Ako je to s finančnými tokmi EÚ

 

Vďaka velikánovi S. Kuznetzovi (1901), nositeľovi Nobelovej ceny, ktorý ju dostal „za jeho empiricky podloženú interpretáciu ekonomického rastu, vedúcu k novému a hlbšiemu pochopeniu ekonomických a spoločenských štruktúr a procesov rozvoja„,  poznáme aj národné účtovníctvo.

 

Na báze týchto poznatkov skonštruoval kolobeh finančných tokov, ktorý je na diagrame:

 

   Kolobeh tokov USA v roku 1979

 

hrúbka tokov upúta pozornosť čitateľa, je rôzna. Verím, že každý čitateľ vidí, že finančné toky ekonomiky máme , ako sa vraví, ako na dlani. Určujúci obsah každého finančného toku je vyjadrený aj slovne a teda tým je zabezpečené výpovedná hodnota a aj číselne, a tak je zrejmá zrozumiteľnosť, a význam a zmysel diagramu  nie nejaký swap, či finančné deriváty. Už termín je podozrivý.

Všetky toky môžeme vyjadriť aj v takejto tabuľke:

 

štáty domácnosti podniky vláda kapitálový trh
USA . . . . . . . . .  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . .  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

 

 

 

Tabuľka, nové usporiadanie číselných údajov, umožňuje ich vedeckú kvantitatívnu analýzu, nevidieť v nej iba hrúbku tokov ako v diagrame, indikuje komparáciu.

Pozrime si na diagrame obdĺžnik vláda. Sú tam 3 finančné toky ako prítoky a 3 finančné toky ako  odtoky. Je to 6 čísiel a teda by sme si otvorili v sektore vláda týchto 6 stĺpcov:

 

  • daň z príjmu obyvateľstva
  • dane zo zisku a sociálne poistenie
  • nepriame dane
  • prebytok rozpočtu
  • vládne nákupy tovarov a služieb
  • transferové platby (penzie…)

 

Takto by sme to mohli urobiť za každý zo 4 obdĺžnikov, teda sektorov ekonomiky. Bolo by tam spolu 25 finančných tokov, teda v  tabuľke máme 25 údajov za USA a 25 údajov za EÚ.

Potrebujeme porovnať týchto spolu 50 údajov. Ak by sme využili obyčajné percentá a údaje USA by sme pokladali za 100 percent, mohli by sme vypočítať koľko percent z každého finančného tou USA činí finančný tok EÚ.

Pre ekonomickú analýzu a komparáciu však percento je nevhodný ukazovateľ. Ekonómia pozná oveľa náročnejšie a obsažnejšie metódy komparácie, predovšetkým diskriminačnú analýzu, ktorá môže mať až n ukazovateľov, aj fyzických ukazovateľov ako ťažba uhlia, nafty, zemného plynu, či vzácnych zemín, ktoré sa dnes vo svete ukazujú ako rozhodujúce. Ale medzi fyzickými ukazovateľmi by mohla byť aj priemerná úroda kukurice, priemerná úroda pšenice, či ovocia.

Metódy diskriminačnej analýzy vypočítavajú  pojem stupeň ekonomického rozvoja a teda politici by mali ozaj vedieť interpretovať nielen HDP ale aj stupeň ekonomického rozvoja EÚ a stupeň rozvoja USA a tie komparovať. Ak by bol stupeň ekonomického rozvoja USA 11 a stupeň ekonomického rozvoja EÚ 9, potom by sme získali informáciu, že stupeň ekonomického rozvoja USA je 1,222 krát väčší ako stupeň rozvoja EÚ.

 

Celkom iný vhľad do ekonomík.

 

Z tohto pohľadu je v nižšie uvedenom citáte uvedená komparácia ozaj biedna. Teda je dôležitý určujúci obsah každého prvku množiny ukazovateľov a aj jeho číselná hodnota. Diskriminačná analýza dovoľuje vypočítať ako sa zmení stupeň ekonomického rozvoja  USA, ak v tomto roku vyťaží o 10 ton čierneho uhlia ako vlani. Tak ako chemici majú aj digitálny mikroskop, tak ho majú aj ekonómovia, majú ich „digitálny mikroskop“, iba musia o tom vedieť, veru, aj politici.

 

***

Spomenutý mail a text:

25 rokov ekonomického vývoja EÚ a USA 

Lisabonská stratégia, spustená v roku 2000, mala za cieľ urobiť z Európskej únie do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú trvalo udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou a rešpektom k životnému prostrediu. Hoci bol cieľ ambiciózny, EÚ nedosiahla ekonomickú paritu s USA do roku 2010.

 

HDP v roku 2010

Európska únia (EÚ): V roku 2010 bolo HDP EÚ približne 14,643 bilióna USD.

Spojené štáty (USA): V roku 2010 bolo HDP USA približne 17,305 bilióna USD (v stálych cenách z roku 2010, ako uvádzajú niektoré zdroje, alebo okolo 14,99 bilióna USD v nominálnom vyjadrení).

 

HDP v roku 2024

Európska únia (EÚ): sa bude pohybovať v rozmedzí 17 – 18 biliónov USD.

Spojené štáty (USA): Súčasné nominálne HDP v bežných cenách sa odhaduje na približne 29,96 bilióna USD.

ČÍM SA ZAOBERÁ EÚ??!!

***

 

A tu je problém. Nezískali sme len otázku, že čím sa zaoberá (nevidíme toky z diagramu), ale číselný údaj o HDP neumožňuje preniknúť do podstaty, uvedomiť si „ekonomický svet“.

Matematická forma poznania, ako sme zistili, najúplnejšie  umožní pochopiť súvislosti. Ba viac. Vysvetlí zákony a ich následky na ekonomiku a teda spoločnosť. O tom musí rokovať NR SR, či europarlament v Bruseli a celé vedenie EÚ. Oni sa však vedia iba hádať, lebo nevedia ekonómiu.

Nepoznám ekonóma v europarlamente ako bol D. Ricardo.

 

 

Záver

Ekonomické vedy, teória a ich vedecké nástroje vláde umožňujú robiť hospodársku politiku, ktorá optimalizuje fungovanie ekonomiky. Ako čitateľ zistil, diskriminačná analýza sa zaoberá rozčleňovaním ekonomických objektov, otázkami rozpoznávania príslušnosti skúmaných prvkov a má ozaj široké uplatnenie v použití v ekonomickom výskume, hlavne v oblasti klasifikácie regiónov či inak definovaných oblastí a to hlavne zato, že  vedecky  určí stupňa ekonomického rozvoja.

Využíva sa aj na optimalizáciu rozdelenia investícií podľa odvetví či oblastí s cieľom maximalizovať zväčšenie stupňa ekonomického rozvoja. O tom HDP nehovorí. Rast hodnoty HDP o 2 percentá nehovorí či sa zväčšil počet km diaľnic a či sa zvýšili výdavky na zbrojenie – ničenie.

Politici sa uspokojujú s jednoduchým videním ako fungujú ekonomiky.  Nemôžeme sa s tým uspokojiť. Ak ide adept do zamestnania na pohovor, veľmi odborne ho vyskúša komisia.

Prečo sa to netýka politikov?

Každý poslanec, či do NR SR či do europarlamentu musí robiť skúšky z makroekonómie a teórie štátu a práva. A ministri aj z Ústavy. Predstavitelia EÚ a poslanci europarlamentu aj z príslušnej ústavy, za ktorý štát kandiduje.

Nič nehovoriace číslo HDP je zlý kompas pre hospodársku politiku. Zistili sme to, tápeme.

 

ČÍM SA ZAOBERÁ EÚ?  Stupňom rozvoja ekonomík nie. Ako je to s finančnými tokmi EÚ?

 

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava 17/7/2025

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

24 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Ivan
Ivan
25. júla 2025 7:44

Veľmi dobrá úvaha pán profesor, len na škodu veci na Slovensku nerealizovateľná. U nás rozhodne pán predseda kto bude na kandidátke a na ktorom mieste a je rozhodnuté. A voliči ? – rozhodujú svojimi hlasmi ale len v deň volieb, na druhý deň ráno, po voľbách názor voličov už nikoho nezaujíma – už je rozhodnuté.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
21. júla 2025 18:21

Bohužiaľ, všetci sme náchylní veriť v dobré úmysly blížnych…
…a čudovať sa, že realita ich rozhodnutí generuje zlé výsledky!
Myslím, že to vychádza z nevhodnej (neplatnej) premisy!
Iste bude mnoho politikov, poslancov, dokonca aj ministrov, ktorí „kapacitne“ nestačia na kvalifikované pozície pri rozhodovaní. Ďalšia, početná, je skupina naivných „veriacich“, ktorým postačuje ideologická dogma, aby uverili, že „je to tak!“
Najväčšia je klika podvraťákov, ktorých zaujíma len osobný prospech, a nie verejný úžitok!
Preto vedecké riadenie, rozumné argumenty sú často iba hádzaním hrachu na stenu…
Hlupákov nezmeníte, aktivistov dogmatických ideológií nepresvedčíte a gaunerov nenaučíte uprednostniť verejný, pred vlastným, záujmom…

Peter Zajac-Vanka
Člen
19. júla 2025 10:16

Pán profesor, z času na čas je potrebné ten kolobeh tokov financií v ekonomike pripomínať. Aby aj naši „najmúdrejší“ politici nehovorili iba o hádépé a o eurofondoch, ale boli si vedomí, že popod „gule“ im pretekajú temné rieky financií. Nestačí totiž vedieť percento, treba mať „mapu tokov“ aby vedeli odkiaľ-kam to tečie a ak by bol niekto ozaj národohospodár z nich, vedel by robiť aj „priehradky“ že tuto teč a tam zastav tok…
Aj deti v pieskovisku by to vedeli…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
18. júla 2025 21:05

Absolútne súhlasím s tým, že poslanci do najvyšších zborov by mali preukázať svoju kvalifikáciu. Veď riadia štát. Na riadenie autobusu musí mať vodič dokonalé znalosti dopravných predpisov a aj predpísanú prax. Riadiť štát je určite náročnejšie, ako riadiť autobus.
Je však osvedčeným postupom manipulátorov, že pomocou médií dostanú do funkcií ľudí, čo na to nemajú a potom ich majú v hrsti. Zvlášť sa to týka tých na najvyšších miestach.
Skorumpované médiá inštinktívne nenávidia ľudí, ktorí vo funkciách preukážu aké-také schopnosti.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
18. júla 2025 13:12

Pán profesor,
vždy ako aj teraz robíte model ekonomického vývoja s využitím matematiky na vedeckom podklade. Nezaškodí k tomu niekedy aj jednoduchý pragmaticky pohľad na baze logiky. Mate pravdu politici na úrovni EU, ale aj členských štátov tento Váš postup neuplatňujú. Ide im len o politický resp. ideologicky pohľad. Ak zoberieme pre porovnanie vývoj v EU a USA, priepasť sa bude prehlbovať, možno aj rýchlo a dramaticky. V stredu 16 júla EU zverejnila svoj rozpočet na roky 2028-2034 s alokáciou 2 bilionyEUR. Jeho napĺňanie ako doteraz bude trvať 10 rokov. Už po zverejnení protestovali v Bruseli európsky poľnohospodári, že sa im ruší Spoločná poľnohospodárska politika! Peniaze sú pre nich oproti minulosti  v jednej obálke, kde je v zásade kohézna a sociálna politika. Obálka má hodnotu 865 mld. € . Priemysel je v zásade zahrnutý v obálke, nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF) bude alokovať 410 mld. €  a kde sa v ňom ešte počíta s použitím na: Výskum & inovácie: Horizon Europe (~175 mld. €),Obrana & vesmír: samostatných 131 mld. €, päťkrát viac než doteraz a Digitálna transformácia, čisté technológie, biotechnológie, potravinová bezpečnosť, cyberspace a zdravotníctvo.
Pre ilustráciu treba poznamenať, všetci totiž používame Microsoft (Windows, Office), Apple, Google, Meta (Facebook), najnovšie OpenAI, nakupujeme na Amazone a zabávame sa cez Netflix. Vzniklo niečo v EU podobné za 25 rokov? V Európe, vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Británii či kdekoľvek inde neexistuje žiadna veľká technologická korporácia, ktorá by ponúkala obdobné konkurenčné služby. A aké najmodernejšie technologické produkty ponúka EÚ?
A ešte treba na záver uviesť kľúčovú skutočnosť: Ceny ropy a zemného plynu pre priemyselné využitie v USA a EÚ sa líšia, pričom v EÚ sú ceny historicky vyššie, a to najmä pre plyn až 5 násobne!   Vyššie ceny plynu v EÚ sú vnímané ako faktor, ktorý môže viesť k pokračujúcej deindustrializácii Európy, pretože priemysel stráca konkurencieschopnosť.

Príspevok končil otázkou: ČÍM SA ZAOBERÁ EÚ? A treba položiť ďalšiu otázku:

NEBUDE EÚ O 10 ROKOV V TOTÁLNOM KOLAPSE?

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
18. júla 2025 12:23
  1. Uvedomujem si, že „Reminiscencie“ nie sú bezúčelné a že príspevky, ohlasy, či „miniúvahy“ k ním rozširujú poznanie istého okruhu verejnosti. Predsa len si myslím, že základný problém pred ktorým stojí súčasné ľudstvo tkvie v morálke nie v ekonomike – tá je iba dôsledkom amorálnosti ľudstva, ktorá vychádza z premisy človek človeku vlkom /nie bratom – čo je premisou ľudskosti/. Ani celý vlak najskvelejších ekonómov súčasnú situáciu nezmení, ak sa nezmení cielene roky devastované myslenie ľudí, ktoré možno vyjadriť dvomi slovami – úspech nadovšetko! 2. Autor „reminiscencii“ o.i. píše: „… u mnohých sa nedá hovoriť ani o intelektuálnej úrovni. Tu ozaj vidím aj chybu vedenia strán, veď nik sa nedostane na kandidátku bez toho, aby oni o to nerozhodli.“ Nuž, zamyslíme sa spoločne: Je to skutočne chyba vedenia strán? Nedonútil ich k takémuto postoju bezduchý volič? Koľkí svoju voľbu zdôvodnia slovami „nech je sranda“, koľkí naletia na pekné reči, nezmyselné sľuby? Čo má za tejto situácie robiť aj ten najosvietenejší predseda strany aby získal hlasy takýchto voličov? Ponuknúť im na kandidátke šašov, kecalov, „populistov“ – čím blbší tým väčšia nádej na úspech u publika/voliča/. Takže nehádžme naše viny na politikov – všetci sme zlyhali a všetci musíme začať od základu a tým je, ako som uviedol morálka /ľudskosť/ – tá sa nikdy nemýli.
Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
18. júla 2025 19:56
Odpovedať  Jaroslav Husár

A viete, vážený pán profesor aké preferencie má Foldyna? Myslíte si, že v ČR vyhrá „jeho“ strana voľby? Ja si myslím, že nezíska viac ako 10%.
Áno, ekonomika je dôležitá v zdravej! spoločnosti. Chorú treba najskôr liečiť. Tým základným liekom na „rakovinu myslenia“ je morálka a entuziazmus – najlepšie osobný príklad. Žiaľ je to „beh na dlhú trať“ – supermaratón.
A ešte k príspevku p. Bariča: Moja osobná prognóza rozpadu EÚ – začne sa už o dva, max. tri roky a bude mať veľmi rýchle tempo.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
18. júla 2025 11:17

 Vážený pán profesor,
téma dnešnej úvahy je zaujímavá a ukazuje že: Ušľachtilé ciele Lisabonskej stratégie mali urobiť z Európskej únie do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú trvalo udržateľného hospodárskeho rastu. Hoci EÚ mala k dispozícii ekonomické vedy,  nástroje, ktoré umožňujú robiť hospodársku politiku, ktorá optimalizuje fungovanie ekonomiky ,vysvetľuje zákony a ich následky na ekonomiku ako aj stupeň ekonomického rozvoja, tieto nevyužila . Po viac ako štrnástych rokoch sa ciele nesplnili. EÚ stráca konkurencieschopnosť a cestou presadzovania vlastnej politiky aj na úkor národný štátov vedie k jej rozpadu. Rozpočet predložený EK na budúci rok je neprijateľný aj pre také štáty ako je Nemecko. O protestoch poľnohospodárov nehovoriac. Podporovanie zbrojenia a spolupráca EK s NATO neveští pre budúcnosť Európy nič dobré.  

Stefan
Stefan
18. júla 2025 8:47

p. Husar. Kto chce degradácii statu vstúpi do EU. To nieje EHS,kde ešte fungoval rozum pre rozvoj a prosperitu.
Každý štát má iné podmienky a iné možnosti. Zlúčiť to do jednej nútenej ekonomiky bez dopadu na ekonomiku každého štátu zvlášť je priam nemožné a DEGRADACNE. Tak dopadol vych.blok po vstupe do EU. So zámerom LOKAJ západu a zničenou ekonomikov u niektorých debilov aj menov.
A tu je podstata debility v poklonkovani EU po vzoru USA,kde USA majú donucovacie prostriedky dolarizacie a voj.sily. Bez ohľadu na dopad porazeného. Príklad: poJelcinove Rusko,Čile,Pobaltie,Balkán……. Jediný cieľ vládny prospech pre Západ.
Preto systém SOCIALIZMU mal hlavu a pätu. Nekopiroval Západ. Zvolil si vlastnú cestu a to CPH a ekonomiku na každú oblasť načo mala podmienky a dostatok pracovnej sily. A tu si vzdelával a vytváral podmienky každý rezort sám. A v tom bol potenciál a sila v inovácií na nové podmienky. Poľnohospodárstvo nevynímajúc. Družstvá boli bezkonkurenčný projekt. Aj strojársky priemysel mal cveng vo svete.
Dnes po 35 rokoch devastácie sme na chvoste. Ak by pokračoval Socializmus boli by sme na popredných miestach. Čína to dokázala ustáť.

Dušan
Dušan
18. júla 2025 7:34

Pán profesor, v tejto komplexnej analýze, ako neekonóm, sa strácam. Tie úvahy a porovnanie vybraných subjektov, to podvedome vnímam, ale je to zložité. Ale čo si uvedomujem je to, že „naši zástupcovia vo všetkých parlamentoch“ toho o ekonomike veľa nevedia a o ekonomických teóriách ani nehovorím. U mnohých z nich sa nedá hovoriť ani o intelektuálnej úrovni, hoci majú „papier“ o vzdelaní, hoci ani ten papier nie je dôležitý z pohľadu inteligencie jednotlivcov. Preprávo zastupovať „ľud“ vo vrcholných orgánoch riadenia by mali byť nejaké kritériá nielen vek. Reakcie mnohých „zástupcov“ na bežné poznatky býva šokujúca.
Vo všetkých súčasných rozpočtoch je ekonomika úplne vylúčená. Hádže sa miliardami hore dolu a kritériom sú politické záujmy ale nie obyvateľov v ich území. Ide o to mať balík kde sa vyrovnajú vklady a výdaje a keď to nestačí, tak sú tu pôžičky. A kto to splatí?? Už v súčasnosti tie dlhy sú pre niekoľko generácií. V prípade nesolventnosti subjektu to býva bankrot. Smerujeme k tomu? Tá zadlženosť všetkých štátov tomu nasvedčuje. Alebo to vyrieši 3. udalosť ako pri predchádzajúcich a začne sa odznova?

Dušan
Dušan
18. júla 2025 8:14
Odpovedať  Jaroslav Husár

Áno a nielen v poľnohospodárstve boli naslovovzatí odborníci, ktorí si ctili počty a „sedliacky“ rozum.