Ekonomický newsfilter a Denník E o dlhoch SR

Svoju dnešnú úvahu musím začať citovaním tvrdení v nadpise uvedených zdrojov: včera sa potvrdilo, že investori považujú Slovensko za najmenej spoľahlivého dlžníka eurozóny. Štát si v emisii dlhopisov požičal drahšie ako pred mesiacom a menej výhodne ako pred pár dňami vysoko zadlžení Taliani, upozornil analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Taliani platili donedávna najvyššie rizikové prirážky, po včerajšku sme už jednoznačne najhorší my. K medzinárodným organizáciám, ktoré vládu vyzývajú na šetrenie, sa včera pridala vo svojom hodnotení OECD. Nejaké šetrenie určite príde po prezidentských voľbách, ale vzhľadom na doterajšie nezodpovedné správanie vlády to pravdepodobne nebude nič zásadné. Radšej bude pokračovať v plytvaní aj za cenu vysokých úrokových nákladov“.

 

Denník E komentuje situáciu na Slovensku takto:

  • Ak Slovensko za pät’ rokov ušetrí ekvivalent 5,5 percenta HDP, môže podľa OECD jeho dlh výrazne klesnúť.

  • OECD predpovedá zrýchlenie ekonomického rastu na 2,1 percenta v tomto roku a 2,6 percenta v roku 2025.

Ozdravenie verejných financií je „kľúčovou“ výzvou pre Slovensko, no aktuálny plán vlády na zníženie rozpočtového deficitu nebude na stabilizaciu verejného dlhu stačiť, hovorí OECD. Štvrtá vláda Róberta Fica cieli tohtoročný deficit na Grover 6 percent hrubého domáceho produktu a predpokladá, že neskôr ho bude musieť po tlaku Európskej komisie znižovat‘ ročne o 1 percentný bod. Organizácia so sídlom v Paríži, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, Slovensku odporúča „ambicióznu“ konsolidáciu verejných financií – v priebehu piatich rokov znížiť deficit o 5,5 percenta HDP. To by spolu s reformami vo viacerých oblastiach malo zabezpetiť, že verejný dlh klesne pod hranicu 40 percent HDP pred rokom 2050, ukazuje graf  z pravidelnej správy OECD o Slovensku, ktorá bola vydaná v pondelok.

 

Vážne konštatovania. Zdôvodnené? Čitateľovi musím pripomenúť, že kým pred necelými dvoma dekádami bolo Slovensko označované zahraničnými ekonomickými médiami za stredoeurópskeho tigra, dnes sa v správach buď nezjavuje vôbec, alebo už nie medzi premiantmi, ale na konci, ľudovo, pelotónu. Keďže ekonomické reformy sú behom na dlhé trate, ako píše týždenník The Economist, ktorý vytvoril rebríček krajín EÚ podľa ich pripravenosti na blížiace sa problémy v európskej ekonomike, proces je pomalý.

Slovensko, žiaľ, zaostáva takmer vo všetkých piatich indikátoroch. Novinári sledovali infláciu, zadĺženie, demografiu, dekarbonizáciu a pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami. To, že Slovensko, ale aj Európu čakajú ťažké časy, naznačujú aj dáta Európskej komisie, ktorá predpovedá rast ekonomiky EÚ v tomto roku len o 0,8 percenta a v budúcom roku len o 1,4 percenta. Nie je to síce ešte recesia, ale skôr stagnácia. Inflácia síce má klesať, ale ani v budúcom roku nedosiahne dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky.

Ako ekonóm sa musím spýtať otázku, kto to všetko spôsobil, kto nevedel riadiť ekonomiku? Nemal by niesť zodpovednosť? Ale hlavne ako to riešiť. Nestačí nevedecky konštatovať. Pre porovnanie tvrdení nemôžem neuviesť tabuľku EuroMemo Group, ktorá je v ich 55 stranovom memorande, ktorého názov je : How should the EU cope with the polycrisis?

 

Tabuľka: Bázické ekonomické a sociálne indikátory 2023

 

 

Už iba táto tabuľka s uvedením ukazovateľov a roztriedením krajín do skupín umožňuje urobiť závery. Na báze tejto tabuľky môžeme komparovať ekonomické pozície jednotlivých krajín. Pokiaľ ide o dlh (posledný stĺpec) vidíme, že v zlej pozícii je Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Zo severských krajín je to Fínsko. Ba aj celá eurozóna. Dôkladnú komparáciu všetkých krajín a všetkých uvedených ukazovateľov môžeme urobiť iba vedeckou metódou, napr. diskriminačnou analýzou, nie skresleným pohľadom novinára, či aj tvorcu hospodárskej politiky. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb.

Autori v Ekonomickom newsfilteri a v Denníku E by si to dielo mali prečítať, ba dôkladne preštudovať, aby vedeli dať riešenie. Kváziekonómov máme veľa.

 

 

Záver

Riadenie zložitých ekonomických systémov, čo si predovšetkým musí uvedomiť EK, má vždy smerovať k optimalizácii týchto systémov, či subsystémov, zabezpečovať aj ich prechod na zmenené podmienky ekonomického prostredia. Totiž k základným metodickým princípom ekonomickej vedy patrí: princíp historický, princíp komplexnosti a princíp systémového prístupu. V dnešných rôznych „ekonomických“ mi to chýba. Ospravedlňujem sa, tárať je ľahké.

Autorom z vyššie citovaných médií odporúčam vedecký článok: We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way od Bertranda Wonga.

Takú veľkú množinu číselných údajov ako uvádza uvedená tabuľka, môže ľudský mozog vyhodnotiť iba ak má príslušnú metodológiu a vhodný nástroj. Mimoiadne je dôležité, aby sme mali systém ukazovateľov, teda usporiadaný súbor ukazovateľov, umožňujúci podať celostnú celoštátnu či aj celoeurópsku  kvantitatívnu charakteristiku vlastností objektu riadenia, teda ekonomík, a to takú, ktorá je nevyhnutná k riešeniu určitej úlohy, či komplexu vzájomne zaladených úloh. Na základe uvedených fakov môžem tvrdiť, že tvrdenia v uvedených médiách  ba aj v SME sú z kategórie, žiaľ, ohovárok.

 

Hlavnou otázkou je, ako sa EÚ vysporiada s polykrízou?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 20/3/2024

 

5 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

17 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Jan
Jan
23. marca 2024 17:46

Obavam sa, ze sa to uz nezlepsi, ved kto by to mal zlepsovat, takych“expertov“ u nas niet,

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
22. marca 2024 19:36

Sympatizujem s iniciatívou „kontrolovať“ ekonómiu namiesto povinnosti byť ekonomicky kontrolovaný!
Prvým predpokladom kontroly (riadenia) je disponovanie s objektívnymi údajmi o stave a procesoch v ekonomike. Áno boli by zbytočné, ak by neexistovali exaktné metódy ich hodnotenia a analýzy väzieb a súvislostí.
Otázne pre mňa je, či pochybné údaje a insitné metafyzické teórie, sú výsledkom nekompetentnosti, alebo naopak, sú súčasťou dosahovania iných, ako proklamovaných (rozumných) cieľov…
Obávam sa, nielen toho, že pochybnosti sú oprávnené, ale aj toho, aké indikujú ciele. Chudoba nie je len ekonomická charakteristika, ale aj nástroj eugeniky, neomaltuziánstva!
Je teda chudoba naozaj „neželaným“ následkom ekonomickej politiky?
Alebo ide o ekonomický program?…

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
22. marca 2024 8:20

Opäť skvelý a predovšetkým veľmi aktuálny článok! Ale tento krát ma mimoriadne potešili komentáre k nemu, všetky. Pretože svedčia o tom, že „ľudia vidia, kde je pes zakopaný“. Takže, rôznym „babrišom“ /nielen z ČSOB/ a iným progresívnym „géniom“, sa nepodarí dokonať rozvrat nášho štátu. Márne sa „nádejájú“. Na článok je potrebné z viacerých strán upozorniť predsedu vlády a min. financií.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
21. marca 2024 18:14

Pán profesor, údaje v tabuľke, ktorú ste tu publikovali, vôbec neoprávňujú redaktorov Denníka E, aby písali o Slovensku ako o nespoľahlivom a najrizikovejšom dlžníkovi Európy. Dôvody sú mimoekonomické, ako už predo mnou uviedol Peter Zajac-Vanka.
Pripomeniem, že „investori“ v aukciách štátnych dlhopisov sú presne definované zahraničné banky, ktoré majú organizačné zložky na Slovensku, a sporostredkovane ich klienti. Nikto iný, nie je to anonymná verejnosť ako na burze.
Vyššie požiadavky investorov vidím ako priamy dôsledok tlaku opozície na vládu cez európske štruktúry a vydieranie cez eurofondy. Na finančnom trhu to funguje tak, že keď je niekto vo finančnej tiesni, tak dostane horšie podmienky a vyššie úroky. Presne podľa starého vtipu, že bankár vám v peknom počasí vnucuje dáždnik a keď začne pršať, chce ho späť.
Vyššie úrokové náklady na štátny dlh sú teda priamo cenou, ktorú celá spoločnosť platí za našu občiansku vojnu. Je tragikomické, že ju rozpútali strany, ktoré majú nezanedbateľné príjmy zo štátneho rozpočtu…

Peter Zajac-Vanka
Člen
21. marca 2024 17:35

Pán profesor, ak by EÚ „mala vždy smerovať k optimalizácii týchto systémov“ ako píšete, musela by kontrolovať ekonomiku. Ale ekonomika EÚ už nie je kontrolovateľná, lebo je spolitizovaná. Štáty páchajú ekonomickú samovraždu zatváraním atómových elektrární, podkosením poľnohospodárskej výroby, vpustením cudzích importov poľno-a potravinových tovarov na voľný trh EÚ, zrušením ropovodov a plynovodov z Ruska ( iba NordStream je poškodený, ostatné by sa dali obnoviť HNEĎ), vymýšľaním kánonov gríndílu atď….
V tabuľke indikátorov k téme Ako sa má Európa vyrovnať s polykrízou? (How should the EU cope with the polycrisis?) je to krásne vyznačené, chýba mi však porovnanie s krajinami B.R.I.C.S. a vlastne Afrikou a Áziou i L.Amerikou ako takými. Európa tragicky zaostáva, nuž ale my sme perifériou tejto EÚ…preč, preč a okamžite z nej!

Peter Zajac-Vanka
Člen
21. marca 2024 17:26

Pán profesor, ako cítite a čítate z masmédií, na Slovensku prebieha našťastie len politická, ale predsa len občianska vojna. Tie pindy okolo dôveryhodnosti a drahých pôžičkach Slovensku píšu tí ekonómovia „z druhej strany barikády“ a že sú masmédiá tiež tam, tak púšťajú hrôzu. Je zaujímavé, že nikomu v 2021 nevadilo zadĺžiť sa ručením za Plán obnovy na 800 miliárd Eur pre EU, aj keď z nich dostaneme ( ak budeme poslúchať!) len 6,5 miliardy a to za šesť rokov dokopy. Isteže, úvery sú vždy zlé, najmä ak sa majú minúť na sanovanie cudzieho kapitálu na Slovensku…inak veď vieme že celá EÚ je dnes nedôveryhodná a v sr….kách, takže to len v rámci špinavej politickej občianskej vojny robia „experti“ hystériu.
Ešte som sa nedostal k Vašim myšlienkam tu, ale potreboval som to napísať, pretože od politickej občianskej vojny ku horúcej ako na Majdane v Kyjeve je iba iskra…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
21. marca 2024 18:03
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Presne! Ten článok v Denníku E je len ďalším ostňom, ktorý tlačí na vládu v rámci našej studenej občianskej vojny.

Dušan
Dušan
21. marca 2024 11:29

Je to katastrofa a „odídené“ vládne garnitúry od roku 2020 akoby sa to ich ani netýkalo. Kto preberie zodpovednosť za tento stav?

tibor Šagát
tibor Šagát
21. marca 2024 20:05
Odpovedať  Jaroslav Husár

vážený pán profesor Husár, vážení pani diskutéri,
predovšetkým ďakujem pánovi profesorovi, ktorý svojimi analýzami, úvahami a postrehmi neustále vytvára priestor pre komentáre a diskusiu. A okrem analýz pán profesora Husára mimoriadne rád čítam názory ctených komentátorov. Ako nie ekonóm ma to napĺňa nádejou, že existujú spôsoby ako problémy riešiť a dúfať, že sa medzi politikmi nájdu niekedy takí, ktorí si nechajú poradiť a začnú riadiť ekonomiku podľa odborných kritérií. Verím tomu i keď vyhliadky na zlepšenie v situácii politickej občianskej vojny sú malé. Nádej zomiera posledná a ja si ju nenechám ukradnúť. Veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky a samozrejme ich inšpirátorovi prof. Husárovi. s úctou, tibor šagát

Július Forsthoffer
Július Forsthoffer
21. marca 2024 20:23
Odpovedať  Dušan

Výborne, niekto sa konečne opováži nazrieť aj do minulosti, ktorá formuje dodnes súčasnosť i budúcnosť takže okrem pohľadu by bola potrebná i t=ma o zodpovednosti kompetentných za činy v riadení štátu a hospodárstva a ich neblahé dopady. Odpoveď na otázku položil už prof. husár v závere: Hlavnou otázkou je, ako sa EÚ vysporiada s polykrízou? No a sme doma, kríza bola uznávaná ako prostriedok na vyrovnávanie problémov kapitalizmu, rovnako ako vojny; dospeli sme k širšiemu pojmu „polykríza“, ktorý by sme mohli definovať ako všetky sprievodné znaky rozkladu súčasného systému, ktoré ho majú zamaskovať, prinajmenšom oddialiť.
Laik by odpovedal jednoducho: prestaňte posluhovať systému ktorý Vás skryto, ale cielene ničí a vysporiadajte sa s tým mentálne, aby sme demokraciu nenahradzovali demokratúrou. Pozdravujem Julo