Symbol je, ako čitateľ vie, taký objekt, obraz, písané slovo, zvuk alebo všeobecne konkrétny znak, ktorý zastupuje či reprezentuje niečo iné na základe istej podobnosti, asociácie, alebo čisto len dohody. Keďže som vyštudoval ekonomické vedy, tak ekonomiku charakterizujú mnohé objekty, fakty, napr. podniky, odvetvia, či výrobky.
Napríklad tento na obrázku:
Verím, že viacerí dostali mail s názvom 180+ divov Slovenska. Potešili ma ozaj veľké divy. Našiel som medzi nimi aj fotku najväčšieho elektromotora na svete s vysvetľujúcim textom.
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch (potom SES Tlmače), kde pracovalo až osem tisíc ľudí, zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo ho treba realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW. Priam zázrak. Bol to veľký symbol sily ekonomiky SR. Takéto symboly, teda až mnohé podniky, ktoré určovali, podmieňovali fungovanie našej ekonomiky, aj zahraničného obchodu, boli našou hrdosťou.
Dnes jej niet.
V ZSMK som začal pracovať v roku 1960 po VŠ a bolo nás 2500. Že sa rozšírili až na 8000 ľudí som sa dozvedel po premiére 20.4, 2012 v divadle vo Zvolene. Hral tam p. O. Hlaváček. Po predstavení ho čakali s nami ešte dvaja. Sadli sme si a vzájomne sa predstavili. Manželia boli z Tlmáč. Povedal som im, že po vysokej som nastúpil do výpočtového strediska počítacích strojov na dierne štítky Aritma. Mali sme ešte spoločných známych. Oni mi povedali, že ich bolo 8000. Týchto ľudí by som ozaj mohol klasifikovať ako homo habilis, človek zručný. Dnes si síce hovoríme, že sme homo sapiens, ale neviem, či sme boli múdry v rokoch 1989-93.
Totiž pomerne všeobecne v minulej etape v krajinách RVHP sa uznávalo, že slovenskí ekonómovia vyvinuli ekonomickú teóriu, ktorá zabezpečí rozvoj a pokrok ekonomiky. Po rozsiahlom štúdiu ich diel by im iste vzdal úctu aj dnešný čitateľ. Spôsobili prevrat v chápaní fungovania ekonomiky, jej „eknomického stroja“. Aj ho nakreslili.
V duchu nadpisu, ešte aj druhý príklad. Musím ho osvetliť hlbšie. Čitateľ možno pozná dielo B. Smetanu Predaná nevesta. No a to sa dialo s VSŽ Košice. Pripomeniem čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom (nevestou). Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš.
VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún. V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk. Prišiel A. Rezeš. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Za spoločnosťou Manager, teda jej zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún. Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára z USA a vraj slovenského pôvodu.
Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni. V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom.
Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens. S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút stal americký gigant z Pittsburghu. Počas môjho študijného pobytu v Pittsburghu som zostal prekvapený ako u nich vyzerali opustené haly na výrobu ocele. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ. Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice, ale aj obrovské investície do podniku.
Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu.
Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák. Len ako to skončilo keď sa skončili daňové prázdniny?
Zažili sme časy amputovanej ekonómie, hlboké poznatky nepotrebovali. Ale kde je tento voľakedajší symbol slovenskej ekonomiky? Koloval zoznam zlikvidovaných či sprivatizovaných podnikov ekonomiky SR, bolo ich viac ako 200.
Dnes také nemáme, ako Tlmače, či Košice.
Nuž a tak sa stalo, že HDP SR v roku 1993 bol 367 mld. Sk. V porovnaní s krajinami západných ekonomík to bola veľmi nízka hodnota. Ešte aj v roku 1999 sme mali HDP per capita 3 709 USD. Pozrime si ešte aj iné fakty. Hneď v prvých rokoch samostatnej SR sme mali veľmi vysokú aj nezamestnanosť, až 39%. Práve preto by som uviedol niekoľko myšlienok, ku ktorým som došiel tak, že som prelistoval denníky a vtedy známy týždenník o ekonomike, podnikaní a peniazoch – Profit. Z obsahu jeho č. 24 z roku 1998 som zistil, že písal o fakte, ktorý nás trápil: „Pašovaný tovar môže byť pri odhalení riadne predražený.“ Ďalší článok má názov Kontrola nekontrolovaného procesu likvidácie š. p. Veľmi aktuálna problematika bola spracovaná pod názvom EMO pred finále. Výstavba Mochoviec začala v roku 1981. V otázke Mochoviec ako významné sa ukázalo stanovisko Úradu jadrového dozoru, ktoré znelo, že nádoba reaktora patrí k najlepším!
Eurokomisár pre rozširovanie EÚ o týchto symboloch nevedel (alebo vedel?).
Po zmene režimu v roku 1989, bola väčšina alebo všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.
Hovorí o tom spomenutý zoznam.
Záver
Štyri zahraničné automobilky nemôžu byť symbolom ekonomiky SR. Ani malý počet odvetví s následkom veľkého dovozu potravín. Input/output tabuľka z roku 1987 za Československo mala 300 odvetví. Veľmi dobrá štruktúra odvetví. Príklad ZSMK Tlmače ukázal čo sme dokázali vyrobiť elektromotor, symbol technologickej vyspelosti, technologického pokroku a príklad s VSŽ, žiaľ, smutný symbol, ukázal spôsob zmeny vlastníctva, spôsob či symbol privatizácie.
Naši vodcovia po roku 1993 zabudli že ekonómia je veda o vysvetľovaní ekonomických zákonov a ich následkov na spoločnosť. Nevieme, čo je dnes hlavným obsahom, jadrom, bázou jej poznatkov. Ekonómovia mlčia. Objektom ekonómie je výroba, akumulácia a distribúcia outputu, ktorý môžu naplniť iba výrobné podniky. Na to potrebujeme ekonomickú teóriu, ktorá zabezpečí novodobé symboly ekonomiky SR.
Egypťania, u ktorých boli Židia otrokmi niekoľko storočí, z čoho ich vyviedol Mojžiš – aspoň podľa tradície – dávali už dávno pred Mojžišom mŕtvym do hrobu knihu mŕtvych, obsahujúcu formuly na obhajobu pred Osirisom:
|
Uvádzam to predovšetkým zato, že ekonómia je vystavaná na predpokladoch o správaní sa ľudí; a dnes sa kradne. Aj dnes by sme mali mať sociálne prikázania a nie zvady politikov, dokonca až v Bruseli. Symbol našej dnešnej ekonomickej cesty chýba.
Prof. J. Husár
Bratislava 20/6/2025
***
[1] Lorenz, K.: Takzvané zlo. Praha 1992
Vazeny pan profesor Husar.
Musim sa Vam podakovat zato, ze ste mi pripomenuli prostrednictvom Vasho clanku aj mojho svokra, ktory v ZSMK Tlmace, pracoval, ako zvarac 25 rokov. Na svoju pracu na svoju „fabriku“ bol hrdy, pretoze, ako pisete sa tam vytvarali „osme“ divy sveta a tymto mu vzdavam hold za jeho pracu za jeho hrdost zato, ze bol clovekom, ako sa hovori na spravnom mieste a pomahal vytvarat hodnoty, ktore dnes uz tak nevidiet.
Jan Farbiak
Pán Farbiak,
práve zvárači mal štátne vyznamenania a ich kvalitnú robotu som osobne sledoval. ZSMK boli vynikajúcim strojárskym závodom. Po ich výrobkoch bol dopyt po celom svete. Teda, dopyt všetkých spotrebiteľov na svetovom trhu. Text pod obrázkom to dokumentuje. To malo ozaj málo podnikov.
Ale ZSMK vznikol ako Levická kotláreň. A to znamenalo, že tam vyrábali kotle a tie sa musia vyrábať precízne. Dnes nevyrábame, všetko dovážame.
A musím zopakovať Vás: ze bol clovekom, ako sa hovori na spravnom mieste a pomahal vytvarat hodnoty, ktore dnes uz tak nevidiet.
Ďakujem
jhusár
Milý pán prof., vzácny pán Jaroslav,
to, čo ste napísali o tom, čo bolo v minulom režime a na začiatku 90-tych rokov, by mali byť “spomienky na budúcnost”. Lenže, nie sú. Ani nebudú v blízkej budúcnosti ani v tej vzdialenejšej, pokiaľ sa Svet a ľudstvo v dôsledku zbrojenia vôbec dožije mierových čias.
“Z vôle ľudu” boli a sú mocipáni, ktorí zo svojho nedávajú nič, ani svoj talent a rozum, a nijak nepripomínajú osobnosti erhardovského rozmeru. Aj zbojníci všetkých čias blednú závisťou ako vyberať pre seba milióny v drobnom a dávať do svojho majetku z toho, čo patrí všetkým – zo štátneho. Rozdávajú a tolerujú zbojstvo najhrubšieho zrna. Či išlo o
malú a potom veľkú privatizáciu, z ktorej hodnoty ostali iba výnimočne tu, na Slovensku, resp. na účtoch domácich a zahraničných privatizérov.
V týchto časoch úpadkových je vaše pripomenutie výroby najväčšieho motora ma svete u nás vo fabrike s 8 tisíc zamestnancami doslova provokáciou pre zdravé mozgy. Tie sa musia nivočiť otázkou, ako to bolo možné. Takých buričov ducha ako ste Vy je u nás dosť málo, ktorí sa občas ešte dostanú do osídiel “spomienok na budúcnost”. Takým je aj tvorca Skalného sanktuária na hore Butkov nad lomom v obci Ladce. Tam sa schádzajú tisíce ľudí, aby tam pociťovali to, čo je za pojmom ľudskosť.
Máme predstavu o tom, čo by sme so želali v realite zo spomienok na buducnosť? Smrteľníci ich majú, ale nemôžu ich zhmotniť, lebo dopustili v politickom a spoločenskom živote to, čo sa im bridí. A “to” zapustilo korene, ktoré pomaly ani rozprávkové bytosti nemôžu narušiť a zničiť. Nuž, týka sa to všetkých v politike, keď konfrotácie medzi koalíciou a opozíciou sú na smiech a úplne mimo záujmu ľudí rozumných.
Kedysi sme navrhovali poctiť Antona Barcíka Nobelovou cenou za mier za šírenie ľudskosti… Prirodzene, že to neprešlo, tak akoby aj Vaše “spomienky na budúcnosť” vyvolali v hodnotiteľoch obrazy z krivých zrkadiel.
Sme Vám vďační, a obdivujeme nezlomnosť husárovského ducha.
Dr Kasalovský Peter, prvý letný deň roku 2025
Pán doktor,
ozaj ste hlboko načreli do problémov dnešnej našej súčasnosti. Žiaľ, aj EÚ sa pustila na cestu zbrojenia, hoc náš predseda vlády neustále hovorí o potrebe mieru. Aj tlač prevracia jeho výzvy. Vzhľadom na to, že ste spomenuli erhardovský rozmer, nemôžem to nedoplniť. Th. Sarazin napísal dielo Německo páchá sebevraždu. Má viac ako 400 strán a tiež mu vzdal hold. Dnes si vôbec neuvedomujeme hrozby a riziká, ba až rozkladné procesy vo vnútri spoločnosti, ako ste to skvele naznačili. Robí to aj globalizácia.My sme ozaj budovali vlastný hospodársky model. Nuž, ale prišiel tok 1989.
Musím potvrdiť aj fakty z privatizácie, nastal veľký odliv peňazí do zahraničia a s tým spojenú likvidáciu aj ZSMK. Vieme, kto bol za tým? Išlo o zničenie konkurenta. Oni, ZSMK mali viesť európske hutníctvo, aspoň EÚ.
Poznali ste Pavlendu, Laščiaka, či Sojku. V ich dielach riešili dynamizáciu ekonomiky SR a nie jej zničenie. Ba Pavlenda vo svojom diele píše o skúsenostiach Juhoslávie a preto musím uviesť jadro fungovania ich ekonomiky
…..Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril, nový vzťah práca – kapitál. Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver profesora Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii.
My sme teda vedeli náš cieľ a používali sme na to input/output analýzu. Využívala ju aj EHK v Ženeve na komparáciu krajín regiónu EHK. Nič také nrrobí EÚ, hoc Eurostat ich definoval.
Ďakujem
jhusár
vážený pán profesor Husár,
veľmi ďakujem nielen za Vašu ostatnú analýzu rabovania na Slovensku, ale aj za neuveriteľne podnetnú diskusiu Vašich priateľov. Z toho vývoja je mi veľmi smutno a človeka to tlačí do beznádeje, avšak pekne to okomentoval pán Moravčík, že v histórii boli a aj budú takéto fázy a treba veriť, že sme ako národ neskončili.
Pán profesor,
ďakujem Vám za Váš postreh. Po nástupe do Tlmáč ma vedúci povodil po výrobných halách. Zažil som precíznu prácu zváračov. Robili kotle a tam to ozaj žiada poctivú robotu.Zabudli sme, že ekonomická veda má hlboké poznatky založené aj na náročných matematických nástrojoch a teda v minulom režime sme pokročili ďaleko vďaka našim veľkým vedcom. Dnes ich nemáme. Máme iba veľa profesorov.
Áno, pán dr. Moravčík má tam to tvrdenie, ale problém je, že 221. storočí by malo budovať na iných základoch a zabezpečiť prospech ľudí a nie ich žobrotu. Pozrite si koľko ľudí pracuje v zahraničí. Nemáme podniky, výrobu. Veď to cítite aj vo Vašom odbore. Zdravotníctvo ide dolu vodou.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, stratil som reč…
k tomu obrázku kupónovej knižky „profesora Kalusa“: je to symbol hanby a hlúposti pätnástich miliónov obyvateľov Československa. Bolí to, ale je to tak. Hanbím sa pred svojimi deťmi a budúcimi vnúčikmi, keď sa ma opýtajú: Prečo si si zaplatil tých tisíc korún? To si si vážne myslel, že budeš vlastníkom kapitálu? Hanbím sa, podľahol som, zhrešil som…
k tomu druhému obrázku: Bol to veľký symbol sily ekonomiky SR. Nepíšete, ale v ktorom roku to bolo. Myslím, či to bolo ešte za socializmu alebo už „iba“ ako dedičstvo kým sa Tlmače navyprázdnili…
K tomu VSŽ a predaná nevesta – áno, dali sme sa predať ako otroci na trhu – zo stratového VSŽ je miliardový tovar na burze ako v hre „monopoly“…a tie automobilky ozaj nič neznamenajú – oveľa dôležitejšie sú záhrady našich súčasníkov, ktoré produkujú aspoň ovocie a zeleninu pre rodinu…a dnes už aj svetovo drahé vajcia a mäso kureniec…
Peter,
veľmi dobre si zbilancoval privatizáciu. Možno sa pamätáš, ani Zeman nesúhlasil so spôsobom, aký navrhol Klaus. No a tomu druhému obrázku. Priblížim Ti to tým, že moja rodina mala 13 ha pôdy. Jedna časť sa volal Druhá zem. Ozaj tam bol výborná pôda. Otec tam najčastejšie sial pivovarnícky jačmeň, lebo ten bol finančne atraktívny. No a naši vodcovia, kváziodborníci si nechali vziať, nechali zničiť symbol silnej ekonomiky. Mali konať tak, aby EÚ zabezpečila čo najefektívnejšie využitie podniku, ktorý dosiahol taký hospodársky úspech, a zabezpečil by plodný rozvoj ekonomiky, nielen rast.
Peter, ale problém vidím v tom, že EÚ nevedela zabezpečiť plodný rozvoj všetkých krajín EÚ, nielen Slovenska. pozri si, čo sa robí v Nemecku? A písal o tom ich Sarazin v diele Nemecko pácha sebevraždu. Bol aj ministrom financií a tak iste vedel čo píše a prečo taký nadpis 400 stranového diela.
A nakoniec, Peter, nemáme ekonómov ako boli Pavlenda, Kočtúch, Sojka, Ferianc či tých čo som uviedol v minulej úvahe. To je dôsledok dnešnej situácie na vysokých školách. Rektori, či dekani musia mať dobrých učiteľov. Neviem či ich máme.
Ďakujem
jaro
Pán profesor,téma ako vždy zaujímavá.Sú dni ktoré sa nám hlboko zapísali do pamäti.Určite tam patrí aj 17. november 1989, ktorý zmenil našu spoločnosť. Neviem zmenu lepšie vyjadriť ako veľký filozof a človek J.M. Kašparů, ktorý tradične hodnoty premenil do dnešnej podoby. A tak .:
Vďaka modernej nomenklatúre a dnes už málo známe, skoro archaické pojmy majú iný význam.
Doc. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c
Zatial nie je sila v spoločnosti, ktorá by to zmenila ani po tridsiatých rokoch
Pán inžinier,milý Tónko,
som rád, za text prof. Kašaru. Lebo hovorí o neduhách, ktoré sa šíria v dnešnej našej spoločnosti ako plieseň. Ale ozaj si dobre všimni toto
Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch (potom SES Tlmače), kde pracovalo až osem tisíc ľudí, zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo ho treba realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW. Priam zázrak. Bol to veľký symbol sily ekonomiky SR. Takéto symboly, teda až mnohé podniky, ktoré určovali, podmieňovali fungovanie našej ekonomiky, aj zahraničného obchodu, boli našou hrdosťou.
Priam neuveriteľné parametre. Prečo si Siemens vybral Tlmače? Lebo tam boli svetovo uznávaní odborníci. Veď vyrábali aj atraktívny výrobok kotle.Symbol precíznosti.
Ďakujem
jhuásr
Veľmi pekne napísané, takmer niet čo dodať. Vopred ďakujem za súhlas so zverejnením na belobog.sk
Ale verím, že všetko nie je stratené. V našej viac ako tisícročnej známej histórii určite existovalo viacero období temných dôb a stratených generácií, ale aj tak ten najväčší elektromotor na svete vznikol u nás. Ešte sme ako národ neskončili. Ani ekonomicky.
Pán doktor,
veľmi múdro ste napísali Váš postreh. Dobre si všimnite, kto si ten elektromotor objednal. Teda organizácia, ktorá má vo svete, ako sa hovorí, cveng. Pred dielom našich ľudí sa treba skláňať a vzdávať úctu.
A nemôžem nezopakovať: Egypťania, u ktorých boli Židia otrokmi niekoľko storočí, z čoho ich vyviedol Mojžiš – aspoň podľa tradície – dávali už dávno pred Mojžišom mŕtvym do hrobu knihu mŕtvych, obsahujúcu formuly na obhajobu pred Osirisom: Veľké pravdy. Dnes sa ich nedržíme.
Ďakujem
jhusár
p.Husar. Ak by len to. Dnes sa už nectí ani Otca a Matku nieto Dedá s Babou a súrodencov vôbec. Tak hlboko klesla Morálka. Kresťania sú už iba pre oči iným. Krédom je byť kreatívny západným hodnotám,ktoré nevie nik predstaviť verejnosti. Iba ctíme si západné hodnoty. Známe sú ako: Vykradac,okrádať,rabovať aj za cenu vrážd len nech ja sa mám dobre. Úplná bezohľadnosť ovládla Európu. A EKONOMICKE pravidlá už dávno hneď po 1989 roku prestali sa uplatňovať. Vyraboval,alebo predať a dať Dlhý do konkurzu. Aj to čo zostalo rozobrali právnici. Moja skúsenosť s r. 1994 keď vo VSZ bol býv minister Tóth vypalnik. Mal legálnu s.r.o na výber 20% z každej vyplatenej faktúry pre dodávateľa. Keďže som budoval odkalisko pre N.Slanu a oni dodávali rudu VSZ tak u nich zrážky boli v miliónoch no u mňa v STATISICOCH. A legal pre D.Urady. Ďalší úžerník šéf fut.klubu mal sám pre VSZ 16nast s.r.o. Keď som išiel do budovy blízko Že.stanice kde mal sídlo. Neveril som vlastným očiam. Ako sa tuneluju VSZ. Profitoval z tohto aj Duster vtedajší primátor Košíc. Kesovalo sa v hoteli Európa. A drancovalo sa všade. Dnes je problém vysvetliť deťom,vnukom čo to je Cesta,slušnosť,Morálka. Vraj je to prežitok komunistov a skrachované ho socializmu. Ťažko sa dokazuje,že socializmus neskrachoval,ale ho vyrabovali. A tak Jasov úlohou je im odkladať dokumenty o vynikajúcom projekte Socializmus,ktorý sa už nikdy nevráti.
Pán Štefan,
mal som 2 spolužiakov, jeden končil financie a jeden ekonomiku priemyslu a zamestnali sa vo VSŽ. Ten, čo končil financie sa stal aj vedúcim a chodil na MF. Náhodou sme sa stretli a porozprával mi, ako sa starali o mladomanželské páry, čo bolo pre neho dôležité, nebol Košičan. Nuž a v r.1964: Prvý plech vyvalcovali v novom závode, v r. 1965: Spustenie vysokej pece a začiatok výroby ocele, po 1980 VSŽ sa stali najmodernejším hutníckym závodom v Česko-Slovensku. Vítkovice závideli. A v r. 1990: VSŽ boli transformované na akciovú spoločnosť VSŽ, a.s.???
Ale hlavne rozvoj závodu prispel k rozvoju mesta a jeho okolia. VSŽ boli dôležitým zamestnávateľom a prispeli k rozvoju miestnej infraštruktúry. Transformácia na U. S. Steel Košice znamenala zmenu vlastníckej štruktúry a novú etapu vo vývoji podniku.
O tých spoločnostiach, čo píšete som písal aj v úvahe. Veľmi konkrétne ste doplnili moju úvahu. Ekonómom vždy ide o optimalizáciu zdrojov ekonomiky, pôdy práce a kapitálu. A tú nám EÚ neponúkla.
Ďakujem
jhusár