Opriem sa o Ekonomický newsfilter (18/8/2205) a nadpis Možné opatrenia:
Ale zároveň musím zopakovať Úvod z minulej úvahy:
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž varuje, že bez reforiem dôchodkového systému a zníženia bežných výdavkov môže dlh prekročiť 80 percent HDP už pred rokom 2040. Konsolidačný plán by mal podľa nej stáť na piatich pilieroch:
- Zákonný výdavkový strop s automatickými korekčnými mechanizmami.
- Posilnenie kompetencií ÚHP.
- Adresné sociálne a energetické kompenzácie namiesto plošných.
- Stabilizačný fond.
- Reforma dôchodkového systému s podporou neskoršieho odchodu do dôchodku a posilnením druhého piliera.“
Už máme trojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia a teraz ešte 5 pilierov. Riešenie problému si skutočne žiada vedu a musím povedať, že sú to až poznatky zo začiatku 20. storočia. Práve v oblasti sociálnej politiky musíme poznať súhrn faktor, udalostí, dejov a súvislostí, na ktoré zabudli (ignorovali) tvorcovia trojpilierového systému. Oba spomenuté citáty (v tlači bolo podobných tvrdení viacero) dokazujú, že autori nevedia teóriu sociálnej politiky, sú teda nevedecké, bezobsažné, a neriešia reálne problémy dôchodkov.
Nevedia teóriu sociálnej politiky! A práve v tejto spojitosti nemôžem nepripomenúť veľké 665 stranové dielo nášho velikána prof. R. Brišku Národné hospodárstvo (1943), v ktorom má kapitolu Sociálna politika a to skoro na 90 stranách. Osobne som poznal prof. Dr,. R. Brišku, bol aj externým členom našej katedry a tak si jeho dielo ozaj vážim.
V nej sa odvoláva na 52 diel, kníh a článkov a to 19 nemeckých, viacero anglických a 3 české. Nemecká sociálna politika bola vzorom viacerým európskym krajinám. Upozorním predovšetkým na knihu A. Günther Theorie der Sozialpolitik, Berlín 1992, či dielo z roku 1911 Otto Zweidineck- Sudenhorst: Sozialpolitik, ktoré vyšlo v Lipsku..
Ba musím spomenúť aj diala J. Lukáš, Úvod do československého sociálního pojištění, Praha, 1922 a J. Macek, Základy sociální politiky, Praha, 1925. Prof. Briška uvádza aj slovenské dielo Rosenauer: Sociálna starostlivosť podľa právnych predpisov vo Verejné právo z januára 1943. Najlepšie zhrnutie všetkých právnych sociálnopolitických slovenských predpisov. Uvádza aj svoj článok Problém skrátenia pracovnej doby v časopise Hospodárstvo a právo z decembra 1937.
Nemôžeme čakať, respektíve neočakávam, že dnes pri plnom rozbehnutí dnešného trjpilierového systému sa náhle objaví nejaký odborník, ba ani udalosť, ktorá vyrieši problémy našej sociálnej politiky (ba aj zdravotnej politiky).
- Prof. Briška predovšetkým vo svojej kapitole rozoberá definície sociálnej politiky rôznych autorov.
- Weber rozumie pod sociálnou politikou súhrn opatrení a zariadení učinených v záujme spoločnosti a jej jednoty, ktoré majú podporovať spoločenstvo slobody a dôstojnosť pracujúceho obyvateľstva so zlepšením jeho hmotnej situácie.
- Briška uvádza aj definíciu sociálnej politiky prof. K. Engliša, dvakrát ministra financií Československa a raz guvernéra Národnej banky Československa, ktorý ju definuje takto:
„ ide o presadenie osobnej a vecnej solidarity, kedy silný dopláca pomáha slabšiemu v existenčnom postavení“.
Tá je základom Briškovej teórie. Ozaj závažnou je časť III. Právna ochrana pracovného pomeru a miezd. V ďalšej časti Úrady práce nehovorí iba o organizácii ale aj pôsobnosti. V časti IV. Sociálne poistenie práve hovorí, že ono zmierňuje následky, ktorými je robotník alebo iný pracovník postihnutý v spojitosti s prácou. A musím odcitovať: „Pri nemocenskom a úrazovom poistení je významná otázka lekárov (vyčiernil Briška). Okrem sanatórnej a nemocničnej liečby sa dovoľuje nemocným voľný výber lekárov podľa zoznamov, kde sú zapísaní lekári v službách poisťovní.. Má aj časť výhody sociálneho poistenia. Ba aj časť Sociálne poistenie robotníctva. V organizačnej Časti sa odvoláva na nariadenie č. 300/1940 Sl. z., ktoré prevádza Robotnícka sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave.
Ale uvediem presnejšie vymedzenie, ktoré je v Briškovej knihe: Robotnícka sociálna poisťovňa je právnickou osobou a vykonáva pôsobnosť:
- Nositeľa nemocenského poistenia v odbore n e m o c e n s k o m,
- Nositeľa rentového (invalidného a starobného a provízneho) poistenia v odbore r e n t o v o m,
- Nositeľa úrazového v odbore ú r a z o v o m.
Orgány poisťovne:
Predseda s poradným sborom, poťažne predsednícka rada, Revízna komisia, Poisťovacie odbory, Úradovne. Potom uvádza ich funkcie.
Spomeniem odbor pre nemocenské poistenie:
- a) spravuje úradovne poisťovne
- b) obstaráva liečebnú starostlivosť
- c) spravuje liečebné ústavy pre všetky odbory.
Ešte spomeniem odbor 3 pre rentové poistenie:
- a) obstaráva poistnomatematickú a štatistickú službu,
- b) spravuje Penzijný fond zamestnancov poisťovne, počítajúc do toho aj náhradný fond zamestnancov zrušených okresných sociálnych poisťovní
- c) obstaráva správu a trvalé ukladanie majetku aj pre ostatné odbory.
Má aj podnadpis Poistné dávky nemocenského poistenia. Člení sa takto:
Povinné dávky: 1) pomoc v nemoci, a to:
- poistencovi zadarmo poskytnúť lekársku , ako i potrebné lieky a iné nemocenské ošetrenie. Nemocenské ošetrenie sa poskytuje od počiatku nemoci, kým nemoc trvá, avšak najdlhšie jeden rok odo dňa výstupu zo zamestnania, alebo odo dňa odhlášky. Poistenec má ďalej nárok na nemocenské ošetrenie príslušníkov rodiny.
- poistencovi, ktorý je neschopný práce pre nemoc nespôsobenú úmyselne, od štvrtého dňa tejto neschopnosti, najdlhšie po dobu 365 dní denné nemocenské odstupňované podľa zárobkových tried. Potom rozoberá a definuje pomoc v materstve poistenkám. Uvádza aj peňažné čiastky. V časti III. Opisuje pohrebné. Nemôžem nespomenúť aj tejto detail: „ Ak je neschopnosť k práci zavinená účasťou ruvačky, alebo preukáže sa ako bezprostredný následok opilosti, nevypláca sa nemocenské. Rodinným príslušníkom v týchto prípadoch môže byť priznaná podpora vo výške polovičného nemocenského.“
Nakoniec spomeniem Dávky poistenia invalidného a starobného:
Robotnícka sociálna poisťovňa je povinná poskytnúť:
- a) dôchodok invalidný a starobný
- b) dôchodok vdovský a vdovecký
- c) dôchodok sirotský
- d) výbavné
- e) odbytné
Vedenie DSS nám neponúklo žiadnu teóriu sociálnej ekonomickej politiky, iba zriadili DSS-ky a zamestnali sa v nich.
Prečo sa neopreli aspoň o 52 kníh ako to urobil prof. R. Briška?
Záver
Reforma dôchodkového systému je náročná. Ekonómia má poznatky a nemusí vymýšľať akési piliere. V úvahe uvádzam dielo o sociálnej politike ešte z roku 1911. Prof. Briška sa odvoláva na 52 kníh, či článkov. Až neuveriteľné. Čiastočne som uviedol podstatu jeho takmer 90 stranovej kapitoly Sociálna politika.
Komentáre o dôchodkoch v tlači sú neodborné, plytké a povrchné.
Národohospodárska politika báda možnosti dosiahnutia stanovených hospodárskych cieľov, sledovaných nielen štátom ale aj inými hospodárskymi jednotkami. Týka sa to aj dôchodkového systému. Snaží sa využiť poznatky národohospodárskej, makroekonomickej teórie v praxi. Dáva poznatky k dispozícii pre prax.
Žiaľ u nás sa udomácnil neduh, obchádzať ekonomickú vedu. Zvlášť sa to týka sociálnej a zdravotnej politiky.
***
V úvahe som sa sústredil na historické poznatky sociálnej politiky. Ozaj hlbokú stopu zanechal prof. R. Briška, ktorá mala byť základom konštrukcie nášho systému sociálnej politiky po roku 1990.
Pred nami je ozaj úloha zastaviť prepad sociálnej politiky a naopak zabezpečiť konštrukciu vedeckého systému sociálnej politiky na báze súčasných našich poznatkov, ale aj hlbokých poznatkov mimoeurópskych krajín.
DSS-ky nie sú optimálnym riešením.
Totiž sociálna politika, ako som ukázal v úvahe, a čo si ozaj musia uvedomiť ekonómovia na ministerstvách práce a financií, zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky. A teda ozaj ide aj o sústavu opatrení, o čom hovorí nadpis dnešnej úvahy. Na školách, aj v Anglicku, sú katedry sociálnej politiky.
Slovenský dôchodkový systém presadený DSS je postavený na troch pilieroch. Pilier je architektonický prvok a nie ekonomický poznatok. Trojpilierový systém vraj vychádza z presvedčenia, že ľudia by nemali zostať v starobe závislí od príjmu len z jedného zdroja.
Ľudia si na dôchodok v socializme šetrili a to ako zrážky zo mzdy, mesačne a vklad sa úrokoval. Dala sa vypočítať veľkosť dôchodku.
Prof. J. Husár
Bratislava 22/8/2025
Dobry den pan profesor, dochodkovemu systemu sa neda velmi verit, no zatial to funguje, ako to funguje a dochodok dostavam, ale ci bude vyplacany tym co setria z druheho alebo tretieho piliera to je podla mna, loteria.
Pán Farbiak,
tak ako som napísal: V úvahe som sa sústredil na historické poznatky sociálnej politiky. Ozaj hlbokú stopu zanechal prof. R. Briška, ktorá mala byť základom konštrukcie nášho systému sociálnej politiky po roku 1990. My sme nezlepšovali, naše DSS nás presvedčovali ako dôchodcovia zbohatnú.Človek sa má mať dobre, keď je pracovne aktívny.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
vládnuca ponovembrová lumpeninteligencia nepotrebuje žiadne schémy, vzorce či iné postupy, aby správne nastavila dôchodkový systém. Presne tak, ako nepotrebuje Desať božích prikázaní. Môžeme sa aj roztrhať, predložiť absolútne dokonalú metodiku na riešenie (nie len) ekonomického, alebo národohospodárskeho problému. Ignorancia a stupidita, to sú ich postupy.
Romana Michelku asi poznáš (poznáme), dnes či včera vysvetľuje vo svojej pravidelnej relácii, že prečo nemôže byť Matovič za to, čo ako predseda vlády, resp. minister financií, porobil – stíhaný. Mal na to, vraj mandát! A keď má niekto mandát, nemôže byť za svoje činy stíhaný. Nuž, neviem, či na takúto logiku sú ešte nejaké slová, lebo tu ani slovník IV.cenovej skupiny, by bol len pohladením. To fakt, takto vládnuca garnitúra myslí? A čo Ústava, jej litera a duch?
Takže tak, bratia v poznaní. Len zachovať si zdravý rozum a súdnosť, lebo Deň potom, sa blíži.
S prácou na večné časy! Michal
Milý Michal,
bol si učiteľom, bol si členom vedeckej rady. Ako je možné, že nič nepodnikol dekan Matoviča, ktorý do TV povedal ako to bolo s jeho diplomovou prácou. Dekan mlčal, prodekan pre pedagogickú činnosť mlčal, mlčala vedecká rada fakulty, mlčal rektor univerzity, mlčala vedecká rada univerzity, Je to možné? U nás je to tak. Mal som na návšteve profesora z budapeštianskej univerzity a ten sa ma pýtal, či je to tak. Tak, povedal som.
Nuž a náš dôchodkový systém je ozaj nepostavený na poznatkoch, do ktorých ozaj prispeli naši ekonómovia. Však som napísal , že členkou katedry vol manželka prvého prezidenta. A šéf pracoval v ústredí OSN v New Yorku. Máme takého dnes na niektorej fakulte, ktorých je na Slovensku aspoň 9.
Veľmi dobre si spomenul aj našu stavu, ktorá ho tiež uvádza. Aj som uvažoval, že zacitujem, ale dobre mi padlo, že si to spomenul. Nielen čitateľ sa do nej môže pozrieť. A kto je zodpovedný? Nik. Ekonomiku treba riadiť a nie bojovať oproti našej republike.
Ďakujem
jarko
Pán profesor,
citujem „V úvahe som sa sústredil na historické poznatky sociálnej politiky, “ dodávam ,ktoré sa tvorili pod tlakom často revolučných požiadaviek pracujúcich.“Žiaľ u nás sa udomácnil neduh, obchádzať ekonomickú vedu. Zvlášť sa to týka sociálnej a zdravotnej politiky.“Nároky na výšku dôchodkov sa stupňuje tak ako sa stráca súdržnosť rodiny odlúčenosť detí od rodičov a ich odkázanosť na staroslivosť štátu . Je to jav , ktorý sa matematický ťažko preukáže.Dodávam,že ešte v dnešnom svete sú komunity, kde domy dôchodcov a starosť zo strany štátu o deti nepoznajú. Bohužiaľ láska detí k rodičom sa vytratila, tak ako zdroje do dôchodkového fondu..
Vážený pán inžinier , Tónko,
ozaj si poukázal na vážny fakt. K starostlivosti o rodičov patrí aj zabezpečenie bývania, nákupov, varenia a osobnej hygieny, pričom dôležité je aj zabezpečenie psychickej podpory, najmä ak rodičia žijú sami alebo sú odkázaní na pomoc iných, čo je bežné najmä, ako iste dobre vieš, pri senioroch nad 80 rokov.
Ako píše prof. Briška, poisťovňa
Pri 50 výročí môjho životného jubilea som dostal pomoc od ROH a to polovičku výdavkov na pobyt pri mori v Juhosláviji.
jarko
Tónko,
ten hotel pri mori v Juhosláviji mala zazmluvnený Slovenská odborová rada. Zo Slovenska nás tam bolo cca 50 ľudí, na týždeň.
jarko
No a čo sa týka dôchodkového systému: Ako takému „že dôchodok“ už neverí nikto z generácií dnešných 30-tnikov či menej-ročných. Neveria, že kapitalizmus nášho karpatského typu ten dôchodok „utiahne“…nami to skončí a my tu už nebudeme, keď sa dôchodkový systém dostane do bankrotu…
Lebo: I.pilier „musí“ dotovať aj skrachovancov v II.pilieri, II.piliert je komerčný podvod bánka a vlád na občanoch a III.pilier, to je taký „pricmrndávač“ odborov, dobrá motivačná „mrkvička“ pre podniky a štát.
To pomaly končí, kedže Slovensko nemá zdroje, ktoré produkujú na hospodárskej úrovni príjem do štátneho rozpočtu a teda na dôchodok.
Peter,
ako som napísal v úvahe: Nakoniec spomeniem Dávky poistenia invalidného a starobného. Robotnícka sociálna poisťovňa je povinná poskytnúť: a) dôchodok invalidný a starobný, b) dôchodok vdovský a vdovecký, c) dôchodok sirotský, d) výbavné, e) odbytné. A čo dnes? Kto zabezpečuje povinnosť?
Dnešní pracujúci ľudia nevedia, čo ich v penzii čaká. Iba neistota. A hlavne pokles dnešnej výšky penzie, dôchodku. To je starostlivosť kapitalizmu, štátu a podnikateľov? Ale prečo? Aj preto, že nemáme ekonomiku, ktorá sa opiera o výrobu. Dostal som mail, v ktorom je uvedených 151 našich zničených podnikov, napr. aj ZSMK Tlmače, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. Štát nemá ich daň zo zisku, či daň z príjmu fyzických osôb.
Teda iba potvrdzujem: To pomaly končí, kedže Slovensko nemá zdroje, ktoré produkujú na hospodárskej úrovni príjem do štátneho rozpočtu a teda na dôchodok.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, ako vždy: excelentné! Previedli ste nás „dejinami myslenia o sociálnych politikách ešte z dôb od 1.RČS a cez prof.Brišku. Pravda, on vtedy nemohol vedieť, že raz budú ekonomické zdroje na Slovensku zoštátnené a bude socializmus. Profesor Briška tak „vylepšoval kapitalizmus“ a ešte aj to by sa nám dnes v tomto marazme hodilo.
Nuž ale povedzme si úprimne:
Ľudia by dnes na Slovensku tancovali v uliciach, ak by mali zabezpečené také sociálne práva, ako im garantoval socialistický štát v ČSSR. Pozrite:
Čo sú to – sociálne práva občanov? sú to teda záruky sociálnych istôt pre každého občana, prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania, možnosť žiť životom cililizovanej bytosti podľa štandardov obvyklých v danej spoločnosti, bola garantovaná určitá osobná spotreba do určitého rozsahu.V socialistickom Československu boli chápané „nadštandardne“ pre široké vrstvy obyvateľov socialistického štátu, v minimálnom ale štandardnom rozsahu podľa ekonomickej úrovne danej krajiny (t. j. v ČSSR takmer najvyššie) boli poskytované aj príslušníkom „zlikvidovaných“ tried ako buržoázia, súkromní vlastníci, kulaci, cirkev a takmer žiadne pre väznených „nepriateľov režimu“.
Nadštandardné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva:
právo na prácuprávo na bezplatné základné, stredné, odborné a vysokoškolské vzdelanie
právo na bezplatnú telovýchovu a účasť na športovom živote
právo na bezplatné kultúrne vyžitie a účasť na kultúrnom živote
NO A TEN SOCIALISTICKÝ SYSTÉM NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA TO „UTIAHOL“.
Peter,
problematika sociálnej politiky je veľmi stará. Hovorí o tom dielo z roku 1911 Otto Zweidineck- Sudenhorst: Sozialpolitik, ktoré vyšlo v Lipsku.. Ba musím spomenúť aj diala J. Lukáš, Úvod do československého sociálního pojištění, Praha, 1922 a J. Macek, Základy sociální politiky, Praha, 1925. Teda 4 roky po vzniku Československa. Dielo Prof. R. Brišku Národné hospodárstvo vyšlo 4 roky po vzniku Slovenského štátu. Briška rozvinul myšlienku Webera, ktorý rozumie pod sociálnou politikou súhrn opatrení a zariadení učinených v záujme spoločnosti a jej jednoty, ktoré majú podporovať spoločenstvo slobody a dôstojnosť pracujúceho obyvateľstva so zlepšením jeho hmotnej situácie. Za socializmu sme mali na VŠE Katedru sociálneho rozvoja a práce a jej členkou bola aj Prof. E. Kováčová, manželka prvého prezidenta Slovenska M. Kováža. Na katedre sa prednášal predmet Sociálne plánovanie a stratégia sociálno-ekonomického rozvoja. A čo nám ponúkli tvorcovia trojpilierového dôchodkového systému? Slovenský dôchodkový systém je postavený na troch pilieroch. A to je všetko. Prečo nenapísali dielo Základy sociálnej politiky súčasného ekonomického systému, či Úvod do sociálneho poistenia? A čo RRZ? Navrhli ďalších 5 pilierov.
Ibsa môžem potvrdiť, že študoval som zadarmo. Ba aj na strednej aj n a vysokej škole som mal štipendium. Ba aj na zahraničnom štúdiu som neštudoval za svoje, ale opäť som dostával štipendium. Finančná náročnosť štúdia mojich vnúčeniec bola pre rodičov náročná. Nemali štipendiá.
Ďakujem
jaro
Reagujem len v tézach, pretože téma je mojou srdcovou (a aj existenčne blízkou) témou.
Odstránenie dôchodkového systému (jeho nahradenie investičným sporením na starobu) je súčasťou širšej eugenickej, neomaltuzíánskej stratégie regulácie a likvidácie tzv. „neproduktívnej“ populácie.
Prevrat a tzv. „transformácia“ bola súčasťou tohto projektu – došlo k vykradnutiu a ukradnutiu dôchodkových fondov. Vznikol trvalý nedostatok zdrojov na zabezpečenie vyplácania dôchodkov.
Dôchodkový systém je garancia vyplácania odloženej spotreby. Dôchodkové odvody sa odkladajú do perspektívnych investícií.
Ich použitie na priebežné financovanie dôchodkov, je spôsob, ktorým sa uvoľňujú výnosy minulých investícií (vytvorené generáciami dôchodcov) na reinvestovanie!
Z uvedenej architektúry je zrejmé, že v kapitalizme je dôchodkový systém, svojou veľkosťou a slabou politickou obranou, lákavým cieľom zisku!
Viď, v súčasnosti určené, scudzenie zdrojov má byť použité na militarizáciu (príjmy zahraničného vojensko-priemyselného komplexu) a úhradu úrokov a úverov (príjmy zahraničných bánk)….
Pán inžinier,potešil ma Váš hlbší pohľad do problematiky, ktorú rozoberám a to v duchu vedy, hlavne prof. R. Brišku a dvoch českých autorov. Veľmi správne ste poukázal na fakt odloženej spotreby. Ak nastúpite po maturite do roboty a odídete do dôchodku v 63 roku svojho života, tak ste si šetrili cca 45 rokov v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Dôchodkový systém treba chápať ako spôsob akým sa postará svojimi orgánmi štát o svojich dôchodcov. Plat je Váš majetok a tak žiadne DSS sa nemajú k nemu dostať. Dnes je prvý pilier v poisťovni a druhý a tretí si vzali DSS. Prečo máte riskovať s penziou? Sociálna politika predstavuje súbor cieľov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje cez sociálne poisťovňu príjem svojho ekonomicky neaktívneho obyvateľstva. V penzii má isť človek do kúpeľov, či k moru, aby regeneroval svoje sily.A toto: Z uvedenej architektúry je zrejmé, že v kapitalizme je dôchodkový systém, svojou veľkosťou a slabou politickou obranou, lákavým cieľom zisku!
Ďakujem
jhusár
Nás sociálny program bol na vyspelej úrovni. Všetko sa znegovalo ZHAVLOVALO úmyselne. Vyrabovali celý sociálny systém. Rozkradli nový reformátori. Odborníkov odstavili a dosadili noshledov výkonných praporcikov čiže Nominantov. Úvaha je vystizna. Žiaľ nenájde podporu vladnych činiteľov.
SVážený pán Štefan,úplne odignofrovali poznatky, vedomosti; sociálna politika je, ako to plynie z poznatkov prof. Bišku, či diel, ktoré cituje, súbor cieľavedomých aktivít smerujúcich k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva alebo jeho špecifických skupín, teda dôchodcov, a k zabezpečeniu sociálnej solidarity a fungovania sociálnych systémov. Ba aj zabezpečuje ochranu občanov v životných situáciách, ktoré by ich mohli ohroziť, ako sú choroba, nezamestnanosť, starnutie, alebo iné sociálne riziká. Na dôchodkovom systéme nikto nemá zarábať, má zabezpečiť istotu, a to tomu čo poctivo pracoval. V socializme som si platil mesačne do sociálne poisťovne a mal som aj prehľadom, koľko som vložil a o rast môjho dôchodku sa starala poisťovňa a nie súkromný záujem DSS. Oni iba zarábajú.Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor – Vaše úvahy sú vždy podrobné, výstižné a veľmi dobre spracované po odbornej stránke. Na veľkú škodu veci je, že realita je úplne iná a aj v tomto prípade o veci rozhoduje 150 členný zbor poslancov NR SR ktorí nedisponujú ani znalosťami ani svojou odbornosťou ktoré máte Vy. Stále u nás ako vždy – sú to politické rozhodnutia bez akejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
musím povedať, že po roku 1990 sa stratila ekonomická v eda pri riešení vážnych národohospodárskych problémov. Dôchodkový systém je predmetom vedy od začiatku 20 storočia a teda poznatkov a zovšeobecnení je ozaj dosť. Politické rozhodnutia žiaľ zaostávajú za poznatkami ekonómie a zlepšenie dôchodkového systému si priam žiada vedu.
Ďakujem
jhusár