Čitateľ mohol na internete vidieť, či čítať, ako si dvaja politici zmýlili pojem HDP A DPH. Zaujal ma aj pojem makroprudenciálny. Pozrel som si dve slovenské a viacero anglických kníh o makroekonómii. Nenašiel som ho. Pozrel som si internet.
Dozvedel som sa, že
„Čo to znamená „makroprudenciálny“? Predpona „makro“ znamená, že politiky alebo opatrenia sa vzťahujú na celok alebo podstatné časti finančného systému a nie na individuálne finančné inštitúcie. Politiky v oblasti regulácie a dohľadu nad jednotlivými finančnými inštitúciami sa naopak označujú ako mikroprudenciálne politiky. „Prudenciálny“ znamená obozretný, prezieravý. Prudenciálne politiky sa týkajú opatrení, ktoré presadzujú správne postupy a obmedzujú podstupovanie rizika. Úlohou makroprudenciálnych politík je teda pomáhať zabezpečovať, aby k potenciálnym systémovým rizikám, t. j. rizikám ohrozujúcim celý finančný systém, všetci pristupovali obozretne.“
Nemôžem nespomenúť Miklošovsko – sulíkovský pojem rovná daň, ktorý znešváruje komentáre a ekonomickú analýzu už 14 rokov. Nesprávne spojenie prídavného mena a podstatného mena. Nemali poňatie, že mali hovoriť o daňovej sadzbe.
Hospodárska politika má byť optimálna nie obozretná. Obozretný má byť človek. Treba zdokonaľovať hĺbku poznania ekonomiky nie vymýšľať pojmy ako Makroprudenciálny komentár – jún 2025.
Nechcem vysvetľovať čo je pojem, poznatok, čo je pravda, či čo je veda. Tie sú predovšetkým oblasťou logiky. Už slovo pojem a termín treba rozlišovať.
Nebudem hovoriť o logických chybách politikov, chcem hovoriť o poznatkoch, ktoré politici musia mať, ak chcú riadiť ekonomiku. Ale spomeniem aspoň to, že politici robia najväčšiu logickú chybu, ktorá sa odborne volá ignoratio elenchi. Urobili ju europoslanci po zvolení súčasnej vlády.
O plytkosti poznatkov zasa hovoria spomenuté pojmy HDP a DPH.
Začnem tvrdením – prudenciálne politiky sa týkajú opatrení, ktoré presadzujú správne postupy a obmedzujú podstupovanie rizík.
Na presadzovanie správnych postupov má ekonómia ekonkometriu, ktorá skúma empirické dáta s cieľom overiť ekonomické teórie, odhadnúť parametre ekonomických modelov, konštruovať veľké ekonometrické modely a predpovedať ekonomický vývoj ekonomiky.
Čitateľa uvediem do týchto problémov a moje tvrdenia zjednoznačním tak, že skonštruujem model, ktorý čitateľa uvedie do jadra a obohatí jeho poznatky. Jeho tvar som v mojich doterajších úvahách používal. Začnime veľmi konkrétne tým, že tvorca politiky má dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p). Aj Y aj p sú funkcie dvoch premenných a to výdavkov vlády (G) a množstva peňazí M, teda:
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M
Musíme rozumieť koeficientom, koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov (mnohým neznámy pojem, žiada deriváciu). Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky však rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 102 mld. euro) a p = p* (napr. 1,04) a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať (ideálne), musia mať takéto hodnoty:
Teda nemôžeme ich akosi odhadovať, či stanovovať, sú dôsledkom koeficientov a stanovených cieľov a funkčných vzťahov. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB, nemôžeme teda robiť vlastnú hospodársku politiku. Môžme tak jednoznačne rozhodovať iba o G, ale má byť vedecky stanovené. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú zmeny G a M pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné.
To musia vedieť aj poslanci. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Takúto tvorbu musia tvorcovia hospodárskej politiky spoznať, pochopiť a realizovať. HDP pozostáva z niekoľkých veličín:
Y = C + I + G + (X – M)
Ak ho prognózujeme, musíme prognózovať všetky zložky, nemôžeme iba predĺžiť trend Y za posledných 10 rokov. Náš východiskový model môžeme obohatiť o ďalší cieľ, napríklad zložku C (výdavky obyvateľstva na spotrebu) z uvedenej definície. Aj výdavky obyvateľstva na spotrebu iste závisia od G a M, ale pristupuje aj ich závislosť od dani T. Platí ju každý zamestnanec, nielen podnik. Takže náš trojrovnicový model bude mať takýto tvar:
Y = a1G + b1M + c1T
p = a2G + b2M + c2T
C = a3G + b3M + c3T
Z poznatkov z algebry vieme, že v tomto modely môžeme vypočítať hodnota pre G, M a T ak sú zadné, ak sú požadované konkrétne hodnoty, ciele Y⃰, p⃰ a C⃰. Ekonometrický model pomáha zabrániť fluktuáciám ekonomiky, či už národného príjmu, zamestnanosti, či cien. Takýto model môže mať stovky rovníc.
Vzhľadom nato, že pri vstupe do EÚ sme museli predložiť kapitoly, teraz ukážem model ekonometrie na optimalizáciu zdrojov ekonomiky, ktorým nám mala predložiť EÚ s tým, ako sa zdokonalí využitie zdrojov ekonomiky SR..
Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, hlavne budúceho chodu ekonomiky. Každá ekonomika má tri agregované zdroje prácu L, kapitál K a pôdu U. Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, tvorca hospodárskej politiky musí zistiť aká je možná výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2 a D3. Ekonometricky to vypočítame takto (v mojej knihe Aplikovaná ekonómia je vzťah odvodený):
Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, jej nástrojov. Tomu kto chápe tento vzťah, tomu objasňuje podstatu ekonomiky. Vďaka tomuto vzťahu vidí ekonóm do najhlbších roklín ekonomiky. Matici koeficientov fij by mal rozumieť každý minister financií. A robiť neúprosné rozhodnutia.
Záver
Ekonomické poznatky musia mať vlády a parlamenty, musia mať v ich radoch ekonómov, ktorí majú hlboké poznatky a nemýlia si a nezavádzajú zlé pojmy (Mikloš, Sulík).
Ekonomická politika nemá byť prudenciálna, ale vedecká.
Verím, že som čitateľovi načrtol hĺbku ekonomických poznatkov odvodených pomocou ekonometrického modelu, ktorý by vládni ekonómovia mali využívať v hospodárskej praxi. Zároveň tým čitateľ získal predstavu ako náročný by sme mali byť na tvorcov hospodárskej politiky, ktorá by mala zabezpečiť optimalizácii využitia bázických zdrojov ekonomiky SR.
Teraz vidí, že EÚ nám pri vstupe do EÚ mala predložiť reálnu alternatívu v nových podmienkach pre využitie našich zdrojov a kapacít a nie požadovať akési kapitoly.
Ekonómia je potrebná a užitočná. Treba ju vedieť. Chápeme, vnímame a poznáme ekonomické pojmy a poznatky?
Neničme ekonomickú vedu preto, že ju nevieme.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 21/7/2025
Vážený pán profesor,
prax preukazuje, že pohľadom širokej verejnosti je odpoveď na úvodnú otázku Vašej úvahy známa: „Nechápeme, nevnímame a nepoznáme ekonomické pojmy a poznatky“. Otázkou však je, komu bola úvodná otázka vlastne určená. Že široká verejnosť o jej obsahu i dôsledkoch veľa nevie, je prirodzené a žiadať, či očakávať od nej opak, by zrejme nebolo ani náležité. To ale neplatí pre odbornú verejnosť a osobitne pre akademickú obec, pre elity národa, pre ktoré je obsah otázky v širokých súvislostiach súčasťou ich profesionálnej cti a aj „živobytia“. „Odborníkov ekonómov“ môžeme mať a máme takých, akých disponibilní „odborníci“ pre potreby spoločnosti vychovali a pripravili. A ako istý autor napísal – „Aj dnes by si mali slovenskí ekonómovia prečítať … diela. Nemuseli by vymýšľať bicykel“.
Výsledky ekonomických modelov konštruovaných matematickými vzťahmi, ak sú správne napísané (ako výsledok logického a pragmatického uvažovania a poznania praxe), nemôžu byť objektívne, ak ich premenné nebudú v súlade so skutočnosťou.
Napr. úroveň národného príjmu a úroveň cien určite nie sú funkcie len dvoch premenných. Otázkou tak je, čo vlastne „musia vedieť aj poslanci“? O tom čo vedia, preukazujú pri výkone svojich mandátov získaných „z ulice“ bez akéhokoľvek (a už vôbec nie aspoň „kvázi objektívneho“) preukázania spôsobilosti na riadenie spoločnosti. Za „cenu práce“ neporovnateľne vyššiu, ako u bežnej populácie. S ďalekosiahlymi dôsledkami na každého občana. Už tu vznikajú deformácie hodnoty práce človeka (o hodnote rovnakej práce v europarlamente ani nehovoriac). Teda tam, kde by sa mali všetky neprávosti a problémy v spoločnosti riešiť. Ale vlastne aké neprávosti, keď hlboká nespravodlivosť medzi ľuďmi vzniká v súlade s právom? Zdanlivo neriešiteľný nekonečne opakujúci sa príbeh. Ale našťastie, v skutočnosti je všetko inak. Ako, to je práve úloha predovšetkým ekonómov.
„Ekonomická politika“ bude v spoločnosti prítomná vždy. V budúcnosti to bude už len politika. Kým sa tak ale stane, primárne rozdeľovanie výsledkov práce človeka nemôže byť od politiky závislé. Táto časť ekonómie musí byť preto z politickej ekonómie v doterajšom ponímaní odčlenená.
Uvádzate, že daň T „platí každý zamestnanec, nielen podnik“. Tú v skutočnosti platí výlučne vždy len každý zamestnanec, nie podnik.
„EÚ“ (je kapitálový projekt, nie projekt pre pracujúcich) nám asi ťažko „mala“ (bola povinná) niečo „predložiť“. A ak, potom na naše vyžiadanie. Čo ale požadovali naši vyjednávači? Ako uvádzate, „museli predložiť kapitoly“. Kde boli tí „odborníci“? A kde sú dnes? A ak boli, prečo vtedy mlčali a mlčia doposiaľ? Čo za to dostali? Aké boli (a sú) ich poznatky z ekonometrie? Už len napr. obchodovanie s menami, výmenný kurz, kurzový vývoj a ďalšie slovné zvraty použité pri stanovení prevodu koruny na euro nemajú nijaký reálny ekonomický základ a sú ekonometrickými nezmyslami. Dnes však legitímne a vo všeobecnosti používané – v súlade s právnym poriadkom. Ako možno obchodovať s akoukoľvek jednotkou ktorejkoľvek veličiny? Pre každého aspoň ako-tak zorientovaného človeka niečo nepredstaviteľné je v doterajšej ekonómii úplnou samozrejmosťou! Napr. ako reálne (ekonomicky) súvisí kurz (cena) meny s fiškálnou politikou, so zmenami trhových úrokových sadzieb, s politickou stabilitou, so zamestnanosťou … Kritériá vstupu do EÚ boli stanovené všelijako, len určite nie vedecky, odborne. A nikto nenamieta!
Vstupom SR do EÚ (Hospodárskej a menovej únie a zavedením spoločnej meny) bola SR (no nielen) pre nedostatočnú ekonomickú gramotnosť historicky bezprecedentne podvedená. S dopadom na každého občana. Napr. môže upliesť maltský košíkar za rovnaký čas 70,060 x, lotyšský 43,037 x, či nemecký 15,370 x viac košíkov ako slovenský len preto, že sa tak „odborníci“ (nemenne) dohodli – a rozhodli (z „krištáľovej gule“)? Dovolím si o tom vážne pochybovať.
S „požehnaním“ našich „tiežodborníkov“ (pod taktovkou zjavne tých zdatnejších, cudzích) tak boli takmer „z večera do rána“ bezprecedentne násobne znehodnotené výsledky práce nielen súčasnej generácie občanov SR, ale aj ich všetkých predchádzajúcich generácií. A to ešte dokonca za údajne výhodne dojednaných podmienok (!?). Toto verejné účelovo režírované divadlo snáď viac komentovať netreba. Zaslúži si ale hĺbkovú analýzu a aj vyvodenie zodpovednosti. Nielen osobnej a funkčnej, ale aj politickej. To by sa ale muselo v toľko verejnosti pripomínanom „úspešnom príbehu SR“ ešte veľa zmeniť.
Keďže poznanie človeka je významnou súčasťou jeho práce s nemenej významným vplyvom na jej charakter i výsledky, kapitál je tiež len práca a pôda je len časťou prírodných zdrojov, agregované zdroje (nielen výrobné faktory, ale zovšeobecnene hospodárske faktory) sú prírodné prostredie, práca (nielen človeka) a spoločenské vzťahy.
Vážený pán profesor, všetko nasvedčuje tomu, že primárnou príčinou biedneho stavu súčasného sveta, masívnej devastácie prírodného prostredia, prirodzených vlastností človeka i medziľudských vzťahov a aj doterajšieho smerovania civilizácie k apokalyptickému zavŕšeniu, je žiaľ, doterajšia ekonómia.
Z Vašich zverejňovaných textov sa javí, že Vy to, čo obdivuhodne húževnato, precízne a vytrvalo odôvodnene namietate, sám podporujete (?). Za námietky a volanie po náprave Vám patrí nielen obdiv a vďaka. Aby sa však doterajšia ekonómia stala skutočnou vedou a aby sa doterajší krajne nepriaznivý vývoj sveta zvrátil, treba túto ekonómiu nereflektujúcu skutočnosť, zmeniť. Čím skôr, tým lepšie. Už včera bolo neskoro.
Ekonomická politika ozaj „nemá byť prudenciálna, ale vedecká“. Ale takou bude môcť byť až vtedy, keď bude vedeckou ekonómia.
Vy iste veľmi dobre viete, že súčasné politické reprezentácie (aj keby boli ako kvalifikované) sa z podstaty politicko-hospodárskeho systému, nastoleného „z vôle ľudu“, riadiť Vašimi odporúčaniami v nijakom prípade nemôžu. Nech by boli akokoľvek správne a dobre mienené.
S úctou Pavel Sobolič
Pán inžinier,
písal som o poľnohospodárstve, z ktorého mám 20 ročné skúsenosti. Maticu mám a už som ju prezentoval na mnohých miestach, už je až zodratá. Ba v úvahe som ukázal podstatu aj Leontievovho modelu pre 3 odvetvia, a ktorý už dávno skonštruoval multiregionálny I/O model (čo mala využiť EÚ) a on je tvorcom teórie a aj nositeľom Nebelovej ceny. Ja som na tých modeloch pracoval v Ženeve, robila ich EHK.EÚ mala pokračovať. Najväčší môj model mal 2000 rovníc a 2500 premenných, mám z neho obhájenú správu. Robil to kolektív cca 9 ľudí. Je teda aj u mňa k dispozícii a iste v knižnici VÚZH.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
za tu Tvoju precíznosť a trpezlivosť ako vytrvalo vysvetľuješ ekonomickú problematiku – pre našich ponovembrových hlupákov – by si mal dostať Nobelovú cenu. Ale určite viac, moje prirovnanie je len účelové, lebo Nobelka je všeobecne známa.
Nežijeme v spoločnosti, presnejšie v spoločenskom systéme, kde sa baží po vede, po poznatkoch, i po tom, ako ich správne aplikovať v praxi. Systém, ktorý je založený na parazitizme, ktorú hnije a odumiera, k vede má tak ďaleko ako sviňa k perlám. Pojmy, resp. autorstvo poznáte, to som si len požičal.
Tvoja práca je veľmi dôležitá, lebo udržiavaš v kondícii ( a nie len teoretickej) nie malú časť múdrych a vzdelaných ľudí. Som jeden z tých, ktorý nestráca nádej, že tento globálny úpadok čoskoro skončí. Že sa obnoví úcta k vede, úcta k jej nositeľom, lebo bez toho sa spoločnosť nemôže efektívne rozvíjať; a nie len v ekonomickom zmysle.
Z Východu, a s pozdravom pre všetkých, Michal
Milý Michal,
výborne si vystihol problémy. Vieš ja som si s modelmi svoje odrobil a verím im, lebo EHK jeden najkomplexnejší využívala ba komparáciu krajín EHK plus ZSSR, Japonsko a USA. Ba aj bývalé Československo a môj rektor, matematik, mal ozaj obsiahly dynamický model.
A ako som napísal vyššie: Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, jej nástrojov. Iba tomu modelu treba rozumieť aspoň tak ako šofer autu.
Michal, ekonómia degeneruje, tvrdím to na báze dlhoročných skúseností z práce na katedre a z práce v praxi.A nedá sa to lepšie povedať, ako si to Ty povedal
Systém, ktorý je založený na parazitizme, ktorú hnije a odumiera, k vede má tak ďaleko ako sviňa k perlám. EÚ k vede ani nepričuchla.
Ďakujem
jarko
Milý Michal,
keď už kľačíš pri sálovom počítači, aby Ti konečne prečítal 3000 štítkov a kľačíš, aby ten model o 2000 rovniciach už vyriešil, získaš trpezlivosť. Leontieva som osobne stretol, prihovoril sa mu po rusky a urobil niečo tak závažné v ekonomickej teórie, čo je mimoriadnu užitočné pre vlády, nemôžeš takému človekovi nevzdať hold. Uerostat mal zdokonaliť jeho multiregionálny model a EÚ ho mala aplikovať už pri vzniku EHS a následne pre jej rozširovaní, aby ukázala ako zabezpečí rozvoj ekonomiky každého štátu a ako využije jeho zdroje. Slováci by nemuseli žobrať po svete, veď je to už 150 000 ľudí a vzdelaných šudí.
Ďakujem
jarko
Ak je axiomou každej diskusie záväzná dohoda o pojmoch (ja o voze, ty o koze…) potom najväčšou zvrhlosťou prevratu je „privatizácia“ pojmov. Rozumej právo na „vlastný“ výklad obsahu pojmov. Myslím, že Boh strestal Babylónčanov najhorším trestom: popletením jazykov. Nám to medzinárodný kapitál urobil nielen za trest, ale aj ako spôsob, ako kolonializované krajiny zbaviť akejkoľvek sily a suverenity…
V tom na Slovensku vynikáme, vďaka miestnym kompradorom!
Videl som diskusiu českých ekonómov o eure. Vysmievali sa z výsledkov toho, že Slovensko Euro prijalo… Narážam na vaše konštatovanie, že bez vlastnej menovej banky cit. „…nemôžeme … robiť vlastnú hospodársku politiku…“.
Keď nič iné, mali by sme uvažovať prečo Euro neprijali naši partneri vo V4 (ČR, Poľsko, Maďarsko?!?).
Z uvedeného vidno, že našich „ekonómov“ veda vyrušuje, veda nezodpovedá ich rozhodnutiam. Keďže oni sú bezchybní, na chybe je ekonometria!…
Nuž, múdremu napovedz, hlúpeho postrč!
Neostáva len čakať na toho, kto miestnych hlupákov „postrčí“.
Pán inžinier,
Pretože som napísal Draghimu, prečítajte si časť z mojej knihy Aj ekonómia je veda
……..A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?
Podnadpis v mojej knihe je: Ako sa nám ju podarilo aplikovať a kde boli problémy.
Vojna na Ukrajine problémy ešte zväčší.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
ešte musím doplniť, ako ste naznačili, šíri sa epidémia neznalostí.
Ďakujem
jhusár
Srdečný pozdrav pán profesor,
Marián Tkáč zakladateľ Národnej banky Slovenska v čase kedy sa šermovalo s termínom „rovná daň“ bol na zábave so Sulíkom a sedeli zhodou okolností za jedným stolom. Sulíkovi sa snažil vysvetliť, že termín „rovná daň“ je nezmysel, lebo potom by mala existovať aj „krivá daň“. Po slovensky správne by to mala byť „rovnaká daň“. Nuž ale rychlokvasení odborníci ako boli Miklóš a Sulík si povedal nedajú a tak to zostalo tak ako ste napísali.
Ja vidím ako kľúčový problém našu stratu ekonomickej suverenity a tým aj slobody. To je problém, na ktorom treba pracovať. Naša Národná banka je iba okrasa ako som sa dozvedel v medicíne je ŠUKL. NBS nerozhoduje o peniazoch a ŠUKL o liekoch. Načo sú nám také inštitúcie.
Alebo lepšie povedané musíme to zobrať na zreteľ a začať od úrovne človeka, rodiny, obce a regionu pracovať na vlastnej suverenite a slobode. Byť nezávislý na okolí, ktoré pracuje na likvidácii našej slobody a suverenity. No a postupne to rozširovať až na celé Slovensko.
Vážený pán inžinier,
Ani poslanci a ani ministri nepoznajú 900 str. dielo prof. Karvaša Základy hospodárskej vedy, ani 800 str. dielo prof. Brišku Národné hospodárstvo či dielo prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Nečítali ani knihu prof. Sojku Ekonomická dynamika a jeho model počas existencie federácie a nevedia závery vzhľadom na českú ekonomiku. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Dnes sme na to zabudli a máme chaos.
Iba potvrdzujem Váš krásny záver:
Byť nezávislý na okolí, ktoré pracuje na likvidácii našej slobody a suverenity. No a postupne to rozširovať až na celé Slovensko.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
ak chce človek šoferák, musí urobiť skúšky. Skúšky z makroekonómie teórie štátu a práva musia robiť všetci poslanci a ministri.
Ďakujem.
jhusýá
Vážený pane profesore, milý Jaro…
mě více trápí, že politici si neuvědomují, že mají být především dobrými hospodáři své země a jejích lidí. Být hospodářem je daleko komplexnější pojem než být ekonomem nebo jenom finančníkem. Ne nadarmo požívali „hospodáři“ v minulosti zvláštní společenské i právní ochrany…
Nechci se nikoho dotknout, ale pokud je mi známo, pak s pojmem hospodaření lze v určitém dílčím ohledu spojit ekonomii politickou, ale rozhodně nikoliv tu současnou, mainstreamovou, která je spojená s výrazem „economics“…
Jsou jen dvě hospodářství – dobrá a špatná. Ta dobrá vedou hospodáři a ta špatná vedou hokynáři nebo ještě hůře penězoměnci (veksláci)… Dnešní ekonomové a další experti jsou hokynáři a penězoměnci. Hledají odpověď na jedinou otázku…vyplatí se to…?!? (oplatí sa to…?!?). Je úplně jedno, jakou používají terminologii, protože se zabývají nesmysly a prosazují pohledy, které dobrému hospodaření přímo škodí…
Dělají to vědomě, vedeni pudem sebezáchovy, protože dobře vědí, že v dobrém hospodářském systému nemají ani oni ani jejich žvásty místo nebo alespoň nebudou mít současný zhoubný leč rozhodující vliv…
Otázka, zda se to vyplatí, prosákla hluboko do hodnotového uvažovaní nejen elit, ale i obyčejných lidí… Je to otázka, která přispívá ke ztrátě lidské identity, protože jediné na čem záleží je zda dostanu za tři čtyři nebo aspoň tři a půl….
Je jedno, v jakých pojmech je tato otázka vnucována společnosti. Důležité je, aby byly kladeny otázky jiné, spojené s otázkami skutečné individuální, rodinné, obecní i společenské životaschopnosti…
Milý Láďo, vážený pán inžinier,
potešil si ma tak múdrou odpoveďou. Ja som skončil účtovníctvo u prof. Partyka, ktorého Baťa vymenoval za hlavného účtovníka zato, že nesedela strana má dať a dal, a on to odhalil. Preto si ctím Identity finančných tokov v hospodárstve, ich účtovný rámec.
Základom každej vedy je, ako dobre vieš, dobrá metodológia. Ba každá veda potrebuje konštatovať fakty. Vedeckými faktami sú tie, ktoré prispievajú k riešeniu nejakého vedeckého problému. Fakty sa konštatujú kvalitatívnym opisom alebo kvantitatívnym určením. Ekonómia si žiada oba spôsoby. Aj ekonomické vedy sa musia spoliehať na bázické poznatky logiky, či teórie poznania. V úvahe som uviedol spoznané pojmy a vzťahy. Potrebujeme však systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomickú vedu zobraziť, a to sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít. Je ozaj nutné dôkladne pochopiť identity Keynesa (General Theory, kapitola 6), ktoré vyjadrujú bázické relácie v ekonomike. Keynes definoval tieto hlavné vzťahy:
príjem = hodnota outputu = spotreba + investície
úspory = príjem – spotreba
a preto úspory = investície.
Priam musím citovať Teba:
Otázka, zda se to vyplatí, prosákla hluboko do hodnotového uvažovaní nejen elit, ale i obyčejných lidí… Je to otázka, která přispívá ke ztrátě lidské identity, protože jediné na čem záleží je zda dostanu za tři čtyři nebo aspoň tři a půl….
Je jedno, v jakých pojmech je tato otázka vnucována společnosti. Důležité je, aby byly kladeny otázky jiné, spojené s otázkami skutečné individuální, rodinné, obecní i společenské životaschopnosti…!!!!
Ďakujem
jaro
Pán profesor,
Ekonómovia vedia, že ekonómia je veda a preto nie je veľa ľudí, ktorí rozlišujú HDP a DPH.
Ale zvlášť sa chcem vyjadriť k tým „dvom pánom“, čo zavádzali pojem „rovná daň“. Tu nejde o podstatu ale o “ úderný slogan“ ktorý si ľahko zapamätajú tí, čo o veci majú len malé tušenie.
A dokiaľ sa neprestane stále tvrdiť o potrebe 5%, tak skonomické teórie nebudú tí „veľkí“ vôbec potrebovať.
Dušan
Vážený pán profesor,
veľmi zreteľne ste to napísali. P. Miklošovi som napísal, že my máme jednotnú proporcionálnu daňovú sadzbu, že je to prvá derivácia. Neodpovedal. Pán Sulík mi napísal, že pojem jednotná proporcionálna dňová sadzba sa nedá zapamätať. Teda to čo ste napísali, teda o “ úderný slogan“ ktorý si ľahko zapamätajú tí, čo o veci majú len malé tušenie.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor za Vašu úvahu. Len z obsahu nám vyplýva jedna otázka – koľko pánov poslancov NR SR vôbec chápe alebo dokáže pochopiť to o čom ste písali ? V NR SR by mali sedieť technokrati.
Pán inžinier,
členom parlamentu bol aj otec ekonómie D. Ricardo Vysvetlil svoju teóriu pomerných nákladov. Poznám prorektorku pre vedu, ktorú som ešte nepočul v NR SR vystúpiť.
Ďakujem
jhusár
Výborný VHĽAD do hospodárskej politiky Vašimi očami, pán profesor. Máte pravdu, že „populárni“, čiže pop-politici sa často oháňajú najmä tými pojmami HDP a DPH a vôbec netušia, že ich sem implantovali koloniálne mocnosti, lebo tie ani nepotrebujú analýzy ako vedu, potrebujú „čísla“ a ak „sú dobré“, aj kolónia je „dobrá“…lebo vie rásť v hrubom domácom produkte (HDP) a vie vyťažiť zo spotreby obyvateľstva cez daň z pridanej hodnoty (DPH).
Len mi napadá – a nemali by sme my „učiť“ umelú inteligenciu tieto analýzy? Viete, nejaký spôsob ako ju informovať. Pretože si všímam, že politici ju radi využívajú, ale žiaľ, aj AI preberá od nich tie prázdne pojmy.
Peter,
dnešní politici si neuvedomujú, že ekonómia ako veda bola definovaná pred 350 rokmi. Praha v knihe PIMCO prebrala môj príspevok, prečítaj si:
Vedecké riadenie ekonomík krajín EÚ nemáme
Moja ilúzia? Môj sen? Žiaľ, asi hej? Hoc První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda už je to 100 rokov. Avšak vedecké riadenie nevyužívame reálne v hospodárskej politike. Ide o viac nástrojov, metód ako lineárne programovanie alebo tiež lineárna optimalizácia. Na tento typ úlohy sa dá previesť celá rada praktických hospodárskych problémov.
Konkrétne. Ekonomický newsfilter uvádza, že minister pôdohospodárstva Richard Takáč v piatok bombasticky oznámil, že hrozí prepadnutie zhruba 400 miliónov eur. Pre ministra je vinník jasný – je ním vedenie rezortu v rokoch 2020 až 2023, ktorému sa podarilo zazmluvniť len približne polovicu z miliardy eurofondov určených na rozvoj vidieka. Problémy s plánom obnovy, z ktorého Slovensko môže získať viac ako 6 miliárd eur, sa kopia. Európska komisia už pozastavila hodnotenie slovenskej žiadosti o štvrtú platbu a ukazuje sa, že Slovensko nemusí splniť ani podmienky pre ďalšie. Toto je jeden z problémov, ktorý rieši vedecké riadenie. Ako vie EÚ, že Slovensko môže získať práve 6 miliárd eur?
Ako si mi dal podnet s AI, aj to čo minister konštatoval je ľahkou otázkou pre ľudí, čo skončili moju špecializáciu.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, máte pravdu v tom, že matematicky vyjadrené ekonomické vzťahy a zákonitosti nie sú samé o sebe dobré ani zlé. Sú hodnotovo neutrálne. Tí mediálne populárni pseudoekonómovia z toho rôznymi prívlastkami a novotvarmi robia ideológiu.
Najhorším mýtom tej ideológie je „viera“, že čím viac bohatne kolektívny „Bill Gates“, tým sa aj chudobní majú lepšie.
Pán doktor,
takto:
Sokrates
Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke.
Hipokrates
Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu.
Sokratovský spôsob hľadania pravdy. Traduje sa, že to bol práve Sokrates, ktorý povedal, že je dôležitejšie to, čo nevieme ako to, čo vieme. Už dve otázky a dve odpovede, ktoré som uviedol vyššie, povedali čo je veda. Hľadanie pravdy! Sokrates to povedal aj tak, že človek naozaj pochopí len to, čo sám odhalí.
Ďakujem
jhusár