Čitateľ si iste všimol, že sa objavilo niekoľko článkov či už o Green Deal čiže o Európskej zelenej dohode, ktorá vraj je strategickým plánom Európskej komisie na transformáciu EÚ na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 a s ňou spojenými problémami všeobecne, a, či, menovite o spaľovacích motoroch. Zákaz bol vraj chyba.
To chemici nevedeli a iní experti EÚ, hoc išlo o strategický plán? Ex post vedia? Išlo teda aj o ekonómiu. EÚ mala budovať ekonomicky funkčný celok, ponúkli Maastrichtské kritériá. Nie vedecky poctivú, hlbokú a komplexnú predstavu ako má EÚ ako celok fungovať. Rozvrátiť ekonomiku ozaj nie je problém.
Nedefinovali určujúce prvky obsahu a foriem zlučovania ekonomík, atribúty, podstatné vlastnosti fungovania.
Nemôžem nepripomenúť, že predovšetkým platí, čo si musia uvedomiť dôkladne politici, že ide o bruselský diktát, ba to, že aj ekonómia má svoj predmet, jazyk a aj metodológiu, že je vedou hľadajúcou pravdu, ako chémia, či fyzika. Ekonómia nám pomáha preniknúť do útrob ekonomickej reality cez poznanie pojmov a vzťahov. Ekonomická veda odhaľuje zákony (napr. zákon dopytu a ponuky, zákon obehu peňazí).
Zákony spravidla nemôžeme spoznať iba pomocou zmyslov – sluch, čuch, atď. Musíme sa hlavne spoľahnúť na myslenie (rozum). Procesom myslenia porovnávame predmety, členíme ich na ich súčasti, zisťujeme ich rôzne vzťahy, spozorujeme to, čo je v predmetoch konštantné.
Aj ekonomická veda je evidentné a usporiadané poznanie vecí. Toto je bázické tvrdenie aj o ekonómii. Začnem básňou, lebo vyjadruje enigmy vedy. (Vo vede je dôležitý každý detail).
***
Ó, koľko objavov čudných
prináša vzdelanosti duch,
skúsenosť, chýb dcéra bludných,
génius paradoxov druh
či náhoda, Boh vynálezca.
(Puškin)
***
Vedec by to tak nenapísal. V úvahe musím začať a pripomenúť obdobie po roku 1989. Po roku 1989 sme sa vrátili ku kapitalizmu; a zisťoval som, žiaľ, veľa problémov, ktoré sa vyskytli v chápaní ekonomických vied a hlavne v realizácii jej nástrojov v hospodárskej politike pri riadení ekonomiky boli zato, že tí, čo mali mať, nemali poznatky.
Nemôžem nezačať tým, že po roku 1989 sme nevyužili jedinečnú príležitosť a nezmenili, nezlepšili sme hlavne svoju ekonomickú pozíciu v duchu ekonómie. Oslavovaná privatizácia nebola privatizácia, liberalizácia cien nebola liberalizáciou, liberalizácia zahraničného obchodu nebola liberalizáciou. Ba ani do nebies vychvaľovaná daňová reforma nebola reformou. Reforma je zmena, úprava alebo prebudovanie niečoho s cieľom zlepšiť alebo napraviť niečo.
Vtedajší predstavitelia nevedeli odpovedať na otázku ako funguje ekonomický systém, ekonomický stroj. Ako mohli pochopiť chybu a následne ju opraviť? Vládni ekonómovia nevedeli a nevedia nakresliť ekonomický systém, hoci za jeho nakreslenie dostal Nobelovu cenu prof. S. Kuznets (v Reminiscenciách som ho už uverejnil). Ako potom mohli povedať, aký ekonomický systém ideme budovať?
Ekonomický systém nie je daňová reforma, či reforma zdravotníctva, alebo sociálna reforma. Aj ekonomický systém je systém a ako taký má zložky, prvky. Tak ako nemožno “reformovať” iba pravé krídlo lietadla (lietadlo je systém s konkrétnym Machovým číslom), nemožno reformovať prvok ekonomického systému bez jeho väzby na ostatné zložky systému, na celok.
Vyjadruje to ekonometrický model. Na ňom sa dá odexperimentovať každý ekonomický zásah do ekonomiky. Každý systém má hraničné stavy, ktoré keď systém prekročí, prestane fungovať a rozpadá sa. Zažili sme to aj u nás – viď zdravotná reforma, sociálna reforma (schudobneli hlavne invalidní dôchodcovia) a prepady obchodov Rómami, na čo už ľudia zabudli, a dnes prepad spoločnosti.
Nie všetci si uvedomujeme, že aj ekonomický systém má, obrazne povedané, “malý a veľký krvný obeh”, len v jeho žilách prúdia peniaze. Ekonomický systém treba najskôr nakresliť – nikto po roku 1989 to neurobil – a potom matematicky opísať, ako to robia ekonometrovia. Na ňom možno simulovať a experimentovať a hľadať jeho optimálne fungovanie.
Našich strojcov ekonomického systému to ani dnes nezaujíma.
Jasne to dokumentujú debaty politikov po voľbách v televízii. Spomenú rovnú daň (čo je ekonomický nezmysel)? Zabudli aj na to, že ekonomická veda pozná Paretovo optimum, ktoré hovorí, že žiadna realokácia ekonomických zdrojov nemôže nikomu urobiť horšie na úkor čo i len jediného človeka. Nemôže predsa koaličná rada rozhodnúť, že daň z príjmu právnických osôb sa zníži zo 42 na 29 percent, alebo, že sa zavedie rovná daň. To musí urobiť ekonomická veda. Zhruba toto som napísal p. predsedovi vlády R. Ficovi v roku 2006.
Ešte pred 30 rokmi centrálne banky boli schopné cez rast a pokles diskontnej úrokovej miery vplývať na bankový systém, a tak aj na správanie sa ekonomiky. Takáto kontrola chodu ekonomiky sa zmenila. Monetárna politika patrila “bankovej komunite”, povedané nadnesene. Podnikli sa špecifické kroky a autorita bánk sa rozdelila aj medzi politikov a medzi “finančných žralokov”.
O nezávislosti centrálnej banky sa už nedá hovoriť. Viera, že monetárna politika je profesionálny akt sa stratila. Prevzala ju, ak by sme to povedali ohľaduplne, “finančná komunita”. Nejasný pojem. Peniaze a úvery ľudí sa stali rezervoárom mystérie. Monetárna politika sa stala formou ekonomického zmiznutia, skoro ako bohatstvo nášho národa. Ba aj pilier kapitalizmu trh sa už uhniezdil aj v našom intímnom svete; začali sa rozmnožovať umelé potreby, profesionál na rozbitie partnerských vzťahov.
Sme hrdí na akési “množstvo práv” a tak vznikli extravagantnosti – zadovážia Vám ani nie za 2 minúty:
- živého klokana
- helikoptéru v priebehu hodiny
- tibetskú masáž prstov
- a môžete si prenajať aj spoluhodovníkov na obede v Paríži
ale sa zabudlo na protihodnoty, ktoré by mali charakter povinností. Lebo trhová spoločnosť je predovšetkým spoločnosťou výroby a služieb.
A tak aj na Slovensku prišlo obdobie všeobecného podozrievania (vieme, že Sulík neveril Kollárovi, Dzurinda neveril Radičovej,….). Ľudské vzťahy padajú a strácajú na hodnote, čo bolo základom správania sa ľudí, ktoré bolo bázou tvorby ekonomickej teórie.
Sú len služobníci, ktorí sú na to, aby uhasili “každý smäd” kohosi, ktorý uspokojí každý jeho rozmar (Sulík a káva v Paríži). A na takýchto hodnotách nemôže stavať výstavba teórie… Každá teória nevylučuje nové aspekty, hlbšie prenikania, v našom prípade, do ekonomickej skutočnosti. Majme povodeň materiálnych nezmyselných rozkoší. Optimálna štruktúra ekonomiky SR nežiada 4 zahraničné automobily.
Verím, že nová vláda si uvedomí, že nadišiel čas rozvážneho zvrchovaného jednotlivca, ktorý si vie určiť hranice svojich premrštených žiadostivostí, čo umožní vláde postaviť ekonomiku „z hlavy na nohy”. Pamätáme sa, že mladí ľudia sa dnes musia podriaďovať degradujúcim (debilným) procedúram – reality show, Big brother,.. , len nie na sebe pracovať. Od mediálnej mašinérie to dokážu zniesť. Iste by to netolerovali od štátu (či cirkvi). Vďaka úverom dnes môže mladý človek žiť nad hranice svojich prostriedkov, zdrojov; a čo splátky?
Základom je práca na sebe samom, a to si musí naša nová vláda, zvolená dosť spontánne, uvedomiť. Musíme vedieť kam chceme ísť.
Záver
Optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť iba politická garnitúra, či konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, môj učiteľ, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK v Ženeve.
Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov.
Nemôžem nezdôrazniť to, že po roku 1989 sme nevyužili jedinečnú príležitosť a nezmenili sme svoju ekonomickú pozíciu v duchu ekonómie. Prijali sme kapitoly EÚ. Nevyužili sme poznatky slovenských ekonómov menovite dielo Sojka Ekonomická dynamika a rovnováha z roku 1970, v ktorom skonštruoval model pre československú federáciu.
Aj ekonómia musí byť bezpečným prameňom poznatkov.
Prof. J. Husár
Bratislava 21/9/2025
Vážený pán profesor,
áno, „ekonómia musí byť bezpečným prameňom poznania“. Aspoň by to tak malo byť. S tým, že by som slovo „poznania“ odporučil nahradiť slovom „poznávania“.
A iste „Išlo teda aj o ekonómiu“. S tým, že išlo hlavne o ekonómiu! Áno, aj „EÚ mala budovať ekonomicky funkčný celok …“, ak by išlo o poctivý, korektný projekt. Keby …
Už som sa na Vašej webstránke vyjadril (280727Po2142), že EÚ je kapitálový projekt, nie projekt pre pracujúcich! Podľa doterajšej politickej ekonómie. Preto o „vedecky poctivú, hlbokú a komplexnú predstavu ako má EÚ ako celok fungovať“ nemôže mať, nemá a pri pravidlách doterajšej politickej ekonómie ani nikdy nebude môcť mať žiadny z jej „manažérov“ záujem. Objektívne!
„Rozvrátiť ekonomiku ozaj nie je problém.“. Len doplním, že rozvrátiť čokoľvek. Na to netreba ani „tri ľudové“. Ale postaviť niečo na „zelenej lúke“, to vyžaduje poznanie! Bez neho (a teda aj bez oných „zhrbených nad stolom“) by to bolo vylúčené!
Po roku 1989 sme nemali nijakú „jedinečnú príležitosť“ na zlepšenie „hlavne svojej ekonomickej pozície“. S týmto cieľom „nežnú revolúciu“ jej „režiséri“ určite starostlivo nepripravovali. Pripravovali a uskutočnili ju prísne v „duchu ekonómie“. Tej ich, doterajšej politickej! Kapitalistickej ekonómie založenej na kapitále! Naše (lacné, no kvalitné) ekonomické zdroje i odbytištia pre vlastné hospodárske procesy potrebovali pre udržanie kapitálu (toho svojho) „nad vodou“ Na úkor a za cenu najvyššiu tých našich. Toto sa žiadny z „odborníkov“ nevedomým „nadšene štrngajúcim“ masám v uliciach nielenže neponáhľal vysvetliť, ale sa o to ani len nepokúsil (!?). Nevedeli to? Kde boli?
Tak sme sa dlhodobých historických výdobytkov proletariátu spod nadvlády kapitálu nevedomí, za búrlivého jasania „ulice“ dobrovoľne, bez akéhokoľvek odporu trestuhodne vzdali. A občania „konečne“ získali po čom túžili a tak už majú čo chceli. Ešte ale celkom do reality neprecitli. Už čoskoro však precitnú! Niekto by mal byť pripravený im túto realitu zrozumiteľne vysvetľovať.
„Monetárna politika“ nemôže byť založená na nijakej „viere“. Tá ako „politika“ nemôže ani existovať (nehovoriac o tom, že vstupom do EÚ sme prišli aj o tento „nástroj“). To len dnešné meny (v doterajšej politickej ekonómii, ktorá to umožňuje!) „stoja“ (aj „padajú“) na viere. „Politika“ na trhu musí byť determinovaná výlučne len ekvivalentnou výmenou! Jednotka žiadnej veličiny, ak má byť objektívna (a nemenná!), nemôže byť založená na nijakej viere!
„Trh“ nie je „pilier“ len „kapitalizmu“. Je pilierom aj socializmu. Ale na úplne inom základe! Žiaľ, v období budovania socializmu trh, a už vôbec nie na inom základe, neexistoval.
Stačí, keď bude „akési množstvo práv“ zredukované len na dve zo základných práv človeka, ktoré doteraz nikto nikde nezmieňuje (nieto aby sa ich dožadoval!). Ide o právo na výsledky vlastnej práce v celosti a o právo slobodne rozhodovať o ich použití.
Vážený pán profesor, na odstránenie všetkých neduhov súčasného zvráteného sveta (vrátane tých, na ktoré správne a oprávnene obdivuhodne húževnato, vytrvalo a dlhodobo poukazujete) je nevyhnutné odstrániť kapitál. Podmienkou (nevyhnutnou) je zmena doterajšej politickej ekonómie, a tým aj doterajšieho ekonomického systému, na autentickú, reálnu ekonómiu v súlade so skutočnosťou! Takú zmenu „režiséri“ aktuálneho vývoja sveta však objektívne nemôžu chcieť nikdy uskutočniť! A ani ju nikdy neuskutočnia! Lebo …
S úctou Pavel Sobolič
Pán Sobolič,
Ďakujem, za dôkladné prečítanie mojej úvahy. Vypichli ste veci, ktoré sú jadrom a vážnymi problémami politiky našich vlád od roku 1993. Veď EÚ vznikla zo Spoločnosti uhlia a ocele. Ich nezaujímalo ako funguje ekonomika, aké sú nástroje hospodárskej politiky a to, či fiskálne, či systém daní a či systém monetárnej politiky. Im išlo o to, že im klesal zisk.Toto som napísal eurokomisárovi:
Dear Mr. Paolo Gentilone,
I am sorry to disturb you. As an econometrician I do have several problems as far as measuring of an economy performance is concerned. In the EU we have been accepting the GDP as a principal measure. Surely you know the Eurostat is constructing I/O tables as well as system of national accounts for each member country. Using them we can get deep understanding how an economy is working. GDP is pure number.
There are several drawbacks, or at least cautions about GDP: 1) GDP deals in money values, not in physical units. That is, it does not tell us how many goods and services were produced, but only what their sales value was. Trouble then arises when we compare the GDP of one year with that of another, to determine whether or not the nation is better off. And how to compare the countries? 2) GNP does not reflect changes in the quality of output. This second weakness of GNP also involves its inaccuracy as an indicator of “real” trends over time (inflation). In a technologically advancing society, goods are usually improved in 5-6years, or even more rapidly. 3) GNP does not reflect the purpose of production. A third difficulty with GDP lies in its blindness to the ultimate use of production. One million of euro on education and one million on cigarette purchases is not the same, but they say the same amount of “growth” of GDP. Thus, changes in GDP give us only very rough indication of changes in the quality of life. 4) GDP does not include most goods and services that are not for sale. Just one example – the labour of wives being unpaid, it is excluded from GDP. These four points are enough to show big problems of economic output measuring.
Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Obsah
Predslov
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Ďakujem
jhusár
Len píšte, píšte pán profesor. Pomaly Vás ctím ako posledného Mohykána ekonomickej vedy na Slovensku. viete, zostáva nám už len zaznamenávať tie chyby a omyly, ktoré narobili čs. a potom slovenskí politici za tej pekelnej jazdy dolu brehom – a dno stále nevidno.
Citujem Vás:“Nemôžem nezdôrazniť to, že po roku 1989 sme nevyužili jedinečnú príležitosť a nezmenili sme svoju ekonomickú pozíciu v duchu ekonómie.“...áno, profesor Kenneth Gailbraith (USA) na povestnom stretnutí v 1990 v Kolodějích u Prahy odporúčal „iba zaviesť inštitúcie trhu a ponechať si ten nádherný národohospodársky komplex Československa“ A MY SME TU UROBILI PRAVÝ OPAK – zbúrali sme si národné hospodárstvo a pritom sme politicky a ideologicky jasali…
k dátumu 1.mája 2004, citujem Vás: „Prijali sme kapitoly EÚ.“ A to nikomu nenapadlo postaviť si rovnice ekonometrického modelu?! Opäť – išlo len a len o politiku a ideológiu…nuž, veda zmizla…
Peter,
trochu širšie. Voľakedy sa pšenica žala kosou s hrabličkami. Kosákom pole o 5 ha nepokosíš. Vďaka technickému rozvoju dnes máme kombajny. Teda nástroj. A aj na sledovanie ekonomiky a jej riadenie potrebuješ nástroj. Je to veľké množstvo aktivít, o ktorých nič nehovorí dnes ospevované HDP. Ekonómovia po roku 1964 sa opreli o stupeň ekonomického rozvoja na báze vedecky stanovenej sústavy ukazovateľov, ale počet hektárov pšenice má vyššiu prioritu ako ukazovateľ veľkosť bytu predsedu vlády. Jedna skupine určila 70 ukazovateľov (produkcia ocele,uhlia, …), fyzických aj peňažných (veľkosť investícií). Ale dôležité sú aj korelácie medzi ekonomickými veličinami. Druhá spracovala metodiku na báze diskriminačnej analýzy, rozlišovacej analýzy. Vypočítali sme stupeň ekonomického rozvoja za všetky okresy Slovenska. Teda sme vedeli urobiť ekonomický krok v každom okrese a vypočítať priamy dôsledok, ak sa vybudovala diaľnica v okrese A a aj vedľajšie dôsledky, dôsledok jej zvýšenia v km na stupeň ekonomického rozvoja okresu B. Ba sme mali aj vedecké články predvídanie vplyvu investícií na budúci rast ekonomického rozvoja. Prečo nám EÚ nepovedala ako zveľadí ekonomiku SR, ale nám zničili 151 podnikov, ktorých zoznam koloval na internete. Zničenie toľkých podnikov zbedačí ekonomiku každej krajiny. Veď ZSMK Tlmače, kde som začínal, vyrobili najväčší elektromotor na svete. A kde sú dnes? Prečo sa EÚ neoprelo o poznatky našich slovenských ekonómov? O Sojku, o Pavlendu, či Kočtúcha: Piketty nič také neponúkol.
Výpočet stupňa ekonomického rozvoja, teda diskriminačná analýza je vlastne v poľnohospodárstve kombajn. Vidíš do ekonomiky, jej fungovania a aj jej zveľadenia.
EÚ nedokázala urobiť z ekonomík krajín EÚ ekonomicky funkčný celok. Všetci poslanci od nášho vstupu do EÚ by si to mali uvedomiť a červenať sa , že nepoznajú hlbku poznatkov našich ekonómov.
Nepotrebujeme diela ako TRESK, ale také aké som opísal dr. Moravčíkovi.
jaro
Pán profesor, milý Jarko,
všetky komentáre sú zaujímavé, a poctivo reagujú na Tvoje úvahy. Určite poznáme Leninovú tézu: Bez revolučnej teórie nemôže byť revolučnej praxe; má aj metodologický význam. Ale náš dnešok, naša kapitalistická cesta, nič takého nepotrebuje. Potrebuje len udržiavať systém v spotrebe, a v chaose. Lebo len tak ho môže „riadiť“. Zisky za akúkoľvek cenu, aj za cenu evidentných nezmyslov, o ktorých vedia, že sú nezmyslami. Každá slepá ulica raz končí. Domnievam sa, že už sme hlboko v jej druhej polovici.
S úctou, a pozdravom, Michal
Milý Michal,
nemusíš ma oslovovať aj titulom. Ale veľmi jasne si to napísal. Žiaľ, vedenie EÚ nie je orgánom, ktorý vie (možno hej, iba sú tlačení) ako zabezpečiť blahobyťt ľudí. Ale toto: Sme hrdí na akési “množstvo práv” a tak vznikli extravagantnosti – zadovážia Vám ani nie za 2 minúty:
ale sa zabudlo na protihodnoty, ktoré by mali charakter povinností. Lebo trhová spoločnosť je predovšetkým spoločnosťou výroby a služieb.
Ale teda čakáme odpoveď na otázku čo robiť.
Ďakujem
jarko
Najskôr pár poznámok k „reminiscencii“:
1. Áno, je to tak „Oslavovaná privatizácia nebola privatizácia, liberalizácia cien nebola liberalizáciou, liberalizácia zahraničného obchodu nebola1 liberalizáciou. Ba ani do nebies vychvaľovaná daňová reforma nebola reformou“. Ale, vážení autor aj diskutéri, nežili sme vari vtedy? A urobili sme dosť čosi pre to aby sme tú dobu mohli bohorovne kritizovať? /Ja áno a stalo ma to zamestnanie./ Ľudia verili falošným prorokom a v takých dobách sa nedá plávať proti prúdu. Majme to na mysli /a aj sebe/ ak chceme vidieť objektívne hľadajme brvno v oku.
2. Nemyslím si, že „Našich strojcov ekonomického systému to ani dnes nezaujíma“. Oni však musia riešiť problémy v reálnom čase a vedomí si svojej politickej zodpovednosti, rešpektovať nastavené mantinely, aby nespôsobili viac škody ako osohu. A pokiaľ ide o „ekonomickú vedu“, kto sú dnes jej reprezentanti? Vari len nie spomínaná Rada pre rozpočt. Zodpovednosť, alebo Stern, či Páleník?
3. Súhlasím, že „O nezávislosti centrálnej banky sa už nedá hovoriť. Viera, že monetárna politika je profesionálny akt sa stratila. Prevzala ju, ak by sme to povedali ohľaduplne, “finančná komunita”. Nejasný pojem. Peniaze a úvery ľudí sa stali rezervoárom mystérie. Monetárna politika sa stala formou ekonomického zmiznutia, skoro ako bohatstvo nášho národa. Ba aj pilier kapitalizmu trh sa už uhniezdil aj v našom intímnom svete; začali sa rozmnožovať umelé potreby, profesionál na rozbitie partnerských vzťahov.“ To však súvisí s tým čo si „národ“ v r. 1989 zvolil /aj s aktívnym príspením mnohých súčasných kritikov/ a súčasná /aj predchádzajúce vlády tobôž vedenie NBS majú len minimálne možností realitu meniť. 4.Základom je práca na sebe samom, a to si musí naša nová vláda, zvolená dosť spontánne, uvedomiť. Musíme vedieť kam chceme ísť. Som presvedčený, že vláda ako kolektívny orgán si to uvedomuje a že „kuvičie hlasy“ jej v jej práci nepomáhajú, tak ako jej nepomáha, ba doslova sabotuje tzv. opozícia. Nechcem k nej patriť!
5. Nemôžem nezdôrazniť to, že po roku 1989 sme nevyužili jedinečnú príležitosť a nezmenili sme svoju ekonomickú pozíciu v duchu ekonómie. Prijali sme kapitoly EÚ. Je to tak, ale buďme tu adresní: Kto bol vyjednávačom? A kto ho na ten post nominoval? Koho si vtedy ľudia zvolili, kto mal väčšinu v NR SR? Raz prijatý záväzok sa musí plniť!
A k diskutujúcim:
Myslím, že sú to cenné postrehy a myšlienky /až na jeden príspevok, či skôr klebetu/. Vyzdvihol by som však jednu vetu z príspevku p. Moravčíka:“ pri Vašej poznámke o jedinečnej príležitosti po roku 1989 si myslím, že tá možnosť bola len hypotetická“. Veru tak, praktický však inej možnosti nebolo, tak boli ľudia zmanipulovaní.
Vážený pán inžinier,
viacerí mojich učiteľov žilo v bývalom Československu a tak mali skúsenosti s kapitalizmom. Naša Rada starších, 12 profesorov všetkých oblastí ekonómie, ktorá vydala 12 častí diela Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR a posielali sme ho všetkým inštitúciám aj SAV a akademik Luby sa veľmi pochvalne o nich vyjadril, pravidelne pozývala predstaviteľov vlády aj parlamentu na odborné diskusie. Bol aj Mikloš, ktorý nás požiadal, aby sme ba tripartitu pripravili materiál. Mám ho. Každému sme odporúčali dielo „Limits to Privatization“ edited by Karl-Theodor von Weizsäcker for its critical examination of the practice’s real-world limitations.
Ba s rektorom sme boli pozývaní aj na zasadnutia vlády. Neviem, či mali osoh z našich odporúčaní.
Neviem, či to aj dnešných predstaviteľov zaujíma, pretože nezriadili orgán o strategickom plánovaní, ktorý Mikloš zrušil. Páleník je prírodovedec a Stern je slabý ekonóm. Mám skúsenosti. O slabostiach ECB som napísal priamo Draghimu. Odpovedal sekretárka.
Riadiť komplex ekonomiky nemôžeme z hlavy.
Ďakujem
Vážený pán profesor,
EÚ pri založený mala príťažlivé témy blízke k názorom mnohých vlád, ktoré vstúpili do EÚ ako jedinečné krajiny, čo EÚ už pri vstupe nerešpektovala.S viacerými súčasnými strategickými cieľmi sa jednotlivé krajiny nestotožňujú.Napr.Európsky Green Deal (Európska zelená dohoda) je strategický plán EÚ, prijatý v decembri 2019. Cieľom je, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou, teda mala nulovú čistú bilanciu emisií skleníkových plynov. Plán počíta s investíciami viac než 1 bilión eur do roku 2030 (kombinácia verejných, súkromných a európskych fondov). Úspech závisí od technického pokroku, investícií a ochoty občanov aj priemyslu znášať náklady transformácie. Pre poľnohospodárstvo „Farm to Fork“ – zdravšie potraviny, nižšia spotreba pesticídov a hnojív, vedie k zníženiu produkcie a zvýšenie cien potravín podľa odborníkov v EÚ cca o 10 % s dopadom pre Slovensko podstatne viac.Prri takýchto výhľadoch ťažko si predstaviť rešpektovanie vedy!
Vážený pán inžinier,
ako píšeš, Green Deal čiže o Európskej zelenej dohode, ktorá vraj je strategickým plánom Európskej komisie na transformáciu EÚ na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 a s ňou spojenými problémami všeobecne, a, či, menovite o spaľovacích motoroch. Keďže sú viaceré významné komentáre v tlači ba aj na internete, človek sa musí spýtať, či ten strategický plán bol dobre premyslený. Veď havne veľké automobilové koncerny sa k nej negatívne vyjadrujú. A známe sú aj protesty poľnohospodárov, keďže tam sú jasne vedou stanovené parametre, ako plodiny vyživovať, teda hlavne použitie NPK. Je dobre známe aké prísne normy malo Československo, aby sa zabezpečila právna kvalita potravín. Otázka je prečo EÚ až ex post prišla na problémy?
A toto iba odcitujem: Pri takýchto výhľadoch ťažko si predstaviť rešpektovanie vedy!
Ďakujem
jhusár
o. Husar je to tak Ekonomika potrebuje odborníkov s prepojením na REZORTY. No nemôžeme si myslieť,že odborný fundovany človek po roku 1989 behom hodiny,mesiaca,roku stratil ROZUM. Všetko bolo dopredu nálinkovane. Hľadali sa OCHOTNY KORUPCNICI. Našli sa. Umožnili im kradnúť,brat úvery čo sa nebudú splácať. Mal som sám takú ponuku od mecenášov HZDS a banky. Odmietnul som. p. Strážsky sa sám doznal,že na privatizáciu nikto nemal financie. Tak im umožnili podvody,výpredaj a nikdy nesplatené úvery.Klaus,Mečiar,Calfa veľmi dobre vedeli čo činia. Bol to UMYSEL zdefraudovat podniky aj celé rezorty do úpadku na objednávku ZAPADU.
Všetci čo vládli a vládnu po r.1989 to vedia a preto sa ani nepostihuju. Iba toho čo im nejde po ruke. Rýchlo odstránia: Politicko,policajno,Justičnov MAFIOV cez NOMINANTOV. Voľby,parlament,ústava je čisté DIVADLO pre národ. Nič sa NERESPEKTUJE. Vládlo sa a vládne na HULVATA a to VEDOME. Nie sú to všetci hlupáci iba tí Nominanti čo sa nechajú pol. Bossom nominovať za Zvanec a OLIGARCHIA PERE MILIARDY a všetko na náš účet.
Takto je už vedená celá Európa kde vo funkciách sú vnuci : SSmanov,Gestapakov,GARDISTOV ktorý su vydieratelni na likvidáciu pre Zida sionistu: Izrael,USA,VB,Vatikan,ktorý potahuju nitky na ROZBROJE,PROTESTY,VOJNY k tomu Covid,Grindil,Digitálna mena a vsetke neduhy sú ich dielo aj vražda Corvina v USA. Jeho sieť v podsvetí Tajných služieb tých štyroch MI 16,MOSAD,CIA a Vatikán má jednu z NAJHORSICH a najstaršiu po Tisícročie. Likvidáciu Pravoslávie a Slovanov: Vojnami a prerabanim dejín.
Zmení to iba GLOBALNA VOJNA ,ktorú nám pripravujú na cieľ JEDNA MILIARDA. Ochotných si kúpiť aj vlastnú smrť sú milióny dezorientovanych a lakomych po bohatstve.Uz nepotrebujeme Armádu pre obranu. Iba ZOLDNIEROV profesionálnych vygumovanych ZABIJAKOV hocikoho na objednávku za peniaze. Umny,vzdelaný človek sa tak neznizi. Preto potrebujú ARMADY nevzdelancov fanatikov čo im uveria. Bohu žiaľ sme NEPOUCITELNI horší od zvierat. Tí si svoje rody snažia zachovať aj za vlastný život.
Pán Štefan,
použi ste ostrý slovník. No aj to svedčí o tom, že do problémy vidíte a máte svoj názor. Ak idete stavať dom a potrebujete vytýčiť pravý uhol, aj to si žiada geometriu. A aj riadenie ekonomiky sa bez vedy nezaobíde. My sme iba akceptoval veľké sľuby EÚ. Nedokázali ch premietnúť do reality. Nemôžem nepovedaťb aj svoj názor, že EÚ nám nepredstavila ekonómov takých ako boli Sojka, Pavlenda, Ferianc, Klinko, Fecanin, či Kočtúch. Ekonomický komisár pre rozširovanie Eú vôbec nebol ekonóm. Nuž a tak nám ponúkol robenie kapitol ktoré neustále vracal. To nie je obraz ako má ekonomika fungovať.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, máte pravdu a ono je to aj oveľa zaujímavejšie, keď ekonomiku predvídateľne riadia odborníci – ekonómovia a všetci zúčastnení vedia, čo sa deje a čo sa dá očakávať. Nanešťastie sme takých období nezažili veľa.
No pri Vašej poznámke o jedinečnej príležitosti po roku 1989 si myslím, že tá možnosť bola len hypotetická. Veď Sorosov fond dokázal kývať aj s britskou librou. (A v tejto súvislosti nie je dôležité, že mu to nejaké skryté kruhy umožnili, ale technicky to preňho nebol problém.) Slovenská koruna a tým pádom celá naša ekonomika bola veľmi zraniteľná a nedovolili by nám vyššiu mieru ekonomickej samostatnosti, tlačili by na nás ako na Grécko.
Viete, myslím, že tá jedinečná príležitosť ešte len príde. Mám podobný pocit ako pán Dušan predo mnou, že Európu čakajú veľmi neisté a nedobré časy a tým pádom sa uvoľní aj náš ekonomický chomút. Ak v tom čase neprevládnu hlasy, že „patríme jednoznačne na západ“ a musíme zahynúť spolu s ním, tak verím, že nejaké okno príležitosti sa v rámci všeobecného chaosu ešte otvorí. Ale žiadna idylka to nebude, bolo by dobré, keby potom u nás existovali odborne pripravení ľudia, aspoň niekoľko.
Pán doktor,
ekonomiku musia riadiť odborníci. Dnes nepoznám ekonóma, ktorý by mal tak zásadné diela, ako mali slovenskí ekonómovia po roku 1964. Aby som nehovoril všeobecne. Opriem sa o dielo môjho vedúceho katedry Ekonomická dynamika a rovnováha.Má v nej kapitolu 6. Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov a kapitolu 7. Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Časť 7.2 nazval Všeobecná ekonomická rovnováha a etapy ekonomickej reformy, ktorá je rozdelená na 7.2.1 Prvá fáza ekonomickej reforma a 7.2.2 Druhá fáza ekonomickej reformy. Časť 7.3 Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum). Skonštruoval tam model pre dve oblasti ČR a SR. Ja som to doktorandom prednášal.Teda jasne povedal ta a takto. Nič také nám neponúkla EÚ. Ja nemôžem prijať všeobecné frázy. Ja chcem vidieť model a ho preskúšať, že funguje. Tam zistíte, čo sa stane, ak sa postaví nová atómová elektráreň, aký to bude mať dôsledok a blahobyt ľudí. Dielo TRESK ma úplne sklamalo, povrchný pohľad (pamflet?) na fungovanie ekonomiky, zvlášť ako ho porovnám s uvedenými nadpismi kapitol.
Ďakujem
jhusár
Pán doktor, dostal som takýto smutný mail:
Reformní strana Nigela Farage rychle nabírá popularitu
V příštích pěti letech může v Evropě začít občanská válka s pravděpodobno-
stí až 95 %, prohlásil britský profesor David Betz v článku pro Military Stra-
tegy Magazine. Autor tvrdí, že některá velká města už získávají status
„divokých“, protože se v nich začalo žít „podle zákonů divoké přírody“,
jelikož vláda ztratila kontrolu a nedokáže zajistit dodržování zákonů. Mezi
příčinami občanské války vědec uvádí vysokou míru korupce, úpadek prů-
myslu, rýsující se rozkol mezi městy a venkovem, chátrající infrastrukturu
a růst počtu soukromých bezpečnostních firem, přičemž poznamenává:
„Mnohá západní města tomuto profilu už odpovídají.“ Celkově je riziku vy-
staveno 15 zemí a pokud v jedné z nich konflikt vypukne, je pravděpodo-
bné, že se přelije do dalších. Za hrozbu č. 1 považuje expert především
svou domovskou Velkou Británii a Francii.
jhusár
Pán profesor, presne toto sa skrýva za slovami „veľmi neisté a nedobré časy“. Verím, že to bude len dočasné, lebo patologicky budú konať len terajšie generácie a nové sa budú musieť prispôsobiť realite a buď Európu opraviť, alebo odísť. My sa však už tej opravy nedožijeme.
Súhlasím s Vami, že je škoda, že dnes nikto vo vrcholovej politike nepracuje s modelmi. Nikdy som tam napríklad nepočul také technické pojmy ako „pružnosť“ alebo „zotrvačnosť“. Jedna z najväčších hlúpostí bola tá „šoková terapia“. Ale aby reakcie systému boli zdravé, je nutné dopriať im čas a priestor. Na niečo také naši politici nedorástli.
Výborná úvaha pán profesor. Len všetky poznatky sú v rovine teoretickej, pokiaľ si teória a prax nepodajú ruky a nespoja sa – stále to bude len konštatovanie a výsledok je ???
Vížený pán inžinier,
Súčasná hospodárska politika sa nedôkladne opiera o poznatky ekonomických vied. Dôsledky sú v tom, že ekonomika SR aj EÚ nefunguje v duchu jej poznatkov, ale podľa potrieb nadnárodných spoločenstiev.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
politické inštitúcie, ktoré namiesto reálneho plánu rozvoja na základe zdrojov, keď si vytvoria ilúzie ako „Green deal, migrácia a stop spaľovacím motorom“ už nemôžu používať vedecké metódy ekonómie, lebo tam zaraďujú náhodné veličiny, ktoré nemôžu viesť k optimalizácii rozpočtu. Všetko sú len „haus numerá“ ktoré si niekto vycmuká z rukáva.
Mám strach z ďalšieho vývoja života na našom kontinente.
Vážený pán profesor,
veľmi dobre ste sa vyjadrili o Green Deale, vytvára ilúzie. Prečo však až ex post sa k problémom vyjadrili aj politici, konkrétne Mertz. Je to priam nepochopiteľné že aj o zmluve, ale aj o spaľovacích motoroch sa aj direktori Volkswagenu, či iní vyjadrili až teraz. Slovenskí ekonómovia skutočne zanechali zásadné diela o fungovaní ekonomiky. Spomenul som prof. Sojku, ale prof. Pavlenda v diele Ekonmické zákaldy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR rieši presne to, čo tlačí EÚ.Ona nepovedala, čo budú určujúce prvky obsahu a foriem postupného zdokonaľovania ekonomík jednotlivých krajín. Čakal som jasnú perspektívu. Tú „nakreslil“ aj Sojka aj Pavlenda. Th. Piketty nič také nemá. Vraj treba zdaniť bohatstvo. To je málo.
Ďaujem
jhusár