Dostal som mail, kde nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz vyslovil zaujímavú myšlienku.
Povedal:
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne.“
V druhom dlhom maily Ing. P. Zajac-Vanka konotuje vyjadrenia prof. Kellera: „Začnem názvom článku českého sociológa dr. Jana Kellera: „Chtěli jsme kapitalismus?„ Svoju konotáciu končí Chceli sme kapitalizmus?
Slovenskí ekonómovia po roku 1964 dôkladne analyzovali fungovanie ekonomiky, ba boli zapojení do riešenia problémov na Slovenskej plánovacej komisii. Prof. J. Sojka, vedúci mojej katedry, vydal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha v r. 1970. Kapitol 6 má názov Optimálne cesta rozvoja ekonomických systémov a kapitola 7 názov Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. V nej rozoberá prvú fázu ekonomickej reformy a aj druhú fázu ekonomickej reformy. Zásadnou je časť Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu.
Citujem:
„ V štátoch, ktoré majú federatívne štátoprávne usporiadanie, vystupuje do popredia najmä otázka rovnováhy a jej zabezpečenie prostredníctvom federálnych orgánov, ako a orgánov národných. Vážnejší problémom vzniká pri podsystémoch, v ktorých je jeden podsystém technologicky vyspelejší ak druhý, a obidva podsystémy majú k dispozícii určité množstvo mobilných zdrojov. Pri podsystémoch v ktorých sú výhodnejšie technológie, a sú teda technologicky produktívnejšie bude sa spravidla stávať, že tieto podsystémy budú odčerpávať mobilné zdroje, ktoré vlastní systém s menej výhodnými technológiami a nebudú poskytovať za odčerpané zdroje ekvivalentnú náhradu.“
Záver odvodil z dekompozičného modelu, ktorý má na s. 293.
Vedeli to naši vyjednávači vstupu do EÚ. Vedel to eurokomisár pre rozširovanie EÚ?
Za podstatné považujem aj tvrdenie:
„Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady , prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svoji podsystémom v takom zmysle, že podsystémy realizujú taký stupeň úhrady, prípadného rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov“.
Po vstupe do EÚ nám neboli odčerpané iba mobilné zdroje, boli zničené podniky (na internete bol ich 12 stranový zoznam), napr. ZSMK Tlmače, kde som nastúpil po VŠ a ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a mali teda vysokokvalifikovanú pracovnú silu a to 8 000.
Boli sme ekonomicky donútení dovážať predovšetkým produkciu odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva, niekedy aj ekonomicky. Nuž a veru sme mali aj extraaktivizmus politikov.
Nemôžem nespomenúť aj dielo prof. V. Pavlendu, môj učiteľ, Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Aby čitateľ získal poznatky uvediem jeho obsah:
- Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
- Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
- Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
- Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
- Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Východiskové poznámky metodologického rázu
- Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
- Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
- Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
- Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
- Model riadenia československého národného hospodárstva a oblasnté riadiace orgány
- Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
- Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
- Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
- Celkové závery
- Prílohová časť
- Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
- Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
- Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike. Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Z diela Pavlendu a diela Sojku, verím, že čitateľ zistil, ako hlboko treba poznať a vnímať ekonomické pojmy a ekonomickú vedu.
Dnes sa to nenosí, ani v EÚ.
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky.
Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa.
Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas.
Po roku 1970 nás povyhadzovali zo zamestnania aj zo strany.
Záver
Kde sme mohli byť?
Verím, že čitateľ na základe úvahy zistil obrovské úsilie ekonómov a ich riešenia z rokov 1960 – 70. Zistil ich hlboké poznatky a vedecké riešenia, ktoré ekonomika SR potrebovala. Zistil, čo ovplyvňuje ekonomický rast a fungovanie ekonomiky – výrobný potenciál, ale hlavne konkurencieschopnosť, otvorenosť ekonomiky a integráciu do svetovej ekonomiky, kvalitu inštitúcií (a v nej jednotlivcov) krajiny, ktoré uskutočňujú ekonomickú prácu, a nakoniec úspešných tvorcov jej koncepcie pri posudzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu (rovnováhu) ekonomiky.
Nuž a nakoniec Krvavé sonety – skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnových protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko pokleslo, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.
Zmením otázku prof. Kellera: Potrebovali sme kapitalizmus?
Prof. J. Husár
Bratislava 26/11/2024
____________________
Poznámka administrátora:
možno vás prekvapil dosť skorý vianočný a novoročný vinš, ktorý vyšiel pred touto úvahou. Nebolo to želanie pána profesora Husára, aby sa tak stalo. Ale na druhej strane som vedel, že by, možno osobnejší vinš, pán profesor pred sviatkami určite do stránky zaradil. Urobil som, ako som urobil, lebo ma čakala operácia a jej výsledok nebol časovo definovateľný. Celoročná „bodka“ teda bola predčasná, ale bola.
Vážený pán profesor, ďakujem, za šokujúce odborné informácie. a postrehy
Vážený pán profesor,
veľké nádeje, ktoré sme očakávali po vstupe do EU, vystriedalo po 30 rokoch vytriezvenie a sklamanie, ktoré vyjadril nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz“„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EU „
Je ťažko pochopiteľné akými vedeckými poznatkami sa riadi Komisia EÚ,ktorá od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov sankcií zameraných najmä na čo najväčšie obmedzenie schopnosti Ruska financovať vojnu na Ukrajine. Vojenská podpora EÚ pre Ukrajinu – poskytovaná prostredníctvom Európskej únie Mierový nástroj (EPF) a priamo členskými štátmi – predstavuje približne 43,5 miliardy EUR;okrem toho EÚ zmobilizovala prvú tranžu, 1,4 miliardy EUR – neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív centrálnej banky Ruska na podporu ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine Ako vyplýva z informácii z EP komisia vita podpísanie spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou a opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne. Prijaté rozhodnutia EK vážne narušili ekonomiku jednotlivých krajín, ktoré sa napriek žiadostiam nedočkali správy ako na ekonomiku krajín malo priatie 14 balíčkov sankcii proti Rusku a tak zostáva nezodpovedená len otázka „Kde sme mohli byť.
Vážený pán inžinier, Tónko,
v mojej úvahe som ukázal ako slovenskí ekonómovia prispeli do studnice poznatkov ekonomických vied, ako riadiť, vedecky, ekonomiku.. Poznajúc a majúc zborník, ktorý vyšiel pod názvom Rethinking the Future s podnadpisom Přední osobnosti světového managementu a sociálního myšlení o budoucnosti podnikání, konkurence, řízení a trhu od R. Gibsona, môžem povedať, že autori sa dôkladne zaoberajú pojmom vedecké riadenie na úrovni podniku aj ekonomiky. Dielo prezentuje názory autorov, ich myšlienky a úvahy, ktoré vymedzujú nové paradigmy radikálnych zmien v ekonomickom prostredí a vôbec v spoločnosti, ktoré oni očakávajú v prvých desaťročiach 21.storočia (EÚ by ich mala využiť). Tento prehľad odráža nutné zmeny východísk, predpokladov i spôsobu myslenia, ktoré v podmienkach vzrastajúcej neurčitosti, diskontinuity vývoja, chaosu a paradoxov post industriálneho sveta môžu pomôcť firmám, organizáciám i celej spoločnosti prežiť a prosperovať. Skúmajú všetky podstatné témy, ktoré súvisia s adaptáciou na meniace sa podmienky: zmeny v povahe práce, proces učenia sa, odklon od tradičných hierarchií, demokratizácii moci v organizácii, premenu veľkých podnikových korporácií a aj národných štátov na globálne siete, ale skúmajú aj úlohu vodcovských osobností a podnikovej kultúry pri zvyšovaní výkonu či tvorbe stratégií, zabezpečujúcich konkurenčnú výhodu zajtrajších trhov. V zborníku má článok aj známy autor J. Naisbitt s nadpisom Od národních státu k sítím a v ňom dva podnadpisy, prvý Velké podniky v jedenadvacátém století a druhý Nové ekonomiky. Problém riešil už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Teda EÚ má k dispozícii bohaté poznatky pre riedenie aj komplexu krajín, pretože I/O tabuľka sa môže skonštruovať pre celý región a použiť regionálny input output model na optimálne rozdelenie finančných zdrojov. Od pionierskej práce V. V. Leontieva z rokov 1930/40 má ekonomická veda pre vedecké riadenie vedecký nástroj známy ako input/output tabuľka a príslušný model, ktorý umožňuje analýzu na ich báze. Eurostat ich konštruuje a konštruuje ich aj OECD. EÚ má tak k dispozícii konkrétny spôsob, nástroj vedeckého riadenia. I/O tabuľka sa stala najširšie akceptovanou a aplikovanou metódou ekonomického riadenia, plánovania a rozhodovania. Využívala ich EHK v Ženeve. I/O analýza sa predovšetkým zaoberá metódami analýzy interdependencie medzi odvetviami alebo sektormi ekonomiky. I/O tabuľka je zároveň aj spôsobom vyjadrenia všeobecnej ekonomickej rovnováhy, ktorá ako vieme je narušená vo všetkých krajinách EÚ, vďaka I/O tabuľke hlbšie chápeme fungovanie ekonomiky a jej rovnováhy. Veda má k dispozícii aj ďalší nástroj – systém národných účtov. V Európe používame European system of accounts. V tomto svetle je pre mňa nepochopiteľné, že od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov sankcií, ktoré spomínaš. Riadiť znamená trestať?
Pán inžinier, uviedol som to zato, že ESA sa má konštruovať každý štvrťrok, a teda vidíme pohyb finančných tokov v ekonomike veľmi často. Ale každá krajina má zostavovať aj platobnú bilanciu, v ktorej sú na jednej strane dary, ktoré dávame a na druhej strane dary, ktoré dostávame. Hodnovernosť údajov, ktoré uvádzaš by mala byť overiteľná. Žiaľ, ignorujeme hlboké poznatky náročnej ekonomickej vedy.
Ďakujem
jarko
Kalinak a SMER dali odpoved. 7. miliard je fuc. Na ucet USA.
Čítal som tiež úvahu prof. Stiglitza a súhlasím s ním. Ale ako zmeniť súčasnú realitu? Môže si blcha určovať kam chce ísť, ak sa už raz vinou „osudu“ ocitla na chrbte slona?
Pravdaže článok p.Prof. Husára je nielen pre ekonómov poučný a inšpiratívny. Históriu, rovnako ako politiku je však potrebné chápať v širších súvislostiach, aby sme v prílišnej horlivosti nespáchali nové hlúposti /a opäť aj krivdy/. Som presvedčený, že nie všetci súčasní ekonómovia a politici sú hlúpi alebo „neinformovaní“. Naopak, lepšie ako kedysi si uvedomujú limity, ktoré pri našom rozhodovaní musíme rešpektovať, aby sme sa nedopustili ďalších chýb, omylov a krívd ktoré zaťažia životy našich potomkov.
Vážený pán inžinier,
Vaše dobré poznámky ma prinútili uvažovať ešte širšie. Dobre viete, že kinetická energia je energia, ktorú má predmet v dôsledku svojho pohybu. Ale pohyb má aj ekonomika, má teda obrazne povedané ekonomickú kinetickú energiu, ktorú musíme ovládať inak sa iba kimáca. Alebo klíma a topografia krajiny poskytujú optimálne podmienky na výrobu elektriny prostredníctvom veterných mlynov. Aj tie musíme akosi ovládať. Každý ekonóm musí dôkladne narábať s faktami a to vďaka vedeckým nástrojom. Na VÚOP sme využili diskriminačnú analýzu na určenie stupňa ekonomického rozvoja a v roku 1972 sme vypočítali stupne ekonomického rozvoja za všetky okresy Slovenska a dali sme to na SlPK, ktorá materiál ustajnila. Vedeli sme povedať, že keď sa zvýšia výdavky obyvateľstva na spotrebu, aký to bude mať dôsledok na iné makroekonomické veličiny a ako sa zmení pozícia každého okresu. Dôležité sú následok a výsledok, vzťahy a nie iba percentá. Dnes máme verbálnych ekvilibristov. Narábať s faktami a to pomocou nástrojov,, sumarizovanie informácií, zvlášť kvantitatívnych je ozaj záležitosť ekonometrov.
Ďakujem
jhusár
Potešilo ma, že existuje „všeobecná ekonomická teória …socializmu“. Rád by som sa s textom Prof. Pavlendu oboznámil.
Je niekde k stiahnutiu (resp. k zakúpeniu)?
Nenašiel som ju ani v antikvariátoch…
Zaujíma ma, najmä, ako bol definovaný cieľ socializmu (transformácie od kapitalizmu ku komunizmu)? Za kľúčové považujem lepšiu organizáciu hospodárskeho života, ako ponúka trh (obchod s produkciou) a s ním spojená motivácia ziskom.
Ako Prof. Pavlenda riešil organizáciu a motiváciu v podmienkach socialistickej zmeny? Odlišoval štátny kapitalizmus (kapitalizmus bez súkromného vlastníctva kapitálu a jeho nahradenie „štátnym“ vlastníctvom a správou kapitálu) a socializmus?
Pán inžinier,
Verím, že ste dielo Prof. Pavlendu nenašiel. Ako prorektor som mal v povinnosti riešiť problémy Slovenskej ekonomickej knižnice. Poprosil so . riaditeľku o stretnutie so zamestnancami. Tam som sa dozvedel, že jeho knihu museli škartovať. Neveril som vlastným ušiam.
Prof. V. Pavlenda má dve diela, prvým je Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR, ktorého obsah som v mojej úvahe uviedol. Rozobral atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania. V tomto diele prvýkrát použil pojem stupeň ekonomického rozvoja, teda nie iba HDP.
Do tvorby Politickej ekonómie socializmu zapojil skutočné, dovolím si povedať, výkvet ekonomickej vedy na Slovensku, odborne rôzne profesie, špecialistov financií, či plánovania. Nič také sa nenachádzalo v dielach ekonómov Sovietskeho zväzu. Prof. Ferianc sa stal aj ministrom a aj predsedom Slovenskej plánovacej komisie.
S pozdravom
jhusár
Kde sme mohli byť? Dobrá otázka.
Na súvisiacu otázku „Kde sme teda urobili základnú chybu?“ som ešte nikde nečítal dostatočne radikálnu odpoveď.
Jemne vysvetlím. Skôr som v retrospektíve nachádzal aliby. V zmysle – my sme aj chceli, ale v auguste 68 prišli Rusi (pardon, súdruhovia z Varšavskej zmluvy). Alebo v septembri 38, to sme tiež chceli, ale vtedy zase neprišiel vôbec nikto.
Inšpiráciu, ako sa to (do psej matere) robí, nájdeme napríklad u Maxima Gorkého. Danko. Schopnosť svietiť ľuďom na cestu vlastným horiacim srdcom. Nariekať nad rozliatym mliekom zmysel nemá.
Pán doktor,
Nemajú predstavu ako funguje ekonomika, o čom hovorí tento obrázok, ktorý má 4 sektory, domácnosti, vládu, podniky a zahraničie a vzťahy medzi nimi, čo sú veličiny HDP.
Pozrite si, prosím prílohu:
Ďakujem za doplnenie, pán profesor. Máte pravdu, nemajú predstavu, a čo je horšie, nemajú záujem. Sympatická mi je reakcia Juraja Janošovského v duchu – ako by sme sa mali poučiť my, aby sme to nabudúce urobili lepšie.
Kde sme kohli byť? Treba si uvedomiť, že problém je v tom, že tí čo by ekonomickú vedu mali využívať majú iné priority a v parlamente majú „zástupca problémy“.
Vážený pán profesor,
žiaľ, parlament má iné problémy, ale hlavne zato, že poslanci ekonómovia nemajú vedomosti o hlbokých poznatkoch o fungovaní ekonomiky, nenapísali zásadné dielo, ktoré by im určovalo, čo musím presadiť. Nevedia naformulovať a teda vyjadriť rovnicu rovnováhy ekonomiky (S – I) + (T – G) = (X – M). V parlamente prerokovávajú štátny rozpočet, ale si neuvedomujú, že, ako vidieť z rovnice prvok (T – G), príjmy vlády mínus výdavky vlády úzko súvisí s úsporami, či exportom a tak nevedia ani naformulovať otázku do diskusie na pléne.
Ďakujem
jhusár
.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, zareagujem najmä na ten nadpis úvahy:“Kde sme mohli byť“.
Tak po 1. je vôbec možné, že by sme zostali ČSSR, pretože prezident G.Husák predsa presadil zákonne ústavný zákon o čs.federatívnom usporiadaní a „zabúdame“ i my, že od 1.januára 1969 boli aspoň územne administratívne vytvorené dve rovnocenné republiky, Česká SR a Slovenská SR so svojimi vládami, ministerstvami, národnými radami. A odvtedy sa v Slovenskej socialistickej republike rýchlo rozvíjali organizačné hospodárske štruktúry ako VHJ riadené zo Slovenska (Hydinársky priemyel napr., Závody ťažkého strojárstva (zbrojovky Martin), vytvárali sa podniky zahraničného obchodu (PZO MARTIMEX, PZO KERAMETAL, PZO TECHNOPOL, PZO OMNIA, PZO PETRIMEX, PZO DREVOUNIA, vytvárali sa GR obchodných podnikov s celoštátnou čs.pôsobnosťou ( GR OP OTEX, GR PRIOR,atď. a nastal prudký hospodársky rozmach Slovenska.
Že vtedy KSČ ignorovala ďalší politický postup vo veci federácie, to už je iná „pesnička“, ale základy pre federáciu a vyroovnanie sa Slovenska boli položené….Kritika, že všetko si uzurpovala komunistická strana centrálne z Prahy, nuž to patrí do oblasti kritiky politiky, nie ekonomiky.
po2. „Ak by sme dnes v roku 2024 mali tak silné národné hospodárstvo ako v roku 1989 mala ČSSR a ak by podniky a celý hospodársky systém boli v našich rukách a prinášali toľké peniaze do štátneho rozpočtu AKO VTEDY, to by ľudia tancovali na uliciach…“ tak to citujem z vlastného článku na webe Spolku národohospodárov k tej téme udalostí 17.novembra, inak tá KONOTÁCIA (ďakujem že ju spomínate, pán profesor, je práve v tom článku ako doplnenie ku článku prof.J.Kellera,, lebo konotujem, že ľud v ČSSR nechcel kapitalizmus, „Ešte na ekonomickej konferencii v Kolodějích u Prahy vo februári 1990 radil američan Kenneth J.Gailbraith, aby sme si zachovali svoju ekonomiku, národné hospodárstvo a sociálne výdobytky a formovali len inštitúcie trhovej ekonomiky, ale varoval pred politicky nerozvážnymi rozhodnutiami. Fungujúce národné hospodárstvo Československa, to bol základ, z ktorého sa dalo vykročiť rôznymi cestami – tou juhoslovanskou (samosprávy podnikov), tou čínskou ( rozvoj trhovej ekonomiky pod kontrolou komunistickej strany Číny), alebo i tou vlastnou, ktorá sa črtala v nastávajúcej 9.päťročnici – uvoľňovanie plánovania v prospech socialistickej podnikateľskej iniciatívy, výhodnejšia pozícia na medzinárodných trhoch uvoľnením medzinárodných hospodárskych vzťahov, hľadanie možností voľne vymeniteľného kurzu koruny československej v zahraničnom obchode…“ a „KAPITALIZMUS v Československu odštartovala až uplatňovaná „šoková terapia“ ekonomiky pod vedením V.Klausa a jeho rozvinutím projektu Kupónovej privatizácie – rozdania majetku ľudu, potom už nasledovali druhá, tretia vlna privatizácií, reštitúcie, tvorba investičných fondov, atď, atď…“
Peter,
som rád, že si to tak dôkladne opísal a čitateľ získa hlbšiu predstavu o tom o čom som písal v úvahe. Význam podnikov zahraničného obchodu bol mimoriadny, veď naše podniky, napr. aj ZSMK Tlmače, kde som robil, vyrábali excelentné výrobky práve orientované na zahraničné trhy.
Peter, protagonisti „nežnej revolúcie“ Budaj, Kňažko Gál ani nemali potuchy, že Prof. J. Sojka, vedúci mojej katedry, vydal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha v r. 1970. Kapitol 6 má názov Optimálne cesta rozvoja ekonomických systémov a kapitola 7 názov Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. V nej rozoberá prvú fázu ekonomickej reformy a aj druhú fázu ekonomickej reformy. Zásadnou bola časť Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu. Kto z nich vedel, že prvá fáza ekonomickej reformy mala tri základní zásady : 1) zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu, 2) zabezpečiť, by sa plnili ciele , ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila a 3) pripustiť tlak svetového trhu.
Som presvedčený, že Ekonomickú dynamiku nečítal ani Klaus, už aj preto, že je ekonometricky veľmi náročná.
Ďakujem
jaro
Peter,
ešte musím doplniť, že po roku 1970 nás všetkých vylúčili zo strany aj zamestnania. Prof. Sojka bol podmienečne vylúčený.
jaro
Pán profesor,
zo všetkými Vašimi závermi v príspevku možno v celom rozsahu súhlasiť. Dovolím si ich ešte doplniť a ilustrovať na konkrétnych faktoch, ktoré sa našej ekonomike dosť výrazne dotýkajú.
V súvislosti s prínosom eurofondov pre Slovensko, ktoré sú od netto prispievateľov do rozpočtu EÚ teda od vyspelých západoeurópskych krajín treba uviesť veľmi dôležitú dlhodobú uplatňujúcu tendenciu, že aj SR prispieva do rozpočtu EÚ. Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ za 20 rokov, podľa ročných štátnych záverečných účtov, boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 28 274 777 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 13 637 164 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 14 637 613 tis. eur.
Ak dáme na misku váh pre porovnanie, tak preváži jasne negatívna tendencia vstupu do EU na našu ekonomiku. Firmy so zahraničným kapitálom predovšetkým z prispievateľských krajín si od roku 2003 na Slovensku zarobili miliardy eur, cez dividendy ktoré poslali svojim majiteľom. Tieto firmy zároveň využívali od vlád SR schválené zvýhodnenie, päťročné daňové prázdniny a rôzne iné bonusy. Tento trend pokračuje naďalej. Pôsobenie týchto firiem malo za následok aj skutočnosť, ktorú uvádzate“ Po vstupe do EÚ nám neboli odčerpané iba mobilné zdroje, boli zničené podniky (na internete bol ich 12 stranový zoznam)“.
Na záver treba sa stotožniť s konštatovaním z úvodu Vášho príspevku od nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Josepha Stiglitza „Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ.„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne.“
Pán inžinier,
uviedli ste významné fakty, o ktorých iste nevedia, dovolím si napísať, ani mnohí politici. Vy sa téme fondov dlhodobo výskumne venujete, ba máte z nich a mimoriadne užitočné knihy.
Ako píšete: „Ak dáme na misku váh pre porovnanie, tak preváži jasne negatívna tendencia vstupu do EU na našu ekonomiku. Firmy so zahraničným kapitálom predovšetkým z prispievateľských krajín si od roku 2003 na Slovensku zarobili miliardy eur, cez dividendy ktoré poslali svojim majiteľom. Tieto firmy zároveň využívali od vlád SR schválené zvýhodnenie, päťročné daňové prázdniny a rôzne iné bonusy.“
Iste dobre viete, že ekonómia odpovedá na otázky čo vyrábať, ako vyrábať a pre kohio vyrábať. Teda problém výroby je na prvom mieste. Nuž, ale ako som uviedol mám 12 stranový zoznam zničených a sprivatizovaných podnikov Teda ide o zničený výrobný potenciál ekonomiky SR. Veď sa pozrite na naše polia, vraciame sa k trojpoľnému osevnému systému. Naše JRD optimalizovali osevné postupy, lebo na Slovensku sa pestovalo 32 plodín.
Ďakujem
jhusár
Politika SMERU gardistov. Sme v Unii zlocincov s Wehrmachtom NATO.
Zato – Osklbany do naha,ale v EU. Vdaka SOCANOM,LUDOVCOM ,Zelenym v spolocnej frakcii s Ursulov v Cele a nikdy inak.