Prečo som si zvolil túto tému? Bolo to tak od roku 1989. Protagonisti roku 1989 neboli na riešenie problémov odborne pripravení. Nevedeli, že ekonómia je veda o tom ako funguje ekonomika, že vysvetľuje ekonomické zákony a ich následky na spoločnosť, čo už A. Smith napísal vo svojom diele Bohatstvo národov. Politici sa iba na neho odvolávali. Neznajúc ekonómiu, protagonisti nevedeli argumentovať.
Čitateľ iste vie, že filozofia je láska k múdrosti a študuje hlavné, všeobecné a fundamentálne problémy, ako sú bytie, existencia a poznanie, či otázka pravdy a hodnôt, a politik by ju mal ovládať. Politici nemajú poznatky dnešnej ekonómie, ba nerešpektujú ju, presadzujú svoje pohľady. Nezaujíma ich náročná podstata ekonómie, ktorá rieši ako vyrobiť output, ako akumulovať output a ako rozdeliť output.
Pretože v kritických rokoch 1989 – 1992 som sa zúčastňoval na práci dvoch ekonomických združení a stretal aj politikov, či ekonómov na rôznych úrovniach, či rôznych aktivitách, ktoré organizovala vláda, mal som osobné skúsenosti. Takmer každý rozprával o svojich predstavách ako riešiť ekonomické problémy, a tie sa jednoducho nezhodovali. Nemohli. Viacerí neboli ekonómovia (lekári, prírodovedci,…) a tak vôbec nepoznali hĺbku poznatkov, ktoré nám zanechali velikáni ekonómovia, aj slovenskí. Preto ani jedna vláda nemohla poskytnúť víziu ako odkryjeme potenciál ekonomiky SR a ako efektívne ju zapojenie v rámci EÚ, čo si žiadalo to, že sme mali SES Tlmače, VSŽ Košice, či stovky dobrých podnikov textilného, strojárenského a predovšetkým chemického priemyslu.
Podnetom k úvahe bol aj tento úryvok:
„Tak sa nám tu rozmohol taký nešvár… ačohentizmus. Ačohentizmus je charakterizovaný ako spôsob diskutéra nezvládajúceho argumentovať, odkloniť pozornosť na niečo iné. Hovorí sa, že je to nástroj lenivého diskutéra. Možno by však bolo lepšie povedať, že ide o nástroj nedostatočne argumentačne fundovaného diskutéra.
Klasickým a teraz aktuálnym príkladom je, keď teraz niekto rieši problematiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine a ačohentista povie: a čo Amíci v Iraku? Ačohentizmus sa v sporoch používa na získanie prevahy tak, že na obvinenie reaguje odbočením k nejakej inej poburujúcej zlej veci, aj keď tá s pôvodným obvinením nesúvisí: „No dobre, a čo hento?“ Ja dodávam, že len keď diskutujeme o nebezpečenstvách jednej aj druhej vojenskej akcie môžeme sa v poctivej diskusii dobrať aj ich k ich príčinám. A to je pre pochopenie vzniku problému podstatné! Popri už všeobecne zavedenom termíne ačohentizmus by sme mali začať používať aj nový termín dvojakometrizmus. Na prvý pohľad ide o tú istú problematiku, len s iným názvom. Nie je to však tak! Ačohentizmus hovorí „a oni zas urobili toto“, a pritom príčiny vzniku oboch udalosti sú úplne odlišné, ale dvojakometrizmus hovorí „oni aj tamtí urobili to isté, ale jedno mainstream/politici posudzujú inak, ako to druhé.“
Prečo ešte mám v nadpise pojem filozofia? Podnietil ma práve uvedený citát. Dostal som knihu 50 miest, kde sa písala história. Jej časť Neskorý starovek začína Konfuciusom. V 6. a 5. storočí pred n. l. bola Čína (dnes v rozkvete) sužovaná vnútornými konfliktami. Miestni vládcovia spochybňovali kráľovskú autoritu (v EÚ aj dnes) a bojovali o nadvládu. Tieto nepokojné časy nútili učencov uvažovať o tom, ako nastoliť poriadok.
Najznámejší z týchto mužov bol Kongfuzi (551-479 pred n. l.), čo znamená „majster Kong“, u nás známejší ako Konfucius, ktorý sa stal jedným z najvplyvnejších filozofov svetových dejín. Pochádzal z drobnej šľachty, známej ako shi. Ako mladý muž sa Konfucius pridal k správe miestneho vládcu, vojvodu Lu – začal ako nižší úradník a vypracoval sa na policajného komisára.. Hoci to bol veľmi vzdelaný a morálne bezúhonný človek, nedarilo sa mu ovplyvniť vojvodu, ktorý ignoroval Konfúciove návrhy na reformu. Po svojej päťdesiatke sa frustrovaný Konfucius vzdal svojej funkcie, opustil svoj rodinný dom a vydal sa hľadať panovníka, ktorý by načúval jeho radám.
Vyše dvanásť rokov cestoval po Číne, ale stále sa mu nedarilo získať vyššie postavenie alebo dosiahnuť väčší vplyv. Preto sa Konfucius okolo roku 484 pred n. l. vrátil domov do Lu, kde si získal slávu nie ako politik ale ako učiteľ a filozof.
Po návrate do Čchü-fu Konfucius, ktorý počas svojej cesty získal niekoľko stúpencov, založil vo svojom dome školu, kde vyučoval študentov s cieľom vychovať novú generáciu cnostných politických vodcov a občanov.
Bol ochotný učiť každého bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie a prijímal bohatých aj chudobných študentov. Namiesto toho, aby ich nútil učiť sa fakty naspamäť, učil ich prostredníctvom diskusií a debát a najviac mu záležalo na tom, aby sa jeho študenti správali vysoko morálne a uplatňovali dobrú a zodpovednú vládu.
Konfucius svojich študentov viedol k tomu, aby sa naučili oceniť poéziu a hudbu, pretože znalosti týchto umení bol znakom kultivovaného človeka. Veľký dôraz kládol aj na výučbu histórie, aby sa ľudia mohli inšpirovať príkladom veľkých osobností minulosti a ich múdrosť aplikovať v súčasnosti.
Konfucius zomrel v roku 479 pred n. l.. V tom čase mal stovky nasledovníkov z celej Číny – mnohí z nich si založili vlastné školy. Počas svojej poslednej choroby jemne karhal svojich žiakov za to, že sa k nemu správali, akoby bol veľkým pánom, a pripomínal im, že si praje len jednoduchý pohreb.
Po Konfuciovej smrti sa jeho skromný trojizbový dom v Čchü-fu stal základom rozsiahleho chrámového komplexu, ktorý bol v roku 1994 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Verím, že čitateľ zistil, čo je dôležité pochopiť.
Teraz už ozaj nemôžem nenapísať: politici nie sú pevne ukotvení ani v ekonómii ani vo filozofii. Zjednodušene povedané:
politikom chýbajú aj metodologické poznatky ekonómie, filozofie a logiky lebo z nich vyplýva, ako pristupujeme k riešeniu problémov, a to nielen vo vedeckom výskume, kde náročne volíme a používame vhodné metódy, ale aj v riadení ekonomiky, práce vlády. Lebo, žiaľ, aj tvrdenie analytika: „Zastavil sa prílev Ukrajincov na slovenský trh práce, hoci stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov s podielom 38 percent,“ hovorí Koršňák. Pozíciu si však upevňujú zamestnanci z mimoeurópskych krajín – najmä z Indie a Nepálu, ktorí už tvoria takmer 8 percent všetkých cudzincov na slovenskom trhu“ nehovorí o pevnom ukotvení v ekonómii.
Nevytýčil cestu ako odkryť potenciál zdrojov ekonomiky SR, pôdy, práce a kapitálu, keďže to nás dnes tlačí.
Záver
Poznatky ekonómie sú bohaté, nevyužité hlavne ich metodologický aparát. Ačohentizmus je charakterizovaný ako spôsob diskutéra nezvládajúceho argumentovať potvrdiť pravdivosť dôkazmi a uvádzať fakty. Je to logická chyba zámena tézy, odborne nazývané aj ignoratio elenchi, čo je chyba v dôkaze, pri ktorej sa nedokazuje pôvodná téza, ale iná, podobná téza. Dnes priam prekvitá.
V dnešnej argumentácii som sa oprel o Konfucia, lebo : Namiesto toho, aby ich nútil učil sa fakty naspamäť, učil ich prostredníctvom diskusií a debát a najviac mu záležalo na tom, aby sa jeho študenti správali vysoko morálne a uplatňovať dobrú a zodpovednú vládu. Konfucius svojich študentov viedol k tomu, aby sa naučili oceniť poéziu a hudbu, pretože znalosti týchto umení boli znakom kultivovaného človeka.“ Ale bol aj tvorcom logiky.
Hoci to bol Konfucius veľmi vzdelaný a morálne bezúhonný človek, nedarilo sa mu ovplyvniť vojvodu, ktorý ignoroval Konfúciove návrhy na reformu. Bývalí jeho žiaci zhromaždili jeho múdrosti a výroky do knihy známej ako Lun-jü (Rozhovory a výroky), ktorá je jedným z najdôležiteších filozofických diel svetovej histórie. Jeho princípy prijala čínska cisárska vláda za svoju hlavnú politickú a sociálnu filozofiu.
Prof. J. Husár
Bratislava 27/6/2025
Článok profesora Husára ma potešil svojim obsahom, aj aktuálnosťou.
V blízkom okolí poznám nedávnych absolventov doktorandského štúdia z oblasti prírodných a technických vied. Nehodnotím ich vedeckú úroveň, lebo nie sú z mojej špecializácie, ale ich nedostatok všeobecného prehľadu je skľučujúci. Mám pocit, že vychovávame nevzdelaných „vzdelancov“.
Úzka špecializácia je v súčasnej vede nevyhnutná. Ale o to potrebnejšie je pri vedeckej výchove poskytnúť komplexnejší pohľad.
Súčasný akademický systém je orientovaný na utilitaristický, pragmatický prístup k vzdelávaniu, ktorý uspokojuje len užitočnosť nášho súčasného kapitalistického a konzumného ekonomického nastavenia.
Filozofia je syntetizujúca disciplína, ktorá vidí realitu ako jednotnú, ako komplexný celok. Hľadí na celistvosť vecí namiesto zaujatosti alebo jednotlivosti. Vedecká hodnosť PhD znamená doktor filozofie. Pritom držitelia tohto titulu často nič nevedia o filozofii a jej význame pre nich samotných.
Pán doktor, Jožko,
možno niektorí nadávali na marxizmus-leninizmus, ktorý bol povinný aj na prírodných vedách aj na technických vedách, ale iba zato, že nevidel do hĺbky problému.Podobne to bolo s politickou ekonómiou.Ale veľkí západní ekonómovia majú v nadpisoch diela politická ekonómia. Sú to spoločenské vedy a preto po pár odstavcoch som napísal: Teraz už ozaj nemôžem nenapísať: politici nie sú pevne ukotvení ani v ekonómii ani vo filozofii, lebo už bol dôvod. Treba dobre poznať aj Platona, Konfucia, či Aristotela lebo podali vedecký výklad oboch disciplín. Mimoriadne si vážim Marxa a iba po opakovanom štúdiu jeho diel som „nakukol“ do toho ako funguje ekonomika – podáva duchovnú kvintesenciu výkladu závažných tém, o tovare, či práci, či medzinárodnom obchode.
Bol to práve Konfucius, ktorý bol ochotný učiť každého bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie a prijímal bohatých aj chudobných študentov. Namiesto toho, aby ich nútil učiť sa fakty naspamäť, učil ich prostredníctvom diskusií a debát a najviac mu záležalo na tom, aby sa jeho študenti správali vysoko morálne a uplatňovali dobrú a zodpovednú vládu.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
veľmi dobre ste to vystihli. A tak ako veľakrát predtým napíšem znova – ak nemajú politici v sebe morálny kompas, nemajú čo robiť na najvyšších štátnych funkciách, aj keby mali byť laureátmi Nobelových cien za ekonómiu.
Vážený pán profesor – veľmi dobrá úvaha. Len na Slovensku platí vyhraj voľby a môžeš všetko bez akejkoľvek zodpovednosti a všetko sú to bez ohľadu na odbornosť a vedomosti len politické rozhodnutia.
Pán inžinier,
ale už sa ozaj nemôžeme spoliehať na nič nerobenie politikov. Musia mať hlboké poznatky z nejakej oblasti. Ak je ekonóm musí ozaj ovládať aspoň makroekonómiu, lebo tá skúma ako funguje ekonomika, ba dáva aj návody. Stačí sa prečítať našich velikánov, Sojku, Kočtúcha, Pavlendu či iných. Oni nezastupujú iba ich stranu, zastupujú občanov, aspoň ja to tak chápem. Preto by som navrhol, aby každý adept na europoslanca bol komisijne preskúšaný.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier, ešte toto:
Pán inžinier,
A. Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. .
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
dnešná úvaha ako by hľadala súvislosti medzi filozofiou a ekonomikou.“ Pre Karla Marxa bola odpoveď jasná: všetko. Marxove spisy často prenikajú hlboko do ekonómie, aby odhalili filozofické základné kamene, ktoré formujú nielen naše spoločnosti, ale aj naše individuálne myslenie.“ Marxova práca v oblasti ekonomiky stále rezonuje aj po viac ako storočí od jej vzniku.
Ako konštatuješ „Súčasným politikom chýbajú metodologické poznatky ekonómie, filozofie a logiky lebo z nich vyplýva, ako pristupujeme k riešeniu problémov, a to nielen vo vedeckom výskume, kde náročne volíme a používame vhodné metódy, ale aj v riadení ekonomiky, “
Technické výdobytky napr.Internet, bol pôvodne formovaný ako prínos pre ľudstvo, svojou otvorenou však neviedol k osvieteniu, ale k informačného chaosu. Obrovské množstvo informácií, ktoré sa na nás valí zo všetkých strán a v každom čase, je väčšinou neoverené a neobsahuje jasné rozdiely medzi odborníkmi a neodborníkmi, faktami a názormi .Príkladom je ačohentismus charakterizovaný ako spôsob diskusie nezvládnuť argumentovať, odkloniť pozornosť na niečo iné napr.argumentum ad hominem je argumentačná chyba, ktorá spočíva v snahe vyvrátiť oponentov argument poukazovaním na jeho osobné nedostatky, často v oblasti morálnej či mravnej integrity.
Slobodná a cnostná spoločnosť pozostáva z troch vzájomne prepojených súčastí – demokratickej politickej komunity, slobodnej ekonomiky a pevnej morálnej kultúry. Občianske práva nie sú najvyššie a dokonca ani najdôležitejšie práva, ktoré máme. Prirodzené práva ako život, sloboda a snaha o šťastie nie sú odvodené z občianskeho práva. Vláda jestvuje primárne za účelom ochrany týchto práv. Vlády sú tu preto, aby slúžili ľuďom a nie aby ľudia slúžili vláde.
Vážený pán inžinier, Tónko,
ozaj fundovanie si načrel do problémov. Marxa uznávajú aj západní ekonómovia. Bol zástancom vedy, veď odcitujem z Kapitálu: Hodnotová forma, ktorej hotovou podobou je peňažná forma, je veľmi bezobsažná a jednoduchá. Známe sú jeho 3 rovnice a vzťahoch c, v a m. Tá bola podstatou V.V. Leontieva vyjadriť vzťahy medzi odvetviami v tzv. input/output tabuľke. Ekonómovia pri klasifikácii krajín preferujú metódy diskriminačnej analýzy, ktorých ukazovatele sú predovšetkým vo fyzických jednotkách. Všetky informácie za ekonomiku treba usporiadať, napr. v spomenutej I/O tabuľke. Ak má 10 radkov a 10 stĺpcov, číselných informácií v nej je 100, a to usporiadaných. Za ČSR mala 300 odvetví.
Ozaj vážnym problémom je dnes morálka. A práve A. Smith pred svojim ekonomickým dielom napísal 400 str. Teóriu morálky. To sa dnes ako stratilo a iba sa, hrubo povedané, iba hrabe. A preto musím odcitovať, čo si napísal: Slobodná a cnostná spoločnosť pozostáva z troch vzájomne prepojených súčastí – demokratickej politickej komunity, slobodnej ekonomiky a pevnej morálnej kultúry.
Ďakujem
jhusár
Svoj príspevok do diskusie si dovoľujem začať Vašim konštatovaním, váž. p. Prof.: „…politici nie sú pevne ukotvení ani v ekonómii ani vo filozofii.“ Nuž, o tom veru nik nepochybuje. Kardinálnym problémom však je, že nie sú „ukotvení“ v morálke alebo /komu sa slovo „morálka“ nepáči/ ľudskosti. Každý vidí „stred vesmíru“ v sebe, príp. + svojej rodine. Všimnite si, slová národ, vlasť, spoločnosť sa vytratili takmer úplne z nášho slovníka. Pribudli v ňom „smerovanie, ukotvenie, /neexistujúca/ ruská hrozba“, a pod., ktoré umožňujú kamuflovať potrebu amorálnosti správania sa elít v záujme ich moci a hromadenia bohatstva prostredníctvom podvodov, lúpeží a keď treba hoci aj násilia.
Toto však nie je špecifikum Slovenska a nás Slovákov, skôr naopak. Je to trend šíriaci sa k nám práve zo Západu, kam sme chceli v r. 1989 patriť a kde chceme ešte mnohí, najmä „mládež nová, mládež „post-Havlova“, napriek historickým skúsenostiam byť silou mocou skalopevne, keby sme sa mali aj na smrť uzbrojiť, „ukotvení“.
A ešte niekoľko slov všeobecne k /všetkým reminiscenciám/. Prosím, „nehaňme ľud môj“ ani jeho vládu, že nekoná podľa našich predstáv. Politika je umením možného a päťapol miliónový národ „pevne ukotvený“ v cca 500 mil. „babylone“ toho moc nezmôže. Musí sa usilovať robiť veci čo najlepšie, ale v konečnom dôsledku, ak nepomáhajú naše argumenty, poslúchať, aby si neuškodil viac ako je daný stav. Ďakujme Bohu za to že máme náš štát, pretože nám ho de facto dal. Nenahrávajme svojou hoci dobre myslenou kritikou nepriateľom našej štátnosti. Nenahrávajme argumentačne našim „milým susedom“, oni len čakajú na to, kedy sa „zhnusíme“ sami sebe. Máme totiž medzi národom dosť petainov, qislingov, šimečkov aj háchov, ktorí čakajú na príležitosť, aby požiadali svojho „fúhrera“ o pomoc a vyslúžili si nad nami „lenné právo“.
Pán profesor,
možno s Vami absolútne súhlasiť, že dlhodobo riadenie štátu v zásade nie je riadené odborníkmi. Možno povedať, že to platí s výnimkami celosvetovo.
Veľmi správne ste do charakteristiky súčasného spoločenského diania začali históriou zosobnenenou filozofom Konfuciom (551-479 pred n. l.). Že sa jeho učenie ťažko presadzovalo svedči historický vývoj Činy, povedzme aj nie v tak dávnej minulosti. Podobné myšlienky rozvíjali po Konfuciovi aj známi grécki filozofi.
Platónova „Ústava“ (grécky Politeia) je jedno z jeho najvýznamnejších filozofických diel, v ktorom sa zaoberá ideálnym štátom a spravodlivosťou. Hlavným cieľom Platóna v „Ústave“ bolo preskúmať povahu spravodlivosti a ukázať, ako by mala byť usporiadaná spoločnosť, aby dosiahla harmóniu a dobro.
Čo je príčinou, že tieto myšlienky filozofov vládni predstavitelia vlastne neakceptujú, resp. sa tým nezaobujú. Ak by boli podmienky celosvetovo prijateľne pre rozvoj vzdelania, kultúry..Na tie miesta by asi nedosiahli.
Všeobecne sa už hovorí, že sme v období 3. Svetovej vojny. Keď neexistuje potrebný mier platí, resp. najlepšie tiež z historického hľadiska výrok známeho filozofa Cicera, ktorý vo svojom výroku konštatuje:
„Inter arma silent Musae“ je latinské príslovie, ktoré sa prekladá ako „Medzi zbraňami Múzy mlčia“ alebo „Počas vojny Múzy mlčia“. Múzy boli v gréckej a rímskej mytológii bohyne umení a vied . Ich mlčanie teda symbolizuje útlm alebo zánik týchto oblastí ľudskej činnosti v čase nepokojov.
Mier nedosiahneme vynútenými výdavkami na zbrojenie 5% z HDP! Pri klesajúcom rešpekte OSN a EÚ myslím, že môže nastať mier na úrovni dohody veľmoci, USA, Činy a Ruska..!
Pán inžinier,
myslím si, že sa to už ani lepšie nedá povedať ako ste napísali. Ozaj veľká chvála. A som veľmi rád, že ste spomenuli Platona, či aj múzy. Malo by to byť poučením pre tvorcov našej hospodárskej politiky.
Ale ešte by som k úvahe dodal toto, lebo ste mi dali podnet.. Naozaj si myslím, že by už vládni ekonómovia mali prestať s ich hlbokou ekonomickou analýzou stavu ekonomiky, ktorá pripomína krčmovú debatu. V našich denníkoch sa veľa nahovorilo o ekonomickom balíčku, či iných bezvýznamných pojmoch. Neviem, či odborná ekonomická obec na Slovensku je spokojná, čo sa v ňom nachodí. Poznám viacerých, čo veru spokojnosť nevyjadrujú. Príčinu možno hľadať predovšetkým v tom, že dobrý odborný pohľad neposkytuje žiadna tlač, či správa vlády, ba aj to, že sme zažili situácie o nutnej zmene návrhu štátneho rozpočtu, ktorý ešte pripravila minulá vláda. V materiáloch vlády nevidíme hlbší ponor do ekonomických problémov ekonomiky SR. Totiž, museli by využiť celú plejádu pojmov – multiplikátor, akcelerátor, koeficient podielu kapitálu a práce atď. Museli by sa oprieť aj o pojem rovnovážna dráha rastu ekonomiky. To sú veľmi náročné pojmy na pochopenie a tým ťažšie na ich aplikáciu v reálnej hospodárskej politike. Ale to je obdobné aj vo fyzike či medicíne. Žiaľ, odborníci ekonómovia sa v praktickej ekonomickej politike vlády (vlád) zadosťučinenia opäť nedočkali. Ale, aby sa ekonomika dostala z nepriaznivej situácie , musí sa oprieť a hlboké poznatky ekonómie,, nie o krásne reči a spokojnosť, čo dosiahli.
Chápem Vašu frustráciu z neochoty vlád prijímať „dobré rady“. Anatómiu „neochoty“, ako technokrat rozdelím na tri problémy: čo je dobrá rada (1. čo je „dobrá“ a 2. čo je rada), a po tretie, čo je určenie „pre vládu“… Rozmotávať začnem od konca – americká vláda (za účelom získavať „rady„) financuje obrovský akademický aparát (univerzity, think-tanky, vedecké a výskumné ústavy a i.), zamestnáva milión+ zamestnancov, prezident a ministri majú veľké štáby „poradcov“, rady „vyrábajú“ aj americké „spolky“ – politické strany, lobbysti, korporácie a banky. Je to tak, pretože americká vláda niečo riadi!
Slovenská vláda neriadi nič! Slovenská vláda je riadená, ako každá iná koloniálna správa.
Záver: radiť slovenskej vláde sa nedá! Primerane je možné tento záver uplatniť aj na, USA kontrolované, európske národné vlády a Brusel. Ide o ich „usmerňovanie“ tým istým konzorciom, ako „slúži“ americkej vláde. Na jeho produkcii sa, ako subdodávatelia, podieľajú podobné európske kapacity. Vláda USA koná prostredníctvom prezidenta pri donucuvaní len sporadicky (vojenskou silou, menovými a bankovými nástrojmi – Wilson, Roosewelt, Trumann, Trump)
Poznámka: K „ačohentizmu“ rovnako, ako M. Moravčík, upozorňujem, že komparácia, je štandardná diskusná metóda.
Ale áno súhlasím s tým, že nekompetentní diskutéri, radšej, ako priznanie, vlastnej nekompetentnosti alebo neúspechu v diskusii, menia tému. Z „Tisíc a jedného vtipu“ J. Kalinu uvádzam príklad“: Rus a Američan vedú spor, kde je lepšie metro. Dohodnú sa, že to porovnajú na dodržiavaní cestovného poriadku. V New Yorku jazdia vlaky presne. Keď v Moskve narastie meškanie na stanici Metra na päť minút, Rus oponuje: mešká, ale vy bijete černochov!…
Pán inžinier,
viem o Vašich ekonomických vedomostiach, lebo sme sa párkrát aj stretli. Tak ako ja viete, že ekonómia ako veda a makroekonómia je hlavne tvorcom ekonomického obrazu o fungovaní ekonomiky, skutočnosti, a to rôznymi deduktívnymi a induktívnymi cestami a práve ju politici nepoznajú, ba jej náročnosť vyjadrujú až diferenciálne rovnice a tie už politici vôbec nechápu, hoc by mali byť pravou rukou tvorcov politiky.. Rozhodujúcu úlohu pri určení toho, že tvrdenie je pravdivé má jeho použitie v praxi, ale žiaľ, naša prax sa riadi ako ste to priam odborne zdôvodnil iní, teda čo určia napr. investičné spoločnosti.. Teória tvrdí, že dopyt klesá, keď cena rastie. Aj čitateľ už iste zažil, že keď vzrástla cena, nekúpil si príslušný tovar. A pozrite si ako sa určujú eny dnes? Choďte iba do Rakúska. Veď každá cena končí 9-kou.
A toto Slovenská vláda neriadi nič! Slovenská vláda je riadená, ako každá iná koloniálna správa. ma mrzí rovnako ako Vás. A čo na to naše ekonomické fakulty, veď ich už máme skoro na každej dedine. Pozrite si aj bankový sektor? Nuž, ale nemáme guvernéra prof. Karvaša a pojem zodpovednosť sa nám podarilo zamiesť pod koberec.
Ďakujem
jhusár
po.Husar. Veľmi dobrá poučka pre nás systém politiky. Že dejiny vynechať a nepoucit sa je stupídne až dehonestujúce. Dnes byť vzdelaný a k tomu aj kultúrno morálnym človekom je problém sám o sebe zaradiť sa do Nemorálnej spoločnosti. Úzka skupinka amorálnych kvázi politikov Vás začne obchádzať a snažiť sa vystrnadit. Dojemné natom je,že váhavi sa nepridajú k Vám, ale sa prispôsobia vedeniu,ktoré je neefektívne, amorálne a vedome vykráda im zverejnený rezort. Tak zvaných dosadenych našich. To zoskupenie už je tak silné, že môžme rovno prirovnať k Fazizacii spoločnosti cez Nominantov udavacov,manipulátorom ako výkonné praporcici bez vlastnej úvahy čiže výkonné Gestapo.Takyto zhyrali systém už sa nedá meniť prevýchov. Argumenty neberú,nerešpektujú a Právo,Pravdu hlboko zakopali. Ich zámerom je ZABETONOVT systém na nedotknutelnych. Kým ešte pulzuje jadro vzdelanych, odborne zdatných a ochotných verejne sa vzoprieť politickej neodbornej, deštrukcnej MOCI je potreba organizovať hoc násilne prevzatie moci. O to sa snažia aj Veľmoci: Rusko,Čína,Irán. USA a západ svoju úlohu nezvládli. Ich kultúra,vzdelanie je v morálnom rozklade. Čiže zanedbávať dejiny a pretvárať ich na svoj prospech sa nevypláca. Život je kolektívne dielo,kde jedinec ho môže iba obohatiť.
Pán Štefan,
musím začať argumentami. Viacerí moji učitelia študovali v Anglicku, či v o Francii (mal som už 89). Môj kolega z katedry získal PhD v USA. Môj šéf katedry študoval rok v USA a 2 roky v Leningrade, kde bola silná matematická ekonómia. Viacerí ekonómovia-učitelia na VŠE boli pracovníkmi OSN v New Yorku a aj v Ženeve. Ba viacero učiteľov VŠE boli expertami OSN a to nielen v Afrike. Teda úvod mojej úvahy žiadal toto doplnenie. Učitelia VŠE boli aj konzultantmi napr. na MF SR. A preto som písal o tom, že politici dneška nie sú ukotvení v poznatkoch. Lebo neukotvení boli predovšetkým obdivovatelia novembra 1989, teda protagonist, či Kńažko, či Budaj a či Gál. Nezanechali za sebou žiadne dielo. Ako mohli zabezpečiť odkrytie potenciálu ekonomiky SR, ktorá mala také podniky ako ZSMK Tlmače, VSŽ Košice, či Dimitrovka. Boli prekážkou a tak neboli žiadané.
Pán Štefan, citujem: Život je kolektívne dielo,kde jedinec ho môže iba obohatiť. Veď práve o to ide. Vezmite si iba Štefánika, či velikána Ilkoviča, či Bela a iných, ktorí prispeli do bohatstva vedy. Mali sme ozaj vzdelaných príbuzných a protagonisti nevedeli presadiť, aby ekonomika SR prosperovala. Predsa nás nemôže vytrhnúť automobilový priemysel, ten je v rukách iných, čerpajú iba naše zdroje pôdu, prácu kapitál a užitok tečie von. Ako hovorí Ing. Zajac-Vanka, nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku na Slovensku.
O vzdelanosti a morálke hovoril už Konfucius pred 2500 rokmi. Nuž a my v tých oblastiach dnes kulháme na obe nohy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
V úvode Vášho príspevku je „skrytá“ odpoveď. Čína nabrala raketové tempo rozvoja po mnohých storočiach. Tí filozofi hlásali svoje pravdy pred 2500 rokmi a až teraz dosiahli rast o akom sa nám aj celému svetu ani nezdá. Rozvoj založený na spolupráci a nie agresii.
Presne ste to označili – tie problémy s prechodom na iný „izmus“, kde nenastúpili nepripravení odborníci do riadenia štátu. A tak máme „150 zákonodarcov“ z „viac ako 100 politických strán“ bez vedecky spracovanej vízie „poslancov ťahaných z klobúka“ a klasika “ já na bráchu a brácha na mě“
To, čo sa opotrebovalo, to sa nedá opraviť treba začať odznova. Zdá sa mi, že má pravdu doktor Zoroslav Kolár, len či nájde dosť nasledovníkov ako tí „buditelia“ v Číne. Aj to ich „nakladanie“ s korupčnikmi by nebolo na zahodenie, ale už sme kultúrnejší a sme humanisti.
Sme? Nezdá sa mi. To naše dianie v spoločnosti nehovorí o tolerancii, humanizme a empatii.
Víziu Slovenska vypracovali skutoční odborníci z Akadémie a praxe, ale zatiaľ ani „pes po nej neštekol“.
Asi všetko zbúrať, demokraticky vybrať skutočných odborníkov a patriotov a začať odznova. Ale máme na to 2500 rokov?
Pán profesor,
Iste ste si všimli, že samit NATO odklepol nezmyselnú, ničím nepodloženú, ničím nezdôvodnenú povinnosť členským štátom dávať ročne na zbrojenie 5% HDP. Už viackrát vo mojich úvahách o ekonomickej politike som hovoril, že na Slovensku sa politické rozhodnutia prijímajú insitným spôsobom, teda bez riadneho vedeckého poznania problému, o ktorom sa rozhoduje. Dnes musím konštatovať, že insitné rozhodovanie, teda na princípe, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo, preniklo aj na vysokú medzinárodnú úroveň alebo ako ste napísali “ já na bráchu a brácha na mě“. Snažil sa nám vôbec niekto vysvetliť, prečo 5%, a nie 7%? Ako dlhodobý výskumník, ale aj z 20 ročnej skúsenosti v poľnohospodárstve presadzujem vedecké metódy riešenia, môj najväčší model mal 2200 rovníc a 2500 premenných a to sme robili tak, že sme mali konzultácie u pôdoznalcov, agrobiológov, chemikov, či poľnohospodárskych ekonómov. Teda nie čísla z brucha.
Prišiel liberalizmus a neoliberalizmus a ten presadzuje svoje, že to nie je objektívne zdôvodnené, to nevadí. Hlavne, že sme oslavovali „de%n daňovej slobody. Koľkí naši politici sa odvolávali na neviditeľnú ruku trhu, iba nemali prečítaného A. Smitha. A tak sa stratilo sociálne cítenie a máme tri piliere.
Ďakujem
jhusár
Pekný text, pán profesor. Dnes ma irituje ten úryvok o „ačohentizme“, lebo toto je presná ukážka toho, ako človek zároveň robí to, čo kritizuje. A zároveň je to typická ukážka „dvojakometrizmu“ v najosobnejšej rovine (ja môžem v diskusii všetko a ty len toľko, koľko ti dovolím).
K tomu porovnávaniu Ukrajiny s Irakom, ale trebárs aj s Kosovom – ide o zákony, zvykové právo a medzinárodné pravidlá. Je úplne prirodzené, keď „nové pravidlo“ testujeme na udalostiach, ktoré sa stali v minulosti. Nedá sa tvrdiť, že každá udalosť „je niečo úplne iné“ a že „nemajú nič spoločné“, lebo tým sa nám systém pravidiel a zákonov rozpadá na chaos jednotlivých prípadov, ktoré sa riešia ad-hoc.
Je mi smutno z toho, že zrejme mladí ľudia taký na chaose vybudovaný systém vzťahov akceptujú. Ani netušia, že k svojej vlastnej škode…
Pán doktor,
veď práve aj ačohentizmus bol podnetom na moju úvahu. Ale boli to aj moje skúsenosti z ekonomických združení ba aj zo zapojenia do materiálov pre vládu, kde sme pociťovali nechuť prijať naše návrhy pre vládu, zvlášť ministerstvo financií. Nemôžem nezvýrazniť aj veľkého svetového filozofa Konfucia. Tiež podával aj návrhy na reformu a vládcovia to neprijali. Ale to bolo pred viac ako 2500 rokmi. Verím, že to nie je len moja túžba, aby dnešní odborníci boli akceptovaní a pomohli riešiť ako ekonomické tak aj spoločenské problémy, ba dnes aj vojenské. Rst výdavkov na zbrojenie (obranu) určili na 5%. Neviem ako to určili.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, za tými 5 % HDP na zbrojenie nie je žiadna veda. Je to striktná požiadavka Donalda Trumpa, inak pohrozil, že USA opustia NATO. Tých 5 % je rozdelených na 3,5 % na výhradne zbrojenie (toľko USA vynakladajú dnes, takže oni zvyšovať nemusia) + 1,5 % môžu byť duálne výdavky, ako vojenská nemocnica, ktorá slúži aj pre verejnosť.
Nie je za tým žiadna sofistikovaná analýza, len normálne výpalné „za ochranu“, lebo väčšina z tých výdavkov sa stane tržbami amerického vojensko-priemyselného komplexu.
Nie je v tom zrejme ani žiadny komplexný plán ako tie výdavky alokovať čo najrozumnejšie a tak to skončí ako obvykle. Lenivým úradníkom na ministerstve sa viac oplatí venovať malému počtu veľmi nákladných projektov, ako napríklad nákupu drahých amerických stíhacích lietadiel.
Myslím, že by bolo celkom prijateľné, aby Trump vystúpil z NATO a nato by NATO samospádom zaniklo. Od zániku Varšavskej zmluvy nemá opodstatnenie. Keby sa to bolo stalo v čase „riešenia“ konca studenej vojny, mnoho udalostí, ktoré spôsobili utrpenie a nedozierne škody, by sa nestali.