Stále šarapatí vedecká medzera a neznalosť

 

Asi viacero čitateľov dostalo mail, ktorom autor, žiaľ, skepticky opisuje dianie v EÚ:

 

Nečekaná prapříčina úpadku Evropy a kdo teď fakticky řídí EU? Pokud řídí podnikání a ekonomiku politici, nemůže to dopadnout nikdy dobře. Úpadek a neschopné politiky zastaví a může vyměnit jen velká krize. Už ji máme, jen obyvatelstvo nelze vyměnit…Za informace uvedené na této stránce nese plnou odpovědnost autor textu. European Justice Organization z. s. poskytuje pouze publikační účet pro nezávislé novináře a nenese odpovědnost za obsah ani za uvedené zdroje. Je to už skoro rok, co Mario Draghi, bývalý šéf Evropské centrální banky, představil svoji neradostnou zprávu o ztrátě konkurenceschopnosti Evropské unie. Rok se s rokem sešel a situace je ještě horší. Spojené státy pod vedením administrativy prezidenta Donalda Trumpa si tak v Draghiho očích zjevně dělají z Evropské unie jakéhosi svého vazala. A když se pak – jako nedávno na Aljašce při setkání s ruským prezidentem Vladimirem Putinem – jedná o budoucnosti Evropy, ta ani není u jednacího stolu. Potupné. Zkrátka a dobře, celý finanční svět – když tedy ne ten politický – už hlasitě pojmenovává nejen úpadek Evropy, leč se snaží dobrat i jeho příčin. To politický establishment EU si nejen odmítá něco takového byť jen připustit, navíc evidentně míní, že je stále „pupkem světa“. To, že se Brusel stále nedokázal zbavit iluze o své světodějné roli, dokládá i nynější debata o takzvaných emisních povolenkách pro domácnosti. Ty mají do roku 2030 vyjít běžnou českou domácnost na vyšší desítky tisíc korun ročně dodatečných nákladů, ať už kvůli novému zpoplatnění vytápění bytů a domů, či pohonných hmot. …. Dlouhodobě nemůže euro – tedy sjednocená měnová politika – fungovat bez sjednocení fiskální politiky.

 

Fiskálna politika je slabinou aj na Slovensku a práve teraz sa bude schvaľovať ŠR. Vidíme iba hádky pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a nie serióznu, vedou podloženú diskusiu. Nevedia na aké otázky dáva fiskálna politika odpovede. Hovorí o tom, aké budú efekty  rôznych  fiskálnych opatrení na číselné hodnoty  tých makroekonomických veličín, premenných, ktorých pohyb berieme ako indikátor výkonu ekonomiky, t. j. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, obchodnú bilanciu, dane, výdavky vlády, príjem vlády.

V mojej knihe mám kapitolu Fiskálna a monetárna politika a jej makroekonomická analýza, ktorá hlbšie objasňuje túto časť ekonomickej vedy. Aby čitateľ konkrétne videl, čo očakávame od fiskálnej politiky,  nižšie uvádzam model, ktorého výsledky sú v tabuľke 5.1.

V modely ekonometricky opisujem vzťahy medzi  premennými:

 

  • národný príjem
  • príjmy z daní
  • disponibilný príjem
  • výdavky obyvateľstva na spotrebu
  • úroková miera
  • investície
  • masa peňazí
  • deficit rozpočtu ako výdavky vlády mínus daňové príjmy
  • úspory a koeficient k, čo je v záhlaví tabuľky

 

Model má byť dnes už ozaj aj v parlamente nástroj, ktorý zjednoznačňuje usudzovanie a robenie záverov nielen tvorcom politiky ale aj politikom. Každá makroekonomická veličina má svoj účel a cieľ, charakterizuje špecifickú činnosť v ekonomike, ktorá popisuje, ako niečo funguje alebo akú úlohu plní. V ekonometrii vyjadrujeme  vzťah v nejakej funkčnej podobe, teda pravidlom, ktoré vyjadruje v tvare funkcie reláciu a umožňuje vypočítať potrebné, či žiadúce dôsledky, či efekty vplyvu napr. ako sa zmení výška investícií ak klesne úroková miera.

Pre tvorbu fiskálnej politiky som skonštruoval dynamický model IS/LM, aby sa dali sledovať efekty spomenutých premenných, ak zmením hodnotu jedného fiskálneho nástroja a to v tomto prípade výdavkov vlády (G), ktorý má tvar : (čitateľ ho nájde v mojej knihe):

 

 

Čitateľ ho nemusí študovať. Riešenie je v tabuľke 5.1. V roku nula sú východiskové hodnoty premenných. V roku 1 už vidieť efekty na všetkých premenných a dôsledok zvýšenia G o 20 jednotiek. Čitateľ by si mal prezrieť údaje všetkých 20 období od 0 do 20 aby videl zmeny. Komplexnosť modelu závisí od schopností tvorcu modelu. Ak by sme menili parametre modelu, efekty premenných by boli iné.

Tie by mali byť predmetom rokovania v NR SR.

 

Tabuľka 5.1 Dynamický vplyv rastu výdavkov vlády o 20 mld. Sk (IS/LM model)

t Y(t) T(t) Yd(t) C(t) r(t) I(t) Ms/P(t) BD(t) S(t) k(t)
0 2000,00 320,00 1680,00 1370,00 5,00 300,00 470,00 10,00 310,00 0,00
1 2020,00 324,00 1696,00 1382,00 5,50 298,00 470,00 26,00 314,00 1,00
2 2030,00 326,00 1704,00 1388,00 5,75 297,00 470,00 24,00 316,00 1,50
3 2035,00 327,00 1708,00 1391,00 5,88 296,50 470,00 23,00 317,00 1,75
4 2037,50 327,50 1710,00 1392,50 5,94 296,25 470,00 22,50 317,50 1,88
5 2038,75 327,75 1711,00 1393,25 5,97 296,13 470,00 22,25 317,75 1,94
6 2039,38 327,88 1711,50 1393,63 5,98 296,06 470,00 22,12 317,88 1,97
7 2039,69 327,94 1711,75 1393,81 5,99 296,03 470,00 22,06 317,94 1,98
8 2039,84 327,97 1711,88 1393,91 6,00 296,02 470,00 22,03 317,97 1,99
9 2039,92 327,98 1711,94 1393,95 6,00 296,01 470,00 22,02 317,98 2,00
10 2039,96 327,99 1711,97 1393,98 6,00 296,00 470,00 22,01 317,99 2,00
11 2039,98 328,00 1711,98 1393,99 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
12 2039,99 328,00 1711,99 1393,99 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
13 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
14 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
15 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
16 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
17 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
18 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
19 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00
20 2040,00 328,00 1712,00 1394,00 6,00 296,00 470,00 22,00 318,00 2,00

 

Verím, že aj čitateľ zistil, že dynamický model nás informačne obohacuje a vidíme čo sa v ekonomike deje. Uvažovalo som iba jeden nástroj fiskálnej politiky, aby problém bol jasný.. Hodnoty veličín v tabuľke sú logickým dôsledkom postulovaných hypotéz v modeli. Potvrdili sme si pravdivosť tvrdení makroekonómie a zároveň nás výsledky modelu informačne obohacujú, dôkladne sa orientujeme vo fungovaní ekonomiky v jej dynamike.

 

To sa v parlamente nedeje. Ide o hlbšie pochopenie ekonomickej reality. Stále šarapatí nevedomosť.

 

Výsledky v tabuľke 5.1 ukazujú, že príjem postupne rastie a to z východiskovej úrovne 2000 jednotiek do novej rovnováhy vo výške 2040 jednotiek, čo bolo spôsobené udržiavaným východiskovým rastom vo výdavkoch vlády vo výške 20 jednotiek, ktorý sme urobili v prvom období. S rastom príjmu rastie aj dopyt po reálnych peniazoch, čo má za následok rast úrokovej miery. Aj úroková miera rastie postupne z 5 % na 6%. Ale vieme, že rast úrokovej miery spôsobuje postupný pokles investícií. Tie klesli na úroveň 296 jednotiek.

V tabuľke vidíme aj dráhy ostatných premenných – príjmov z daní, disponibilného príjmu, spotreby atď. Vidíme aj správanie sa deficitu vlády, ktorý sme označili ako dv = gt – danet.

 

 

Záver

Fiskálna politika, ako som v úvahe napísal,  je súbor premyslených opatrení, ktoré vláda používa na riadenie ekonomiky prostredníctvom určenia vládnych výdavkov a stanovením daní a veličín, ktoré v úvahe uvádzam. Jej hlavným cieľom je stabilizovať ekonomiku, podporovať hospodársky rast a zamestnanosť, a zároveň kontrolovať infláciu. K hlavným nástrojom patrí rozpočtová politika (NR SR ju bude schvaľovať), ktorá určuje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, čím mení aj kúpyschopný dopyt a v konečnom dôsledku aj národný príjem (HDP), ceny a zamestnanosť a ďalšie veličiny.

Fiskálna politika je hlavne, čo si musí čitateľ uvedomiť, v prvom rade, politikou ex ante, teda uvažuje o plánoch, očakávaniach alebo predpovediach urobených pred prijatím rozhodnutia alebo vykonaním činnosti. Týka sa posudzovania budúcich dôsledkov na základe vedeckých predpokladov, ako som to ukázal. Zaujíma sa o efekty vplyvu jedných makroekonomických premenných na makroekonomické premenné, ktoré indikujú fungovanie ekonomiky. Poslanci budú kritizovať iba príjmy ŠR a výdavky SR, nevidia súvislosti veličín, aspoň tých z tabuľky 5.1. Stále však  šarapatí vedecká medzera.

 

Ani EÚ nevyužíva ekonomickú vedu. Zmohla sa na nič nehovoriace Maastrichtské kritériá. Zato sa priam denne stretáme so sankciami a blokáciou. Čitateľ by si mal byť vedomí, že Rada môže rozhodnúť o uložení sankcií z vlastnej iniciatívy. Stále šarapatí vedecká medzera

O vedu sa neopiera predovšetkým EÚ. Europarlament je, žiaľ, iba ukážkou zvád a stanovenia smerníc.

Aj tam stále šarapatí vedecká medzera.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 11/9/2025

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

18 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Anton Julény sen
Anton Julény sen
13. septembra 2025 11:15

Vážený pán profesor,
pokiaľ by naši politici využívali fiskálnu politiku ako nástroj štátu na riadenie ekonomiky cez rozpočet a ex ante ako pohľad dopredu ( hodnotenie ešte pred prijatím opatrenia, aby sme vedeli, aké budú dôsledky). Naša krajina by nebola na hranici krachu.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
13. septembra 2025 9:33

Chápem Vaše volanie po objektivizácií národohospodárskeho plánovania. Obávam sa, že jeho absencia na úrovni „národných ekonomík“ (obecne, debilizácia riadenia) je súčasťou postupnej likvidácie „národných subjektov“…
Na rozdiel od štátov, moderné ekonometrické metódy využívajú „súkromní investori“, najmä banky. Teda, insitná verejná politika ťahá kratší koniec v konkurencii s nadnárodnými korporáciami…
Neriadené národné ekonomiky sú nafúknuté molochy s veľkými dierami pod čiarou ponoru (dlhy, nekryté obligatórne záväzky a pod.). Poslednými ranami potápajúcim, sú priority „ekologizácie výroby a spotreby“ (green deal) a militarizácia! Na palube potápajúcich sa národných štátov, tančia čoraz ťažšie banky a „súkromní investori“ ( druhý najbohatší E. Musk vlastní/ovláda väčší majetok priemerný štát v EÚ, o rodine Rothschieldov nehovoriac!).
Už je potrebné len vypočítať ostávajúci čas do potopenia… (Záchrané člny sú dimenzované len pre onú hŕstku „tancujúcich“! Možno, primeraný trest pre mlčky prizerajúcich sa?)

Marián Moravčík
12. septembra 2025 20:16

Pán profesor, viem presne o čom píšete a dávam Vám za pravdu. Kvôli iným čitateľom, ktorí čítajú aj komentáre by som na ilustráciu chcel uviesť vlastný príklad použitie matematických modelov. Používal som niečo podobné aj pri plánovaní marketingových aktivít jednotlivých pobočiek v banke podľa potenciálu v ich regióne, podľa existujúceho portfólia klientov a podľa iných faktorov, aj makroekonomických. Neviem si predstaviť, že by sa niečo podobné robilo bez dobrého modelu a skutočných dát z ekonomickej štatistiky.
Poslanci prakticky nemajú šancu a vzdelanie podobným modelom porozumieť a tak si myslím, že celá procedúra zostavovania rozpočtu, s možnosťou stoviek pozmeňujúcich návrhov „od pása“ je v princípe chybná. Zákonodarcovia pri písaní ústavy predpokladali, že poslanci budú pracovať zodpovedne… a čo teraz, keď je realita úplne iná?

Ján Trungel
Ján Trungel
12. septembra 2025 17:01

Jarko
Túto vedu, tí ktorí majú do toho čo hovoriť absolútne neovládajú. Riadiť ekonomiku musia ľudia ,ktorí to vedia. Uvediem príklad z minulosti. Ma lsom priateľov v jednom JRD. Predseda manažer, ekonóm múdry. JRD bez úveru, bez dlhov, žil z vlastných prostriedkov, zo zisku investoval. Postavil perličkové kúpele, družstevíčky od ošípaných a dobytka ráno išli z roboty doperličkových kúpeľov.. Tam je základ ekonomiky štátu!
Dnes zostavujú rozpočet, tak to je na smiech. Koľko má ministerstvo financií zamestnancov? A nevedia zostaviť rozpočet. Alebo vedia a nemôžu. Na 5 mil. obyv je 200 000úradníkov. Peniaze sú. ale… Opatrenia: znížiť počet poslancov na 100. Znížiť počet ministerstiev a počet úradníkov. Znížiť počet vyšších územných celkov.politické strany bez príspevkov od štátu.Na župe je 350 úradníkov! Urobiť audit ústrednýchúradov a zrušiť úrady atď atď. Celý štátny aparát je prebyrokratizovaný. Začali znižovať počet úradníkov a robotu ponechali. Byrokraciu vytvorili úradníci, oni si vymysleli robotu, náplň práce, aby dokázali svoju potrebu. Obce a mestá, to je zlatá baňa. Starostovia, amnožstvo úradníkov. Mestečko 9tis. obyvateľov a 51 zamestnancov. Mestská polícia! Peniaze tečú dolu riekami. Koľko stoja napr. hasiči. Žasnem na technike v našom meste. Nepamätám,kedy horelo. A keď niečo horí,hasiči to zničia.
Jarko, vieš že žijem na dedine, taký je i môj pohľad na veci a život okolo mňa.
A ešte k politikom. Kto dal mandát opozícii aby takto deštruktívne pôsobila.Kto to vymyslel? Žasnem, akí nevzdelanci a primitívni ľudia tam pôsobia a zasahujú do riadenia štátu! Kto vyhral voľby , nech riadi , ukáže čo dokáže! To je ne smiech, ako rušia sviatky. Tu v priemyselnoim parku ide všetko na 4 smeny, soboty, nedele, sviatky ženy, muži. Matky v nedeľu vo fabrike za minimálnu mzdu! I vo sviatky. Vy to v meste možno nevidíte, ale my v guvernii to vidíme.
Je to veľmi zlé tento zúbožený slovenský národ bol vždy zotročený, dnes zdvihol hlavu a nevie sám seba riadiť! Nemáme na vládnutie gény, nemali sme kráľov,

Dušan
Dušan
12. septembra 2025 15:03

Vážený pán profesor,
Pokiaľ bude spoločnosť nezmieriteľne rozdelená, tak ekonomika pôjde bokom a základné ekonomické postuláty nebudú nikoho zaujímať. Zaujímavé pre vládu je prežiť v podmienkach tlaku zo všetkých strán. Minister hľadá ako prežiť bez bankrotu…

Ivan
Ivan
12. septembra 2025 12:25

Výborná práca pán profesor – len prax je úplne iná a absolútne odtrhnutá od reality, na škodu veci.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
12. septembra 2025 10:19

Pán profesor,
máte pravdu, ako na to isť. V tomto máte skúsenosti a opierali ste sa o významných vedcov minulosti.
Matematické a štatistické modelovanie je v ekonómii oceňované od samotného vzniku Nobelovej ceny (1969).
 Laureáti ako Samuelson, Arrow, Solow, Kydland & Prescott, Romer či Nordhaus ukázali, že ekonomické procesy možno modelovať podobne ako v prírodných vedách – pomocou rovníc, simulácií a prognóz.
Tieto modely majú priamy dosah na politiku (menovú, fiškálnu, environmentálnu) aj na hospodársku prax (investície, trhy práce, inovácie).
Tu však treba poukázať otázkou, je záujem riešiť týmto spôsobom ekonomiku v EÚ a v rozhodujúcich ekonomikách veľkých štátov?
Asi nie! Vo Francúzku padla vláda! Nemecko je už tretí rok v poklese, možno padne vláda aj tam.
A hlavná príčina je, enormne výdavky na zbrojenie. Návrh 7 ročného rozpočtu EÚ 2028-2034 je podobne zameraný! Raz to určite musí skončiť a potom bude primárny priestor pre vedu-musí byť!

Peter Zajac-Vanka
Člen
12. septembra 2025 9:42

Európska Únia vedená bruselskou verchuškou spáchala samovraždu. Ešte žije, ale dodýchava… Slovensko musí od tej zdochliny čo najďalej. A „rúry“ si nedáme – hospodársky je to naša investícia troch desaťročí – to by nám musela ECB vrátiť všetky investičné náklady.

Stefan
Stefan
13. septembra 2025 9:50
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Súhlas. Nieje to náhoda. Je to UMYSEL zdefraudovat Európu do úpadku. Nemôže to byť nevedomosť. Tak hlúpi sa ešte nik nenarodil,aby sám sebe skodil. Je to riadené z CENTRA SIONU: Izrael USA,GB,Vatikán. Zriadiť ZEC v srdci Európy. Vládcom po Európe sú vydieratelni Gardisti v ich službách. Najprv ich nechali kradnúť,zbohatnúť. A teraz ich držia za GULE ako držia v USA celý kongres s prevahou Židov. Na ten Zločin majú vsetke prostriedky v rukách: Banky,korporácie a najvyspelejšie Tajné služby.
Sme v zajatí ZOTROCENIA do úplného úpadku. Bez Energií a potravín padame na dno az do hladomoru. Ak sa NEPOSTAVIME včas na odpor a UBZIKNUT z fašistickej Štvrté Ríše a Wehrmachtu NATO zhinieme hladom a chorobami ako Indiáni v USA.Je to GESTAPO Zida sionistu na vyhladenie Slovanov. Tretí pokus.
O PROSPERUJUCU Ekonomiku nieje – ÚMYSELNE záujem. Fabriky a UCNOVKY by nechali ekzistovat,aby štát sa rozvíjal a prosperoval. Tu sa stal a stáva sa úplný opak. Montované budú ako MOHYLI Slovenská. Snáď ďalšie generácie ak voľajako prežijú z nich narobia KRAVINY,OVCINY,HYDINARNE k ekzistencnemu prezitiu.