Iste viacero čitateľov vypočulo JUDr. Miroslava Kamenského v relácii pre TV OTV, ktorý upozorňuje na alarmujúci úpadok slovenského poľnohospodárstva a menovite narastajúce ohrozenie potravinovej bezpečnosti.
Kým slovenskí občania zápasia so zvyšujúcimi sa cenami potravín a stratou sebestačnosti, vrcholní predstavitelia štátu – prezident Peter Pellegrini, minister obrany Robert Kaliňak aj poslanci – sa zúčastňujú na vojenských výcvikoch Národných obranných síl.
Kamenský ostro kritizuje, že namiesto riešenia problémov obyvateľov sa politici venujú militarizácii spoločnosti.
Prečo sa zanedbáva vidiek a slovenská výroba potravín? Hrozí nám v budúcnosti závislosť od zahraničného dovozu? Kto a prečo presúva pozornosť od reálnych problémov? Všetko náročné a ťaživé problémy Slovenska.
Totiž v socializme sme mali vyspelé poľnohospodárstvo a ekonomiku. Uvediem dva fakty, ktoré to dokumentujú. Riaditeľ VÚZH, kde som pracoval, dostal list z Ministerstva poľnohospodárstva v Paríži s požiadavkou na zaslanie výskumných prác 5 výskumných pracovníkov, ktoré boli uverejnené v slovenčine v diele Vedecké práce VÚZH. Medzi nimi bola aj moja práca o optimalizácii štruktúry rastlinnej výroby a štruktúry živočíšnej výroby vo väzbe na rôzne závlahové systémy. Po výmene informácií sa Francúzi rozhodli prísť na VÚZH a to traja. Ukázal som im model, ktorý mal 500 rovníc a 550 premenných pre JRD Lehnice. Podrobne som im ho vysvetlil.
Začína rovnicami o pôde: výmera poľnohospodárskej pôdy zavlažovanej, druhá rovnica je výmera pôdy nezavlažovanej, nasleduje rovnica pre vinice zavlažované, lúky zavlažované, pasienky zavlažované, sady zavlažované, lúky a pasienky nezavlažované a nakoniec sady nezavlažované.
Nasleduje opis podmienok pestovania plodín rastlinnej výroby a chovu hospodárskych zvierat, pre ktoré boli dané podmienky spotreby druhov krmív podľa výpočtov VÚŽV. Boli sme priamo v JRD Lehnice.
Neverili, že JRD malo sálový počítač. Videli nielen polia JRD, ale aj naše poloprevádzkové pokusy, kde naši agronómovia dosahovali úrody pšenice 8/9 t.ha-1. Videli maštale. Nakoniec som im dal ukážkový model o 30 rovniciach a 35 premenných. Boli sme ho spolu vypočítať na VVS/OSN a výstup si vzali do Paríža. Avšak prišiel aj americký profesor, s ktorým sme si vymieňali spôsoby konštrukcie modelov. Na VÚZH zostal 3 mesiace, Tiež som ho zaviedol na JRD Lehnice. Keď videl tie veľké lány, povedal, nuž mali by ste každých 20 metrov vybudovať koľajnice, po ktorých by najskôr chodili pluhy, potom sejačky, potom závlahový systém a nakoniec zberač Vrátili by sa Vám aj zajace.
Keď videl, že predseda JRD si sadol za počítač a urobil zmeny v podmienkach výroby, lebo mu zmrzol jarný jačmeň, a preto potreboval vypočítať dôsledky na ekonomiku podniku, nechcel veriť.
Už nadpis môjho článku jasne dokumentuje, že sme nezanedbali na štruktúru poľnohospodárskej výroby. Naopak.
Naše JRD v závlahových podmienkach pestovali až 35 plodín a chovali 7 druhov hovädzieho dobytka a ošípané. Dnes, žiaľ, prišla do poľnohospodárstva skoro monokultúra, teda pestovanie jednej plodiny, nič vedecké. Naša uvedená polykultúra je minulosťou a poľnohospodárske podniky vedú ľudia zo zahraničia. Ba poľnohospodári štrajkujú aj v Bruseli. Práve preto som nadpis začal slovom degenerácia.
Stratila sa hrdosť na naše poľnohospodárstvo.
Bola zaistená aj zamestnanosť poľnohospodárov. Náš najväčší model mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Bol skonštruovaný pre PKZ, tri podniky – JRD Diakovce, JRD Tešedíkovo a JRD Žiharec a to pre dva časové horizonty.
Druhým rovnako vážnym problémom je štruktúra ekonomiky SR. Iste si čitateľ pamätá že EÚ prišla s tézou, že hlavný problém Slovenska je jeho zaostávanie v rámci krajín EÚ, a teda jeho nutné riešenie.
Pozrime si aká bola realita, ktorú som ozaj dobre poznal vďaka vederckej metóde riadenia ekonomiky a jej pánovania pomocou leontievovského modelu.
Nové podmienky dnešnej ekonomickej situácie SR by sa mali prejaviť práve v zapojení šrutúry ekonomiky SR do fungovania kompexu ekonomík krajín EÚ. Regionálny model to umožňuje. Vyžaduje dôslednejšie chápať medziodvetvové (medzištátne) ekonomické procesy vôbec a proces ekonomického vyrovnávania postaviť na základňu komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov všetkých štátov, nielen vybraných, oblastí v záujme perchodu k dynamickému rozvoju vetkých ekonomík krajín EÚ.
Naša štruktúra odvetví ekonomiky upadla.
Vstup do EÚ vyvolal veľa negatívnych zmien v ekonomike SR. Toho si musí byť aj vláda vedomá. Objasniť mi to pomôže ekonomická teória známa ako input/output analýza. Pre hlboké pochopenie čitateľom je potrebné pochopiť jadro, takúto leontievovskú tabuľku:
Ak si čitateľ prečíta názvy stĺpcov a riadkov, porozumie im, vidí vzťahy a súvislaosti ekonomických veličín. Zistí, že aby odvetvie 1 vyrobilo 3050 jenodtiek produkcie:
- poľnohospodárstvo potrebuje vstupy a to za 800 jednotiek od seba
- 600 jednotiek z odvetvia 2
- 450 jednotiek z odvetvia 3
- mzdové náklady budú 200 jednotiek
- 800 jednotiek bude spotreba fixného kapitálu
- a zisk a dane budú 100 jednotiek
Súčasne v prvom riadku vidíme, do ktorých odvetví realizovalo svoju prdukciu. Spolu je to opäť 3050 jednotiek. V stĺpcoch 1 až 3 a v riadkoch 1 až 3 vidí vzájomné toky medzi odvetviami, teda štruktúru ekonomiky a jej číselné zobrazenie. Druhy dovozu do ekonomiky vidíme v riadku 9 a druhy exportu čitateľ vidí v stĺpci 8.
Sám si môže vypočítať rozdiel: export mínus import, aj podľa odvetví. Za ekonomiku ako celok bol export 970 jednotiek a dovoz bpl 800 jerdnotiek. Čiže ekonomika mala prebytok obchodnej bilancie 170 jednotiek. Podiel dovozu na jednotku produkcie bol v prvom odvetví 0,026, v druhom odvetví 0,089 a v treťom 0,078 jednotiek. Čiže odvetvie 2 je 3,38 krát náročnejšie na dovoz ako odvetvie 1.
Ale potrebujeme hlbšiu analýzu. Nielen HDP, čím sa chváli EÚ. V tabuľke ho môžeme vypočítať dvojako.V riadku 8 ide o súčet pridanej hodnoty a činí 3530. Ale ak od konečnej spotreby odpočítame dovoz, opäť získame 3530. Nebudem ďalej analyzovať, čitateľ sa môže pokúsiť sám. Zmien by však bolo veľa.
Za ČSSR mala naša I/O tabuľka 300 odvetví, teda analýza mohla byť ozaj detailná. Mohli sme zistiť čo sa v ekonomike stane ak sa zrušia ZSMK Tlmače, aké budú dôsledky na iné odvetvia či domácnosti.V tabuľke máme 1 štvorec a dva hrubo orámované obdĺžniky. Každý treba analyzovať. Mimoriadny význam má prvý štvorec. Môžeme v ňom vypočítať maticu A, ktorá je bázou leontievovského modelu, ktorý dovoľuje experimentovať so zmenenými vstupmi do ekonomiky, a získať aká má byť nová produkcia odvetví.
Od roku 1989 to vláda neurobila ani raz a tak ekonomika nemá teóriou požadované parametre. Upadáme.
Čiže, ak naším hlavným problémom bolo vyrovnávanie rozdielov, čo tvrdila EÚ, alebo inak, ak sme mali riešiť problém zaostávania za inými ekonomikami EÚ, mali nám ho presne vymedziť a kvantifikovať, zdôvodniť obsahovú náplň procesov medzištátneho ekonomického vyrovnávania. Nič také som v Pláne obnovy nenašiel. Ba aj utvárať ozaj rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily krajín EÚ.
Slováci robia v zahraničí. SR musí mať a vláda musí zabezpečiť novú koncepciu rastu, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov SR v záujme urýchleného prechodu k dynamickému rozvoju ekonomíky SR, čo EÚ neurobila, ale aj zvýšiť účasť Slovenska nielen na tvorbe ekonomických hodnôt, ale aj na použití týchto hodnôt.
Musíme mať jasné atribúty, príznaky vyrovnávania a to z hľadiska národohospodársklej efektívnosti, vzťahov medzi ekonomikami, teda všeobecne, oblastným ekonomickým vývojom a efektévnosťou rozvoja ekonomík EÚ, čo práve model dovoľuje.
Toto je úloha vlády a nie primitívne zvady medzi Sulíkom a Matovičom, či zvady v parlamebnte EÚ, ktoré sa pertraktujú dokonca ja v relácii o 5 minút dvanásť. To nie je tvorba hospodárskej politiky. Vláda musí perdovšetkým vedieť určiť, vypočítať stupeň ekonomického rozvoja a potom pomocou neho zistiť, či zaostávanie likvidujeme a či zmenšujeme rozdiely. Hoc som uviedol veľkú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislsostí aj javov ekonomiky SR, jej dobré fungovanie žiada viac.
Záver
Vedecké riadenie poľnohospodárstva, ba celej ekonomiky SR by malo byť v 21. storočí samozrejmosťou. Veda má na to nástroje. Smutné konštatovanie v úvode úvahy si ozaj žiada uplatňovať ekonomikcé vedy. Nemusel by som mať nadpis Degenerácia ekonomiky a ekonómie. Nepestovali by sme iba kukuricu a repku, ale zabezpečovali potrebnú štruktúru poľnohospodárstva, teda mať celú štruktúru jeho pododvetví.
V našich podmienkach je priam zarážajúce, že dovážame 70 percent potravín denne, ako povedal M. Kamenský.
Z toho čo som povedal priamo vyplýva, že komplexné problémy ekonomiky naša vláda musí riešiť aj v kontexte vednej disciplýny medziodvetvová analýza. Riadenie odvetví a riadenie ekonomiky sa nemôže spoliehať na HDP ale na vedecké nástroje.
Ale zároveň je nutné, aby analytici pokladali vedecké nástroje za samozrejmé prstriedky tvorby hospodárskej politiky.
Inak ekonómia a následne ekonomika degeneruje. Jej hlboké poznatky nemôžeme bagatelizovať, či ignorovať.
Prof. J. Husár
Bratislava 27/7/2025
Hlavu hore, pán profesor: „Vstanú noví bojovníci!“ Degenerácia začala už dávno, To si predstavte, že dnečs už veterán a vážený pán Václav Klaus robil kupónovú privatizáciu vraj preto, lebo ašpiroval na Nobelovu cenu. No – nedali mu ju, lebo Nemci namietali, že tzv. ľudový kapitalizmus, kde si robotníci strihali svoje kupóny v akciovkách, zaviedli za svojho „hospodárskeho zázraku“ – a ani to im nepomohlo…
No a dnešní ekonómovia v politike, „politickí ekonómovia“, by radi tiež hrali na Nobelovu cenu tými svojimi „atomofkami“ či tranakčnou daňou ale i „rovnou daňou“…vymýšľajú, namiesto aby makali.
Petre,
problém privatizácie si Ty rozobral v Tvojich dvoch knihách a dal aj riešenie a neopierali sa o kupóny. Riešil si podstatu fungovania podniku a ekonomiky. Inak to nejde. Dôležitá je aj lokácia podnikov a nie ich koncentrácia na mieste A. Musíme zabezpečiť všeobecnú ekonomickú rovnováhu.
Mňa ozaj mrzí, že naša škola nemá dnes práce, ktoré by riešili problémy ekonomiky SR. Oni poprekladali západné knihy a čakajú Nobelove ceny. Pomenili názvy oprednetiov, že dali názov manažment. Nezanechali také diela ako Briška, Karvaš, Pavlenda, Kočtúch, Sojka, či Ferianc. Melú melú, len múka sa nesype.
Ďakujem
jaro
Úvodom chcem zdôrazniť, čo som už viackrát napísal: Reminiscencie sú záslužná a potrebná práca ct. p. Prof. Husára. Preto si podľa môjho hlbokého presvedčenia zaslúžia nie pochlebovanie ale aj žičlivokritické /nie znevažujúce/ reflexie respondentov. Chcem sa o to opäť pokúsiť:
a./ nevieme ani ja a ani autor, či to vláda nerobí, b./ politika je umením možného, na to by sme v tejto veľmi zložitej dobe nemali zabúdať.
Pán inžinier,
mnohí si to neuvedomujú, že to nie je hra na vojakov a práve to ma mrzí. že v principiálnych veciach sa koalícia nevie zladiť. Jeden čihi, druhý hota. Mńa v parlamente EÚ prekvapuje štruktúra našich poslancov a ich poznatková báza. Iste sa pamätáte na našu NRSR a poslancov Kočúcha, či Baránika, profesori a ich vystúpenia vyústili do odborných riešení.
Pán inžinier, a Leontievov (nositeľ Nobelovej ceny) model, teda input/output sa stala najširšie akceptovanou metódou ekonomického plánovania a rozhodovania, nielen u nás. Ona skutočne dovoľuje dôkladnú analýzu interdependencií medzi odvetviami, čo som ilustroval na prvom odvetví. Ale I/O je zároveň spôsob vyjadrenia všeobecnej ekonomickej rovnováhy v ekonomike. Ba tvorca modelu ju môže modifikovať na riešenie konkrétnych problémov ekonomiky a hlavne už bolo modifikovaných, konštruovaných mnoho regionálnych modelov a teda taký model zabezpečí projekciu objektívnych vzájomne skĺbených ekonomických veličín v súbore ekonomík. Prečo to neurobila EÚ? Likvidovala naše podniky. On totiž umožňuje minimalizáciu medzery medzi ekonomickou teóriou a empirickou praxou. Mali by ho v Bruseli premietnuť na čelo sály v Bruseli a nech tam modifikujú riešenie podľa požiadaviek konkrétnych krajín. Inak sú to špekulácie a zvady.To nemôže predseda EK, či iný predstaviteľ riešiť z hlavy.. Z hlavy možno vyriešime dve rovnice o 2 neznámych, ale 5 rovníc o 5 neznámych už nie. Potrebujete metódu.
Ďakujem
jhusár
S týmto /všetkým/ do bodky súhlasím. Tak to je!
Milý Jarko.
I ja rád porovnávam a spomínam. Od roku 1959 žijem na malej dedine 5 km od mojej fabriky. 500 ha ornej pôdy. JRD pestovalo pšenicu , kukuricu, jačmeň, konope, repu, tabak. Dojnice, mladý dobytok , ovce, hydina, ošípané. vinice. Dedina samozásobiteľ, zamestnanosť, členovia JRD.
Dnes 500 ha súkromne hospodáriaci roľník otec a dvaja synovia pestujú repku, pšenicu, kukuricu a toto točia každý rok dokola. žiadna živočíšna výroba. V susednej dedine 3000 ha, žiadna živočíšna výroba. Ďalší 5000 ha žiadna živočíšna výroba.
Bol som vo Francúzsku. Okres Laval 160000 obyvateľov, 496 000 kráv. Fabrika mliekáreň vyrába syr Prezident. Býval som u priateľa. 50 ha ornej pôdy, 50 dojníc, manželka automaticú hydináreň 20 000 broilerov, cyklus.výmeny.
Mal som priateľa predsedu JRD v Pribete. Nebol člen KSS, JRD bolo absolútne finančne zabezpečené, bez úveru a bez dotácií. Ráno ženy od dojníc a od ošípaných išli do perličkových kúpelov a čisté , vyumývané išli domov k rodinám.
Kde sme sa to za 30 rokov dostali. Kto riadi tento štát, veď to je sabotáž na tomto národe a to je slabý výraz.
Janko,
dobre vieš, že aj ja pochádzam z dediny, Malého Peseku. V okrese Levice vyhrali prvé miesto a mali dostať Volgu. Potom sa jej vzdali a dali im motorku, lebo mali tiež iba 500 ha ornej pôdy. Mali veľké lúky, kde sa pásli kravy. Na motorke som chodil a rozvážal desiatu či vodu.Al pestovali všetko, čo si napísal. Mali dve veľké maštale dojníc a veľkú tabačiareň. Veľmi sa im darili rajčiny. Teraz nie je nič v mojej rodnej dedine. Ľudia chodia robiť do Levíc, alebo do PD v susednej dedine.
Mňa mrzí úplné ignorovanie ekonomickej vedy, veď sme spolu chodili do krúžku a prednášal nám ozaj velikán, prof. Partyk, ktorý začínal u Baťu a zato, že nesúhlasila strana má dať a dal a on to zistil, kde bol peršľap ho Baťa povýšil n a hlavného účtovníka.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, urobilo na mňa dojem, ako ste optimalizovali výrobu v JRD Lehnice. Pritom s dnešnou elektronickou technikou by sa to dalo zvládnuť s tabletom a smartfónom, nebolo by treba sálový počítač, a mohlo by to byť ešte prepracovanejšie.
Je mi smutno z toho, že táto technika a podobné spôsoby optimalizácie (tréningu) dnes bežne používajú aj jednotliví vrcholoví športovci. Ale živitelia obyvateľstva, ako píšete, vedomostne degenerujú.
Pán doktor,
mal som ozaj dobrý kolektív. Však si predstavte koľko prvkov mala matica 500×550. Mám ju doposiaľ. Vyplňoval som ja ja, iba sám. Moja technička potom kontrolovala možné chyby. A boli dierne štítky, čiže opäť bol potrebná kontrola. Ale potrebné koeficienty bol výsledkom vedeckých prác agronómov, technikov, či živočichárov, teda nie čísla z brucha. Dnes by optimalizácie krajín EÚ mohla priamo na svojom stole robiť predsedníčka komisie. A bolo by veľa roboty, čo robia s clami. Nemajú ekonomické znalosti. Akos te napísali, stratila sa rozumnosť.
Ďakujem
jhusár