EÚ potrebuje akceptovať ekonomické vedy

 

Aby bol nadpis mojej dnešnej úvahy zrozumiteľnejší a výpovednejší, musí začať tromi citátmi.

 

Na internete sa objavila informácie, že 

„Šéfovia vlád a štátov členských krajín EÚ sa v pondelok podvečer (17/6/2024) zúčastnia na mimoriadnom summite, ktorého cieľom je dohodnúť sa na najdôležitejších funkciách v inštitúciách EÚ po zohľadnení výsledkov do Európskeho parlamentu (EP). Informuje o tom bruselský spravodajca TASR. Lídri EÚ sa snažia, aby najvyššie funkcie boli vyvážené nielen z hľadiska politických rodín, ale aj zemepisne a podľa princípu väčších aj menších štátov, pričom sa nezabúda ani na rodovú vyváženosť.“

 

Druhý sa týka toho, čo povedal prezident republiky po návrate z Bruselu:

„Slovenská republika sa bude snažiť byť veľmi konštruktívnym partnerom. A keď teraz ešte možno nepoviem, aký postoj bude mať k jednotlivým nomináciám, mám prioritu, ktorá je koordinovaná aj s pánom premiérom Robertom Ficom. Jasne chcem pomenovať nášho kandidáta na budúceho eurokomisára Maroša Šefčoviča ako jedného z najskúsenejších členov Európskej komisie. Chceme pre neho vyrokovať čo najsilnejšie a najvplyvnejšie portfólio na ďalších päť rokov. Preto môj spôsob vyjednávania bude založený na takejto taktike. Nie blokovať, ale, samozrejme, žiadať pre Slovenskú republiku niečo. Je to úplne logické a myslím si, že takto budú postupovať aj zástupcovia okolitých krajín,“ povedal Pellegrini v Bruseli.“

 

A ešte tretí, čo uverejnil Ekonomický newsfilter:

• Hrozba zhoršenia ratingu, o ktorej hovoril aj minister financií Ladislav Kamenický, sa nateraz nenaplnila. Tri veľké ratingové agentúry počas posledných dvoch mesiacov ponechali hodnotenia Slovenska nezmenené.
• Všetky však dali najavo, že čakajú na plán konsolidácie verejných financií, ktorý musí byť známy na jeseň. Zatiaľ z neho vyplýva len to, že rozpočtový deficit má každoročne klesať o 1 percentný bod HDP, ale nie je jasné, ako sa k tomu vláda dopracuje.
• Vláde môže napokon vyjsť taktika, keď s deficitom nerobí nič zásadné a spolieha sa na rýchlejší hospodársky rast, ktorý nečakane potiahne nahor daňové príjmy. Pravdepodobne sa tiež pokúsi natiahnuť ozdravný proces na sedem rokov.“

 

Vážne konštatovania faktov. Všetky 3 vlastne hovoria o tom, ako sa, dá sa povedať, od vzniku EÚ zanedbávala ekonomická veda, jej hlboké a overené poznatky. Zanedbávame ontológiu ekonómie, teda skúmanie bytia, existencie a reality ekonomiky, zaoberajúcou sa základnou povahou ekonomiky, jej štruktúrou a vzťahmi medi jej prvkami.  Ekonómia je rozsiahla disciplína, aj čo sa týka otázok, ktoré si kladie a aj metód, ktoré používa pri hľadaní odpovedí. Nebudem ju definovať, ale opriem sa priamo o skutkovú podstatu, jej predmet, ktoré budú hovoriť samé za seba. Dá to čitateľovi ideu o druhu otázok, ktoré ekonomická analýza  pomáha objasniť, urobiť ich zrozumiteľnými a druhoch, spôsoboch, ktoré tvrdia, odporúčajú a navrhujú ekonomické princípy riešení. Väčšina svetových problémov, ktoré nás tlačia sú v podstate ekonomické.

Teda určitá bázická znalosť  ekonómie je esenciálna pre každého, kto chce rozumieť dnešnému svetu, v ktorom žijeme. Ekonómovia potrebujú  metódy, spôsoby ekonomického skúmania a nástroje , ktoré ekonómia používa, napr. ekonometria v najširšom slova zmysle. Niektoré ekonomické myšlienky sú tak dôležité, že by si ich užívatelia mali pamätať, alebo dokázať odvodiť. Predovšetkým je to oblasť fiskálnej politiky. Ekonomická analýza nám práve povie aké sú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb pokladáme za indikátor výkonu ekonomiky, e. g. príjem, output zamestnanosť, výdavky vlády, príjmy vlády, či až obchodnú bilanciu.

Bázickými premennými hospodárskej politiky vlády sú príjmy z daní, výdavky vlády a aj množstvo peňazí, teda ponuka peňazí. Ak by si vláda stanovila určité cieľové hodnoty HDP a úrovne cien, potom z ekonometrického modelu a tých určitých cieľových hodnôt vyplývajú celkom konkrétne veličiny výdavkov vlády (G) a množstva peňazí (M) by mali mať(ideálne)  takéto hodnoty( to nie je ľubovôľa politikov):

 

 

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch a_i a b_i, (z iných rovníc)  budú  vždy iné. Zároveň s týmto vzťahom ide aj o vzťah ponuky peňazí a monetárnej bázy. Veda ju definuje takto

 

M = mmB

 

kde mm je peňažný multiplikátor a B je monetárna báza. Aj túto rovnicu treba zabudovať do komplexného modelu. Tam treba ozaj akceptovať poznatky ekonómie. Urobil som prepočty za SR;  aký bol záver?

Zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk malo za následok zvýšenie ponuky peňazí M o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo sa stane s masou peňazí v obehu. Neznalosť mm bola bázická systémová chyba.

Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?

Ekonómia má hlboké poznatky o jednom z najvážnejších vzťahov inflácie a nezamestnanosti, ktorá ekonomiku SR mimoriadne ťaží po roku 1992. Tvorcovia hospodárskej politiky s ňou zápasia vo všetkých krajinách EÚ. Boj s infláciou a nezamestnanosťou, ako pociťujú všetky krajiny EÚ, je nesmierne bolestivý; ide o náročný ekonomický kompromis medzi infláciou a nezamestnanosťou. Veda jasne hovorí, že ide o substitučný vzťah: vyššia inflácia nižšia nezamestnanosť a naopak.

Ďalším náročným problémom, a to tiež všetkých vlád v EÚ, je problém veľkosti podstaty deficitu vládneho rozpočtu. Ide o nepochopenie ilúzie o vysokých úrokových mierach. Totiž pôžička pri 10 percentnom úroku a 4 percentnej inflácii je v skutočnosti drahšia ako 14 percentná pôžička pri 10 percentnej inflácii.

Skoro v každej krajine politici diskutujú o probléme vzťahu bremena deficitu rozpočtu a dôsledkov na budúce generácie. Ba za mimoriadne vážnu pokladám ideu, tvrdenie ekonómie o vzájomných výhodách zo slobodnej výmeny, zahraničného obchodu. Veda pozná Ricardov paradox. Toto je fundamentálna myšlienka ekonómie, že zo slobodnej výmeny musia mať osoh obe strany, alebo aspoň očakávajú, že niečo získajú. Prečo by inak súhlasili s obchodovaním? Je zarážajúce ako sa tento poznatok v praxi ignoruje. Neviem, ako sa tento problém riešil v systéme národných účtov v prípade automobiliek na Slovensku, teda Volkswagen, či KIA, ktoré majú aj u nás podniky?

Takýchto fundamentálnych princípov, ktoré ekonómia logicky odvodila, je viac. Sú to princípy, ktoré by ekonómovia mali rešpektovať aj po vykonaní štátnej záverečnej skúšky; ba aj Európska komisia. Mali by ich rešpektovať aj politici, sú to predsa vedecké ekonomické poznatky. Mali vedieť aj niečo z nástrojov, ktoré ekonómia nevyhnutne potrebuje a aj tvorcovia ekonomickej politiky pre jej tvorbu.

 

 

Záver

 

Hoc EÚ nie je štát, je združenie, aj v nej treba rešpektovať ekonomickú vedu, čiže EÚ potrebuje akceptovať ekonomické vedy. Šéfovia vlád a štátov členských krajín EÚ sa v pondelok podvečer (17/6/2024) snažili dohodnúť na najdôležitejších funkciách v inštitúciách EÚ po zohľadnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu (EP). 

Medzi najdôležitejšie funkcie, ako denne vidíme, patria ekonomická funkcia a mali by rešpektovať ekonomické poznatky.

Iba zvýrazním. Zásadné poznatky pre tvorbu hospodárskej politiky nám dávajú jednotlivé ekonomické vedy. V úvahe som nespomenul poznatky zo sféry makroekonómie, neuviedol som hlbšie poznatky o „dvojčatách“ nezamestnanosť a inflácia. Neuviedol som poznatky o spotrebe vlády a jej vzťahu k rovnovážnemu príjmu, alebo algebraické poznatky fiskálnej politiky a hlavne poznatky vzťahu daní, spotreby vlády a optimálnej alokácii zdrojov.

V súčasnosti sú mimoriadne potrebné poznatky o peniazoch a bankovom systéme, či monetárnom systéme, ktorý politici nazývajú menový (?) systém. Výmenné kurzy a medzinárodný monetárny systém je ozaj náročný problém. Makroekonómia má zásadné poznatky o konkurencii a monopoloch. Rozprávame o trhovom  mechanizme ale poznatky o jeho nedostatkoch a možnom „liečení“ ignorujeme. Dnes hlavne problém limitovanej sile trhového mechanizmu a potrebe poznatkov o regulovaní odvetví ekonomiky, napríklad aj problém poznatkov o monopoloch, ich regulácii a nacionalizácii

Naše dlhy dosiahli už takú úroveň, že podkopávajú hospodárstvo. Ba podniky prikrášľujú svoje výsledky a musia sa prispôsobovať globálnemu prostrediu. fungujúcemu podľa jeho pravidiel. A. Greenspan povedal v svojom diele, že presné účtovníctvo ja zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu. Prečo máme neprehľadný systém národného účtovníctva vo všetkých krajinách EÚ?

Zostavuje systém národného účtovníctva Európska únia?

V úvahe som iba načrtol ekonomické poznatky, ich zmysel, váhu a dôležitosť potrebné pre politikov. Aj naši poslanci a aj europarlamentu musia predovšetkým vedieť, ako funguje ekonomický systém.

Poznatky ekonómie v ekonomike treba rešpektovať, i napriek existencii monopolov a gigantických spoločností. Teória efektívnych trhov, na ktorú sa často odvolávajú aj poslanci, dnes nemôže vysvetliť ani príčiny krachu na burzách.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 19/6/2024