Čitateľ iste sleduje zvady v parlamente a aj komentáre novinárov (neznalcov) o problémoch zdaňovania, či problémoch štátneho rozpočtu. V duchu nadpisu neriešim nič čo by nebolo overené minimálne skúsenosťami, ale hlavne vedeckými metódami, vedou. Politikov a bohužiaľ aj dnešných ekonómov zaujímajú predovšetkým, povedal by som, „komerčné výrobky“ ekonomiky a aj vedy.
Hlavne vo svete aplikovanej vedy grantové agentúry žiadajú, aby mal výskum hmatateľný a praktický výstup, čo si žiada, aby sa spojili univerzity, SAV a podniková, či národohospodárska sféra. Verím, že sa to aj realizuje.
K ekonomike z pozície vedy pristupoval predovšetkým Gunnar Myrdal, nositeľ Nobelovej ceny. ktorý sa stal výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v roku 1947. Behom svojho funkčného obdobia založil jedno z najvyspelejších centier hospodárskeho výskumu a rozvoja politiky v Európe. Po desiatich rokoch vo vedení skončil vo funkcii výkonného tajomníka, ale presadil, aby EHK riešila problém komparácie krajín regiónu EHK plus ZSSR, USA a Japonsko pomocou I/O analýzy.
Pracoval som na nej. Využíval tabuľky I/O, ktorých tvorcom bol opäť nositeľ Nobelovej ceny V. V. Leontiev. Myrdal vydal aj významné dielo v rokoch 1956 a 1957 An International Economy, Problems and Prospects, Rich Lands and Poor and Economic Theory and Underdeveloped Regions.
Pozrime si hlbšie, čo presadil G. Myrdal. V. V. Leontiev predovšetkým vyžadoval usporiadanosť a zmysluplnosť ekonomických údajov. To predovšetkým musia chápať a presadiť naši predstavitelia vlády a parlamentu. Ba aj EÚ. Jasne o tom hovorí tento príklad
Čitateľ by si mal dobre prečítať názvy záhlavia tabuľky, čo je prvý riadok a prvý stĺpec tabuľky, ktorý obsahuje názvy stĺpcov a názvy riadkov a slúži na popis obsahu príslušných údajov, čo pomôže čitateľovi a aj používateľovi rýchlo pochopiť, aké informácie sa v tabuľke nachádzajú. Prvé 3 stĺpce sú výrobné odvetvia, druhé 4 konečná spotreba a potom stĺpec súčtu konečnej spotreby a celový súčet. Analogicky čitateľ vidí obsah riadkov. Ale aký je vzťah medi stĺpcom 9 a 10? To je principiálne otázka. Zistíme ho.
Pozrime si dôkladnejšie údaje. Prvý riadok je odvetvie poľnohospodárstva a to dodalo výrobu predovšetkým sebe a to 800 jednotiek, dodalo aj odvetviu 2. Jeho produkcia nešla do odvetvia 3. Potom sú stĺpce konečnej spotreby a vidíme číselné údaje. Ak spočítame všetky údaje v ohraničenom obdĺžniku, získame hodnotu konečnej spotreby a tá je 4330. Ak od nej odpočítame dovoz 500 získame hodnotu HDP, ktorá je 3530. Ale HDP je aj súčet pridanej hodnoty, ktorej hodnoty vidíme v ohraničenom druhom štvorci a ich súčet je opäť 3530!
Ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje riadenia a rozhodovania ako čo po roku 1990 používajú vlády a parlament, a to práve medziodvetvový model Leontieva (pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľky) a predovšetkým údaje z prvého ohraničeného štvorca, ktorý zobrazuje vzťahy medzi odvetviami, výrobou, sú v ňom 3 odvetvia.
Údaje v ňom obsiahnuté predstavujú tzv. maticu A, ktorá hrá rozhodujúcu úlohu pri projekcii výkonu ekonomiky, teda vzťahu stĺpca 9 a 10. Ak si označíme hodnoty konečnej spotreby ako Y a hodnoty celkovej produkcie ako X, môžeme získať príslušné matematické riešenie vzťahu, závislosť celkovej produkcie ekonomiky od konečnej spotreby v tomto tvare
X = (I – A)-1Y
Teda vidíme ako závisí X od hodnôt konečnej spotreby (dopytu) Y. Je to tzv. Leontievov model. Jasne vieme, čo a koľko má ekonomika vyrobiť, celkovú produkciu ekonomiky. Ak by som za Y dosadil hodnoty 1150, 2800 a 380, získal by som hodnoty celkovej produkcie 3050, 6420 a 1930. Mohol by som urobiť prepočet, čo by sa stalo, ak by konečná spotreba 1150 vzrástla na 1151 jednotiek.
Určujúcim faktorom je matica A, teda výroba, množstvo odvetví a predovšetkým interdependencie medzi nimi. Dnes nemáme strojárenstvo, chemický priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, farmaceutický priemysel, baníctvo, či iné odvetvia, ktoré dominovali v rámci RVHP. Tabuľka I/O za ČSSR mala až 300 odvetví a teda poskytla tvorcom politiky hlboký vhľad do toho ako výkonná je ekonomika a čitateľ by zreteľne videl, čo všetko produkuje ekonomika, nie iba repku a kukuricu..
Čitateľ mohol dostať video, kde sa autor diví čo je to za blbosť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A čo naša RRZ?
Po tejto úvahe sa to ozaj treba spýtať. Nie je politika pánske huncúctvo? Videli sme ako sa poslanci v Bruseli vadili, keď vznikla súčasná vláda. Urazili jej voličov.
Verím, že čitateľ chápe ako je potrebná usporiadanosť ekonomických dát o fungovaní ekonomiky a aká je zmysluplnosť týchto údajov. Ba by som si dovolil povedať, že už vníma prečo sa očakávania a realita rozišli po roku 1993. Na riadenie ekonomiky vlády nepoužívali vedu. A tak je to teraz aj s transakčnou daňou. Vidíme, že v tabuľke sa dane vyskytujú v časti pridaná hodnota. Model input/output je vedeckým prostriedkom na riešenie aj problémov sústavy daní (máme ich veľa). Vieme to vedecky riešiť. Aby som moje tvrdenie podložil, uvádzam text z internetu (čitateľ ho môže nájsť):
„Articles discuss how Input-Output (IO) models can analyze the price and distribution effects of taxes, such as carbon taxes or value-added taxes, by showing how taxes are passed on through supply chains. Research explores how input-side taxes (like resource taxes) and output-side taxes (like sales taxes) create different economic incentives, with input taxes potentially driving greater efficiency and investment in green technologies. IO analysis also helps estimate tax burdens, such as „tax exporting“ (taxes paid by consumers in other states/countries) and „tax pyramiding“ (multiple taxes on the same item), by detailing inter-industry transactions. “
Preklad:
články diskutujú ako môže input-output model analyzovať cenové a distribučné efekty daní, takú ako uhlíková daň alebo dane z pridanej hodnoty a to ukázaním toho ako sa dane prenášajú cez dodávateľské reťazce. Výskum vysvetľuje ako dane na strane inputu (ako dane zdrojov) a dane na strane outputu (ako dane z predaja) vytvárajú rôzne ekonomické iniciatívy, pričom dane na strane inputu potenciálne vedú k väčšej efektívnosti a investovaniu na zelené technológie. I/O analýza tiež pomáha odhadnúť daňové bremeno, také ako cez „exportované dane“ (dane platené spotrebiteľmi do iných štátov/krajín) a aj „daňové pyramídovanie“ (viacnásobné dane na tú istú položku) detailizovaním medziodvetvových transakcií.“
Záver
V úvahe som ukázal, že riadenie ekonomiky treba založiť na ekonomickej vede. Posledné tri desaťročia svedčia o tom, že to bola doba tápania. A tak vznikol problém nielen s daňami ale aj národným dlhom.
K ekonomike sme nepristupovali a ani nepristupujme z pozície vedy.
Hoc Eurostat konštruuje input/output tabuľky za všetky krajiny EÚ, EK a aj politici sa spoliehajú na svoje riešenia. Veda pozná regionálne I/O modely.
Europoslancov nemrzí, že EK neriadi vedecky Európsku úniu? Hlbší význam riadenia nepoznajú.
Ekonómovia mlčia. Ale nedá sa mlčať, ak chceme, aby Slovensko prosperovalo.
Prof. J. Husár
Bratislava 30/8/2025
Vážený pán profesor,
diskutujúci obohatili Vašu aktuálnu úvahu,ktorá je trvale predmetom politického zápasu. Úver sprevádza všetkých 17 vlád od roku 1989. Vláda M. Dzurindu ukončila masívny výpredaj štátneho majetku. Napriek tomu prvá vláda R. Fica(2006) , prevzala po M. Dzurindovi dlh 524 mld SK čo bolo cca 35 % HDP. Stalo sa tak napriek tomu, že cieľom transformácie a privatizácie bolo získať prostriedky na znižovanie deficitu verejných financií a prostriedky pre rozvojové projekty.
Napriek tomu, že HDP neustále rastie napr. 2010=68,7 mld , v roku 2020 110,1 mld Eur, čo znamená, že ekonomika rastie a dlh by sa mal znižovať.
Opak je pravdou a dlh v roku 2021 dosiahol približne 60,2% HDP a štátny rozpočet je v deficite . Prehlbovanie dlhu výrazne ovplyvňujú úvery, ktoré štát „ako zlý hospodár“ prevzal na záchranu súkromného sektoru, ktorý budú splácať aj naši potomci.
Slovensko má vysokú mieru závislosti na zahraničných investíciach cca 80% a podieľa sa cca 95 % na tvorbe HDP. Medzi rozpočtové deficity štátneho rozpočtu patria aj zisky, ktoré putujú do zahraničia, namiesto toho aby generovali príjmy pre štát,prehlbujú schodok v štátnom rozpočte, ktorý rieši štát novým úverom.
Vážený pán inžinier, Tónko,
poukázal si na veľmi závažný problém a to veľmi vecne. Problém hospodárskych cyklov ekonomická teória už dávno dôkladne preskúmala. Hádam najzásadnejšie J. A. Schumpeter a J.R. Hicks. Teória hovorí o amplitúde 8-12 rokov. SR ju prekonalo. Iba rozbor hospodárenia vlády, teda preskúmanie deficitu rozpočtu vlády ukazuje, že ho máme od roku 1994 stále; dlhá kontrakcia. Aj on hovorí o systémovej chybe vlády. Náš verejný dlh v súčasnosti predstavuje ako si to vyčíslil v Tvojom článku, ozaj veľkú čiastku.
Vo fungujúcich demokraciách s ekonomickým systémom na báze trhu, vládnu moc vykonávajú najsilnejšie politické strany (neboli za M. Terézie). Štátna exekutíva funguje v ich područí a často sú v praxi záujmy verejnosti a štátu vytláčané na okraj záujmov orientovaných prednostne na obhajovanie záujmov strán, neverejného sektora a subjektívneho charakteru. Typickým úsilím v SR bol v etape transformácie ekonomiky, v procese privatizácie, získať majetok a ekonomickú moc pre vládnuce skupiny. Štát – tvorcovia hospodárskej politiky nekládli dôraz na výrobu, čo vyrábať; a privatizácia okrem vlastníckych vzťahov neriešila nič, skôr ničila výrobu. Štát totiž neinkasoval väčšinou žiadne finančné zdroje a náhrada za majetok sa úplne strácala (nový vlastník mal prospech, majetok dostal za korunu); vlády neposkytovali kánonmi požadované delenie HDP na tri druhy príjmov: príjmy domácností, príjmy podnikov a príjmy vlády. Pritom makroekonómia poskytuje algoritmy, ako sa z hodnoty HDP dopracovať k spomenutým trom druhom príjmov. Ľudia by jednoznačne videli, ako sú okrádaní. Pokladám to za vážnu chybu vlád. Zásadnou chybou bolo akceptovanie korupcie, hoc na ňu upozorňoval už v roku 1947 prof. Karvaš vo svojom diele. Moje úvahy ešte opriem aj o rozvinutú teóriu verejných financií a teóriu finančnej politiky. Preto vzhľadom na to ako chápe veda verejné financie hovorím o systémových chybách štátu. Za veľmi dôležité po roku 1993 považujem z pozície tvorby hospodárskej politiky štátu tieto fakty:
* podcenenie konštrukcie modelu ekonomického systému na báze tokov hlavných makroekonomických veličín, hospodárskeho ideálu (pozri kapitolu 4),
* podcenenie monitoringu východísk a prostredia pri začiatku daňovej reformy (ohniská tieňovej ekonomiky, zrod ekonomických mafií z vekslákov a podsvetia) spolu s glorifikovaním tézy nerozlíšiteľnosti čistých a špinavých peňazí a ich infiltrovanie do ekonomiky (žiaľ to bol V. Klaus),
Ďakujem
jarko
Súčasné ekonomické problémy sú spôsobené politickými zásahmi! Aj keď v každej situácií je možno ekonomiku riadiť podľa overených pravidiel, nie je možné dôsledky politických rozhodnutí zmeniť ekonomickými nástrojmi.
Naviac, ak tieto pravidlá (napr. Leontievove analytické tabuľky I/O) identifikujú nepriaznivé následky politických rozhodnutí – tak sa stávajú neželané, ba priamo, nevhodné…
Ing. M. Vitkovič uvádza, že z našej ekonomiky do zahraničia ročne „odteká“ približne 60 mld. ročne (považujem to za číslo „z brucha“, nie z Leontievovej tabuľky). A myslím, že kalkulovať (sledovať a riadiť) ekonomiku, bez znalosti, v akej štruktúre a ako ekonomika krváca, nie je korektné (a nemožné riešiť)…
Otázne je tiež, či vzhľadom k hospodárskej nesamostatnosti Slovenska v európskej hospodárskej integrácií, je možné analyzovať slovenskú ekonomiku (o jej riadení ani nehovoriac). RVHP nemalo ani jednotnú menovú politiku, ani nadnárodné banky, ba dokonca EÚ rozvíja už aj vlastnú daňovú politiku (priame a nepriame dane, povolenky a pod.)…
Eo ipso, bez politického riešenia, ide v ekonometrii, len o viac alebo menej vydarené pohľady na Potemkinove dediny…
Pán inžinier,
veľmi dobre ste napísali, že by sa zabránilo „odtokom z ekonomiky“. Totiž riadok sú príjmy odvetvia a stĺpce sú výdavky odvetvia a oba säčty sú rovnaké. Teda veľká kontrola.
Nemôžem nespomenúť históriu, lebo Váš komentár si to žiada. Základné princípy input – output analýzy majú svoje korene v dávnejšej minulosti. Myšlienka bilančného zobrazenia reprodukčného procesu sa objavila už v práci známeho francúzskeho ekonóma – fyziokrata F. Quesnayho (1694 – 1774) „Ekonomická tabuľka“, ktorá bola uverejnená v roku 1758. F. Quesnay vysvetlil a znázornil v ekonomickej tabuľke toky peňažných dôchodkov medzi triedami (vlastníkmi pôdy, podnikateľmi a pracujúcimi v poľnohospodárstve a pracujúcimi v ostatných odvetviach hospodárstva), resp. sektormi ekonomiky. Ekonomickú tabuľku použil pri teoretickej analýze reprodukčného procesu Karol Marx (1818 – 1883) v druhom dieli Kapitálu. Koncom 19. a začiatkom 20.storočia sa tieto myšlienky realizovali vo forme prvých národohospodárskych bilancií, ktoré boli stále zdokonaľovávané a prehlbované.
Bezprostredným podnetom pre vznik modernej input – output analýzy, ktorej základy v tridsiatych rokoch 20.storočia sformuloval americký profesor ruského pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1973 Wassily Leontief (1905 – 1999) boli prvé sovietske národohospodárske bilancie za roky 1923/24 a teória rovnováhy švajčiarskeho ekonóma Leona Walrasa (1834 – 1910). W. Leontief tieto bilancie dobre poznal, pretože istý čas pôsobil v plánovacích orgánoch vtedajšieho Sovietskeho zväzu.1) Aj prvé bilancie, ktoré zostavil pre hospodárstvo USA za roky 1919, 1929 a 1939 majú mnoho spoločných znakov so sovietskymi materiálovými a národohospodárskymi bilanciami. Walrasova teória rovnováhy bola prvýkrát publikovaná v roku 1874 v jeho práci „Elementy čistej politickej ekonómie alebo teória spoločenského bohatstva“. V tejto práci vyjadril Walras vzťah medzi výrobou a spotrebou systémom lineárnych rovníc. W. Leontief tieto dva prvky tvorivo spojil, pričom bilanciu interpretoval matematicky ako systém lineárnych rovníc a sformuloval matematický model, zobrazujúci proces spoločenskej výroby, ktorý mohol byť naplnený konkrétnymi číslami a mohol sa prvýkrát experimentálne použiť. Základy metódy, ktorú W. Leontief označil ako „input – output analysis“, sú vysvetlené v jeho článku „Faktory proporcií a štruktúry amerického obchodu“ a v knižke „Štruktúra amerického hospodárstva 1919 – 1929“.
Ozaj Vám patrí veľká vďaka. Bodaj by si to politici uvedomili.
jhusár
p.Husar. Jeto zaslúžia vaša práca. Žiaľ o odborníkov nieje UCELOVO záujem od vlád. Ako dlho informujem. Slovensku už sa nedá pomôcť. Už je neskoro,aby ODBORNICI prerazili múr HLUPAKOV. Máme hlúpu opozíciu ešte hlupsiu vládu. A účelovo. Aby finančné skupiny a korporácie,kde odišli a idú naše zisky mali nad hlupakmi kontrolu za almužnu. Sú to miliardy každý rok. Nám rastie už iba jediný ukazovateľ a to je DLH. Stotožňujem sa p. Vitkovicom ako ho spomína p. Fajnor.
Ozval sa v Extra plus zaslal som vám link. Žiaľ premenená šanca úspechu SOCIALIZMU na lepšiu budúcnosť. Základ bol dobrý s kvalitneho betónu bez dlhov a kvalitným personálom z odborníkov čo už mali výsledky ,prax a prešli ohňom.
Zoceleny ohňom už nerobili amatérske chyby.
Prajem dobré zdravie. Štefan. Goga.
Pán Štefan,
dobre ste nadhodili problém. Musím to ukázať hlbšie. Dubček, od jari 1963 bol prvý tajomník ÚV KSS. Dubček mal k dispozícii viaceré ekonomické analýzy slovenských ekonómov, ktoré konštatovali aj negatívne dopady tzv. Šikovej ekonomickej reformy na Slovensko. Dubčeka však zvlášť iritovali výsledky dlhodobých investičných procesov, riadených z pražského centra krajiny, takmer nezohľadňujúce rozdielne podmienky ekonomických zdrojov a aj demografické procesy, existujúce na Slovensku a v českých krajinách. Musím spomenúť aj dielo O. Šika Ekonomika a zájmy (1968). Pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. V roku 1962 bol zvolený do ÚV KSČ od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy. V apríli 1968 bol vymenovaný za zástupcu ministerského predsedu a koordinátora hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Tieto fakty musia vedieť dnešní tvorcovia ekonomických reforiem. Hlbší obraz, pán Štefan, získate tým, že jadrnejšie opíšem niektoré diela, ich hlavné myšlienky, ktoré sa musia dostať do povedomia hlavne mladých ľudí. Nie je dôležité obdivovať krásny vlak v Kanade, ale skonštruovať náš a európsky ekonomický systém. Hlboké poznatky našich ekonómov, pán Štefan, z rokov 1963-69, ba aj úcta k dielu a poznatkom prof. Karvaša a prof. Brišku (spolutvorcom významného pojmu hospodársky ideál, ktorého otcom bol. Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky, má 900 stranové dielo Soustava národního hospodářství – veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, ktorý náš dnešný guvernér to má?), nás k tomu zaväzujú. Dostáva sa chýr o nich do centra dnešnej európskej učenej spoločnosti (ako to bolo o M. Belovi, či bratoch Hellovcoch)?
Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to dielom Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
III. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Toto nám EÚ neponúkla.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, Vaša úvaha je veľmi dobrá a potrebná „osveta“ nielen pre politikov ale široké publikum, ktorému nie sú ľahostajné „veci verejné“. Vlastne ani niet čo k nej dodať. Predsa len budem s istými výrokmi polemizovať, resp. pokúsim sa rozšíriť pohľad na danú realitu:1. K názvu úvahy- polemik by povedal: Aj veda sa mýli, príkladov z histórie je dosť a dosť. Takže ja by som navrhoval: „K problémom národného hospodárstva pristupujme racionálne“. Je to dôležité aj preto, že prísne vedeckým riešeniam stoja často v ceste neprekonateľné politické prekážky. Napr. z úrovne EÚ, ktorej chomút sme s nadšením prijali. Pravdou však je, že odmietnuť sme ho nemohli ak sme nechceli zostať „čiernou dierou“, ktorá by bola bezpochyby tzv. ochotnými veľmi rýchlo „zlikvidovaná“.
2. Žiaľ, aj ja mám rovnaký pocit, ako Vy: Že „dnešných ekonómov zaujímajú predovšetkým, povedal by som, „komerčné výrobky“ ekonomiky a aj vedy“. Ale čo môžete čakať od „dnešných ekonómov“, ktorí sú, ako píše p. Zajac-Vanka, „iba financkasoví ekonómovia a nie národohospodári. Čo chceme, ak sa na Fakulte národohospodárskej vyučuje marketing a komunikácia s publicistami. Oni už nevedia, čo je národné hospodárstvo.“ Nuž, prof. Stern = hviezda, ich vychoval takých akí sú. 3. Na doplnenie úvahy /a nie celkom od veci/ pre inform. čitateľov stručne o súčasnej Rade rozpočtovej zodpovednosti – to čo na svojej stránke uvádzajú sami o sebe. Teda, toto je to „magistertrio“, ktoré má aj súčasnej vláde radiť:
Predseda RRZ- Mgr. Ján Tóth, M.A. je absolventom Fakulty managementu Univerzity Komenského. Ako odborný asistent prednášal mikro a makroekonómiu. V roku 1998 nastúpil do Tatra banky najskôr ako výskumný ekonóm, neskôr ako hlavný ekonóm a stratég. V ECB bol členom Výboru pre menovú politiku a zúčastňoval sa menovo-politických zasadaní Rady guvernérov. Schválila NR SR 17.9.2020 na návrh vlády SR /Vláda I.Matoviča sa ujala moci 21.3.2020/
Člen – M. Šuster , Mgr nár.1975. Magisterské štúdium absolvoval na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave a MA z ekonómie získal na Central European University v Budapešti. V rokoch 2007-9 viedol informačnú kampaň o zavedení eura na Slovensku. Bol predsedom správnej rady Transparency International Slovensko. Schválila NR SR 10.5.2022 na návrh guvernéra NBS Petra Kažimíra
Člen – Mgr. Juraj Kotian vyštudoval odbor Ekonomická a finančná matematika na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1999. Od roku 2000 pôsobil v Slovenskej sporiteľni, v roku 2007 prešiel do Viedne do Erste Group Bank, je absolventom Marshall Memorial Fellowship programu v USA .Schválila NR SR 7.februára 2018 na návrh prezidenta SR Andreja Kisku.
Pán inžinier,
mimoriadne podnetný komentár. A začnem veľkým Puškinom:
Ó, koľko objavov čudných
prináša vzdelanosti duch.
Skúsenosť, chýb dcéra bludných,
génius, paradoxov druh.
Áno, aj Koperník sa mýlil. Ba mnoho vedcov. Ja sa snažím poukázať(ovať) na to, že veda čoraz podstatnejšie preniká do organizmu spoločnosti, techniky a j ekonomiky, a jej vplyvu podliehajú nové a nové oblasti, zvlášť ekonomika. Dôležitý je nielen jej ekonomický efekt, ale čoraz jasnejšie je jej výchovné poslanie vedeckého poznania a aj jeho úloha pri formovaní mravných a estetických noriem, ktoré chýbajú mladým, pri pretváraní duchovného života ľudí. Aj ekonómia má tajomné podnety, vďaka ktorým vedci dosahujú úspech za úspechom, čo musím podčiarknuť práve v spojitosti s touto úvahou. Ba si dovolím povedať, že pozornosť sa venuje aj jej paradoxom, ktorými je v histórii naplnená aj veda. Ale vlastne aj paradox o niečom informuje. Známy je Ricardov paradox zahraničného obchodu. Preto nastali aj zvraty vedy. Ozaj Vám zato musím poďakovať.
Pán inžinier Zajac-Vanka to úplne vystihol a aj Váš tento doplnok: Nuž, prof. Stern = hviezda, ich vychoval takých akí sú. 3. Na doplnenie úvahy /a nie celkom od veci/ pre inform. čitateľov stručne o súčasnej Rade rozpočtovej zodpovednosti – to čo na svojej stránke uvádzajú sami o sebe. Teda, toto je to „magistertrio“, ktoré má aj súčasnej vláde radiť si zaslúži mimoriadnu pozornosť. P. Ing. Tóhovi pravidelne posielam moje úvahy, ešte nikdy ani len neodpovedal. RRZ je úplne zbytočná, zbytočné vynakladanie peňazí na inštitúciu.Tým som asi povedal všetko. Aj p. Ódor skončil matfyz a nemá ani jednu knihu o ekonomickej vede. Taká je realita.
Ďakujem
jhusár
Marián Vitkovič sa po dlhej dobe ozval. Môžem s ním súhlasiť v jednom. Potrebujeme vládu odborníkov , pripraviť koncepciu rozvoja Slovenska s cieľom odstrániť 1 000 000 chudobných ako priznal prezident a začať zvyšovať životnú úroveň a kvalitu života občanov. Na realizáciu tohto cieľa musíme mať v rukách rozhodovaciu a riadiacu právomoc.Vďaka za ďalšiu múdru úvahu. Karol Fajnor
Pán inžinier,
musíme mať v rukách riadiace právomoci a ozaj odborníkov. Doteraz sme tápali, ozaj tri dekády. Nemáme odborníkov ani v europarlamente a nevedia udať smer ekonomickej politiky EÚ. Lákali nás krásnymi heslami, realita sa však podstatne odklonila. Naša tabuľka, tabuľka I/O, ktorá uvádza usporiadané údaje o ekonomike mala za ČSSR až 300 odvetví a teda poskytla tvorcom politiky hlboký vhľad do toho ako výkonná je ekonomika a čitateľ by zreteľne videl, čo všetko produkuje ekonomika, nie iba repku a kukuricu. Máme veľa orgánov, ale chýba plánovacie komisie. IFP, či RRZ to nenahradí.
Ďakujem
jhusár
Inšpiratívny článok, pán profesor. Uvedomil som si, že prakticky všetky dane v našej daňovej sústave sú „output-side taxes“. Vládam ich používanie dáva len obmedzené možnosti na riadenie ekonomiky cez daňové páky – tým, že na niektoré dane sa vyhlási úľava, alebo iné sa zvýšia.
Je škoda, že o „input-side taxes“ politici možno ani nevedia, lebo skutočne majú veľký riadiaci potenciál. Môžu to byť napríklad dane za oprávnenie využívať určité zdroje, niečo, čo už dávno funguje v ochrane duševného vlastníctva. Ale prečo by sa podobné nástroje nemohli používať aj na dosiahnutie optimálneho využívania iných zdrojov.
Dlhší čas uvažujem o tom, že namiesto zamestnávateľských odvodov zo mzdy, a súčasne namiesto daní a odvodov zo mzdy na strane zamestnancov, by bolo možné používať daň za „právo zamestnávať fyzické osoby“ (ako input-side tax).
Vážený pán doktor,
pozrite si, čo som napísal podpredsedovi vlády:
Vážený pán
Richard Sulík
podpredseda vlády pre ekonomiku
Bratislava
Vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku,
významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Profesor K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky napísal dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má 890 stran. Karvaš, guvernér SNB napísal dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 850 strán.
Z makroekonómie vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť (čo je nový rozmer do poznatkov J. M. Keynesa, teda do poznania tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale poznatok platí.):
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne), musia mať takéto hodnoty:
systém myi nezobral vzťahy medi daňami a masou peňazí, pošlem Vám to.
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.gif
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Druhým princípom je princíp regulácie, o ktorom sa v jeho diele môžete dozvedieť všetko, čo tvorca politiky potrebuje. Túto sústavu musí vláda spoznať a pochopiť.
Ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje rozhodovania a to medziodvetvový model Leontieva, pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku a príslušné matematické riešenie má tvar X = (I – A)-1Y, kde Y je vektor možného dopytu a X vektor ideálnej ponuky produkcie ekonomiky.
Vážený pán podpredseda, nemôžem sa nevyjadriť aj k problému skráteného pracovného času, kurzarbeit. Opäť sa oprime o tóriu. W. Baumol v diele Economics, Principles and Policy, s. 138 píše: Value added by a firm is its revenue from selling a product minus the amount it pays for goods and services purchased from other firms. Konkrétne: value added = wages + interest + rents + profits. Toto sa odrazilo aj v našom účtovníctve a to konkrétne na účte ziskov a strát. Jeho agregovaná a prehľadná podoba je takáto:
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image006.jpg
Všetky položky na ľavej strane sú jednoznačné a súladia s uvedenou definíciou. Teraz sa ukázalo, že naše podniky si nevytvárali ani nerozdelený zisk. A tak sa obracali na štát. Prečo? Náklady na skrátený pracovný čas si má podnik tiež vopred vytvárať. Z hľadiska účtovníctva ide o náklady budúcich období. A to konkrétne po položke odpisy treba otvoriť riadok náklady na skrátený pracovný čas; ide o náhodný jav, napr. korona, ale aj iné. Náklady znáša vlastník! Tak ako dokážeme mať vzorce na výpočet odpisov, tak môžeme mať vzorce na výpočet nákladov na skrátený pracovný čas. Nech sú 10 jednotiek. Potom nerozdelený zisk bude 27 jednotiek a súčet pravej a ľavej strany zostane neporušený. Náklady na skrátený pracovný čas sa budú odkladať, a teda akumulovať na účte v banke a môžu sa aj úročiť a ten fond bude ešte väčší. Pracujúcich netreba okrádať! Oni majú získať svojich 800 jednotiek eur.
Naši ekonómovia vždy boli významnou súčasťou vzdelaného ekonomického sveta – R. Briška, I. Karvaš, či V. Pavlenda. Boli to ľudia, ktorí sa nebáli svietiť.
Zasaďte sa o vedecké ekonomické rozhodovanie na Slovensku, aj v EÚ.
Na vedomie: Igor Matovič, predseda vlády SR
S pozdravom a očakávam odpoveď
prof. Ing. Mgr. J. Husár, CSc., Cádrova 5, 831 01 Bratislava Bratislava 11/6/2020.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem, pán profesor.
Ďakujem Vám pán profesor za Vašu úvahu a za Vaše konštatovanie cit. – Ekonómovia mlčia. Ale nedá sa mlčať, ak chceme aby Slovensko prosperovalo. To je fakt a veľmi pekné – ale realita je – Ekonómovia mlčia a Slovensko svojimi rozhodnutiami riadia ……
Výsledky cítime a vidíme. Človek začína mať obavu, že sa riadime heslom : Octli sme sa nad priepasťou – ale my sa nebojíme a povedali sme si, že smelo vykročíme vpred.
Ekonómovia mlčia, pretože to už sú iba financkasoví ekonómovia a nie národohospodári. Čo chceme, ak sa na Fakulte národohospodárskej vyučuje marketing a komunikácia s publicistami. Oni už nevedia, čo je národné hospodárstvo. Myslia si, že to je nejaký extrémistický smer politiky.
Peter,
veľmi dobrý problém si postrehol. A práve zato iba vystrihnem z mojej knihy:
O čom je ekonomická veda
Túto otázku som dostal od viacerých ľudí. Ba aj od dobrého priateľa. Najskôr by som chcel odpovedať všeobecnejšie. Čo je veda? A aj čo je pravda? Logika nám pomáha dopracovať sa k pravde. Pravdepodobne každý človek stojí raz pred touto otázkou. Spravidla mu zdravý rozum napovie, že “predstava alebo výpoveď je pravdivá vtedy, keď odpovedá skutočnosti.” Niekedy je to ľahké. Keď idem s priateľom na prechádzku a on ma preruší z môjho hĺbavého rečnenia o makroekonómii a povie: ”Začína pršať.” Nastavím dlaň a pozriem sa k nebu. Ak cítim kvapky a na oblohe čierne mraky, poviem: “Máš pravdu”. Táto banálna pravda má vo filozofických kruhoch aj svoje meno – “teória odrazu”. Vytvárame si obrazy skutočnosti. Obraz je model skutočnosti. Obraz súhlasí so skutočnosťou, alebo nie. Je správny alebo nesprávny, pravdivý alebo nepravdivý. Aby sme rozpoznali, či je obraz pravdivý alebo nepravdivý, musíme ho porovnať so skutočnosťou. Zo samotného obrazu nepoznáme, či je pravdivý a či nepravdivý. Objektívna pravda je taký poznatok, ktorý zodpovedá skutočnosti. A tu začínajú aj veľké ekonomické záhady. Kde totiž nájdeme tú skutočnosť, s ktorou máme náš obraz porovnávať? A ako získame ten obraz? Tu je epistemologická úloha makroekonomickej analýzy a epistemologická úloha jej nástrojov, čiže ekonometrie a matematiky, a hlavne logiky. Aj ekonomická skutočnosť leží mimo nášho vedomia. Všetko, čo o skutočnosti vieme, muselo prejsť kanálmi nášho vnímania, zmyslovými orgánmi a „rafinériou“ nášho mozgu. Na tejto ceste sa materiál faktov triedi, spracováva, ale aj odcudzuje. Myseľ ho však zjednotí vďaka poznatkom iste až nepredstaviteľne komplikovaným procesom v celistvý obraz. Ekonómia ako veda a makroekonómia je hlavne tvorcom ekonomického obrazu o fungovaní ekonomiky, skutočnosti a to rôznymi deduktívnymi a induktívnymi cestami. Rozhodujúcu úlohu pri určení toho, že tvrdenie je pravdivé má jeho použitie v praxi. Teória tvrdí, že dopyt klesá, keď cena rastie. Aj čitateľ už iste zažil, že keď vzrástla cena, nekúpil si príslušný tovar.
Aj ekonómia musí byť bezpečným prameňom poznania. J. Husár
Predovšetkým však platí, že ekonómia má svoj predmet, jazyk a aj metodológiu. Ekonómia nám pomáha preniknúť do útrob ekonomickej reality cez poznanie pojmov a vzťahov. Ekonomická veda odhaľuje zákony (napr. zákon dopytu a ponuky, zákon obehu peňazí). Zákony spravidla nemôžeme spoznať iba pomocou zmyslov – sluch, čuch, atď. Musíme sa hlavne spoľahnúť na myslenie (rozum). Procesom myslenia porovnávame predmety, členíme ich na ich súčasti, zisťujeme ich rôzne vzťahy, spozorujeme to, čo je v predmetoch konštantné. Veda je evidentné a usporiadané poznanie vecí. Toto je bázické tvrdenie v mojom diele aj o ekonómii. O ekonomickej vede budem v diele hovoriť z rôznych uhlov pohľadu. Začnem básňou, lebo vyjadruje enigmy vedy. (Vo vede je dôležitý každý detail).
Ďakujem
jaro
Pán inžinier,
nuž napísali ste to zato, že do problémov vidíte. Ba ste ešte využili aj metaforu. Musím zopakovať z úvahy: Čitateľ by si mal dobre prečítať názvy záhlavia tabuľky, čo je prvý riadok a prvý stĺpec tabuľky, ktorý obsahuje názvy stĺpcov a názvy riadkov a slúži na popis obsahu príslušných údajov, čo pomôže čitateľovi a aj používateľovi rýchlo pochopiť, aké informácie sa v tabuľke nachádzajú. Prvé 3 stĺpce sú výrobné odvetvia, druhé 4 konečná spotreba a potom stĺpec súčtu konečnej spotreby a celový súčet. Analogicky čitateľ vidí obsah riadkov. Ale aký je vzťah medi stĺpcom 9 a 10? To je principiálne otázka.
A práve pokial nevyriešime výrobu, naša ekonomika nemôže optimálne fungovať, budú rásť dlh.
jhusár