Pod týmto nadpisom uverejnil Štandard článok. Pred mojim doplnením ho uvediem celý, až na grafy. Článok si treba prečítať pre poučenie.
Je tu:
***
Zatiaľ čo Západ bojuje s infláciou a hospodárskou stagnáciou, Čína si zvolila inú cestu – prísnu kontrolu.
Zatiaľ čo západné ekonomiky zápasia s infláciou a pomalým rastom, Čína sa vydáva úplne inou cestou. Jej index spotrebiteľských cien (CPI) sa pohybuje okolo nuly. V apríli 2025 dokonca medziročne klesol na −0,1 percenta. Napriek tomu čínska ekonomika pokračuje v stabilnom, hoci miernom raste. Udržiavanie cenovej stability v čase globálnej nestálosti je základom hospodárskej stratégie Pekingu, ktorá kladie dôraz na kontrolu, ochranu pred vonkajšími vplyvmi a dlhodobé plánovanie namiesto krátkodobých stimulov či ideologickej čistoty.
Nula ako zámer: politika cenovej stability
V Číne nie je inflácia len niečo, čo vyplynie z trhu. Štát ju cielene riadi. Vláda zasahuje do mnohých oblastí hospodárstva, aby udržala ceny na uzde. Využíva rezervy obilia a energií, stanovuje cenové limity na palivá a elektrinu a prostredníctvom štátnych podnikov obmedzuje prenos vyšších nákladov do cien. Výsledkom je inflácia pod úrovňou jedného percenta, a to aj napriek nestabilite v globálnych dodávateľských reťazcoch.
Porovnanie miery inflácie Na rozdiel od Číny sa USA a eurozóna stále trápia s infláciou nad hranicou troch percent. Dôvodom sú rastúce mzdy, drahé energie a pretrvávajúce problémy v sektore služieb. Čína sa, naopak, nespolieha na zvyšovanie úrokov, ale na dôkladne plánovanú koordináciu. Využíva cenové rezervy, tlmí výkyvy v dopyte a zavádza dotácie. Pre veľkých investorov to znamená niečo nezvyčajné. Uprostred turbulentných rozvíjajúcich sa trhov ponúka Čína vzácnu ekonomickú predvídateľnosť. Aktíva v jüanoch už nie sú len stávkou na rast. Stávajú sa ochranou pred nestabilitou zvonka.
Reflácia, ktorá má pevné základy
Zatiaľ čo sa Západ snaží podporiť dopyt cez verejné výdavky, Čína stavila na takzvanú produktívnu refláciu. To znamená cielené investície, ktoré rozširujú výrobnú kapacitu do budúcnosti namiesto podpory okamžitej spotreby. V prvom štvrťroku 2025 vzrástli investície do dlhodobého majetku medziročne o 4,2 percenta. Hoci to vyzerá ako mierny rast, skrývajú sa za tým väčšie rozdiely. Infraštruktúra si polepšila o 5,8 percenta a priemysel dokonca o výrazných 9,1 percenta, a to najmä vďaka automatizácii, novej energii a špičkovej elektronike. Ak odrátame problematický sektor nehnuteľností, celkový rast investícií presiahol 8,3 percenta.
To, že vláda odmieta opäť oživiť trh s nehnuteľnosťami, je jasným znakom strategického posunu. Namiesto umelého rastu cien sa zameriavajú na základnú produktivitu. Výhody tohto kroku sa nemusia hneď prejaviť v kvartálnych údajoch o HDP, no zásadne pretvárajú štruktúru celej ekonomiky.
Ani stagnácia, ani inflácia
Klasická stagflácia, čo je nepríjemná kombinácia pomalého rastu a vysokej inflácie, prenasleduje Západ už od 70. rokov minulého storočia. Centrálne banky sa posledné dva roky snažia znížiť infláciu bez toho, aby úplne zabrzdili ekonomický rast. Čína však naznačuje úplne iný vývoj. HDP v prvom štvrťroku vzrástol medziročne o 5,4 percenta, čím prekonal väčšinu očakávaní. Zároveň zostali spotrebiteľské ceny prakticky nezmenené a zníženie cien u výrobcov sa neprenieslo na domácnosti.
Zdanlivá odolnosť Číny voči globálnym otrasom nie je náhodná. Opiera sa o premyslený systém opatrení. Štát obmedzuje rast miezd vo verejných podnikoch, zasahuje do cien komodít a reguluje ceny surovín ešte predtým, než sa premietnu do finálnych výrobkov. Aj keď ceny ropy a kovov na svetových trhoch začiatkom roka 2025 výrazne stúpli, domáce cenové indexy v Číne sa takmer nepohli. Práve štátna kontrola, často kritizovaná ako zásah do voľného trhu, sa v tomto prípade ukázala ako účinný nástroj na udržanie stability.
Deflácia ako súčasť stratégie
Vďaka stabilnému kurzu jüanu a prísne kontrolovaným výrobným nákladom sa čínskym vývozcom darí čoraz viac. Od januára do apríla 2025 sa celkový zahraničný obchod zvýšil o 2,4 percenta, no export rástol oveľa rýchlejšie – o 7,5 percenta na 8,4 bilióna jüanov. Výrazný rast zaznamenal najmä vývoz strojov a elektroniky, ktorý stúpol o 7,7 percenta, vrátane elektromobilov, priemyselných robotov a solárnych technológií. Obchod s krajinami ASEAN-u vzrástol o viac ako osem percent, pričom samotný vývoz do tohto regiónu vyskočil v apríli o viac ako dvadsať percent.
Export Číny
Čína nielenže odoláva stagflácii, ale aktívne využíva nízku infláciu vo svoj prospech. V regiónoch ako Afrika, Latinská Amerika či juhovýchodná Ázia, kde sú ľudia mimoriadne citliví na ceny, čínske firmy ponúkajú lacnejšie produkty ako ich americkí a európski konkurenti, ktorí zápasia so vstupnými nákladmi a s prísnou menovou politikou. Pre investorov to znamená dôležitý posun. Čínski priemyselní exportéri – najmä v oblasti energetickej účinnosti a stredne pokročilých technológií – si upevňujú pozície na trhoch, ktoré ešte stále rastú.
Pre Peking nie je cenová stabilita len otázkou ekonomickej efektivity. Je to otázka politického prežitia. Od inflačnej krízy v 40. rokoch minulého storočia, ktorá viedla k destabilizácii Čínskej republiky, až po prudké zdražovanie potravín koncom 80. rokov, ktoré predchádzalo nepokojom na Námestí nebeského pokoja, má inflácia v pamäti čínskeho štátu obrovskú politickú váhu. Dôveryhodnosť Komunistickej strany Číny čiastočne spočíva v schopnosti zabezpečiť stabilitu. Ak ceny rýchlo rastú, nie je to len ekonomický problém. Vníma sa to ako narušenie spoločenskej dohody a potenciálna hrozba pre režim.
Pre Čínu deflácia nie je problém, ktorý treba riešiť, ale rovnováha, ktorú treba udržať. Vezmime si napríklad ceny bravčového mäsa. V januári 2022 prudko vyskočili o 13,8 percenta. Už o niekoľko týždňov však štát uvoľnil zásoby zmrazeného bravčového mäsa, zasiahol do distribučných kanálov, a tým zmiernil negatívny vplyv. Navyše pilotné projekty digitálneho jüanu teraz umožňujú sledovať výdavky citlivé na ceny v reálnom čase. To dáva politikom dohľad nielen nad samotnými cenami, ale aj nad náladou obyvateľstva.
V Číne sa tak deflácia nielenže toleruje, ale je súčasťou stratégie. Slúži na udržanie stability, ochranu domácej ekonomiky pred otrasmi zvonka a zároveň posilňuje dôveru verejnosti v politické vedenie.
Zhrnutie
V čase, keď svet zažíva prudké ekonomické výkyvy, Čína ponúka niečo nezvyčajné – trpezlivosť. Jej prístup k stagflácii nie je žiadne zázračné riešenie, ale skôr premyslená metóda. Táto metóda je kombináciou potláčania nepriaznivých vplyvov, nahrádzania slabých článkov a strategickej zdržanlivosti. Západ čelí inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb a dúfa v úspech, Čína namiesto toho stavia na kontrole, ochranných mechanizmoch a disciplíne. Pre investorov to nie je otázka výberu medzi dvomi extrémami, ale skôr možnosť zamyslieť sa nad tým, čo funguje. Ak majú byť dvadsiate roky tohto storočia dekádou nestability, potom čínsky technokratický pokoj môže byť oveľa atraktívnejší, ako by sa zdalo len z pohľadu na jej HDP.
***
Verím, že aj čitateľ sa poučil. Teraz si lepšie uvedomí a to komparáciou, čo sa dialo u nás po roku 1990. Iste zistil, že sme zabudli na pojem vlasť, vykrikovalo sa iba o rovnosti pre všetkých, hovorilo sa o tolerancii, znášanlivosti a politickej korektnosti.
Skutočnosť bola iná.
Hlavné poučenie je, že musíme si naše hospodárstvo udržovať a zveľaďovať pre nás. Podsunuli nám univerzálnu globalizáciu, ktorá zabila národné štáty, ba aj vlastenectvo a túžbu budovať a brániť národný štát a všetko sme nahradili akýmsi internacionalizmom.
Nielen to, ale hlavne čitateľ sa poučil a zistil, že aj v ekonomike musí byť kontrola a disciplína, nie nekontrolovaný liberalizmus.
Máme aj neblahé skúsenosti s ECB, ktorá iba manipulovala s úrokovou mierou + 0,1 a -0,1 a masou peňazí a to až v závislosti od FEDu.
Do inflácie treba „vidieť“.
Pokúsim sa to ukázať. Zopakujem: pre Čínu deflácia nie je problém, ktorý treba riešiť, ale rovnováha, ktorú treba udržať. Inflácia patrí medzi najnáročnejšie problémy ekonomickej vedy a treba ju vedecky riadiť, nástrojmi vedy. Hovoriac o fungovaní ekonomického systému nevidím riešenie v tom, že poukážem na USA, Rusko, Švédsko, či Čínu a obdivovať ich ekonomické politiky.
Každá krajina má iné ekonomické zdroje, či inú rozlohu, či politické orgány a náboženstvá, v Čine budhizmus, islam, pôvodný čínsky taoizmus. Predovšetkým každý ekonomický systém má svoje jadro, ktoré treba poznať a zabezpečiť ekonomickými nástrojmi jeho dobré fungovanie.
Aj pri inflácii musím vedieť kde a ako zasiahnuť, a to premyslene. Hlbšiu analýzu inflácie, ktorú meriame ICP (index cien spotrebiteľa, založený na spotrebnom koši v minulom a bežnom období) a jej vzťahov som urobil v dynamickom modeli a to na báze Fisherovej rovnice rovnováhy, kvantitatívnej teórie peňazí, ktorá je založená na cene v období t, teda P(t) a rovnovážnej cene , ktorá vyplýva z (1). Východiskom modelu je tento známy ekonomický vzťah:
Md = kPX (1)
kde Md je dopyt po peniazoch, k je konštanta, ktorú determinuje správanie sa centrálnej banky, P je úroveň cien a X je reálny príjem alebo output (Y sa využíva pre nominálny príjem). Jej riešenie vyžaduje diferenciálny počet (záujemca si môže pozrieť moju knihu Makroekonomická analýza). Riešením (1) pre stabilizáciu ekonomiky, ale aj pre budúce očakávania stabilného rozvoja sme získali toto riešenie:
(27)
Toto je dráha aktuálnej ceny v rôznych budúcich obdobiach. Tvorcu hospodárskej politiky zaujíma o konvergenciu aktuálnej P(t) k rovnovážnej cene. Jej analýza, ktorá je založená na všetkých veličinách uvedených v (27) da hlboké vnímanie inflácie. Systém bude stabilný, ak jej koeficienty budú spĺňať konkrétne podmienky, ktoré si záujemca môže pozrieť v mojej knihe.
Záver
Zatiaľ čo Západ bojuje s infláciou a hospodárskou stagnáciou, Čína si zvolila inú cestu – prísnu kontrolu.
Ekonomika Číny vykazuje malé výkyvy ICP. Štát infláciu cielene riadi. Vláda zasahuje do mnohých oblastí hospodárstva, aby udržala ceny na uzde. Využíva rezervy obilia a energií, stanovuje cenové limity na palivá a elektrinu a prostredníctvom štátnych podnikov obmedzuje prenos vyšších nákladov do cien. Výsledkom je inflácia pod úrovňou jedného percenta, a to aj napriek nestabilite v globálnych dodávateľských reťazcoch.
Sledovať infláciu s možnosťou do jej zasahovania vyplýva zo známej rovnice rovnováhy. Jej riešenie vyžaduje diferenciálny počet. Umožňuje získať matematický tvar P(t), v ktorom vidíme faktory, ktoré vplývajú na priebeh jej dráhy. Simulovanie s jej veličinami dovolí tvorcovi hospodárskej politiky získať obraz o vplyve faktorov na ekonomiku.
Infláciu treba starostlivo študovať a usmerňovať. V riadení ekonomiky v EÚ a aj u nás ekonómia degeneruje.
Štát môže cielene riadiť chod ekonomiky a vplývať na jej stabilitu.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 4/7/2025
Vážený pane profesore, milý Jaro…
dovolím si několik poznámek, které se částečně dotýkají i vesměs politických komentářů…
Čína je něco úplně jiného než je EÚ. Rozměrem, uspořádáním i kulturou… a samozřejmě i dějinnou cestou, kterou dospěla k dnešku… Jsem přesvědčen o tom, že čínské zkušenosti jsou, při vší úctě k obecnosti ekonomických teorií, do značné míry do EÚ nepřenosné.
Připomenul bych proces globalizace, ze kterého na jeho konci vchází Čína jako ten, kdo získal, a EU jako ten, kdo ztratil…
Přes veškeré čínské zázraky všeho druhu bych nechtěl žít jako Číňan… Děsím se toho, kolik příslušníků evropských elit pošilhává po „občanských kreditech“ a jiných podobách velkého bratra a kontroly společnosti vůbec…
Evropa vyrostla na tradici pestrosti, různorodosti, variability. To ji učinilo skvělým místem k životu…Bruselské primitivní snahy o jednotu a sjednocení jdou přímo proti její podstatě…
Čínská společnost má úplně jiné vztah ke svobodě než ta evropská. Mně se líbí více ten evropský a doufám, že se mi v něm podaří dožít… Jsem liberál a jsem jím rád…
Velmi děkuji za tento text, který ukazuje, že některé obecné postupy potřebují pro své úspěšné uplatnění příznivé společenské klima… Přeji Číně aby nalézala dále ty správné postupy ve správné době. Totéž přeji EU, Slovensku, Česku i našim sousedům…
Především to ovšem přeji všem bližním a jejich rodinám…
Milý Láďo,
Odložil som si článok z ktorého citujem:
Nový svetový poriadok. Čínska alternatíva k západnému modelu
Pekinská Iniciatíva globálnej civilizácie prepisuje pravidlá uplatňovania mäkkej sily.
Morálna autorita Západu slabne. Liberálny systém, ktorý vytvoril, sa otriasa pod ťarchou vlastných rozporov. Na jednej strane hlása univerzálne práva, no zároveň toleruje kapitalizmus postavený na sledovaní ľudí. A hoci šíri demokraciu do sveta, doma ju vlastnými činmi oslabuje.
V čase geopolitickej neistoty prichádza na scénu čínska Iniciatíva globálnej civilizácie (GCI), ktorá bola spustená v roku 2023. Nie však ako odpor voči Západu, ale ako pokus preformulovať pravidlá hry. Zabudnite na sankcie a vojenské dohody. GCI kladie dôraz na harmóniu, vzájomné učenie sa a spoločný osud.
Potrebujeme nový Bretton Woods a nového Keynesa, ktorý už vtedy bol proti IMF a Svetovej banke. Navrhol aj Internatiońal Clearing Union, proti ktorej vystúpili USA a presadili svoje. Teraz je na svete čínsky návrh a treba hľadať cestu. Zato hovorím o novom Bretton Woods.
Ale ozaj Ti ďakujem za veľmi dobrý postreh.
jaro
Vďaka za užitočnú reflexiu.
My na Slovensku sme žiaľ v inej situácii. Po roku 1990 nástupom ľudí, ktorí realizovali zničujúcu ekonomickú reformu (šoková terapia) sme skutočne utrpeli šok, z ktorého sa dá iba veľmi ťažko spamätať. Ak si spomínate, práve jedno z prvých opatrení bolo zrušenie cenovej regulácie, ktoré bolo jedným z krokov, ktorý rozvrátil hospodárstvo. Samozrejme tiež zničenia domácich obchodných sietí a zlikvidovanie zahraničného obchodu, ktoré bolo organizované v rámci RVHP.
Hlavným vinníkom bol Václav Klaus a jeho spolupracovníci, preto dnes keď vysiela svoje múdre rady tak sa mi iba veľmi ťažko to počúva.
Pravdu povediac v súčasnej sitácii si ani neviem predstaviť v situácii kedy sme vydaní na pospas oligarchom v EU čo by sa dalo urobiť na obnovenie suverenity.
Vážený pán inžinier,
Začnem vtipom: starosta na sobáši – vybrali ste si dobre, táto pani je tu už 4-tý raz.
Nuž a na koľký raz vznikla EÚ? V podobných paradoxoch ako boli po vzniku Spoločnosť uhlia a ocele, žije aj naša ekonomika. Bola uverejnená Vízia 2030, ktorú pripravila skupina 16 expertov. Po jej preštudovaní ani som nevedel, čo chceli riešiť. Nemáme dokončenú diaľnicu do Košíc, ktorá by vyriešila niekoľko problémov nielen pre Košice ale pre celý región, ktorým má prechádzať. V zlom stave sú aj cesty prvej a druhej triedy. O nič lepšie na tom nie sú ani železnice. Ale v najhoršom stave je poľnohospodárstvo, ktoré už celé roky vykazuje deficit zahraničného obchodu. Ak si hlbšie vedeckejšie pozrieme fungovanie ekonomického systému, verím, že nejeden makroekonóm vidí problémy výroby outputu (čo vyrábať), akumulácie outputu (počas koronavírusu všetky podniky sa obracali na štát) a hlavne distribúciu outputu (oligarchovia majú obrovské majetky a zisky), hoc ekonomická veda už navrhla aj riešenie a to, že 10 % zisku podnikateľovi, 10 % do fondu podniku a zvyšok do fondu spoločnosti. Aká je báza ekonomického rozhodovania vlády? Nemôžem nenapísať, že od roku 1990 ani jedna vláda nevyužíva známe vedecké nástroje ekonómie, ekonomických vied. Ale hlavne nezabezpečuje dlhodobé a vedomé zasahovanie do ekonomiky, ako ste napísali.. Nerobila to ani EÚ. Ako som napísal už v otvorenom liste p. R. Sulíkovi, ekonomické vedy nám dávajú do rúk významné nástroje ekonomického rozhodovania. Umožňuj vopred vedieť, čo sa stane v ekonomike, ak dôjde k nejakej zmene. My sme nemuseli prenajať Gabčíkovo, my sme napr. mohli zvýšiť jeho produkciu a vyvážať elektrinu aj do Talianska, či inde .
A preto zakončím tým, čo ste napísali: Pravdu povediac v súčasnej sitácii si ani neviem predstaviť v situácii kedy sme vydaní na pospas oligarchom v EU čo by sa dalo urobiť na obnovenie suverenity.
Ďakujem
jhusár
Veľmi dobrý a užitočný článok. Rád by som k nemu dodal dve poznámky:
Pán inžinier,
Nemôžem, ba musím napísať toto: Nemôžem nenapísať o vedeckých výsledkoch našich ekonómov, ktorí začali ovplyvňovať a meniť ekonomický systém ČSSR po roku 1963. „Nakreslili ekonomický systém“ do veľkých detailov. Majú 400 stranové diela a spolu s vedeckými článkami je to viac ako 1500 strán. Oni upozornili, že so socialistickou industrializáciou Slovenska bolo spojených množstvo problémov, ktoré hneď od začiatku predjaria od r. 1963 kritizovali slovenskí ekonómovia, moji učitelia H. Kočtúch, V. Pavlenda a i. J. Ferianc spoločne s P. Turčanom, ktorý kritizovali v prvom rade metódy rozvoja Slovenska v spoločnom štáte. Proces industrializácie prebiehal lepšie po roku 1963, do nových priemyselných podnikov nastupovali tisíce nových pracovníkov a v prvej pol. 60. rokov (medzi rokmi 1963 – 1964) sa Slovensko stalo priemyselno-agrárnou krajinou, teda takou, v ktorej viac zamestnancov pracovalo v sektore priemyslu ako v poľnohospodárstve. S kritikou, ktorá na Slovensku zaznievala v období predjaria, sa postupne stotožnil aj Alexander Dubček, od jari 1963 prvý tajomník ÚV KSS. Dubček mal k dispozícii viaceré ekonomické analýzy slovenských ekonómov, ktoré konštatovali aj negatívne dopady tzv. Šikovej ekonomickej reformy na Slovensko. Dubčeka však zvlášť iritovali výsledky dlhodobých investičných procesov, riadených z pražského centra krajiny, takmer nezohľadňujúce rozdielne podmienky ekonomických zdrojov a aj demografické procesy, existujúce na Slovensku a v českých krajinách. Tieto fakty musia vedieť dnešní tvorcovia ekonomických reforiem. Hlbší obraz, pán inžinier, získate tým, že zdôrazním hlboké poznatky našich ekonómov z rokov 1963-69, ba aj úcta k dielu a poznatkom prof. Karvaša a prof. Brišku (spolutvorcom významného pojmu hospodársky ideál, ba aj Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky, má 900 stranové dielo Soustava národního hospodářství – veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, ktorý náš dnešný guvernér to má? Nielen náš, ale guvernér hociktorej krajiny EÚ?
Bez toho sa z problémov nedostaneme. Musíme vedieť kde a ako, teda ta a takto.
A k bodu 3. My nemáme opozíciu, nevie dať alternatívy, predovšetkým, ako sa ľudovo hovorí, podkladá nohy. Hlavne predsedovi vlády. Treba využiť ekonomický potenciál Slovenska. Pozrite si iba cestovný ruch, ktorý je jeden zo zdrojov príjmu, sa prehadzuje ako horúci zemiak. AI je iste oblasťou, ktorú nesmieme zanedbať Máme aj ľudí, niektorí odišli. Robia u cudzích.
Ďakujem
jhusár
Žil som tú dobu tak ako Vy. Prof. Pavlendu som osobne poznal. Že Vami spomínaní ekonómovia veľa vedeli a pre Slovensko urobili je pravda, potvrdzujem a v tomto sa vôbec nesporím. Keby nie „vstup vojsk VZ“, už vtedy by sa české Československo bolo rozdelilo, oni práve k tomuto riešeniu „smerovali“. Pravdaže, verejne sa o tom nehovorilo, pretože by ich bol dal zatvoriť ak nie Novotný, tak aj Dubček – taká je pravda! Ale, ako povedal major Terazky : „Čo bolo bolo, terazky som majorom“. Vo svojom príspevku som chcel poukázať na aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, ktorú musia „vnímať“ aj ekonómovia a ja verím, že mnohí ju vnímajú /vrátane Vás/. Môj názor teda je, pomáhajme súčasnej vláde, kým máme komu. Inak tu čoskoro nastane anarchia a potom bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Asi som to nenapísal dostatočne zrozumiteľné, prepáčte.
„V čase, keď svet zažíva prudké ekonomické výkyvy, Čína ponúka niečo nezvyčajné – trpezlivosť. Jej prístup k stagflácii nie je žiadne zázračné riešenie, ale skôr premyslená metóda. Táto metóda je kombináciou potláčania nepriaznivých vplyvov, nahrádzania slabých článkov a strategickej zdržanlivosti. Západ čelí inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb a dúfa v úspech, Čína namiesto toho stavia na kontrole, ochranných mechanizmoch a disciplíne. Pre investorov to nie je otázka výberu medzi dvomi extrémami, ale skôr možnosť zamyslieť sa nad tým, čo funguje. Ak majú byť tridsiate roky tohto storočia dekádou nestability, potom čínsky technokratický pokoj môže byť oveľa atraktívnejší, ako by sa zdalo len z pohľadu na jej HDP.“
Niekoľko viet
Pod takéto zhrnutie, pán prof. Husár, sa môže podpísať každý, kto je na tom odborne a rozhľadom lepšie ako „slávna“ Európska komisia. Tá vidí len pochybnú karbónovú direktívu, tlač či razbu nekrytých platidiel a rast výdavkov na zbrojenie, ako aj iluzórnú pozíciu štvrtej svetovej veľmoci.
Čína si to môže dovoliť, lebo je jedným hospodársko-sociálnym celkom. A samozrejme, v súčasnosti je už vo svetovom meradle takmer jednotkou, ktorá nie je nikomu v podriadenej pozícii. To akosi zjemňuje „západná“ propaganda, ale kto má všetky zmysly, nebude obalamútený. Napokon, Čína je hospodársky nezávislá, dovidí do budúcnosti, ale aj za roh, ako sa vraví, nech by sa dialo čokoľvek. Dalo by sa povedať, že pre Čínu nie je nič nemožné. Výsledky od 90-tych rokov dodnes to plne potvrdzujú. Má za sebou nielen históriu, ale aj takmer neotrasiteľnú tradíciu zodpovednosti za vlastný život a tiež svojej rodiny, čo je pre ostatný svet „neznáma veličina“. Preto v tomto svetovom marazme je naďalej na prvej pozícii v myslenej, no prakticky v skutočnej súťaži štátov sveta. Nemusí vôbec hovoriť o tom, že bude prvá na rozdiel od väčšiny sveta i keď aj v ňom sa objavujú vo všetkej skromnosti a tichosti štáty a skupinky štátov s príťažlivou budúcnosťou.
Dr. Peter Kasalovský
Pán doktor,
Iste ste si všimli, že Čína ušetrila veľkých výrobcov koňaku od dovozného cla na brandy z Európskej únie (EÚ). Peking v prebiehajúcom obchodnom spore s Bruselom zaviedol s platnosťou od soboty clá na dovoz brandy z EÚ vo výške 27,7 až 34,9 percenta, ako v piatok (4. 7.) uviedlo čínske ministerstvo obchodu. Clá sa však nedotknú veľkých výrobcov koňaku Pernod Ricard, LVMH a Rémy Cointreau.Podľa ministerstva obchodu bude väčšina francúzskych výrobcov koňaku vrátane takých značiek, ako sú Hennessy a Rémy Martin, ktoré vlastní koncern LVMH, od cla oslobodená. Podmienkou je, aby predávali za minimálnu cenu.
Na klube som mal raz prednášku a práve som hovoril o Číne a uviedol aj demografický vývoj. Tu je časť príspevku:
Čo čaká svet?
Únia nevie čo chce, nevie čím chce byť a ani sa tým nechce zaoberať. V takom prípade žiadna rada, žiadny návrh ekonóma nemôže byť dobrý. Vnútorné vzťahy v EÚ sú v podstate koristnícke. Bohaté štáty si stratu kolónií čiastočne vykompenzovali prijatím do Únie krajín strednej a východnej Európy a nepristúpia na žiadne pravidlá ktoré by ich obmedzovali. Preto sa neuskutočnila pred dvomi rokmi Junckersom navrhovaná diskusia o ďalšom smerovaní po odchode VB z Únie.
Musím iba s úctou zopakovať, čo ste napísali: Má za sebou nielen históriu, ale aj takmer neotrasiteľnú tradíciu zodpovednosti za vlastný život a tiež svojej rodiny, čo je pre ostatný svet „neznáma veličina“. Preto v tomto svetovom marazme je naďalej na prvej pozícii v myslenej, no prakticky v skutočnej súťaži štátov sveta.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Toto je pre mňa neekonóma „vyššia matematika“ v ktorej sa nevyznám. Jednoznačne „neobmedzený rast“ a „globálne tendencie“ ale hlavne „konkurenčný boj“ vnášajú do našich životov rastúcu nestabilitu. Tu sa ukazuje zvrátená myšlienka našich „ekonómov a elít“ že štát je zlý vlastník a plánovaná ekonomika je nezmysel boli samotné nezmyselné. To sa u nás prejavilo „nástupom celebrít“ do správy štátu po 1989, ktoré zmrvili všetko, aj to čo sa nedalo, ale oni to „dali“.
Aj v Číne ten rast prebiehal bolestivo a zažili „červené knižky“ a kult osobnosti, ale trvalo to skoro 60 rokov, kým sa riadenie štátu a hlavne ekonomiky skonsolidovalo do súčasného stavu. Neviem kto je hlavným projektantom ekonomickej politiky v Číne, ale má to dobre spočítané. Korupcia je tam (zrejme) neznámy pojem a nikto sa tak neodváži správať.
Rozhodne v programe nemajú „Green deal“ ale racionálne využívanie zdrojov, včítane slnečnej energie. Hlavne si zakladajú na inováciách, ktoré im umožňujú obrovské tempo výstavby vo všetkých oblastiach infraštruktúry ale aj priemyslu. Nikoho neokupujú ale investujú do zahraničných projektov a idú svojou cestou. A to (ako stavár) obdivujem.
To naše ekonomické kuĺhanie bude musieť skončiť, ale bude potrebné, aby EÚ konečne sa vrátila k podpore rozvoja na báze pôvodných cieľov slobody pohybu osobnej a kapitálu bez centrálneho diktovania. Tu je EÚ na tom horšie ako „politbyro“ v ZSSR. Snaží sa získať čo najviac právomocí, ale vôbec by nevedela ako zabezpečiť rast spokojnosti občanov. Slúži „deap state“ za ktorým sa skrývajú elity sveta hlavne v Davise.
Len toľko z môjho diletantského ekonomického pohľadu.
Dušan
Vážený pán profesor,
Váš posledný odstavec by som dal na transparent a niesol by som ho v sprievode. Priam ste ma Vašim komentárom prinútili, aby som odpovedal úvodom z listu exministrovi Korčokovi:
dovolím si začať citáciou z Vášho materiálu: „Myšlienku Konferencie o budúcnosti Európy predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Zámerom je vytvorenie inkluzívnej a otvorenej platformy pre občanov, osobitne mladých ľudí, občiansku spoločnosť, Európske inštitúcie a členské krajiny s cieľom navrhnúť naratív pre EÚ v nadchádzajúcom období. Predsedníčka EK zároveň deklarovala otvorenosť zásadným zmenám fungovania EÚ, vrátane zmeny zmlúv. K organizovaniu Konferencie o budúcnosti Európy sa postupne prihlásili všetky tri inštitúcie EÚ, pričom Európsky parlament od začiatku deklaruje ambíciu mať v procese vedúcu úlohu, otvárať inštitucionálne témy a snažiť sa posilniť vlastné postavenie…. Súčasná kríza vyvolaná pandémiou Covid-19 ešte viac odkryla problémy a výzvy, ktoré musíme v rámci EÚ spoločne riešiť. Z pohľadu SR má byť Konferencia prostriedkom pre diagnostiku aktuálneho stavu Únie, či vyhovuje potrebám občanov a jej členským štátom. Vidíme túto snahu ako príležitosť hľadať odpovede na vecné obsahové otázky agendy EÚ a tiež možnosť zlepšiť spôsob fungovania EÚ tak, aby procesy boli efektívnejšie a demokratickejšie. Zmysel to bude mať vtedy, ak sa podarí nielen zozbierať podnety, ale následne ich skutočne premietnuť do výkonu práce európskych inštitúcií“.
Pán minister, optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, môj učiteľ, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK v Ženeve.
Žiaľ, dnes nás nástroje ekonometrie nezaujímaj a tak sa tackáme.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
socialistická Čína potvrdzuje, že spoločnosť potrebuje centrálne riadenie, uplatňovanie vedy, ale aj disciplínu. Ponovembrové báchorky nás vedú, a aj zavedú, nie len do takého blackoutu, ako včera zažilo Česko. Lepšie povedané, naše ekonomiky, i slávnej EÚ, sú už v trvalom blackoute, len sa ešte svieti.
Ďakujem Ti za skvelý výber, a komentár, a dal by som to za povinné čítanie politikom a novinárom. Len sa obávam, že ich intelektuálna výbava je pre nich Taxisom, z Veľkej pardubickej. Aj tí, čo ho preskočia, nedobehnú. Chýba kondícia z poznania. A nie len ekonomickej vedy.
Srdečne, Michal
Milý Michal,
niet, čo dodať k Tvojmu textu. Aj Tebe musím zopakovať časť z listu exministrovi Korčokovi. Uviedol dom všetky kapitoly diele velikána Pavlendu. Tu je piata kapitola:
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
I. Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
II. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Celkové závery
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike
Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Pán minister, dobre sa zamyslite iba nad nadpismi diela. Má také niečo Pikkety? Ten navrhol daň z bohatstva. To je riešenie fungovania ekonomiky EÚ?
Ďakujem
jarko
Pán profesor, veľmi dobre poukázané na príklad Číny. Ukazuje to hlavne na to, že „liberálny kapitalizmus“ nie je jediná správna cesta, ako nám od rána do večera opakujú ideológovia typu Mikloša.
Ekonomiku nielenže je možné riadiť, ale ona aj vždy riadená je, to inak nejde. „Samoriadenie“ ekonomiky je mýtus. Bez explicitného riadenia to dopadá tak, ako keď hrajú futbal chlapci bez rozhodcu s tým, že si rozhodujú sami. Vždy to končí právom silnejšieho, ak tí najsilnejší nemajú „morálne sentimenty“ v zmysle Adama Smitha.
Pán doktor,
Potešilo ma tvrdenie o liberálnom kapitalizme. Ale uvedomte si aj vek a skúsenosti mnohých funkcionárov a priam aparátčikov (Mikloš, Sulík,…).Na VŠE bolo niekoľko predmetov, ktoré mali v názve riadenie, napr. riadenie poľnohospodárskych podnikov. Pre Čínu deflácia nie je problém, ktorý treba riešiť, ale rovnováha, ktorú treba udržať. Vezmime si napríklad ceny bravčového mäsa. V januári 2022 prudko vyskočili o 13,8 percenta. Už o niekoľko týždňov však štát uvoľnil zásoby zmrazeného bravčového mäsa, zasiahol do distribučných kanálov, a tým zmiernil negatívny vplyv. Navyše pilotné projekty digitálneho jüanu teraz umožňujú sledovať výdavky citlivé na ceny v reálnom čase. To dáva politikom dohľad nielen nad samotnými cenami, ale aj nad náladou obyvateľstva.
Práve problém rovnováhy v ekonomike treba zabezpečiť na čo už upozornil I. Fisher, ktoré rovnica mi slúžila ako podklad v hlbšom riešení tohto vzťahu.
Ďakujem
jhusár
Môj priateľ, znalec čínskych pomerov, tvrdí, že Čína označuje „liberálnu demokraciu“ za zbraň hromadného ničenia…
Kľúčovým prvkom centrálneho riadenia je jeho personálne riešenie! Naše striedanie vlád, zostavených z ambicióznych podnikateľov v politike (Max Weber: Politika, ako povolanie) prináša korupciu (lobbyzmus), ako základnú charakteristiku vládnutia. (Koalícia národných síl má síce vyšší počet káuz, mediálne krytí pravicovo-liberálni kompradori dosahujú väčšie výnosy – viď privatizáciu podľa „Gorily“…).
Neodolám nespomenúť, rýdze ekonomické dôvody odstránenia „mečiarizmu“: Mečiarovi „priekupníci“ chceli, pri predajoch privatizovaných podnikov, desiatky percent, Miklošovi „sprostredkovatelia“, za prevod monopolov, účtovali len drobné percentá, ktoré ešte zdrojovali z „výhod pre investorov“ (viď napr. Schmognerovej privatizáciu bánk alebo Malchárkovu privatizáciu energetiky…)
Priateľ adoruje mandarínsky spôsob výberu kádrov: náročnú prípravu, ťažké skúšky a najmä kvalifikáciu pre „funkciu“ praktickými skúsenosťami. Čínski lídri prechádzajú do vyšších riadiacich pozícií na základe vlastných úspechov! (Nie nepoticky, ako je to u nás. Napr. minister zdravotníctva okrem toho, že niekedy bol pacient, nevie o fungovaní nemocnice alebo ambulancie temer nič…Jeho kvalifikáciou je správne politické tričko a nepotická príslušnosť k „rodine“, ktorá ťažila v priestore nemocenského poistenia…).
Okrem lepšieho výberu, funguje v Číne efektívny spôsob kontroly a hodnotenia. Jeho vrcholným opatrením sú popravy skorumpovaných verejných činiteľov na futbalových štadiónoch. Nie z politických dôvodov… (U nás nepredstaviteľné a nemožné- vzhľadom k aktuálnej nízkej pôrodnosti- nebolo by dostatok ľudí ma početné vládne kabinety a stranícke sekretariáty. No najmä preto, že náš systém je, z podstaty, korupciou – rozhodnutia sú určené osobným prospechom manažéra, nie „verejným záujmom“…)
Pán inžinier,
načreli ste do mútnych vôd. Verím, že z mojej úvahy a článku o Číne vyplynula, žiaľ, nečinnosť ba priam neznalosť politikov, vy hovoríte aj o výbere. Ale ja upozorňujem aj na to, aby sa chránili politici v štátnych funkciách, odmietajú prijať účinné zákony o hmotnej zodpovednosti, či prísnych kritériách ( vzdelanostné, morálne, psychologické, mravnostné, …), aby sa mohli uchádzať o poslanecký mandát a určiť pravidlá umožňujúce voličom odvolať poslanca, ktorý svojim konaním dokázateľne porušil daný sľub. Dnes sa situácia stáva kritickou. Priam denne sa stretáme s trestnoprávnou nečinnosťou orgánov štátu, nekončiace nároky rôznych menšín (pochádzam z dedinky z okresu Levice), a aj v médiách vidíme patologickú neznášanlivosť politikov, neovládateľné egá lídrov trieštia všetko, nie sú príkladom, čo by malo ľudí stmeľovať a štát si ctiť. Zabudli na hrdinstvá gen. Štefánika.
Toto ste ozaj tvrdo povedali:
No najmä preto, že náš systém je, z podstaty, korupciou – rozhodnutia sú určené osobným prospechom manažéra, nie „verejným záujmom“…)
Ponovembrový systém je darebácky a zločinecký.