Iste viacero čitateľov dostalo mail: „Slovensko míňa peniaze, ktoré ešte ani nezarobilo
Štátne financie krajiny sa ocitli na hranici, ktorá preverí politickú vôľu aj schopnosť myslieť ďalej než po najbližšie voľby. Dlh láme historické rekordy, náklady na jeho obsluhu prudko rastú a čas na prijatie zodpovedných opatrení sa kráti. …..Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž varuje, že bez reforiem dôchodkového systému a zníženia bežných výdavkov môže dlh prekročiť 80 percent HDP už pred rokom 2040. Konsolidačný plán by mal podľa nej stáť na piatich pilieroch:
- Zákonný výdavkový strop s automatickými korekčnými mechanizmami.
- Posilnenie kompetencií ÚHP.
- Adresné sociálne a energetické kompenzácie namiesto plošných.
- Stabilizačný fond.
- Reforma dôchodkového systému s podporou neskoršieho odchodu do dôchodku a posilnením druhého piliera.“
Sú to naivné, insitné tvrdenia. Vychádzajú z definície: dlh = príjmy štátu – výdavky štátu a príjmy sú menšie ako výdavky, teda
D = T – G a T < G
Iste každého napadne, že ak máme dlh, v ekonomike sa to muselo prejaviť aj inde, napríklad v bilancii zahraničného obchodu, či v bilancii úspor a investícií. Teda vzťah D = T – G treba vidieť v komplexe vzťahov. Jedna definícia HDP je
Y = C + I + G + (X – M)
a druhá je
Y = C + S + T
Z nich si každý môže odvodiť vzťah
(S – I) + ( T – G) = ( X – M)
čo je tzv. rovnica rovnováhy. Ak mala hodnoty (+3) + (- 2) = (+1) máme síce deficit vlády, ale úspory – investície sú plus 3 a teda bilancia zahraničného obchodu musí byť plus 1. Ak mala takéto hodnoty: (+2) + (- 3) = (-1), situácia ekonomiky je celkom iná. Bilancia úspor je síce pozitívna, ale štátny (verejný) dlh je mínus 3. A teda bilancia zahraničného obchodu musí byť mínus 1.
To vieme vopred.
V našom článku sa sústredíme na problém dlhu hlbšie, na 3 oblasti: stav rovnováhy ekonomík starých krajín EÚ, prístupový proces nie na báze vedy a ekonomickú politiku EK a problém dlhu. Pozrime si aké boli hodnoty prvkov rovnice rovnováhy starej EÚ v roku 1994. Uvádza ju M. Gärtner v diel A Primer European Macroeconomics.
Číselné hodnoty makroekonomickej rovnováhy v roku 1994
| (S – I) v % | (T – G) v % | (M – X) v % | |
| Belgicko | 11,0 | -5,5 | -5,5 |
| Dánsko | 10,7 | -4,3 | -6,4 |
| Francúzsko | 7,6 | -5,6 | -2,0 |
| Nemecko | 10,6 | -2,3 | -8,3 |
| Grécko | 4,1 | -14,1 | 10,0 |
| Taliansko | 12,9 | -9,6 | -3,3 |
| Írsko | 15,6 | -2,4 | -13,4 |
| Luxembursko | -3,1 | 1,3 | 1,8 |
| Holandsko | 9,1 | -3,8 | -5,3 |
| Portugalsko | -2,3 | -6,2 | 8,5 |
| Španielsko | 7,8 | -7,0 | -0,8 |
| Spojené Kráľov. | 5,6 | -6,3 | 0,7 |
| Spojené štáty | 0,7 | -2,3 | 1,6 |
Bieda. Ba viaceré krajiny majú väčší dovoz ako vývoz. Údaje odzrkadľujú podobnosti, ale aj rozdielnosti medzi krajinami. Povedzme Portugalsko a UK. Obe krajiny vykazujú temer rovnaký deficit vládneho rozpočtu. Ako vidíme, v UK je temer výlučne financovaný domácimi úsporami (stĺpec 1). Tieto krajiny odlišuje práve to, že dlh UK ide na dlh svojich občanov, Portugalsko vytvára dlh voči zvyšku sveta. Teda rovnováha sa dosahuje iným „ekonomickým” pozadím deficitu štátneho rozpočtu.
Všetky krajiny až na Luxembursko majú deficit rozpočtu vlády. SR, ako čitateľ vie, ešte nebolo členom EÚ. A teraz sme aj my v obrovských dlhoch.
Prístupový proces nie na báze vedy
Günter Verheugen, komisár pre rozširovanie EÚ sa zaujímal o 29 kapitol prístupového procesu a keď nebol spokojný tak žiadal opravy. Zistil naše kapacity a ekonomickú silu. Totiž v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sme boli na prvom mieste v týchto oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera. Teda ČSSR bola vyspelá, konkurencie schopná. Toto sú ekonomické reálie, na ktoré naši vyjednávači zabudli (nevedeli). Naši politici Verheugenovi nevedeli oponovať. Slovenskí ekonómovia riešili postavenie ekonomiky Slovenska v rámci ČSSR. Hovorí o tom dielo prof. V. Pavlendu, Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR, z ktorého uvediem obsah 2 kapitol:
- Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
- Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
- Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
- Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
- Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Nič také neponúkla EÚ, iba kapitoly ich zaujímali. Th. Piketty vo svojom diele Kapitál navrhol zdaňovať bohatstvo. To je riešenie ako má fungovať ekonomika? Ekonometrický model fungovania ekonomiky je najdokonalejším spôsobom ekonomického zachytenia prejavu fungovania ekonomiky. Ani EÚ nevyužila veľký ekonometrický model na optimalizáciu štruktúry odvetví ekonomík, ktorý by využil optimálne zdroje každej ekonomiky, zvlášť nášho priemyslu. ZSMK Tlmače vyrobili najväčší elektromotor na svete a zamestnávali 8000 ľudí. Nevyužili ich technickú inteligenciu a zručných pracovníkov.
Zničených a sprivatizovaných podnikov bolo viac ako 220. Nebola to deindustrializácia?
Prečo EÚ nepokračovala v konštrukcii veľkého input/output modelu, teda modelu medziodvetvovej analýzy nositeľa Nobelovej ceny Leontieva, ktorý používala EHK na komparáciu štruktúry ekonomík krajín EHK plus Japonsko a USA. Mikloš zaviedol rovnú daň, nezmyselný pojem, neekonomický. Rovný môže byť stôl.
Pozrime si ešte ekonomickú politiku EK a problém dlhu. EK nám neukázala na čom je postavená jej ekonomická politika, iba sme sa dostali do dlhov. Teda predpokladáme, že aj vyššie spomenuté makroekonomické premenné sa menia spojite, alebo nespojite s časom, treba ich vedieť zosúladiť. Naše úvahy skonkretizujme týmto bázickým modelom. Vzťahy medi premennými Y, S a I majú tento tvar:
S(t) = aY(t) (4.28) => S sú úspory
I(t) = b[Y(t) – Y(t – 1)] (4.29) => Y je príjem, HDP
S(t) = I(t) (4.30) => I sú investície
Z rovnice (4.28) vidíme, že uvažujeme rozdiel premennej HDP a to v roku t a v roku (t-1). Tri rovnice dávajú do vzťahu makroekonomické veličiny HDP, úspor a investícií. Rovnice (4.28) a (4.29) obsahujú aj parametre. Úlohou je zistiť dráhu vývoja všetkých premenných. Dosadením do rovnice (4.30) dostaneme. Z neho po získaní riešenia vyplýva že po 5 obdobiach podiel dlhu na HDP prekročí Maastrichtskými kritériami požadovaných 60 percent.
To Delorsov výbor nevedel?
Na internete koloval zoznam sprivatizovaných a zničených podnikov v ekonomike SR, teda zmizli zdroje príjmov štátu, T. Ani Tlmače už neplatili dane zo zisku, nepriame dane, či dane fyzických osôb. Príjmy vlády T iba klesali a G rástlo. My dnes šibrinkujme položkami T a G, napr. aj transakčnou daňou. Slovensko potrebuje vrátiť optimálnu štruktúru odvetví ekonomiky, vrátiť výrobu, dnes aj na báze AI, na úroveň, ktorú žiada aj uspokojovanie potrieb ľudí.
Prečo ako prvé sa privatizovali banky?
Záver
My sme nebudovali štruktúru odvetví našej ekonomiky, presúvali sa k nám rôzne podniky, napr. automobilový priemysel. Ten vytvára ekonomiku na Slovensku.
Nejde o rozpínavosť na úkor chudobnejších krajín, s negatívnymi dôsledkami aj na prostredie krajiny? Ba aj nedodržovanie technologických noriem (Volkswagen montoval zariadenia na útlm škodlivín). Treba inak!
Jasne o histórii a problémoch už pri vzniku EÚ hovorí táto tabuľka:
Tabuľka 8.1: Ekonomické fakty o troch krajinách
| Záujem o a šance pre
Európsku monetárnu úniu, |
Rast príjmu (HDP)
1990 – 92 |
|
| Francúzsko | Seriózny záujem o EMU;
Plní všetkých 5 konvergenčných kritérií v 1991 a 4 v 1992 |
Spolu: 4,5
1990 2,5 1991 0,8 1992 1,2 |
| Taliansko | Zaujíma sa o EMU;
Neplní žiadne konvergenčné kritérium ani v roku 1991 ani V roku 1992 |
Spolu: 4,1
1990 2,1 1991 1,2 1992 0,8 |
| Spojené
Kráľovstvo |
Zdržanlivý záujem o EMU;
Plní dve konvergenčné kritéria iv1992; podpísalo Maastricht Treaty potom, čo mu prisľúbili právo na odchod |
Spolu -2,1
1990 0,4 1991 -2,0 1992 -0,5 |
Z tabuľky vidno, že boli veľmi rozdielne východiskové pozície.
Predovšetkým už ani záujem o EÚ nebol rovnaký, bola vnútená?
Začalo však aj obdobie, povedal by som, neúcty ekonómie, vulgarizácie ekonomických poznatkov. Miesto nezaujatého vedeckého skúmania fungovania ekonomík, prišla záľudnosť a nekalé úmysly apologetiky, nie vedy. Stanoviská ekonómov EÚ nežiadala. Závideli sme Keynesovi. Čitateľovi odporúčame dielo Dambisa Moyová, Ako Západ zablúdil. Podnadpis – 50 rokov ekonomického bláznovstva a neúprosné rozhodnutia, ktoré nás čakajú.
Po roku 1990 nastal kolaps ekonomického poriadku. Máme niekoho takého v EÚ ako Moyová?
Potrebujeme dôkladne poznať určujúce prvky obsahu a foriem prejavu spôsobu (procesu) fungovania ekonomiky, čo dokáže iba model. Dokumentuje to prekročenie Delorsových 60 percent HDP.
Ozaj nám nechýbajú meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania v rámci EÚ?
Vieme, kde dnes leží bieda slovenskej ekonomiky.
Prof. J. Husár
Bratislava 15/8/2025
Pán profesor
na položenú otázku „ Kto nesie zodpovednosť za ekonomický vývoj na Slovensku.“ kvalifikovane odpovedajú diskutujúci. Dovoľujem si k tomu pripomenúť že celá bieda úpadku hospodárstva a ekonomiky začína vstupom do EÚ keď ČSSR nedokázala preukázať, že v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sme boli na prvých miestach oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera a mali sme vyspelé poľnohospodárstvo a štát hospodáril s vyrovnaným štátnym rozpočtom Teda ČSSR bola vyspelá, konkurencie schopná krajina . Vstupom do EÚ nekontrolovanou privatizáciou prešla väčšina rozhodujúcich podnikov do rúk zahraničného kapitálu a štát prišiel o podstatnú časť príjmu do štátneho rozpočtu. V kritickom období pandémie, štát ako „najhorší hospodár“ dotoval firmy ktoré pred pandémiou miliardy ziskov prevádzali do materských podnikov v zahraničí. Keďže štát ako hovoril Matovič mal prázdnu kasu, prevzal na seba úver a dlh slovenskej verejnej správy v roku 2024 prekročil 59 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako 77 miliárd eur. Na každého občana SR tak pripadá dlh vo výške viac ako 14-tisíc eur. V konečnom štádiu celý dlh splatia občania, keďže podniky ani náhodou sa nemienia zo svoji ziskov podieľať na splátke úverov.
Vážený pán inžinier, Tónko,
veľmi zreteľne si to napísal. Dobre vieš, že ekonomika nespočíva na monoodveví. SR malo veľa odvetví, hovorí o tom I/O tabuľka z roku 1989. A dôležitá je ekonomická analýza interdependencií medzi odvetviam a ich dôsledok na vyspelosť ekonomiky, jej ekonomickú silu..Po VŠ som nastúpil do ZSMK Tlmače. Mali aj veľký export, teda dodávali nielen na domáci trh.
obrázok elektromotora mi nechcelo vziať Prečítaj si aspoň opis.
Najväčší elektromotor na svete
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.
Tlmače platili aj daň zo zisku aj daň fyzických osôb a teda to bol príjem štátu. Ale analogicky ostatné podniky, pozri si iba chemický priemysel.
A pozri aký sme mali chemický priemysel. Opäť veľa pododvetví.
4. Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu:
V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.
• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline
• Slovenské lučobné závody v Hnúšti • Duslo Šala • Chemko strážske
• Fosfa Poštorná • Chemlon v Humennom • Chemosvit vo Svite • Slovenský hodváb v Senici •Gumárne 1. mája v Púchove • Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach • Plastika v Nitre
Verím, že som jasnejšie dokumentoval, čo malo Slovensko. Ale všetky podniky „vytvárali príjem“ pre štát. A teda to bol zdroj sociálnej poisťovne. Vo Volswagene riaditeľom nie je Slovák.
Ďakujem
jarko
Čo ešte dodať k tejto novej „reminiscencií“ a k toľkým ohlasom na ňu? Možno bude užitočné zosumarizovať to, čo je podľa môjho názoru v nich najdôležitejšie:
Začnem však ct. autorom „reminiscencie“. Píše: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž varuje, že bez reforiem dôchodkového systému a zníženia bežných výdavkov môže dlh prekročiť 80 percent HDP už pred rokom 2040. Navrhuje vláde “Zákonný výdavkový strop s automatickými korekčnými mechanizmami. 1.Posilnenie kompetencií ÚHP. 2. Adresné sociálne a energetické kompenzácie namiesto plošných. 3. Stabilizačný fond. 4. Reforma dôchodkového systému s podporou neskoršieho odchodu do dôchodku a posilnením druhého piliera.“
Nuž, táto „organizovaná skupina“ sa nám „za Fica“ akosi zaktivizovala. Za Matoviča, Hegera, či jej Ódora mlčala ako voš pod chrastou a tak súčasný stav je aj jej „maslo“. Okrem toho, v opatreniach, ktoré navrhujú títo odporní-ci, akosi „zabudli“ na seba. Čo takto navrhnúť zmraziť si svoje platy? Čo takto pokarhať vládu, že neplní svoje uznesenie znížiť stav zamestnancov v štátnej a verejnej správe? To ich ani nenapadne, všakže. Oni chcú „konsolidovať „ na úkor dôchodcov, energetických a sociálnych opatrení. Také sú ich „rady“, taká je ich ľudská úroveň! Kedysi V. Mečiar povedal na adresu inej, podobnej skupinky trefne: „prďúsi ste a táraji“! Veru, veru tak. Táto tzv. Rada sa pri štike sebaúcty už dávno mala sama rozpustiť.
A teraz citáty ct. diskutérov s ktorými bez výhrad a rád súhlasím:
3. Opozícia a im naklonene média hovoria len o katastrofe na Slovensku. V rozhodujúcej miere sa však k súčasnej situácii za posledné obdobie ich vládnutia zaslúžilí oni. 4. Horšie je to v praxi EU,kde boli dosadený destruktori úmyselného rozkladu Európy. Sú to figúrky geopolitiky vopred vypestované ako sadenice,ktoré šíria PLEVEL namiesto úrody.
Pán profesor, ku každej vete z Vášho osvetového článku sa dá rozviesť celá filozofia. Ja si vyberiem len túto vetu: „My sme nebudovali štruktúru odvetví našej ekonomiky, presúvali sa k nám rôzne podniky, napr. automobilový priemysel. Ten vytvára ekonomiku na Slovensku.“
…a v tom je podľa mňa hlavná bieda ekonomiky Slovenska…nemáme vlastné produkčné ekonomické zdroje, ktoré by dokázali vytvárať zisky domácim podnikom a tie vytvárať príjem do štátneho rozpočtu…až teraz sa prebrali v novej Ficovej vláde niektorí ministri (vďakbohu!) a rozvíjajú ŠTÁTNE vlastníctva – v energetike a aj štátne investície, v zbrojárstve – aj ked je to väčšinovo súkromný kapitál a investície, slovenské i české) … konečne správny smer – gazda vie, že ak nezaseje a neobrába, nebude úroda, nebude mať čo predať a nebude mať na splácanie…to vlády SR nevedeli?
Peter,
terminus technikus ekonomika na Slovensku som si požičal o Teba. Je oríginálny a výstižný. V tom leží bieda na Slovensku. Ako Američania protestovali, keď Chryslerov mrakopdrap v New Yorku kúpili Arabi. V roku 1960 som nast[pil do ZSMK Tlmace. Vedel som ake je nase hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera. Teda ČSSR bola vyspelá, konkurencie schopná. A dnes.Toto sú ekonomické reálie, na ktoré naši vyjednávači zabudli (nevedeli). Naši politici Verheugenovi nevedeli oponovať. Slovenskí ekonómovia riešili postavenie ekonomiky Slovenska v rámci ČSSR. Pavlendu som dobre poznal. Napisal som text jeho 2 kapitol.
a tak opat citateľovi odporúčam dielo Dambisa Moyová, Ako Západ zablúdil. Podnadpis – 50 rokov ekonomického bláznovstva a neúprosné rozhodnutia, ktoré nás čakajú. To musia vediet nasi poslanci v Bruseli.
Dakujem
jaro
Vážený pán profesor, v našich najnovších dejinách sa ukazuje, ako nám klesá odborné a vedecké riadenie spoločnosti. Aj demokracia má svoje limity – ak si volíme a vyberáme ľudí, ktorí nás majú zastupovať nemali by sme vyberať podľa veľkosti podprsenky, či veľkosti úst a farby malieb na pokožke, ani množstva gulášu, či piva na predvolebných mítingoch. Samotný stav spoločnosti – aj ekonomiky a morálky odzrkadľuje stav nás samotných. Kto bude prvý, ktorý začne nápravu od seba? Ako vzbudiť zodpovednosť na všetkých úrovniach nášho života počnúc životom v rodinách? Žiaľ, vo verejnom priestore o tom nehovoríme, médiám je to samozrejme jedno. Majiteľov zaujíma ich zisk (finančný a politický).
Pán doktor,
krátko, ale veľmi obsažne ste vystihli problémy našej spoločnosti. Boli ste aj riadiacim pracovníkom a tak ste to vyjadrili aj z praktického pohľadu.Zodpovednosť a morálka každého z nás je dnes ozaj žiadúcim faktorom v dennom živote. Rovnako dôležitá je aj odbornosť, ktorá mne ozaj chýba u mnohých zodpovedných ľudí, berú funkcie a nevedia do čoho idú. Vedúci pracovník musí vedieť povedať ta a takto. Aj odpoveď na list napíše sekretárka a možno aj podpíše a odpoveď pošle.
Pán doktor, problematika národného dlhu je aj v teórii jedna z najnáročnejších oblastí. Predovšetkým nástroje konštatovania a riešenia sa opierajú o náročné diferenčné a diferenciálne rovnice. Dôsledky riešenia sa nemôžu hádať, tie sa musia vedieť.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor!
Pekná Vaša analýza s dôkazmi! Pre úplnosť si neodpustím poznámku, ktorá veľmi účelovo pôsobí na drvivú väčšinu obyvateľov, potenciálnych voličov! Chýba porovnanie s krajinami EÚ. Opozícia a im naklonene média hovoria len o katastrofe na Slovensku. V rozhodujúcej miere sa však k súčasnej situácii za posledné obdobie ich vládnutia zaslúžilí oni.
Podľa údajov Eurostatu bol celkový vládny dlh Európskej únie (EÚ) na konci roka 2024 na úrovni 81 % HDP. V eurozóne to bolo 87,4 % HDP. Dlh Slovenska bol na konci roka 2024 na úrovni 59,3 % HDP.
Dlh sa v rámci jednotlivých členských krajín výrazne líšil. Prehľad niektorých z nich:
Krajiny s najvyšším dlhom (v pomere k HDP):
Jedným z najakútnejších problémov je riešenie územnej samosprávy. Konečne , že začala diskusia!
Porovnanie
Krajina
Rakúsko
Slovensko
Počet obyvateľov
9,15 milióna
5,42 milióna
Počet samosprávnych celkov
9 spolkových krajín
8 samosprávnych krajov
Pomer
Približne 1,7-krát viac obyvateľov ako Slovensko, o 1 viac správny celok.
Znova pre porovnanie:
Najbližšia obec v Rakúsku je Wolfstal s 2,5 tis. obyvateľov. Starosta nie je zamestnancom obce. Pracuje v cudzineckej polícii. Dostáva 2 krát ročne odmenu po splnení daných úloh, ktoré vyhodnocuje predstavenstvo obce. Porovnateľne obce na Slovensku však zamestnávajú starostov obce!
Plat starostov sa na Slovensku vypočítava podľa presného vzorca definovaného zákonom. Základný plat je súčinom priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok a koeficientu určeného na základe počtu obyvateľov obce. Pre porovnateľne obce na Slovensku je to v priemere 3 500 € mesačne. A k ním ešte treba pripočítať poslancov a iných zamestnancov?!
Vážený pán inžinier,
tak fundovaný komentár môže dať iba odborník a to takého rangu ako ste Vy. Veď máte o tých problémoch knihy. Číselné údaje jasne hovoria, že tak dôkladne a výpovedne ich podať čitateľovi sa nedá tomu, čo to nevie. Vy tie dáta máte aj v kontexte, čo je vzácne. Iba ešte doplním.
Čítal som, že dlh slovenskej verejnej správy v roku 2024 už prekročil 59 % HDP, čo je viac ako 77 miliárd eur. Znamená to, že na každého občana – seniora či batoľa – pripadá dlh vo výške viac ako 14-tisíc eur. Pán Andrássy píše, že riadenie verejného dlhu bude v roku 2025 stáť o 380 miliónov eur viac ako v predchádzajúcom roku a zaťaží štátny rozpočet sumou približne 1,65 miliardy eur. „Vývoj nákladov na riadenie dlhu nie je vôbec pozitívny, pretože o dva roky by sa ročné náklady na jeho správu mohli šplhať až na úroveň necelých dve a pol miliardy eur,“ upozorňuje šéf slovenských kontrolórov. Pripomína, že Európska komisia každý rok vydáva monitorovaciu správu o udržateľnosti dlhu v členských štátoch. Podiel dlhu nad 60 % HDP (čo predstavuje Maastrichtské kritérium) je v prípade Slovenska považovaný za rizikový, keďže sa v súčasnosti premieta do najhoršieho ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v EÚ. „Slovensko vychádza z dlhodobého hľadiska najhoršie z celej európskej 27-mičky, a to aj pre výrazné starnutie populácie a s tým spojený negatívny demografický vývoj, štedrý a finančne dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém či nízky hospodársky rast a regionálny rozvoj. Sme toho názoru, že je najvyšší čas predložiť reálnu cestovnú mapu, ktorá pomôže našej krajine vymaniť sa z nebezpečnej dlhovej špirály a aj vďaka konsolidačným opatreniam sa začne Slovensko správať ako dobrý hospodár, ktorý prerozdeľuje verejné zdroje efektívne a s dôrazom na ich rozvojový potenciál,“ zdôraznil Ľ. Andrassy.
Nič potešujúce. Pán Andrássy. jeho zamestnanci, však mal prezentovať hlbokú ekonomickú analýzu na báze diskriminačnej analýzy a vyčísliť stupeň ekonomického rozvoja a aj vypočítať ako negatívne pôsobí dlh na stupeň ekonomického rozvoja SR. Urobil iba konštatovanie. HDP nič nehovorí o stupni ekonomického rozvoja. Je to nezmyselné číslo.
Problém musíme vidieť ešte širšie. Ing. P. Zajac – Vanka sa už viackrát spýtal, či máme slovenskú ekonomiku a či ekonomiku na Slovensku, spýtal som sa na to aj v úvahe.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem za Vašu úvahu pán profesor – na škodu veci, o všetkom rozhoduje 150 volených poslancov v NR SR, ľudia sa majú veľmi dobre zamyslieť nad tým koho volia. A z Vašej úvahy vyplýva jedna otázka – kto za súčasný stav nesie zodpovednosť ? Čiže – len brať vysoké platy a odmeny, prijímať rozhodnutia a zodpovednosť je kde ?
Pán inžinier,
iste, aj naši poslanci rozhodujú a nepoznám ani jedného, ktorý by mal národohospodárske ekonomické dielo, hoc sú aj profesormi. A iba podtrhnemZačalo však aj obdobie, povedal by som, neúcty ekonómie, vulgarizácie ekonomických poznatkov. Miesto nezaujatého vedeckého skúmania fungovania ekonomík, prišla záľudnosť a nekalé úmysly apologetiky, nie vedy. Stanoviská ekonómov EÚ nežiadala. Závideli sme Keynesovi. Čitateľovi odporúčame dielo Dambisa Moyová, Ako Západ zablúdil. Podnadpis – 50 rokov ekonomického bláznovstva a neúprosné rozhodnutia, ktoré nás čakajú.
Neviem, či Moyovú niekto z našich a europoslancov čítal, hoc bola pracovníčkou Svetovej banky.
Ďakujem
jhusár
p. Husar. Dobre zhrnutie ekonomický zdravého rozumu rovnováhy. Ze jadro ešte žije.
Horsie je to v praxi EU,kde boli dosadený destruktori úmyselného rozkladu Európy. Sú to figúrky geopolitiky vopred vypestované ako sadenice,ktoré šíria PLEVEL namiesto úrody.Preto na našej ceste v EU sa musí zbúrať Most na dobu REŠTRUKTURALIZÁCIE národných vlád v tahunoch Európy. Az tak znova budovať mosty k jednotlivým štátom ako to robí Rusko,Čína a snaží sa aj Maďarsko,Poľsko vymaniť sa z EU. Samozrejme budovať ekonomiku na ZBROJENI je cesta k chudobe a otroctva na úkor korporácií a bank. Sú to metódy fašizmu pokoriť ekonomické vzťahy SILOV zotrocovat slabších a dlhodobo vykoristovat. Aby sme nastolili rovnováhu výdajov a príjmov musíme sa vzoprieť Európskemu šialenstvu a vydieraníu USA,V.B,Izraeli a Vatikánu. Tam je ten CILINDER nerovnováhy,ktorí nakláňa váhu na svoju stranu. Je to v ich mysliach NADRADENOSTI a falsovani dejín.
Počujete ten ich plač ZAPADU a našich slnieckarov so stretnutia Putin – Tramp, kde dominovalo Rusko ? A bude ešte vetsi. Vojna je nevyhnutná,aby sa zmenil svet. Tá vždy vyrovnáva rovnováhu silov. Inej cesty v tak zdegenerovanom západe niet.
Pán Štefan,
USA už dlho tlači problém, rovnováhy. Píšem o tom v mojej knihe Aj ekonómia je veda takto:Teraz si opäť všimnime rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:
(S – I) + (T – G) = (X – M).
2003: (10) + (-530) = (-520)
2006: (-471) + (-313) = (-784) (5.1)
2008: (-30) + (-707) = (-737)
Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?) Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Rovnicu (2) môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže
2003: investície: I = S + T – G + M – X (+10?).
V roku 2008 niečo čo sa v ekonomike nesmie stať, všetky 3 prvky v mínuse. Najnovšie údaje si pozrite v Economic Report of the President. Tea USA potrebujú clá, lebo to je najľahšia cesta ako naplniť štátnu pokladnicu.
V úvahe som uviedol rovnicu rovnováhy za staré krajiny EÚ a tú skonštruoval prog. Gartner, s ktorým som si dopisoval. A vidíte aká bieda, samé deficity rozpočtu a to v roku 1994.Ako to mohli dopustiť. Možno aj tak, že o tom predstavitelia EÚ ani nevedia, čo je rovnica rovnováhy ekonomiky. Pozrite si iba našich europoslancov, ani jeden, ktorí by mal vedecký ekonomický článok, ktorý by zanechal stopu, o knihe už ani nehovorím. Teda ide iba o besedu v europarlamente.
Ďakujem
jhusár
Veľmi pekný výklad, pán profesor.
A teraz si ešte uvedomme, že Brusel vážne hovorí o urýchlenom prijatí Ukrajiny. Oni tam nemajú všetkých doma a Vaše apely sú ako perly… (veď vieme komu).
Pán doktor,
ozaj ste napísal závažné fakty. To, čo riešili slovenskí ekonómovia a čo som doložil dielom prof. Pavlendu nám EÚ ozaj neponúkla. Neponúkli nám zveľadenie ekonomiky, rozvoj našich vynikajúcich odvetví ich efektívne zapojenie do trhov, kde bol západ. Hoc Moyová sa ozaj jasne vyjadrila.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, pozeral som dnes skoro ráno tlačovku Putina a Trumpa. Vidím to ako prvý krok k možnej náročnej ceste do normálnejšieho sveta. Do sveta, ktorý bude dbať aj na Vaše výsledky a vedomosti. Prihovárať sa terajším hlavám EÚ je už zbytočné buď skončia, alebo budú ešte viac ignorantskí.
Uvidíme, veľmi skoro…
Pán doktor,
myslím si, že každí zodpovední ekonóm vie, čo je BRICS, jeho obsahová ekonomická aktivita. A to, že je tam Čína, pre mňa zaručuje, že sa začne presadzovať konfucionizmus. Veď to Číňania hovoria. A to bude iný ekonomický základ pre fungovanie členských ekonomík. Nie som politilóg, a tak nesledujem dôkladne vojnu na Ukrajine, či aj rokovania Putin – Trump. Takže za poučenie ďakujem. Druhú svetovú vojnu, ktorú som ako 9/10 ročný zažil, ukončili traja veľkí lídri. Dnes ten náš tam bude chýbať.
Ďakujem
jhusár