Čitateľ iste sleduje zvady v parlamente a aj komentáre novinárov (neznalcov) o problémoch zdaňovania, či problémoch štátneho rozpočtu. V duchu nadpisu neriešim nič čo by nebolo overené minimálne skúsenosťami, ale hlavne vedeckými metódami, vedou. Politikov a bohužiaľ aj dnešných ekonómov zaujímajú predovšetkým, povedal by som, „komerčné výrobky“ ekonomiky a aj vedy.
Hlavne vo svete aplikovanej vedy grantové agentúry žiadajú, aby mal výskum hmatateľný a praktický výstup, čo si žiada, aby sa spojili univerzity, SAV a podniková, či národohospodárska sféra. Verím, že sa to aj realizuje.
K ekonomike z pozície vedy pristupoval predovšetkým Gunnar Myrdal, nositeľ Nobelovej ceny. ktorý sa stal výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v roku 1947. Behom svojho funkčného obdobia založil jedno z najvyspelejších centier hospodárskeho výskumu a rozvoja politiky v Európe. Po desiatich rokoch vo vedení skončil vo funkcii výkonného tajomníka, ale presadil, aby EHK riešila problém komparácie krajín regiónu EHK plus ZSSR, USA a Japonsko pomocou I/O analýzy.
Pracoval som na nej. Využíval tabuľky I/O, ktorých tvorcom bol opäť nositeľ Nobelovej ceny V. V. Leontiev. Myrdal vydal aj významné dielo v rokoch 1956 a 1957 An International Economy, Problems and Prospects, Rich Lands and Poor and Economic Theory and Underdeveloped Regions.
Pozrime si hlbšie, čo presadil G. Myrdal. V. V. Leontiev predovšetkým vyžadoval usporiadanosť a zmysluplnosť ekonomických údajov. To predovšetkým musia chápať a presadiť naši predstavitelia vlády a parlamentu. Ba aj EÚ. Jasne o tom hovorí tento príklad
Čitateľ by si mal dobre prečítať názvy záhlavia tabuľky, čo je prvý riadok a prvý stĺpec tabuľky, ktorý obsahuje názvy stĺpcov a názvy riadkov a slúži na popis obsahu príslušných údajov, čo pomôže čitateľovi a aj používateľovi rýchlo pochopiť, aké informácie sa v tabuľke nachádzajú. Prvé 3 stĺpce sú výrobné odvetvia, druhé 4 konečná spotreba a potom stĺpec súčtu konečnej spotreby a celový súčet. Analogicky čitateľ vidí obsah riadkov. Ale aký je vzťah medi stĺpcom 9 a 10? To je principiálne otázka. Zistíme ho.
Pozrime si dôkladnejšie údaje. Prvý riadok je odvetvie poľnohospodárstva a to dodalo výrobu predovšetkým sebe a to 800 jednotiek, dodalo aj odvetviu 2. Jeho produkcia nešla do odvetvia 3. Potom sú stĺpce konečnej spotreby a vidíme číselné údaje. Ak spočítame všetky údaje v ohraničenom obdĺžniku, získame hodnotu konečnej spotreby a tá je 4330. Ak od nej odpočítame dovoz 500 získame hodnotu HDP, ktorá je 3530. Ale HDP je aj súčet pridanej hodnoty, ktorej hodnoty vidíme v ohraničenom druhom štvorci a ich súčet je opäť 3530!
Ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje riadenia a rozhodovania ako čo po roku 1990 používajú vlády a parlament, a to práve medziodvetvový model Leontieva (pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľky) a predovšetkým údaje z prvého ohraničeného štvorca, ktorý zobrazuje vzťahy medzi odvetviami, výrobou, sú v ňom 3 odvetvia.
Údaje v ňom obsiahnuté predstavujú tzv. maticu A, ktorá hrá rozhodujúcu úlohu pri projekcii výkonu ekonomiky, teda vzťahu stĺpca 9 a 10. Ak si označíme hodnoty konečnej spotreby ako Y a hodnoty celkovej produkcie ako X, môžeme získať príslušné matematické riešenie vzťahu, závislosť celkovej produkcie ekonomiky od konečnej spotreby v tomto tvare
X = (I – A)-1Y
Teda vidíme ako závisí X od hodnôt konečnej spotreby (dopytu) Y. Je to tzv. Leontievov model. Jasne vieme, čo a koľko má ekonomika vyrobiť, celkovú produkciu ekonomiky. Ak by som za Y dosadil hodnoty 1150, 2800 a 380, získal by som hodnoty celkovej produkcie 3050, 6420 a 1930. Mohol by som urobiť prepočet, čo by sa stalo, ak by konečná spotreba 1150 vzrástla na 1151 jednotiek.
Určujúcim faktorom je matica A, teda výroba, množstvo odvetví a predovšetkým interdependencie medzi nimi. Dnes nemáme strojárenstvo, chemický priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, farmaceutický priemysel, baníctvo, či iné odvetvia, ktoré dominovali v rámci RVHP. Tabuľka I/O za ČSSR mala až 300 odvetví a teda poskytla tvorcom politiky hlboký vhľad do toho ako výkonná je ekonomika a čitateľ by zreteľne videl, čo všetko produkuje ekonomika, nie iba repku a kukuricu..
Čitateľ mohol dostať video, kde sa autor diví čo je to za blbosť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A čo naša RRZ?
Po tejto úvahe sa to ozaj treba spýtať. Nie je politika pánske huncúctvo? Videli sme ako sa poslanci v Bruseli vadili, keď vznikla súčasná vláda. Urazili jej voličov.
Verím, že čitateľ chápe ako je potrebná usporiadanosť ekonomických dát o fungovaní ekonomiky a aká je zmysluplnosť týchto údajov. Ba by som si dovolil povedať, že už vníma prečo sa očakávania a realita rozišli po roku 1993. Na riadenie ekonomiky vlády nepoužívali vedu. A tak je to teraz aj s transakčnou daňou. Vidíme, že v tabuľke sa dane vyskytujú v časti pridaná hodnota. Model input/output je vedeckým prostriedkom na riešenie aj problémov sústavy daní (máme ich veľa). Vieme to vedecky riešiť. Aby som moje tvrdenie podložil, uvádzam text z internetu (čitateľ ho môže nájsť):
„Articles discuss how Input-Output (IO) models can analyze the price and distribution effects of taxes, such as carbon taxes or value-added taxes, by showing how taxes are passed on through supply chains. Research explores how input-side taxes (like resource taxes) and output-side taxes (like sales taxes) create different economic incentives, with input taxes potentially driving greater efficiency and investment in green technologies. IO analysis also helps estimate tax burdens, such as „tax exporting“ (taxes paid by consumers in other states/countries) and „tax pyramiding“ (multiple taxes on the same item), by detailing inter-industry transactions. “
Preklad:
články diskutujú ako môže input-output model analyzovať cenové a distribučné efekty daní, takú ako uhlíková daň alebo dane z pridanej hodnoty a to ukázaním toho ako sa dane prenášajú cez dodávateľské reťazce. Výskum vysvetľuje ako dane na strane inputu (ako dane zdrojov) a dane na strane outputu (ako dane z predaja) vytvárajú rôzne ekonomické iniciatívy, pričom dane na strane inputu potenciálne vedú k väčšej efektívnosti a investovaniu na zelené technológie. I/O analýza tiež pomáha odhadnúť daňové bremeno, také ako cez „exportované dane“ (dane platené spotrebiteľmi do iných štátov/krajín) a aj „daňové pyramídovanie“ (viacnásobné dane na tú istú položku) detailizovaním medziodvetvových transakcií.“
Záver
V úvahe som ukázal, že riadenie ekonomiky treba založiť na ekonomickej vede. Posledné tri desaťročia svedčia o tom, že to bola doba tápania. A tak vznikol problém nielen s daňami ale aj národným dlhom.
K ekonomike sme nepristupovali a ani nepristupujme z pozície vedy.
Hoc Eurostat konštruuje input/output tabuľky za všetky krajiny EÚ, EK a aj politici sa spoliehajú na svoje riešenia. Veda pozná regionálne I/O modely.
Europoslancov nemrzí, že EK neriadi vedecky Európsku úniu? Hlbší význam riadenia nepoznajú.
Ekonómovia mlčia. Ale nedá sa mlčať, ak chceme, aby Slovensko prosperovalo.
Prof. J. Husár
Bratislava 30/8/2025
Marián Vitkovič sa po dlhej dobe ozval. Môžem s ním súhlasiť v jednom. Potrebujeme vládu odborníkov , pripraviť koncepciu rozvoja Slovenska s cieľom odstrániť 1 000 000 chudobných ako priznal prezident a začať zvyšovať životnú úroveň a kvalitu života občanov. Na realizáciu tohto cieľa musíme mať v rukách rozhodovaciu a riadiacu právomoc.Vďaka za ďalšiu múdru úvahu. Karol Fajnor
Pán inžinier,
musíme mať v rukách riadiace právomoci a ozaj odborníkov. Doteraz sme tápali, ozaj tri dekády. Nemáme odborníkov ani v europarlamente a nevedia udať smer ekonomickej politiky EÚ. Lákali nás krásnymi heslami, realita sa však podstatne odklonila. Naša tabuľka, tabuľka I/O, ktorá uvádza usporiadané údaje o ekonomike mala za ČSSR až 300 odvetví a teda poskytla tvorcom politiky hlboký vhľad do toho ako výkonná je ekonomika a čitateľ by zreteľne videl, čo všetko produkuje ekonomika, nie iba repku a kukuricu. Máme veľa orgánov, ale chýba plánovacie komisie. IFP, či RRZ to nenahradí.
Ďakujem
jhusár
Inšpiratívny článok, pán profesor. Uvedomil som si, že prakticky všetky dane v našej daňovej sústave sú „output-side taxes“. Vládam ich používanie dáva len obmedzené možnosti na riadenie ekonomiky cez daňové páky – tým, že na niektoré dane sa vyhlási úľava, alebo iné sa zvýšia.
Je škoda, že o „input-side taxes“ politici možno ani nevedia, lebo skutočne majú veľký riadiaci potenciál. Môžu to byť napríklad dane za oprávnenie využívať určité zdroje, niečo, čo už dávno funguje v ochrane duševného vlastníctva. Ale prečo by sa podobné nástroje nemohli používať aj na dosiahnutie optimálneho využívania iných zdrojov.
Dlhší čas uvažujem o tom, že namiesto zamestnávateľských odvodov zo mzdy, a súčasne namiesto daní a odvodov zo mzdy na strane zamestnancov, by bolo možné používať daň za „právo zamestnávať fyzické osoby“ (ako input-side tax).
Vážený pán doktor,
pozrite si, čo som napísal podpredsedovi vlády:
Vážený pán
Richard Sulík
podpredseda vlády pre ekonomiku
Bratislava
Vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku,
významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Profesor K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky napísal dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má 890 stran. Karvaš, guvernér SNB napísal dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 850 strán.
Z makroekonómie vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť (čo je nový rozmer do poznatkov J. M. Keynesa, teda do poznania tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale poznatok platí.):
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne), musia mať takéto hodnoty:
systém myi nezobral vzťahy medi daňami a masou peňazí, pošlem Vám to.
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.gif
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Druhým princípom je princíp regulácie, o ktorom sa v jeho diele môžete dozvedieť všetko, čo tvorca politiky potrebuje. Túto sústavu musí vláda spoznať a pochopiť.
Ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje rozhodovania a to medziodvetvový model Leontieva, pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku a príslušné matematické riešenie má tvar X = (I – A)-1Y, kde Y je vektor možného dopytu a X vektor ideálnej ponuky produkcie ekonomiky.
Vážený pán podpredseda, nemôžem sa nevyjadriť aj k problému skráteného pracovného času, kurzarbeit. Opäť sa oprime o tóriu. W. Baumol v diele Economics, Principles and Policy, s. 138 píše: Value added by a firm is its revenue from selling a product minus the amount it pays for goods and services purchased from other firms. Konkrétne: value added = wages + interest + rents + profits. Toto sa odrazilo aj v našom účtovníctve a to konkrétne na účte ziskov a strát. Jeho agregovaná a prehľadná podoba je takáto:
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image006.jpg
Všetky položky na ľavej strane sú jednoznačné a súladia s uvedenou definíciou. Teraz sa ukázalo, že naše podniky si nevytvárali ani nerozdelený zisk. A tak sa obracali na štát. Prečo? Náklady na skrátený pracovný čas si má podnik tiež vopred vytvárať. Z hľadiska účtovníctva ide o náklady budúcich období. A to konkrétne po položke odpisy treba otvoriť riadok náklady na skrátený pracovný čas; ide o náhodný jav, napr. korona, ale aj iné. Náklady znáša vlastník! Tak ako dokážeme mať vzorce na výpočet odpisov, tak môžeme mať vzorce na výpočet nákladov na skrátený pracovný čas. Nech sú 10 jednotiek. Potom nerozdelený zisk bude 27 jednotiek a súčet pravej a ľavej strany zostane neporušený. Náklady na skrátený pracovný čas sa budú odkladať, a teda akumulovať na účte v banke a môžu sa aj úročiť a ten fond bude ešte väčší. Pracujúcich netreba okrádať! Oni majú získať svojich 800 jednotiek eur.
Naši ekonómovia vždy boli významnou súčasťou vzdelaného ekonomického sveta – R. Briška, I. Karvaš, či V. Pavlenda. Boli to ľudia, ktorí sa nebáli svietiť.
Zasaďte sa o vedecké ekonomické rozhodovanie na Slovensku, aj v EÚ.
Na vedomie: Igor Matovič, predseda vlády SR
S pozdravom a očakávam odpoveď
prof. Ing. Mgr. J. Husár, CSc., Cádrova 5, 831 01 Bratislava Bratislava 11/6/2020.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem, pán profesor.
Ďakujem Vám pán profesor za Vašu úvahu a za Vaše konštatovanie cit. – Ekonómovia mlčia. Ale nedá sa mlčať, ak chceme aby Slovensko prosperovalo. To je fakt a veľmi pekné – ale realita je – Ekonómovia mlčia a Slovensko svojimi rozhodnutiami riadia ……
Výsledky cítime a vidíme. Človek začína mať obavu, že sa riadime heslom : Octli sme sa nad priepasťou – ale my sa nebojíme a povedali sme si, že smelo vykročíme vpred.
Ekonómovia mlčia, pretože to už sú iba financkasoví ekonómovia a nie národohospodári. Čo chceme, ak sa na Fakulte národohospodárskej vyučuje marketing a komunikácia s publicistami. Oni už nevedia, čo je národné hospodárstvo. Myslia si, že to je nejaký extrémistický smer politiky.
Peter,
veľmi dobrý problém si postrehol. A práve zato iba vystrihnem z mojej knihy:
O čom je ekonomická veda
Túto otázku som dostal od viacerých ľudí. Ba aj od dobrého priateľa. Najskôr by som chcel odpovedať všeobecnejšie. Čo je veda? A aj čo je pravda? Logika nám pomáha dopracovať sa k pravde. Pravdepodobne každý človek stojí raz pred touto otázkou. Spravidla mu zdravý rozum napovie, že “predstava alebo výpoveď je pravdivá vtedy, keď odpovedá skutočnosti.” Niekedy je to ľahké. Keď idem s priateľom na prechádzku a on ma preruší z môjho hĺbavého rečnenia o makroekonómii a povie: ”Začína pršať.” Nastavím dlaň a pozriem sa k nebu. Ak cítim kvapky a na oblohe čierne mraky, poviem: “Máš pravdu”. Táto banálna pravda má vo filozofických kruhoch aj svoje meno – “teória odrazu”. Vytvárame si obrazy skutočnosti. Obraz je model skutočnosti. Obraz súhlasí so skutočnosťou, alebo nie. Je správny alebo nesprávny, pravdivý alebo nepravdivý. Aby sme rozpoznali, či je obraz pravdivý alebo nepravdivý, musíme ho porovnať so skutočnosťou. Zo samotného obrazu nepoznáme, či je pravdivý a či nepravdivý. Objektívna pravda je taký poznatok, ktorý zodpovedá skutočnosti. A tu začínajú aj veľké ekonomické záhady. Kde totiž nájdeme tú skutočnosť, s ktorou máme náš obraz porovnávať? A ako získame ten obraz? Tu je epistemologická úloha makroekonomickej analýzy a epistemologická úloha jej nástrojov, čiže ekonometrie a matematiky, a hlavne logiky. Aj ekonomická skutočnosť leží mimo nášho vedomia. Všetko, čo o skutočnosti vieme, muselo prejsť kanálmi nášho vnímania, zmyslovými orgánmi a „rafinériou“ nášho mozgu. Na tejto ceste sa materiál faktov triedi, spracováva, ale aj odcudzuje. Myseľ ho však zjednotí vďaka poznatkom iste až nepredstaviteľne komplikovaným procesom v celistvý obraz. Ekonómia ako veda a makroekonómia je hlavne tvorcom ekonomického obrazu o fungovaní ekonomiky, skutočnosti a to rôznymi deduktívnymi a induktívnymi cestami. Rozhodujúcu úlohu pri určení toho, že tvrdenie je pravdivé má jeho použitie v praxi. Teória tvrdí, že dopyt klesá, keď cena rastie. Aj čitateľ už iste zažil, že keď vzrástla cena, nekúpil si príslušný tovar.
Aj ekonómia musí byť bezpečným prameňom poznania. J. Husár
Predovšetkým však platí, že ekonómia má svoj predmet, jazyk a aj metodológiu. Ekonómia nám pomáha preniknúť do útrob ekonomickej reality cez poznanie pojmov a vzťahov. Ekonomická veda odhaľuje zákony (napr. zákon dopytu a ponuky, zákon obehu peňazí). Zákony spravidla nemôžeme spoznať iba pomocou zmyslov – sluch, čuch, atď. Musíme sa hlavne spoľahnúť na myslenie (rozum). Procesom myslenia porovnávame predmety, členíme ich na ich súčasti, zisťujeme ich rôzne vzťahy, spozorujeme to, čo je v predmetoch konštantné. Veda je evidentné a usporiadané poznanie vecí. Toto je bázické tvrdenie v mojom diele aj o ekonómii. O ekonomickej vede budem v diele hovoriť z rôznych uhlov pohľadu. Začnem básňou, lebo vyjadruje enigmy vedy. (Vo vede je dôležitý každý detail).
Ďakujem
jaro
Pán inžinier,
nuž napísali ste to zato, že do problémov vidíte. Ba ste ešte využili aj metaforu. Musím zopakovať z úvahy: Čitateľ by si mal dobre prečítať názvy záhlavia tabuľky, čo je prvý riadok a prvý stĺpec tabuľky, ktorý obsahuje názvy stĺpcov a názvy riadkov a slúži na popis obsahu príslušných údajov, čo pomôže čitateľovi a aj používateľovi rýchlo pochopiť, aké informácie sa v tabuľke nachádzajú. Prvé 3 stĺpce sú výrobné odvetvia, druhé 4 konečná spotreba a potom stĺpec súčtu konečnej spotreby a celový súčet. Analogicky čitateľ vidí obsah riadkov. Ale aký je vzťah medi stĺpcom 9 a 10? To je principiálne otázka.
A práve pokial nevyriešime výrobu, naša ekonomika nemôže optimálne fungovať, budú rásť dlh.
jhusár