Na internete som sa zoznámil s materiálom NBS analytický komentár Návrhu rozpočtu verejnej správy SR na roky 2025 – 2027.
Citujem:
„Vláda predpokladá nové expanzívne opatrenia v objeme 0,5 % HDP. Väčšina špecifikovaných opatrení je adresovaná do bežnej spotreby vlády (kompenzácie zamestnancov vo verejnom sektore) a sociálnej oblasti. Zanedbateľný podiel, ak vôbec, je určený do produktívnych aktív (granty Envirofondu) a dotácií podnikateľom. Polovicu tvorí rezerva na zhoršený vývoj rozpočtového hospodárenia vrátane možného použitia na dodatočné navýšenie energomoci. Pri naplnení týchto predpokladov by mala vláda dosiahnuť na konci roku 2025 cielený deficit 4,7% HDP.“
Vidíme, že bázou analýzy je HDP.
O nedostatkoch ukazovateľa HDP som v Reminiscenciách písal viackrát. Akú informáciu získa čitateľ ak spočíta cenu 1 vagóna a cenu 1 kg soli a získa hodnotu 15 213 eur? HDP sumarizuje rôznorodé výdavky
(Y = C + I + G + (X – M))
A tak aj sledovanie vývoja ekonomiky, tým viac porovnávanie krajín pomocou HDP per cap je bezvýznamné, nemá výpovednú hodnotu, ktorú práve ekonóm potrebuje, neposkytuje informácie. Ekonomickou informáciou rozumieme údaj o dianí v reálnom svete ekonomiky. HDP nedáva jednoznačnú informáciu, poznatok, z ktorého vyplýva iný (ta a takto), ktorý ekonóm analytik potrebuje. Práve on má povedať, čo treba urobiť s ekonomikou, východisko, udať smer vývoja.
Komentáre čitateľov k minulej mojej úvahe, ale aj analytický komentár NBS ma podnietili zamyslieť sa hlbšie nad problémami analýzy, merania a komparácie HDP, obraze ekonomiky. Slovenskí ekonómovia v rokoch 1964-70 to riešili keď analyzovali a porovnávali ekonomíky SR a ČR; v prvom rade vyriešili problém hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vyrovnávania, teda neodlučiteľnej, podstatnej vlastnosti oboch ekonomík, ale aj problém merania (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania a problémy merania (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania.
Opustili HDP a akceptovali pojem stupeň ekonomického rozvoja. Opreli sa o metódy diskriminačnej analýzy.
Ekonómia využíva pre potreby ekonomickej komparácie a analýzy systém národného účtovníctva, ktorý poskytuje výpovednú číselnú predstavu o hospodárstve krajiny. Známy princíp podvojnosti SNÚ zabezpečuje hlboké poznávanie ekonomiky, poznávanie vzťahov medzi ekonomickými veličinami. Práve preto som pre potreby vlády ešte v r. 1993 vyvinul agregovaný systém národného účtovníctva, pretože systém ESA 95 je neprehľadný. SNÚ má za cieľ poskytovať účelovú, teleologickú číselnú predstavu o dianí v hospodárstve krajiny.
Zachytáva, ako uvidí čitateľ nižšie, ekonomické procesy a javy, ktoré sa realizovali v ekonomike predovšetkým medzi sektormi: podniky, domácnosti, vláda, ktoré informujú o pôvode a použití tovarov a služieb, všeobecne o pohybe ekonomiky, o finančných pohyboch menovite.
Výkonnosť ekonomiky je možné merať pomocou HNP (GNP) alebo HDP (GDP), avšak iba povrchne.
Slovenských ekonómov trápil problém porovnávania ekonomík. Neuspokojili sa iba s ukazovateľom HDP, lebo ich zaujímal stupeň ekonomického rozvoja. Záležalo nám na získaní miery a hodnote veličiny, ktorá umožní porovnávať ekonomiky SR a ČR aj porovnávať veličiny toho istého druhu medzi krajinami. Nemá zmysel porovnávať iba HDP USA a SR.
Ako už čitateľ Reminiscencií vie, na výpočet HDP v EÚ sa využíva výdavková metóda čiže Y = C + I + G + (X – M), pozostáva z 5 veličín. Výpočet HDP v SNÚ nižšie je na účte 4. Čitateľ by si mal dôkladne pozrieť štruktúru SNÚ, vidí 5 účtov:
SNÚ má 104 hodnôt, položiek a jasne sú definované podvojné vzťahy medzi nimi. Napríklad vidíme, že položka mzdy a platy v čiastke 236 jednotiek na účte 1 na ľavej strane má podľa požiadaviek podvojného účtovníctva protipoložku na účte 2 na pravej strane. Je to na 2 účtoch aj vyznačené. Mzdy a platy sú medzi veličinami, ktoré tvoria HDP podnikov.
Čitateľ by si mal dôkladne preštudovať účet 2 Sektor domácností. Položky sú ozaj jasné, teda nežiadajú vysvetlenie. Sektor 2 má na ľavej strane až 4 stĺpce, teda vidieť aj ich klasifikáciu, členenie a vznik číselných hodnôt, aj hodnoty 282. Klasifikácia hrá mimoriadnu úlohu pri komparácii krajín. Na účte 2 sú mzdy vyššie, lebo ako čitateľ vidí sú tam aj mzdy od vlády a od domácností. Podobne si čitateľ môže všimnúť účet 3 a jasne vidí z čoho pozostáva položka príspevky na sociálne poistenie. Vzťahy sú jasné.
Pre analýzu sú dôležité vzťahy, ekonomické väzby a nie percentá.
Ani pri Ohmovom zákone nepočítame percentá. Ohmov zákon je fyzikálny zákon, ktorý definuje vzájomný vzťah medzi elektrickým prúdom, elektrickým napätím a elektrickým odporom. Vzťahy nevidíme v čísle HDP. Na účte 4 by si mal čitateľ dobre všimnúť obe strany. Vidí tam aj položku mzdy 236 jednotiek, ale v inom vzťahu, je medzi veličinami, ktoré tvoria HDP krajiny. Mzdy sú zaznamenané, ako už čitateľ vie, prvý krát na účte 1 ale v iných vzťahoch.
Výskum vplyvu a analýza informácií o ekonomike vyžaduje zapojiť do analýzy aj ďalšiu disciplínu diskriminačnú analýzu. Diskriminačná analýza vedecky rozpoznáva a rozlišuje rozdiely medzi zložkami (mzdy, deficit,…) množiny prvkov (rokmi, regiónmi, atď.). Priam obohacuje aj význam, zmysel a pôsobenie veličín SNÚ na fungovanie ekonomiky. V 21. storočí sa nemáme vyžívať v percentách, napr. HDP2024/ HDP2023. Za rok 2023 a aj za rok 2024 môžeme údaje z SNÚ usporiadať do riadku a získame vektor hodnôt:
A tak potrebujeme metódu, ktorá ich porovná, porovná vektor hodnôt. Sú ňou metódy diskriminačnej analýzy, napr. známa Ivanovičova vzdialenosť, Mahalanobisova vzdialenosť či Fisherova vzdialenosť. Výpočtom zistíme ich príslušnú číselnú hodnotu. Pri určení stupňa ekonomického rozvoja okresov SR sme využili I – vzdialenosť, ktorá má takéto matematické vyjadrenie:
Práve tento vzťah sa dá využiť aj na medziročnú komparáciu údajov SNÚ. Je náročnejší a komplexnejší ako vzťah Y = C + I + G + (X – M), hlbšie vysvetľuje jadro ekonomického vývoja, či diania. Vidieť v ňom aj interdependencie makroekonomických veličín aj korelácie, lebo závisí od rij ba aj od disperzií veličín, lebo obsahuje aj σi. Tie poskytujú nové informácie o dianí v ekonomike, napr. aká je korelácia medzi hrubými investíciami a HDP.
Problém porovnávania a klasifikácie na báze diskriminačnej analýzy pre svoju zložitosť v dôsledku množstva ukazovateľov, z jednej strany, a hlavne pre potrebu, aby výsledky boli čo najpresnejšie, z druhej strany, vylučuje každú možnosť subjektívneho hodnotenia. Iba tak môže vláda podniknúť efektívne opatrenia. Vie čo a ako. Dôsledky zvýšenia investícií a rastu miezd na HDP sú rozdielne.
Záver
Výkonnosť ekonomiky síce je možné merať pomocou HNP (GNP) alebo HDP (GDP). Ich číselná hodnota neinformuje o dianí v ekonomike. Potrebujeme vedeckú metódu.
Diskriminačná analýza má dnes široké uplatnenie v ekonomickom výskume a v analýze fungovania ekonomiky. Pomocou nej, pomocou jej metód sa dnes riešia rôzne problémy regionálneho rozvoja, ako je problém klasifikácie regiónov podľa stupňa ich ekonomického rozvoja, skúmanie dynamiky rozvoja, problém rozdelenia investícií podľa odvetví alebo regiónov za účelom, cieľom maximalizácie zväčšenia stupňa ekonomického rozvoja, problém medzinárodnej klasifikácie štátov podľa stupňa ekonomického rozvoja, či iných kritérií.
V dnešnej úvahe som ukázal novú možnosť využitia údajov zo systému národného účtovníctva na určenie stupňa ekonomického vývoja (SEV).
V koeficiente SEV využívame aj koeficienty korelácií medzi premennými a aj disperziu premennej nielen HDP ale aj ostatných makroekonomických veličín. Princíp podvojnosti zabezpečuje hlboké poznávanie ekonomiky. Čiže umožňuje vyčísliť, vďaka diskriminačnej analýze, aký progres urobila krajina, umožňuje kvantifikovať stupeň ekonomického vývoja, napr. že v roku 2023 bol 61,1 a v roku 2024 bol 61,78.
Ekonómov však zaujíma aj ekonomický rozvoj (rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj priemyslu), čo je iné ako ekonomický vývoj. Dnes ozaj potrebujeme východisko, prazáklad, vedúcu ekonomickú ideu.
Prof. J. Husár
Bratislava, 8/12/2024
Pán profesor, viem prečo som Vám doposiaľ nedal príspevok k diskusii: Síce robíte záslužnú osvetovú prácu o HDP a rozpočte, ale „naletel ste“ ( viem, že je to silný výraz) na bludy NBS „analytický komentár k návrhu rozpočtu verejnej správy“. Mám silné podozrenie, že takto aj NBS „blbne hlavy verejnosti“ a žongluje tu ako šašo v šantáne s rôznymi pojmami a hádže ich do vzduchu akože „pochytám to!“.
Hrubý domáci produkt (HDP) ste aj Vy už x-krát odsúdili, že je to nepresné a zavádzajúce číslo z nepresných a netriedených údajov – tú rovnicu (Y = C + I + G + (X – M)) by sme mohli použiť výlučne vtedy, ak by sme vedeli očistiť všetky výdaje a príjmy v štáte od vplyvov cezhraničnej spotreby a zahraničných investícií a ziskov – prečo? NO LEBO TIE NEMAJÚ TAKMER ŽIADNY VPLYV NA TVORBU ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SR!
Príjem a výdaje štátneho rozpočtu (a sám ste ma to učil) sa dnes tvoria výhradne daňami a poplatkami obyvateľstva, čiastočne daňami a poplatkami hospodárskych subjektov /ak nemajú domicil – sídlo v zahraničí!/ v spotrebe spotrebnými daňami a čarovnou daňou dépéhá, pričom výdaje sú drsne skutočne ako v účte a peňaženke limitované tým, čo „vyžmýkajú“ od obyvateľstva a časti právnych organizácií.
Takže tie vzťahy akože „x-percent z HDP „sú blábolom, pretože žiadny hrubý domáci produkt NEPRECHÁDZA FINANČNE CEZ MINISTERSTVO FINANCIÍ SR! Nie, nemáme tie peniaze! Lebo ak HDP sa odhaduje v 2024 na zhruba 110 i viac miliárd eur ( to je štatisticky zozbierané hrubé číslo hodnoty výroby, spotreby a finančných operácií na území SR prevažne robených zahraničím a tuzemskými cudzími inverstíciami)…. tak štátny rozpočet SR bol rádovo oveľa nižší, na príjmoch 22 701 961 tis eur, tj.22,7 miliardy eur a na výdajoch spolu 30 317 892 tis eur, tj. 30,3 miliardy eur. Správne potom schodok – deficit štátneho rozpočtu bol 7 615 931 tisíc, tj.7,6 miliardy eur a ten štát financuje pôžičkami a tak sa zadlžuje.
Otázka pre študentov: A kde je potom tých 110 miliárd eur vykazovaných v HDP? Nuž, to sú aj dividendy do zahraničia a odvádzané zisky materským spoločnostiam kolónie Slovensko.
Takže vidíte, kde nás klamú a blbnú nám hlavu. Navyše, rozpočet verejnej správy je len braný „na vedomie“ parlamentom, pretože to je plán rozpočtov na tri roky a ten vie odhadnúť iba Matovič – že kde nič tu nič…
sám v úvahe píšete, že „výkonnosť ekonomiky je možné merať pomocou HNP (GNP) alebo HDP (GDP), avšak iba povrchne“…“Ich číselná hodnota neinformuje o dianí v ekonomike“. A potvrdzujem, že vôbec neinformuje o výdajoch a príjmoch štátu, štátnej pokladnice. Správne uvádzate, že až sústava národných účtov (SNÚ) Vami uvádzaných by ukázala skutočný obraz ekonomiky Slovenska.
Prepáčte ten polemický príspevok, veď pozrite ako nás dokáže NBS i masmédiá hlavného prúdu oblbovať. Ľudia sa bežne pýtajú, no veď ked je peňazí dosť, prečo je štátny rozpočet deficitný? ha ha.
Peter,
máš veľa postrehov. Ozaj ich musím doplniť o tieto fakty. Už Smith si všimol, že obchodníci niekedy dosahujú neprimerané zisky. Teda jeho model nefungoval. Aj ten problém riešil a logicky zodpovedal. Povedal to takto: abnormálne zisky môžu pretrvávať, ak malé skupinky obchodníkov uzavrú dohody o tom, že udržia vysoké ceny. Píše: „Ľudia z rovnakej brandže sa stretajú a rokovania končia tajnou dohodou zameranou proti verejnosti či iným komplotom smerujúcim k zvýšeniu cien“. Naši liberálni ekonómovia to podporujú aj dnes.
Mnoho ekonómov sa prikláňa k Marshallovmu odporúčaniu, aby celý rad monopolov (napr. dodávky vody a elektriny) bol regulovaný. Vzhľadom k tomu, že ide o „prirodzené monopoly“ (bolo by neefektívne, keby niekoľko vodohospodárskych podnikov ukladalo svoje potrubia vedľa seba v každej ulici), navrhuje, aby vláda viedla monopoly k zvyšovaniu produkcie pomocou dotácií či aspoň pomocou záruk, že podnik dosiahne zisk. Bol jeden z prvých, ktorý definoval reálnu úrokovú mieru (nominálna úroková miera mínus inflácia). Často zasadal v Kráľovských komisiách a svedčil pred parlamentom. Ekonomické vedy študoval preto, aby pomohol chudobným. Bol učiteľom Keynesa
Ale pozri si Ricarda, otca ekonómie. Údajne vraj nedobytný prírodovedec kedysi požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Vraj to bol Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov. Dilema v zahraničnom obchode. Slobodný obchod spôsobí, že všetky krajiny, ktoré sa ho zúčastnia budú mať benefit. Ale politici sa nechcú riadiť týmto jeho rozborom. A preto máme dnes ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf ba až obchodnými vojnami.
O problémoch HDP sa vyjadrilo veľa vedcov. Na ilustráciu uvediem úvahu z rozhovoru s Danom Brownom, americkým spisovateľom. Na otázku. Bolo by zaujímavé vedieť, kde môže takýto biznis fungovať, odpovedal: „Nemôžem byť príliš konkrétny. Ale v USA existuje podobná organizácia, ktorá sa volá Alibi Network a zabezpečuje hlavne dôveryhodné ospravedlnenia pre svojich klientov, ktorí sa nechcú zúčastniť na nejakých pracovných alebo súkromných podujatiach, prípadne potrebujú uveriteľne kryť nejakú svoju utajenú aktivitu.” Ako sa to započíta do HDP. Aká je to finálna služba?
Keynesova teória mala zásadný vplyv na vznik systému národných účtov. Systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomickú veličiny zobraziť, sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít, ktoré predstavujú integrálnu časť makroekonomickej teórie, vyskytujúcej sa v ktorejkoľvek učebnici makroekonómie. Opisujú reálne hospodárske dianie v ekonomike. Základom pre budovanie systému národných účtov boli tieto Keynesove identity z kapitoly 6 jeho General Theory, čo som už vyššie spomenul: príjem = hodnota outputu = spotreba + investície, úspory = príjem – spotreba a preto úspory = investíciám. V systéme SNÚ som to dôkladne zachytil v 104 položkách.
Nemôžem nespomenúť Šrobára. Často len v odborných kruhoch sú známe Šrobárove postoje a činy pri vzniku spoločného štátu pred vyše sto rokmi. Zabúdané až prehliadané sú jeho zásluhy pri obnove spoločného štátu. Počas Slovenského národného povstania (pôsobil ako spolupredseda SNR) i pri príprave Košického vládneho programu, rokoval osobne aj so Stalinom. Vo Fierlingerovej vláde bol za Demokratickú stranu ministrom financií. Bol to muž prítomný v pravý čas na pravom mieste! 28. októbra 1918 v Prahe, 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici. A vždy mal čo k veci povedať. Svoje politické predstavy a skúsenosti spísal už v roku 1919 v knihe: „Vláda ľudu v demokracii“. Cieľom práce bolo „… skrátka poučiť slovenský ľud (…) ako si máme riadiť svoj štát a svoj občiansky život v našej republike, aby sme jednak žili ako národ vzdelaný, bohatý a mravný, jednak aby naša nová republika bola mocná, trvanlivá, (…) a zabezpečila pre nás i pre potomkov našich spokojný a bezpečný život“. Z knihy sa slovenský ľud dozvie, aké sú demokratické cnosti občana.
A nakoniec, Peter. Prof. Karvaš vo svojej knihe hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.
Ďakujem
jaro
Niet sporu, že HDP je syntetický ukazovateľ, ktorý nemôže identifikovať štrukturálne parametre a teda ani vzťahy medzi nimi!
Známy bonmot, že diabol je ukrytý v detailoch, relativizuje každý štrukturálny prierez, uvedený v peňažnej hodnote!
Napr. mzdové prostriedky v sume obsahujú aj tabuľkový príjem štátneho zamestnanca (s pochybným vplyvom na vývoj ekonomiky – napr. sumu platov školníkov…) aj mzdu rodinných príslušníkov podnikateľa-majiteľa (ktoré sú fiktívne a nemajú žiaden dosah na vytvorený produkt, sú tantiémou špekulanta…). Pokiaľ bude trh peňažne „oceňovať“ každú produkciu a službu dovtedy bude ekonomická analýza iba fiktívnym hodnotením „účinnosti“ trhu…
Pritom trh určený koloniálnymi direktívami a spravovaný miestnymi kompradormi, len ťažko indikuje slabé miesta hospodárstva a určite nemá kapacitu generovať smery jeho akcelerácie.
Proste, v kapitalizme imperiálneho štádia, politicky regulovaná ekonomika nemôže efektívne fungovať! Nemá, kto definovať rozvojové ciele a nemá kto plánovať opatrenia na ich dosiahnutie….
Pán inžinier,
ja už bez okuliarov nedokážem čítať. Diskriminačná analýza má dnes široké uplatnenie v ekonomickom výskume a v analýze fungovania ekonomiky. Tá sa nemôže robiť verbálne, bolo by, by bolo. Pomocou nej, pomocou jej metód sa dnes riešia rôzne problémy regionálneho rozvoja, ako je problém klasifikácie regiónov podľa stupňa ich ekonomického rozvoja, – čo sme urobili v roku 1969, pre každý okres sme vypočítali stupeň ekonomického rozvoja, skúmanie dynamiky rozvoja, problém rozdelenia investícií podľa odvetví alebo regiónov za účelom, cieľom maximalizácie zväčšenia stupňa ekonomického rozvoja, problém medzinárodnej klasifikácie štátov podľa stupňa ekonomického rozvoja, či iných kritérií. Pri vstupe do EÚ mali mať prehľad aký je stupeň ekonomického rozvoja Slovenska, Česka, Maďarska, či Estónka a aj Nemecka, či Francúzska.
Ďakuje
jhusár
Ja len dúfam, že rezorty a najmä MF takéto analýzy skryto robia a majú ich pre „interné potreby“. EÚ však od rozšírenia o tzv. krajiny východného bloku sleduje iné ciele a nepotrebuje ich. Boli by pre ňu nebezpečné. Preto vlády vyberajú „kominárov“ namiesto komisárov a celá EÚ dnes tak aj vyzerá a funguje. Podobne ako EÚ funguje aj naša SAV a celé vysoké školstvo, ktorého existencia je založená na tzv. grantovom systéme.
Milý pán inžinier,
poslal som Vám účty ESA. Verím, že uznáte, že sú neprehľadné. Iste nie sú vhodné pre predsedu vlády, či ministra financií. Nedávno som písal o velikánovi Keynesovi v Reminiscenciách. Vyriešil prvú aj druhú svetovú vojnu, ekonomicky; v Trianone zoškrtal vojnové reparácie Nemecka na 1/4 a v Bretton Woods po druhej svetovej vojne bol proti MMF, navrhol ICU, ale Američania si presadili MMF. Napísal 3 tenké ale zásadné diela. V r. 1936 vydal Všeobecnú teóriu zamestnanosti, úroku a peňazí. Keď si ho Churchiiĺl vzal za poradcu, presadil, aby na MF bolo zriadené oddelenie ekonomickej analýzy a vzal si ta ako prvého aj R, Stonea. Citujem: „Sir Richard Nicholas Stone, známy britský ekonóm, ktorý je považovaný za otca národného hospodárskeho účtovníctva, zomrel pred 30 rokmi – 6. decembra 1991. V roku 1984 sa stal laureátom Nobelovej ceny za vypracovanie účtovného modelu, ktorý sledoval národné a neskôr medzinárodné hospodárske aktivity, uvádza server britannica.com.“ Hoc praotcom SNÚ bol S. Kuznets, môj učiteľ.
SNÚ, ktorý som navrhol by mal mať predseda vlády na stole pod sklom ale podvojnosť účtov by mala byť uvedená u všetkých položiek, nielen u tých, čo som vyznačil. Aj E. Musk, najbohatší človek sveta iste dobre sleduje jeho podnikové účtovníctvo.
Ekonomika dnes nemôže efektívne fungovať, lebo sa obchádzajú hlboké poznatky ekonomických vied.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
aj tým, čo sa ekonomike nerozumejú je z Vášho článku jasné kde robia naši „kormidelníci“ chybu. Otázkou ostáva, či vlastne chcú, aby verejnosť rozumela ekonomike a vedela si zrátať 2+2 a vyhodnotiť ich gazdovanie.
S úctou,
Branislav Čech
Pán inžinier,
verím, že problém porovnávania a klasifikácie na báze diskriminačnej analýzy, ako som napísal, pre svoju zložitosť v dôsledku množstva ukazovateľov, z jednej strany, a hlavne pre potrebu, aby výsledky ekonomickej činnosti ekonomiky boli čo najpresnejšie, z druhej strany, vylučuje každú možnosť subjektívneho hodnotenia. Dnes je ho veľa, pozrite si parlament. Iba ak sa vylúči, či aspoň obmedzí subjektivita môže vláda podniknúť efektívne opatrenia. Na bázy vedy vie čo a ako. Iste sú dôsledky zvýšenia investícií a rastu miezd na HDP rozdielne. A treba vedieť aké.
Ďakujem
jhusár
Milý pán profesor, ďakujem za ďalšiu lekciu logiky a múdrosti
Srdečne
Ľubo
Pán doktor,
ozaj je dôležité sledovanie vývoja ekonomiky, nuž a tým viac porovnávanie krajín pomocou HDP per cap je bezvýznamné, nemá výpovednú hodnotu, ktorú práve ekonóm potrebuje, neposkytuje informácie. HDP, žiaľ, nedáva jednoznačnú informáciu, poznatok, z ktorého vyplýva iný (ta a takto), ktorý ekonóm analytik potrebuje. Práve on má povedať, čo treba urobiť s ekonomikou, východisko, udať smer vývoja. Na to naši ekonómovia ozaj zabudli. Hádajú sa v parlamente a aj v europarlamente. To nie je riešenie problémov.
Ďakujem
jhusár
Plne súhlasím s Vašim názorom pán profesor. Presné a zrozumiteľné – len ako by to niektorým politikom prekážalo – ľudia by mali prehľadné informácie.
Pán inžinier,
ako vidieť na SNÚ, ktorý som vytvoril, systém národných účtov je založený na konzistentnej množine pojmov a definícií. Určuje typy a rozsah aktivít ktoré sú obsiahnuté v SNA a opisuje niekoľko SNA mier tých aktivít. Dôležitá je klasifikácia údajov a vzťahy medzi nimi. Ale zásadnú úlohu hrá účtovný spôsob a ako vidieť na uvedenom SNÚ ide o podvojnosť zápisov.
Prof. Ivanovič, môj dekan, v jeho knihe z roku 1962 má kapitolu 9 s názvom Predvídanie vplyvu investícií na budúci rast ekonomického rozvoja regionálnych jednotiek. Ide teda o akýsi pohyb ekonomiky.
Ale mimoriadne dôležitá je prehľadnosť vzťahov a ich hodnovernosť, lebo da nachádzajú na strane má dať a na strane dal, čo vyžaduje účtovníctvo. a to by možno nebolo po chuti tým, čo nás vedú.
Ďakujem
jhusár
Krásne prehľadné tabuľky. Škoda, že to Ministerstvo financií nezverejňuje v takejto forme. Ľudia by mali dostávať informácie a údaje čo najzrozumiteľnejšie.
Pán doktor,
možno najväčší génius v dejinách vedy vytvoril integrálny a diferenciálny počet, formuloval základné zákony pohybu, zákon všeobecnej gravitácie. Newtonova mechanika sa stala dokonalým vzorom modernej vedeckej teórie novoveku. Pre zákon pohybu potreboval pojem sila a hybnosť. Nepotrebuje aj ekonómia „zákon pohybu“? Veď naši ekonómovia hovoria o pohybe ekonomiky. Ten však nemôže byť založený na percentách. Žiada diferenciálne rovnice a diferenciálny počet vytvoril Newton. Pred pár rokmi sme hovorili o sile ekonomiky Nemecka. Naša sila zmizla zničením strojárskych, elektrotechnických a farmaceutických podnikov.
Systém národného účtovníctva je ozaj názorná sústava vzťahov a veličín a pritom aj názorne prezentovaná. Kuznets urobil ozaj kus dobrej práce.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, hovoríte mi z duše.