorý má za cieľ zmobilizovať verejné a súkromné investície a zjednodušiť prístup k ich financovaniu.“…tak takúto správu o vyčlenení 400 miliárd EU pre InvestEU počujem 1.raz, bolo by to vo všetkých správach – nie je to niečo staršie, či AKO? Dobre píše J.Janošovský, že „…K obrovskému úveru, ktorý je v uvedený ako zdroj pre InvestEU (400 mld) a balíka 350 mld. (obnova EU po koranakríze) je potrebné pripočítať 2.018 miliard schváleného rozpočtu EÚ! „…to by sme už boli v krajine káčera Donalda, ktorý sa kúpe v peniazoch, či ako…a ak už nič iné, tak všetko toto sú úvery a EU si zarába na obrovský dlhový prúser, lebo TOTO už niekto v najbližšej dekáde nezaplatí….
Pán profesor, myslíte to dobre a na základe tej kritiky podávate správny výklad makroekonomickej osvety… ale niekde sa deje chyba…
Veľmi rád by som s Vami dal článok o tom, čo vyrábať a pre koho vyrábať, pretože i ten p.Ing. Žák ako ho citujete sa osudovo mýli: My tu u nás na Slovensku, v Čechách a na Morave máme vyrábať pre naše spoločenstvo – pretože monster – korporácie už dávno „vyrábajú pre svet“ a dobre sa pritom nabalia. My sa musíme zbaviť toho syndrómu Československa sťaby „dielne sveta“, ktoré vyrábalo pre všetkých…/ a bolo aj úspešné).
Radšej by som prijal úvahy na tému „čo potrebuje vyrábať slovenská spoločnosť a ekonomika pre seba“, lebo veď vidíte tie zakrivené pohľady ak sa mnohí vládni úradníci sociálnych demokracií i národnej strany tešia, že „mercosur je pre nás výhodná zmluva, lebo nám umožní predávať naše autá do L.Ameriky“. …a pritom, nie sú to „naše autá“, my ich „nepredávame“ a nemáme z nich ani cent do štátneho rozpočtu, ale úradníci tlieskajú ako roztlieskávačky Boston Bruins pred zápasom…
Peter,
ja som ani nevedel, že InvestEU existuje iba vďaka mailu. Dal som ho do *Googlu a ten text som skopíroval. nechcel som veriť napr. vete Program InvestEU by mal pomocou záruky v objeme 26 miliárd eur (v bežných cenách) vyčlenenej v rozpočte EÚ zmobilizovať až 400 miliárd eur. Táto suma by mala byť v období 2021 – 2027 preinvestovaná v celej Európskej únii. Nový program je súčasťou balíka obnovy EÚ po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur. Čo je to by ma, by mala: Vy s Ing. Jánošovským miešate jablká s hruškami. Totiž definícia HDP – výdavky na spotrebu (C) + výdavky na investície (I) + výdavky vlády (G) + výdavky zahraničia na náš export (X) – naše výdavky na dovoz, teda Y= C + I + G + (X – M). Ide teda o tieto investície, alebo aj z rovnice rovnováhy (S – I) + (T – G) = (X – M). V tejto rovnici je rozpočet a to (T – G) a teda to nemôžeš miešať s investíciami; to je miešanie krumplov a jabĺk. Teda v InvestEU mal riešiť prognózu na roky 2021 – 2027 ako investícií tak aj (T – G), prípadne celú rovnicu (S – I) + (T – G) = (X – M); to som robil na cvičkách s doktorandami. . Veď si pozri aj to dielo Understanding.., či dielo Prof. Kočtúcha a dielo Ivanoviča ani nehovorím. Ten ozaj matematicky oddelil tri vplyvy na rozvoj ekonomiky, na stupeň ekonomického rozvoja. To je ozaj vedecký kúsok. Konečne už rešpektujem ekonomické poznatky. Čo je HDP, NIČ. Prečo to neurobila EÚ a to po krajinách, v dnešných podmienkach rozvoja AI.
Musím zopakovať aj toto:
Verím, že z mojej úvahy vyplýva, že jednou z hlavných úloh dnes v celej EÚ je zvýšiť odôvodnenosť a opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí, menovite investičných. Z toho plynú rastúce požiadavky na ekonomickú informáciu: na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, a podrobnosť. Opodstatnenosť rozhodnutí iste závisí od toho, aké poznatky a údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tieto údaje interpretované a aká bola ich kvalita. Aké a koho poznatky využili v EÚ. Prečo ten materiál akceptovali naši europoslanci.
Dlhy EÚ sú samostatný vážny problém. Už som o tom písal v Reminiscenciách. Tam je tiež dôležitá ekonometra.
Ďakujem
jaro
Peter,
prečítaj si aj odpoveď Dušanovi.
jaro
Vážený pán profesor,
Vo Vašej publikácií „Aj ekonómia je veda“ podrobne analyzujete priestor, v ktorom je potrebné sa pohybovať pri príprave rozpočtu a tento priestor nesleduje ani naša vláda (ktorá nemôže) ani EU, ktorá nechce.
Ich mantinely vytvárajú sankcie a výmysly horúcich hláv presadzujúcich trendy, ktoré nemajú nič spoločné s ekonomikou a blahom obyvateľov. Pôjdete kúpiť do susedného mesta chlieb aj keď vám ho ponúkajú za vyššiu cenu? Prípadne si ho necháte doviesť zo vzdialenosti 15 tisíc km? Určite nie.
Vyrovnaný rozpočet? EU míňa peniaze bez rozmyslu a na veci nesúvisiace s obyvateľmi na území EU a aj na to si požičiava. Kto to splatí? Kedy? Nakoniec rozpočet „prešvihnú,“ a potom pýtajú od členských štátov navýšenie.
Ja už to prestávam sledovať. Nakoniec, možno s tým počítajú. Nič neovplyvníme, len sa stresujeme.
Príjemný Adventný čas.
Pán profesor,
Každý predseda vlády krajín EÚ, každý predseda EK a každý predseda ER a naši europoslanci musia mať v hlave tento diagram, vzťahy medi sektorom domácností, sektorom vlády, sektorom podnikov a sektorom zahraničia:
A musí vedieť definíciu HDP: Y = C + I + G + (X – M) a aj pomery C/Y, I/Y, G/Y , X/Y a M/Y. Prof. Kočtúch preto definoval minimálne investície a maximálne investície. Ak by Y = 450 jednotiek, ,investície nemôžu byť 450 jednotiek, sú tam aj ostatné zložky. Keynes definoval investičnú funkciu v tvare I = c + dY – er, teda urobil ju závislou od úrokovej miery a Y. Definoval aj marginálnu efektívnosť kapitáli. Všetko významné fakty ako uvažujeme o probléme investovania. Ba spomenutý funkcionári by mali vedieť naspamäť aj tejto model:
Y = C + I + G + (X – M)
C = a + bY
I = c + dY – er
G = const.
X = f + gY (zahr.)
M = mm x H
Jeho riešením získame všetky premenné na ľavej strane, teda aj I. To nie je ľubovôla.
Ďakujem
jhusár
Myslíte, že niekto v EÚ ako aj u nás si dá tú robotu, aby analyzoval rozpočet na základe ekonomickej teórie? Mám obavy že nikto nevezme do úvahy relevantné „čísla. Všade sa len “ hasí“ a zbiera“ rozliate mlieko“ a robí len to čo je dovolené…..
Vážený pán profesor,
ďakujem za úvahu, no zopakujem už po niekoľký krát… Môže byť odborník (aj nositeľ Nobelovej ceny) na rozhodovacom mieste akýkoľvek, a počítať pomocou vzorcov, ktoré zahŕňajú všetky premenné – ak sa nebude v prvom rade riadiť morálnymi zásadami, narobí viac škody, ako úžitku.
S úctou,
BČ.
Pán inžinier,
tak ako som napísal: Do čoho a ako budeme investovať? Ekonomika je zložitý organizmus. Teda v čele potrebuje odborníkov, odborníkov ekonómov. V europarlamente je ich málo. Otec ekonómie Ricardo priam v parlamente Anglicka z hlavy vyslovil myšlienku, ktorú odvtedy voláme Ricardov paradox. Žiaľ takých ani v našom a ani v europarlamente nemáme. Nech nás vedú, čo to vedia.
Ďakujem
jhusár
Európski „bymalovia“ (vedia len, čo …by mali…) asi neriešia problémy európskej ekonomiky, ale zadania deep state. Základným ich cieľom je (dlhodobe a systematicky organizovaná) likvidácia národných štátov a ekonomické zotročenie populácie. Predsa spracovanie akejkoľvek stratégie začína analýzou problémov! Minimálne by si to vyžadovalo (ak sa EU a EK zhodli) z Draghiho správy definovať problémy, ktoré sú strategickými cieľmi. K nim by sa dali cieliť postupy a nástroje na ich riešenie. Pán profesor správne poukazuje na ich absenciu.
K obrovskému úveru, ktorý je v uvedený ako zdroj pre InvestEU (400 mld) a balíka 350 mld. (obnova EU po koranakríze) je potrebné pripočítať 2.018 miliard schváleného rozpočtu EÚ! Na konci tohto šafárenia stratia posledné zbytky hospodárskej suverenity všetky národné štáty! „Pomoc Ukrajine“ či „Greendeal“ sú príkladom hlúpeho- neproduktívneho vynakladania zdrojov (kedysi sa hovorilo že sa „peniaze vyhadzujú von oknom“!). Bez hospodárskej suverenity nie je možná politická suverenita, a bez nej upadajú občania do otroctva…
Vážený pán inžinier,
Vy ste dali väčší záber do Vášho komentára ako som diskutoval problémy v dnešnej úvahe. s časťami Pretože nám už vytýkali, že máme prehriatu ekonomiku, potrebujem zvýrazniť, že dôležitý je minimálny objem investícií, investičnej výstavby, maximálna hranica investičnej výstavby a nakoniec formulácia podmienok pre skúmanie optimálneho objemu investícií. A to si skutočne vyžaduje matematickú formuláciu rozdelenia finančnej čiastky 400 mld. eur. To sa nedá lúsknutím prstov. Ak autori píšu o tom 400-500 stranové diela, treba sa nad tým zamyslieť a veriť tvorcom. Postavenie štátov v EÚ nie je jasné. EÚ je združenie štátov, nie štát. To by si mali uvedomiť naši poslanci. Tí a všetci v europarlamente sa skôr vybíjajú v osobných animozitách.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
prečítajte si aj odpoveď Dušanovi a Ing. Zajacovi.
jhusár
Ďakujem za výklad.
No mám radikálny pohľad na prístup EÚ (vlastne celého kapitalistického západu) k problematike „investovania“. Robia z toho neprehľadné vrece (obrazne), v ktorom sú zamiešané nielen jablká a hrušky, ale všetko ovocie, čo existuje. O investíciách v kapitalizme sa nedá povedať nič všeobecného, aby to zároveň bola pravda.
Najviac mi principiálne vadí, že podľa kapitalistickej ekonomickej teórie sa dá hovoriť len o investovaní kapitálu a že jedným z kľúčových pojmov je návratnosť. Celý ten prístup je len projekciou reality, ktorý však podáva o realite skreslený obraz.
Preto myslím, že nemá význam radiť eurobyrokratom, ako by mali efektívnejšie investovať. Sú to perly sviniam. Z princípu…
Pán doktor,
ten skreslený obraz je ozaj pojmom, ktorý s zaslúži pozornosť. Práve zato majú veľký význam a z toho plynú rastúce požiadavky na ekonomickú informáciu konkrétne doslova na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, a podrobnosť. Opodstatnenosť rozhodnutí, ako vieme predovšetkým závisí od toho, aké poznatky a údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tieto údaje interpretované a aká bola ich kvalita. Jasne o tom hovorí dielo Prof. S. Kočtúcha. V celom IvestEU som nečítal problém takto formulovaný: Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií A tie sú iste iné v Nemecku. Maďarsku, či v Čechách.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor, výborná úvaha. V prvom rade by si mali poslanci Európskeho parlamentu ako aj členovia jednotlivých komisii uvedomiť, čo spôsobili svojim rozhodnutím ohľadom Green dealu a čo toto rozhodnutie spôsobilo s ekonomikou aj hospodárstvom v rámci celej Európskej únie. Zaviedli a zavádzajú sa nezmyselné opatrenia ktoré spomaľujú rast ekonomiky, rozvoj a konkurenciu hospodárstva.
Vážený pán inžinier,
Odborne dôležitou a obsah určujúcou častou práce prof. Kočtúcha je Časť druhá a to Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií s časťami. Ale aj to, že investície sa nemajú predlžovať na viac ako 30 rokov ako naša diaľnica a pritom už nik nevie koľko finančných prostriedkov sa na ňu vynaložilo. Ba úbohé 4 km električkovej trate vyžadujú obrovské finančné prostriedky a pritom už pôvodný objem bol obrovský. A naši stavebníci nemajú čo robiť. Do čoho a ako budeme investovať? Ekonomika je zložitý organizmus.
Ďakujem
jhusár
Ekonómia by mala byť vedou a nie „guľometným hniezdom na peniaze“, ktoré výrobu zneužíva na produkciu bezprácnych ziskov a hlúpych výrobkov.
Kedy konečne „ekonómovia“ pochopia, že ekonómia nie je o výrobe, ale o „výroba&spotreba“ a bude platiť súvaha „výroba=spotreba“ s presnosťou na centy, tak ako je to v mikroekonómii?!!!
Pán Sablič,
zožeňte si cez výpožičnú službu dielo, ba v úvahe som napísal významné dielo N. Laopodis Understanding Investments: Theories and Strategies. Inak rozprávame o inom. Vôbec som nehovoril o súvahu a vzťahu výroba = spotreba. O tom si prečítajte moje knihy a dôkladne sa zoznámte s niektorým mojim ekonometrickým modelom, kde ten problém vedecky riešim, teda sústavou lineárnych rovníc, ale aj diferenciálnymi rovnicami, nie iba verbálne.
V úvahe som riešil problémy programu InvestEU. Skúste si ho na internete zohnať a skúste sa do neho zahĺbiť.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
ja nemienim kráčať vo Vašich šľapajach ani v šľapajach politických ekonómov či makroekonómov. Ja som Vaším svedomím, a to neľútostným!!! Spoločenské vedomie pod rúškom makroekonómie zahubilo v ZSSR socializmus a následne v celom socialistickom tábore. Socializmus sa tomuto vedomiu vzpieral v ZSSR v rokoch 1935-56 a v ČSSR praktický od 1945 do 1988 roku. Dokázali sme prekonať aj jeho útok v roku 1968 a vyjsť s vztýčenou hlavou, cez „Zdokonalenú sústavu plánovitého riadenia NH“. Ja som nečítal a neobdivoval Vašich protagonistov. Ja som v praxi bojoval proti hlúpym ekonomickým plánom v čele s bezprácnym ziskom a jeho nositeľmi v objemoch výroby. Presvedčil som OV-KSS, že odídem z politického prostredia do výroby a dokončím desiatky stavieb, kde roky mimo strážnikov sa nikto neukázal. Za 5 rokov som to dokázal a vyčerpaný som si vymodlikal miesto na vývoji. S novým elánom som s kolektívom pripravil novú stavebno-bytovú sústavu, ktorá nemala obdobu na Slovensku (priečne-poz-dlžný systém). A k čomu to bolo dobré? Nastala doba zodpovedajúca Vaším myšlienkam a projekty išli do koša a nová formovacia technika za 40 mil. Kčs do šrotu.
ČSSR, ktoré dokázalo v tempách rastu vo vecných ukazovateľoch držať krok so špičkou sveta, hodila za hlavu sebestačnosť vo výrobe potravín, na Slovensku výstavbu 20000 bytov ročne, rodinné a pionierske rekreácie, dotácie na rodinnú i hromadnú, komplexnú bytovú výstavbu. V roku 2010 mali padnúť posledne chatrče.
Slovensko sa vydalo napospas Vašej ideológii, a tak o sebestačnosti a nájomných bytoch iba rozprávame a rozprávame, a po uliciach sa „špacíruje“ 70 tisíc bezdomovcov. No a pritom Detroit, náš vzor, nás len čaká.
To chcete, aby som s týmito životnými skúsenosťami prestúpil na Vašu vieru? NIKDY!!!
Pán Sablič, žiaľ, nepoznáte diela slovenských ekonómov, Sojku, Ferianca (predseda SlPK), Kočtúcha či Pavlendu. Dobre si pozrite aspoň obsah aby ste zistili hĺbku riešenia problémov.
Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Obsah
Predslov
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
II. Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
III. Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
IV. Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
V. Model riadenia československého národného hospodárstva a oblasnté riadiace orgány
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
I. Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
II. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Celkové závery
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Obstarajte si ich.
jhusár
Vážený pán profesor,
Vy mi nie, že nerozumiete, ale nechcete rozumieť.
Ja som ešte v roku 2006 a odvtedy niekoľko krát rozborom preukázal, že makroekonómia je zločinecká ideológia určená na okrádanie spoločnosti jednotlivcami.
Ten Váš slávny, bezprácny zisk, nie je nič iné ako protipól straty, ktorý makroekonómia spôsobuje spoločnosti ako celku.
Spoločnosť to nevie, lebo ako celok si nevedie účtovníctvo.
Preto má Vaše okrajové témy makroekonómie nezaujímajú a verejne makroekonómiu odmietam!!!
S úctou!
Andrej Sablič