Kde sme mohli byť

Dostal som mail, kde  nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz vyslovil zaujímavú myšlienku.

Povedal:

„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne.“

 

V druhom dlhom maily Ing. P. Zajac-Vanka konotuje vyjadrenia prof. Kellera: „Začnem názvom článku českého sociológa dr. Jana Kellera: „Chtěli jsme kapitalismus?„ Svoju konotáciu končí Chceli sme kapitalizmus?

Slovenskí ekonómovia po roku 1964 dôkladne analyzovali fungovanie ekonomiky, ba boli zapojení do riešenia problémov na Slovenskej plánovacej komisii. Prof. J. Sojka, vedúci mojej katedry, vydal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha v r. 1970. Kapitol 6 má názov Optimálne cesta rozvoja ekonomických systémov a kapitola 7  názov Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. V nej rozoberá prvú fázu ekonomickej reformy a aj druhú fázu ekonomickej reformy. Zásadnou je časť Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu.

Citujem:

„ V štátoch, ktoré majú federatívne štátoprávne usporiadanie, vystupuje do popredia najmä otázka rovnováhy a jej zabezpečenie prostredníctvom federálnych orgánov, ako a orgánov národných. Vážnejší problémom vzniká pri podsystémoch, v ktorých je jeden podsystém technologicky vyspelejší ak druhý, a obidva podsystémy majú k dispozícii určité množstvo mobilných zdrojov. Pri podsystémoch v ktorých sú výhodnejšie technológie, a sú teda technologicky produktívnejšie bude sa spravidla stávať, že tieto podsystémy budú odčerpávať mobilné zdroje, ktoré vlastní systém s menej výhodnými technológiami a nebudú poskytovať za odčerpané zdroje ekvivalentnú náhradu.“

Záver odvodil z dekompozičného modelu, ktorý má na s. 293.

 

Vedeli to naši vyjednávači vstupu do EÚ. Vedel to eurokomisár pre rozširovanie EÚ?

 

Za podstatné považujem aj tvrdenie:

Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady , prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svoji podsystémom  v takom zmysle, že podsystémy realizujú taký stupeň úhrady, prípadného rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov“.

Po vstupe do EÚ nám neboli odčerpané iba mobilné zdroje, boli zničené podniky (na internete bol ich 12 stranový zoznam), napr. ZSMK Tlmače, kde som nastúpil po VŠ a ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a mali teda vysokokvalifikovanú pracovnú silu a to 8 000.

Boli sme ekonomicky donútení dovážať predovšetkým produkciu odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva, niekedy aj ekonomicky. Nuž a veru sme mali aj extraaktivizmus politikov.

 

Nemôžem nespomenúť aj dielo prof. V. Pavlendu, môj učiteľ, Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Aby čitateľ získal poznatky uvediem jeho obsah:

  • Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
  1. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
  2. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
  3. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
  • Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  1. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  2. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  3. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  • Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
  1. Východiskové poznámky metodologického rázu
  2. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
  3. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
  4. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
  • Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
  1. K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
  2. Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
  3. Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
  4. Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
  5. Model riadenia československého  národného hospodárstva a oblasnté riadiace orgány
  • Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
  1. Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
  2. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja  ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
  • Celkové závery

 

  • Prílohová časť
  1. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
  2. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
  3. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí

Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike. Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.

Z diela Pavlendu a diela Sojku, verím, že čitateľ zistil, ako hlboko treba poznať a vnímať ekonomické pojmy a ekonomickú vedu. 

Dnes sa to nenosí, ani v EÚ.

 

V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky.

Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa.

Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas.

 

Po roku 1970 nás povyhadzovali zo zamestnania aj zo strany.

 

 

Záver

Kde sme mohli byť?

Verím, že čitateľ na základe úvahy zistil obrovské úsilie ekonómov a ich riešenia z rokov 1960 – 70. Zistil ich hlboké poznatky a vedecké riešenia, ktoré ekonomika SR potrebovala. Zistil, čo ovplyvňuje ekonomický rast a fungovanie ekonomiky – výrobný potenciál, ale hlavne konkurencieschopnosť, otvorenosť ekonomiky a integráciu do svetovej ekonomiky, kvalitu inštitúcií (a v nej jednotlivcov) krajiny, ktoré uskutočňujú ekonomickú prácu, a nakoniec úspešných tvorcov jej koncepcie pri posudzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu (rovnováhu) ekonomiky.

 

Nuž a nakoniec Krvavé sonety – skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnových protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko pokleslo, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.

 

Zmením otázku prof. Kellera: Potrebovali sme kapitalizmus?

 

Prof. J. Husár 

Bratislava 26/11/2024

 

____________________

Poznámka administrátora:

možno vás prekvapil dosť skorý vianočný a novoročný vinš, ktorý vyšiel pred touto úvahou. Nebolo to želanie pána profesora Husára, aby sa tak stalo. Ale na druhej strane som vedel, že by, možno osobnejší vinš, pán profesor pred sviatkami určite do stránky zaradil. Urobil som, ako som urobil, lebo ma čakala operácia a jej výsledok nebol časovo definovateľný. Celoročná „bodka“ teda bola predčasná, ale bola.

 

 

5 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

19 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Ľubomír Pajtinka
Ľubomír Pajtinka
6. decembra 2024 14:54

Vážený pán profesor, ďakujem, za šokujúce odborné informácie. a postrehy

Anton Julény sen
Anton Julény sen
1. decembra 2024 17:17

Vážený pán profesor,
veľké nádeje, ktoré sme očakávali po vstupe do EU, vystriedalo po 30 rokoch vytriezvenie a sklamanie, ktoré vyjadril nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz“„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EU „
Je ťažko pochopiteľné akými vedeckými poznatkami sa riadi Komisia EÚ,ktorá od februára 2022 EÚ prijala 14 balíkov sankcií zameraných najmä na čo najväčšie obmedzenie schopnosti Ruska financovať vojnu na Ukrajine. Vojenská podpora EÚ pre Ukrajinu – poskytovaná prostredníctvom Európskej únie Mierový nástroj (EPF) a priamo členskými štátmi – predstavuje približne 43,5 miliardy EUR;okrem toho  EÚ zmobilizovala prvú tranžu, 1,4 miliardy EUR – neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív centrálnej banky Ruska na podporu ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine Ako vyplýva z informácii z EP komisia vita  podpísanie spoločných bezpečnostných záväzkov medzi EÚ a Ukrajinou a opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne. Prijaté rozhodnutia EK vážne narušili ekonomiku jednotlivých krajín, ktoré sa napriek žiadostiam nedočkali správy ako na ekonomiku krajín malo priatie 14 balíčkov sankcii proti Rusku a tak zostáva nezodpovedená len otázka „Kde sme mohli byť.

Stefan
Stefan
5. decembra 2024 2:34
Odpovedať  Anton Julény sen

Kalinak a SMER dali odpoved. 7. miliard je fuc. Na ucet USA.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
1. decembra 2024 9:42

Čítal som tiež úvahu prof. Stiglitza a súhlasím s ním. Ale ako zmeniť súčasnú realitu? Môže si blcha určovať kam chce ísť, ak sa už raz vinou „osudu“ ocitla na chrbte slona?
Pravdaže článok p.Prof. Husára je nielen pre ekonómov poučný a inšpiratívny. Históriu, rovnako ako politiku je však potrebné chápať v širších súvislostiach, aby sme v prílišnej horlivosti nespáchali nové hlúposti /a opäť aj krivdy/. Som presvedčený, že nie všetci súčasní ekonómovia a politici sú hlúpi alebo „neinformovaní“. Naopak, lepšie ako kedysi si uvedomujú limity, ktoré pri našom rozhodovaní musíme rešpektovať, aby sme sa nedopustili ďalších chýb, omylov a krívd ktoré zaťažia životy našich potomkov.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
1. decembra 2024 6:49

Potešilo ma, že existuje „všeobecná ekonomická teória …socializmu“. Rád by som sa s textom Prof. Pavlendu oboznámil.
Je niekde k stiahnutiu (resp. k zakúpeniu)?
Nenašiel som ju ani v antikvariátoch…
Zaujíma ma, najmä, ako bol definovaný cieľ socializmu (transformácie od kapitalizmu ku komunizmu)? Za kľúčové považujem lepšiu organizáciu hospodárskeho života, ako ponúka trh (obchod s produkciou) a s ním spojená motivácia ziskom.
Ako Prof. Pavlenda riešil organizáciu a motiváciu v podmienkach socialistickej zmeny? Odlišoval štátny kapitalizmus (kapitalizmus bez súkromného vlastníctva kapitálu a jeho nahradenie „štátnym“ vlastníctvom a správou kapitálu) a socializmus?

Marián Moravčík
Marián Moravčík
30. novembra 2024 22:18

Kde sme mohli byť? Dobrá otázka.
Na súvisiacu otázku „Kde sme teda urobili základnú chybu?“ som ešte nikde nečítal dostatočne radikálnu odpoveď.
Jemne vysvetlím. Skôr som v retrospektíve nachádzal aliby. V zmysle – my sme aj chceli, ale v auguste 68 prišli Rusi (pardon, súdruhovia z Varšavskej zmluvy). Alebo v septembri 38, to sme tiež chceli, ale vtedy zase neprišiel vôbec nikto.
Inšpiráciu, ako sa to (do psej matere) robí, nájdeme napríklad u Maxima Gorkého. Danko. Schopnosť svietiť ľuďom na cestu vlastným horiacim srdcom. Nariekať nad rozliatym mliekom zmysel nemá.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
1. decembra 2024 10:16
Odpovedať  Jaroslav Husár

Ďakujem za doplnenie, pán profesor. Máte pravdu, nemajú predstavu, a čo je horšie, nemajú záujem. Sympatická mi je reakcia Juraja Janošovského v duchu – ako by sme sa mali poučiť my, aby sme to nabudúce urobili lepšie.

Dušan
Dušan
30. novembra 2024 22:04

Kde sme kohli byť? Treba si uvedomiť, že problém je v tom, že tí čo by ekonomickú vedu mali využívať majú iné priority a v parlamente majú „zástupca problémy“.

Peter Zajac-Vanka
Člen
30. novembra 2024 21:33

Pán profesor, zareagujem najmä na ten nadpis úvahy:“Kde sme mohli byť“.
Tak po 1. je vôbec možné, že by sme zostali ČSSR, pretože prezident G.Husák predsa presadil zákonne ústavný zákon o čs.federatívnom usporiadaní a „zabúdame“ i my, že od 1.januára 1969 boli aspoň územne administratívne vytvorené dve rovnocenné republiky, Česká SR a Slovenská SR so svojimi vládami, ministerstvami, národnými radami. A odvtedy sa v Slovenskej socialistickej republike rýchlo rozvíjali organizačné hospodárske štruktúry ako VHJ riadené zo Slovenska (Hydinársky priemyel napr., Závody ťažkého strojárstva (zbrojovky Martin), vytvárali sa podniky zahraničného obchodu (PZO MARTIMEX, PZO KERAMETAL, PZO TECHNOPOL, PZO OMNIA, PZO PETRIMEX, PZO DREVOUNIA, vytvárali sa GR obchodných podnikov s celoštátnou čs.pôsobnosťou ( GR OP OTEX, GR PRIOR,atď. a nastal prudký hospodársky rozmach Slovenska.
Že vtedy KSČ ignorovala ďalší politický postup vo veci federácie, to už je iná „pesnička“, ale základy pre federáciu a vyroovnanie sa Slovenska boli položené….Kritika, že všetko si uzurpovala komunistická strana centrálne z Prahy, nuž to patrí do oblasti kritiky politiky, nie ekonomiky.
po2. „Ak by sme dnes v roku 2024 mali tak silné národné hospodárstvo ako v roku 1989 mala ČSSR a ak by podniky a celý hospodársky systém boli v našich rukách a prinášali toľké peniaze do štátneho rozpočtu AKO VTEDY, to by ľudia tancovali na uliciach…“ tak to citujem z vlastného článku na webe Spolku národohospodárov k tej téme udalostí 17.novembra, inak tá KONOTÁCIA (ďakujem že ju spomínate, pán profesor, je práve v tom článku ako doplnenie ku článku prof.J.Kellera,, lebo konotujem, že ľud v ČSSR nechcel kapitalizmus, „Ešte na ekonomickej konferencii v Kolodějích u Prahy vo februári 1990 radil američan Kenneth J.Gailbraith, aby sme si zachovali svoju ekonomiku, národné hospodárstvo a sociálne výdobytky a formovali len inštitúcie trhovej ekonomiky, ale varoval pred politicky nerozvážnymi rozhodnutiami. Fungujúce národné hospodárstvo Československa, to bol základ, z ktorého sa dalo vykročiť rôznymi cestami – tou juhoslovanskou (samosprávy podnikov), tou čínskou ( rozvoj trhovej ekonomiky pod kontrolou komunistickej strany Číny), alebo i tou vlastnou, ktorá sa črtala v nastávajúcej 9.päťročnici – uvoľňovanie plánovania v prospech socialistickej podnikateľskej iniciatívy, výhodnejšia pozícia na medzinárodných trhoch uvoľnením medzinárodných hospodárskych vzťahov, hľadanie možností voľne vymeniteľného kurzu koruny československej v zahraničnom obchode…“ a „KAPITALIZMUS v Československu odštartovala až uplatňovaná „šoková terapia“ ekonomiky pod vedením V.Klausa a jeho rozvinutím projektu Kupónovej privatizácie – rozdania majetku ľudu, potom už nasledovali druhá, tretia vlna privatizácií, reštitúcie, tvorba investičných fondov, atď, atď…“

Ondrej Barič
Ondrej Barič
30. novembra 2024 21:22

Pán profesor,
zo všetkými Vašimi závermi v príspevku možno v celom rozsahu súhlasiť. Dovolím si ich ešte doplniť a ilustrovať na konkrétnych faktoch, ktoré sa našej ekonomike dosť výrazne dotýkajú.
V súvislosti s prínosom eurofondov pre Slovensko, ktoré sú od netto prispievateľov do rozpočtu EÚ teda od vyspelých západoeurópskych krajín treba uviesť veľmi dôležitú dlhodobú uplatňujúcu tendenciu, že aj SR prispieva do rozpočtu EÚ. Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ za 20 rokov, podľa ročných štátnych záverečných účtov, boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 28 274 777 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 13 637 164 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 14 637 613 tis. eur.
Ak dáme na misku váh pre porovnanie, tak preváži jasne negatívna tendencia vstupu do EU na našu ekonomiku. Firmy so zahraničným kapitálom predovšetkým z prispievateľských krajín si od roku 2003 na Slovensku zarobili miliardy eur, cez dividendy ktoré poslali svojim majiteľom. Tieto firmy zároveň využívali od vlád SR schválené zvýhodnenie, päťročné daňové prázdniny a rôzne iné bonusy. Tento trend pokračuje naďalej. Pôsobenie týchto firiem malo za následok aj skutočnosť, ktorú uvádzate“ Po vstupe do EÚ nám neboli odčerpané iba mobilné zdroje, boli zničené podniky (na internete bol ich 12 stranový zoznam)“.

Na záver treba sa stotožniť s  konštatovaním z úvodu Vášho príspevku od nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Josepha Stiglitza „Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ.„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne.“

 

Stefan
Stefan
5. decembra 2024 2:56
Odpovedať  Ondrej Barič

Politika SMERU gardistov. Sme v Unii zlocincov s Wehrmachtom NATO.
Zato – Osklbany do naha,ale v EU. Vdaka SOCANOM,LUDOVCOM ,Zelenym v spolocnej frakcii s Ursulov v Cele a nikdy inak.