Zacitujem z článku Ekonomický a menový vývoj – jeseň 2025:
„Ekonomika pokračovala v 2. štvrťroku vo veľmi miernom raste o 0,2 % medzištvrťročne. Tento výsledok bol v súlade s našou poslednou predikciou, štruktúra rastu sa však líšila (graf 7). Vyššie nákupy domácností, ako aj vyššia investičná aktivita boli kryté predovšetkým zo zásob. Priemysel sa naďalej trápil. Po úspešnom štarte roka sa už neudržal ani autopriemysel, ktorého výkon v posledných mesiacoch naplno zasiahli vyššie clá. Spotrebe domácností pomohla Veľká noc a chladnejšie počasie. K vyššej spotrebe prispelo najmä chladnejšie počasie a s ním spojené vyššie výdavky na energie (graf 8). Spotrebitelia si aj napriek vyšším cenám na pultoch dopriali pravdepodobne o čosi štedrejšie veľkonočné sviatky, ale boli zdržanliví pri nákupe tovarov. Napriek slušnému rastu príjmov z práce si ľudia odkladali opäť o niečo menej do úspor (graf 9). Ich celkové príjmy ovplyvnili konsolidačné opatrenia znižujúce sociálne benefity pre rodiny s deťmi.“
Aký úžitok má z tejto analýzy guvernér národnej banky, predseda vlády, či minister financií? Žiaden. Občan nevidí ani ich poslednú predikciu, ani predovšetkým zásoby. Čo sú to vyššie nákupy? Samé vágne tvrdenia.
Velikán Keynes definoval funkciu výdavkov obyvateľstva na spotrebu v tomto tvare:
C = a + bY
pričom 0 < b < 1, napr. 0,63, či 0,72. Koeficient b je prvá deriváciou C podľa Y. Teda vyjadril sa veľmi presne, lebo nepovedal iba to, že tie výdavky závisia od národného príjmu Y, ale určil v akom intervale sa musí pohybovať koeficient b (odborne marginálne propenzita k spotrebe).
Číslo 0,63 hovorí o koľko sa zmenia výdavky spotrebiteľov ak sa zvýši príjem o 1 jednotku. Ekonometria tento tvar funkcie spotreby rozšírila na veľký počet faktov takto
C = g(f1, f2, f3…fn)
kde fn je napr. výška cla. C teraz môžeme derivovať podľa všetkých faktorov a zistiť, ako sa budú meniť výdavky na spotrebu v závislosti od faktora.
Nič také som v spomenutom materiáli NBS nenašiel.
Čitateľa upozorním aspoň na jeden vedecký článok:
SMETS, F., AND R. WOUTERS (2003): “An Estimated Dynamic Stochastic General Equilibrium Model of the Euro Area,” Journal of the European Economic Association. Teda model je sústavou rovníc, (napríklad aj 100) opisujúci správanie ekonomiky.
Už nadpis nie je odborný. Mena je peňažná sústava jedného štátu, ktorý ju právnym poriadkom určuje a reguluje, a zahŕňa všetky formy platidiel (bankovky, mince). Mena je euro, koruna či forint. Mali sme eurocent už ho nemáme, mali sme 25 korunáčku a centrálna banka ju stiahla. Uvedený citát je veľmi povrchné hodnotenie aj ekonomickej situácie SR a aj monetárnej politiky.
A túto definíciu:
Monetárna politika je súbor opatrení centrálnej banky na riadenie množstva peňazí v obehu a úrokových sadzieb, s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu, cenový rast, a podporiť makroekonomickú stabilitu a udržateľný rast ekonomiky. Hlavným nástrojom je ovplyvňovanie kľúčových úrokových sadzieb, ktoré následne ovplyvňujú rozhodnutia spotrebiteľov a podnikov ohľadom míňania a investícií
čitateľ nájde na internete. Medzi makroekonomickými premennými ekonomiky, napr. HDP, výmenným kurzom, úrokovou mierou, investíciami, masou peňazí sú dobre známe vedecky formulované vzťahy.
Hospodárstvo je komplex, systém pozostávajúci zo 4 prvkov:
- domácnosti
- vláda
- podniky
- zahraničie
Sú vzťahy medzi nimi. Keďže našou menou bola slovenská koruna a SR bol otvorenou krajinou, závažným problémom bolo stanovenie výmenného kurzu Sk/euro. V našich publikovaných modeloch pri flexibilných výmenných kurzoch sme využili konkrétnu formuláciu vzťahu vzhľadom na apreciáciu výmenného kurzu. Komplikovaný efekt výmenného kurzu vidíme, ak si rozoberieme tento vzťah z našich modelov:
Toto je rovnica rovnovážneho výmenného kurzu. V našich modeloch sme ju získali platným odvodením (použitím pravidiel matematiky) a je informačne veľmi bohatá. Na jeho rast pôsobí viacero činiteľov, spolu 20, ale pomerne zložito. To sa nedá verbálne vyjadriť. Hovorí o tom napríklad zahraničná úroková miera iw, ktorá sa nachodí v dvoch členoch výrazu a vplýva na R, výmenný kurz.
Každý analytik by mal urobiť ekonomickú analýzu pomocou ekonometrického modelu. Je ich viacero. My sme využili Mundellov – Flemingov model.
Tento Mundellov-Flemingov model bol skonštruovaný pre podmienky slovenskej ekonomiky, pričom boli využité štvrťročné údaje od 2000Q1 po 2006Q4, ktoré sme získali z databáz Eurostatu a Slovstatu. Formulácia modelu je zrejmá a vychádza z formulácií, ktoré sa uvádzajú v literatúre. Model je zložený z troch blokov rovníc, a to blokov týkajúcich sa IS priamky, LM priamky a PB priamky. Vychádzali sme zo známej bázickej makroekonomickej identity
Y = C + I + G + X – M
kde vo viacrovnicovom modely vystupovali tieto veličiny:
- Y …hrubý domáci produkt, mil. Sk, b. c.
- C …konečná spotreba domácností a neziskových inštit. slúžiacich domácnostiam, mil. Sk, b. c.
- I …tvorba hrubého kapitálu, mil. Sk, b. c.
- G …konečná spotreba verejnej správy, mil. Sk, b. c.
- X …vývoz výrobkov a služieb, mil. Sk, b. c.
- M …dovoz výrobkov a služieb, mil. Sk, b. c.
- Yd …disponibilný príjem, mil. Sk, b .c.
- R …výmenný kurz, SKK/EUR
- i …domáca úroková miera
- iw …zahraničná úroková miera (EÚ).
- Md …dopyt po peniazoch, mld. Sk.
- Ms …ponuka peňazí, mld. Sk.
- T …dane, mil. Sk, b. c.
- Y*…hrubý domáci produkt EÚ, mil. Eur, b. c.
Číselné hodnoty týchto 15 premenných sme vyjadrili aj v tomto tvare, aby sa výsledky dali komparovať:
V prvom bielom riadku by mohli byť číselné (nie zdržanlivý, či slušný rast) údaje za prvý štvrť rok a v druhom za druhý štvrť rok. Do ekonomiky sme tak videli ozaj hlboko. Ale mohli byť tam byť údaje za Slovensko v prvom riadku a za Nemecko v druhom riadku. Mohli sme porovnať percentá, alebo využiť niektoré metódy komparácie dsikriminačnej analýzy.
Záver
Naša hospodárska prax nevyužíva ekonomickú vedu. Dokazuje to aj citát na začiatku úvahy. Guvernér NBS by ozaj mal poznať analytickú kvalitu svojich podriadených a neakceptovať analýzy neopreté o dávno známe poznatky.
Ekonometria je zdrojom objektívneho poznania.
Ekonometrický model slúži na popis a analýzu ekonomických dát, testovanie ekonomických teórií, ba aj predpovedanie budúcich udalostí a podporu ekonomickej analýzy a plánovania. Potrebujeme vedieť určujúce prvky obsahu ekonomických pojmov (menová a monetárna) a ich správne termíny. O čistotu pojmov a termínov v ekonómii by sa mali starať univerzity a fakulty, teda prodekani pre vedu a prorektori pre vedu.
Analýza monetárnej politiky patrí medzi zložité analytické problémy makroekonómie. Použite ekonometrie urobilo prevratné zmeny v analýze fungovania ekonomiky.
Ešte pred 30 rokmi centrálne banky boli schopné cez rast a pokles diskontnej úrokovej miery vplývať na bankový systém, a tak aj na správanie sa ekonomiky. Takáto kontrola chodu ekonomiky sa dnes zmenila. Aj preto je treba konštruovať model, postihnúť väzby medzi premennými.
Vedecký článok nemôže byť bránou do neznáma. Nevieme robiť vedeckú monetárnu politiku.
Prof. J. Husár
Bratislava, 26/9/2025
Vážený pán profesor, dnes iba veľmi stručne: Napísali ste skvelý osvetový článok „Slovákom súcim na slovo“. Azda je takým aj guvernér NBS a prečíta si ho a aspoň sa zamyslí. Pochybujem však, že má dostatočné odborné vedomosti na to aby vedel posúdiť „analytickú kvalitu svojich podriadených, pretože je to, žiaľ, iba politický nominant. Hoci isté ekonomické vzdelanie má. No práve /na rozdiel od vládnych postov/ u guvernéra NBS, by sa malo striktne trvať na jeho vysokej odbornosti /ako ostatne u každého riaditeľa banky/. Žiaľ, v našom štáte to tak nie je a doplácame na to. A práve preto, že perspektíva EÚ a eura vyvoláva čoraz viac oprávnených pochybností, riešenie Vami nastolených problémov je veľmi naliehavé. Odporúčam aby ste osobitným listom o problematike informovali Kaliňaka ml., šéfa zboru poradcov predsedu vlády SR, R. Fica.
M. Kopernik dal základy monetárnej teórie, Ba je po ňom pomenovaný aj jeden zákon tzv. Koperníkv – Greshemov. Zistil, že králi nedodržiavali potrebnú štruktúru kovu, z ktorého sa razili mince. Prof. Karvaš napísal 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a peniazom venoval viac ako 80 strán. A vieme, že za jeho guvernérovania bol výmenný kurz slovenské koruna: česká koruna 1:7, ba na čiernom trhu až 1:10.Na ekonomickej univerzite sa študuje špecializácia bankovníctvo. Ani jeden guvernér ju neskončil a pamätáte sa ako sa stal Kažimír guvernérom. Dohovoril sa. Prez. Tiso prof. Karvaša prehováral, aby sa stal guvenérom Karvaš sa vyhováral aj tak, že jeho žena je Češka. Ja to všetko viem, povedal prez. Tiso, ale nepoznám nikoho fundovanejšieho.
A toto: SR sa ako člen MMF podieľa na financovaní jeho operácií prostredníctvom svojej členskej kvóty v MMF a bilaterálnej pôžičky v prospech MMF uzavretej do 2024. SR je taktiež pravidelne dvakrát ročne hodnotená zo strany MMF počas misií expertov MMF v SR zameraných na zhodnotenie aktuálneho makroekonomického a fiškálneho vývoja. Priebeh týchto misií zabezpečuje MF SR v spolupráci s NBS. To si žiada veľkých odborníkov, zvlášť pre malé štáty.
P. Kaliňákovi som poslal úvahu. Verím, že si ju prečítal.
Ďakujem
jhusár
Súhlasím s Petrom Zajacom-Vankom, tiež mám pocit, že sa blíži čas, keď bude aktuálna myšlienka návratu k vlastnej národnej mene. Mám však obavy, či v našej Národnej banke ostali odborníci, ktorí vedeli menu regulovať. Ktorí by nielen rozumeli Vašim rovniciam, ale aj vedeli v ich zmysle používať svoje dostupné nástroje. A ešte vidím problém v tom, že aby tieto nástroje efektívne fungovali, tak bude treba nájsť efektívne nástroje na filtrovanie vplyvu menových špekulácií.
Pán doktor,
práve zato som uviedol definíciu monetárnej politiky, aby si čitateľ uvedomil jej podsttau. A práve zato som sa odvolal aj na SMETS, F., AND R. WOUTERS (2003): “An Estimated Dynamic Stochastic General Equilibrium Model of the Euro Area,” Journal of the European Economic Association. Teda model je sústavou rovníc, (napríklad aj 100) opisujúci správanie ekonomiky. Totiž ekonomika je ozaj dynamická. Hovorí o tom už to, ak niekto urobí trend vývoja HDP iba za jeden rok.A trend nie je veda, to je iba konštatovanie. Tie hodnoty HDP akosi vzniklý. C je funkciou niečoho, Ije funkciou niečoho, G je funkciou niečoho, X je funkciou niečoho a M je funkciou niečoho. Teda máme sústavu vzťahov, ktoré treba sk´biť a z toho pohľadu, aby sme niečo maximalizovali, napr, investície. Ale uviedol som aj tabuľku usporiadania údajov a dve biele políčka, kde sú ich číselné hodnoty a tie sa dajú komparovať rozlišovacou analýzou, teda diskriminačnou analýzou.
Ďakujem
jhusár.
Vážený pán profesor,
téma úvahy je zaujímavá a dotýka sa nás všetkých občanov. Keynes a jeho teória monetárnej politiky je dnes zaujímavá práve preto, že sa k nej hospodárstva v krízach opakovane vracajú.Rozhodujúcu úlohu pri monetárnej politiky podľa Keynesa hrá štát a centrálna banka, úpravou úrokových sadzieb, podporou investícii.Myslím, že NBS nemôže samostatne rozhodovať o úrokových sadzbách a zadlžený štát bez ďalšieho úveru nemôže podporiť investície.Zahraničný kapitál investovaný na Slovensku svoje zisky vracia do materských krajín a aj pri raste HDP prehlbuje sa zadlženosť Slovenska. Myslím,že pán Peter Zajac- Vanka jasne načrtol to čo Slovensku potrebuje
Vážený pán inžinier,
veľmi jasne si to napísal. Téma úvahy sa týka nás všetkých. Uvediem iba dva vzťahy. Nech HDP je funkciou výdavkov vlády G a masy peňazí;a úroveň cien je tiež funkciou výdavkov vlády a masy peňazí, teda matematick
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
Koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* , povedzme 1,1 a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne), musia mať také hodnoty, ktoré získame riešením tej sústavy.
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, A teda tvorca politiky by mal experimentovať s tým modelom, aby získal variantné riešenia a potom rozhodol, ktorú alternatívu bude akceptovať. To z hlavy nezistíš, hoc sú to iba 2 rovnice.
veru: Zahraničný kapitál investovaný na Slovensku svoje zisky vracia do materských krajín a aj pri raste HDP prehlbuje sa zadlženosť Slovenska.
Ďakujem
jarko
Krásny článok, pán profesor! A budem prvý, čo sa k nemu vrátim ( azda sa dožijem! mám 70 rokov/len), len čo bude prijatá opäť Koruna slovenská, alebo prechodné „slovenské euro“ (viem si predstaviť mincu s mapou Slovenska z jednej strany a s dvojkrížom ako doteraz z druhej strany).
Potom použijeme všetky vedecké prístupy pre Slovenskú republiku z hľadiska monetárnej politiky. Dnes už nie je problém technický – zmeniť menu do rána. Väčšina peňazí je v bankách na účtoch, hotovosti sa dajú vymeniť v prevádzkach ( i keď Pôšt ubúda) a kurz – kurz už ste raz stanovili pán profesor, teraz ho vezmeme do vlastných rúk… len to zlato z Bank of England, 31,7 tony, budeme musieť nejakou špeciálnou vojenskou operáciou z Británie priniesť.
Model MF ako ho osvetovo uvádzate, nemôžu naši „politickí ekonómovia“ v NBS a vo vláde použiť. Prečo? Štátny rozpočet sa tvorí z drvivej miery z daní a poplatokov od obyvateľsta. Ale Hrubý domáci produkt – ten v miliardách nad št.rozpočet – to je produkcia všetkých cudzích investorov a súkromných podnikateľov v SR – a tí majú z toho zisky, my ako obyvateľstvo a šr – nič!
Počkáme si. Blíži sa to…
Peter,
ozaj ma potešilo, že si ako prvý čo zareagoval Monetárna teória je jedna z najstarších ekonomických teórií. Jej otcom bol M. Kopernik. Ten už v roku 1517 vydal dielo Úvahy a druhé dielo Traktát o minciach v roku 1519. On bol u strýca pokladníkom a v tom čase obiehalo veľa druhov mincí a teda bolo treba poznať výmenné kurzy. Teda tam bol základné tézy Koperníka o obehu peňazí, hlboká ekonomická analýza obehu peňazí. Základom pre pevné stanovenie hodnoty poľskej a pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia minca dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata.
A. ako píšem v knihe, Draghi s radosťou oznámil,že ekonomík EÚ mesačne vtláča 60 mld eur. Prof. Karvaš napísal vo svojom diele cca 90 strán o peniazoch. A tak ako guvernír sa inak choval k ochrane meny. Nuž, ale Draghi nečítal Karvaša.
Peter, ŠR predovšetkým nemá zdroje príjmov. Veď nám zlikvidovali 151 podnikov a teda zmizli dane z príjmov fyzických osôb a aj dane právnických osôb. Od ovce nenadojíš toľko mlieka ako od kravy.
Ale hlavne musíš ovládať monetárnu politiku., to nie je plus 0,2 a mínus 0,2 bázickej úrokovej miery, čo začal Greenspan.
Ďakujem
jaro