Hľadanie pravého zmyslu ekonómie – degenerácia ekonómie

 

Čitateľ tiež mohol čítať článok, z ktorého časť odcitujem:

 

 „Nový svetový poriadok. Čínska alternatíva k západnému modelu. Pekinská Iniciatíva globálnej civilizácie prepisuje pravidlá uplatňovania mäkkej sily. Morálna autorita Západu slabne. Liberálny systém, ktorý vytvoril, sa otriasa pod ťarchou vlastných rozporov. Na jednej strane hlása univerzálne práva, no zároveň toleruje kapitalizmus postavený na sledovaní ľudí. A hoci šíri demokraciu do sveta, doma ju vlastnými činmi oslabuje. V čase geopolitickej neistoty prichádza na scénu čínska Iniciatíva globálnej civilizácie (GCI), ktorá bola spustená v roku 2023. Nie však ako odpor voči Západu, ale ako pokus preformulovať pravidlá hry. Zabudnite na sankcie a vojenské dohody. GCI kladie dôraz na harmóniu, vzájomné učenie sa a spoločný osud.“

 

Po jeho prečítaní a v ňom uvedenej požiadavky preformulovať pravidlá hry som si po kratšom zvažovaní uvedomil, že musím hlbšie poukázať na ekonomické poznatky a z nich plynúcich pravidiel hry a to prostredníctvom uvedenia bázických myšlienok velikánov. Pozrime si úpadok a degeneráciu ekonómie hlbšie.

 

Začnem A. Smithom, otcom ekonómie. Ekonómia musí predpokladať ako sa má správať štát. A. Smith veril, že jeho idey budú aktuálne za všetkých čias. V dobe keď A. Smith dopisoval svoje dielo Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1776) sa v Anglicku už šírilo bankovníctvo, a potom aj na kontinente. Smith začína rozborom deľby práce a jej dôsledkami na trh. Druhá kniha sa zaoberá akumuláciou. Potom Smith rozoberá hospodársky vývoj. Štvrtá kniha poskytuje kritickú analýzu mnohých myšlienok politických zámerov a sústav politickej ekonómie. Spis uzaviera rozsiahlym rozborom náležitej úlohy vlády v „trhovej“ ekonomike.

Na to sa zabudlo.

 

 

 

 

Velikán D. Ricardo vstúpil na pole ekonómie v roku 1809 a to novinovými článkami o obežive a inflácii v článku The High Price of Bullion. Za infláciu obvinil Bank of England, ktorá neustrážila ponuku obeživa. Obe oblasti nás trápia aj dnes. Ale on bol aj prísny recenzent. Vraj ho volali žralok. James Mill, politický ekonóm, presvedčil D. Ricarda, aby sa stal členom Malthusovho „Klubu politickej ekonómie“.

Ricardo veľmi dobre vnímal priemyslovú revolúciu a opäť na podnet J. Milla napísal v roku 1817 dielo „O princípoch politickej ekonómie a zdanení“. J. Mill dosiahol, že D. Ricardo sa stal členom britskej Dolnej snemovne, kde jeho hlas sa zasadzoval za politické slobody a obchod. V parlamente hovorieval veľmi odborne, žiaľ dnes nie, a tak ho mnohí nechápali. Údajne vraj nedobytný prírodovedec požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Bol to Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych výhod. Dilema v zahraničnom obchode. Slobodný obchod  spôsobí, že všetky krajiny, ktoré sa ho zúčastnia budú mať benefit.

Ale politici sa nechcú riadiť týmto jeho rozborom. A preto máme dnes ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf ba až obchodnými vojnami. Jeho zákon komparatívnej výhody hovorí, že aj keď jedna krajina má absolútnu výhodu v pomere k druhej pri výrobe každého tovaru.

Ricardo teda odhalil, že dve krajiny predsa môžu získať a to obchodom, ak je dokonca jedna krajina efektívnejšia ako druhá pri výrobe všetkých tovarov – teda, má absolútnu výhodu v každom tovare.

 

 Karol Marx – učiteľ, ktorý kritizoval. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o Výmennom procese, v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a  kapitola 16 má názov Rozličné vzorce miery nadhodnoty. V kapitole 17 pojednáva o Premenne hodnoty respektíve ceny pracovnej sily na mzdu. Kapitola 18 je Časová mzda.

Kapitola 19 Úkolová mzda a kapitola 20 Národné rozdiely v mzde. Oddiel 7 má názov Proces akumulácie kapitálu. Kapitola 21 znie Jednoduchá reprodukcia a kapitola 22 Premena nadhodnoty na kapitál. Kapitola 23 analyzuje Všeobecný zákon kapitalistickej akumulácie. Niet pochýb, že je to báza ekonomickej vedy. Riešil problém výroby, akumulácie a distribúcie outputu.

A nakoniec toto: „Marx has been described as one of the most influential figures of the modern era, and his work has been both lauded and criticized.”

 

 

J.M. Keynes – nový rozlet a pád klasickej ekonómie. Ozaj hľadal pravý zmysel ekonómie a to aj pomocou matematiky. Poučený predchodcami premyslel celú zložitú problematiku ekonómie. Novodobé myšlienkové základy súčasnej ekonómie dal Keynes. Ale po zoznámení sa s jeho dielom, a hlavne s General Theory, vyslovujem hypotézu, že ho inšpiroval Marx. V 20. storočí dochádza k podstatným zmenám v ekonomickej teórii. Aj tým, že Keynes ovládal matematiku (študoval matematiku) a tak svoje myšlienky vyjadril aj v matematickej podobe..

Ale hlavné je to, že Keynes definoval pojem HDP spolu s konkretizáciou funkcie spotreby C = a + bY a investičnou funkciou I = c + dY – er, čo zásadne zmenilo meranie outputu ekonomiky. Ovplyvnilo to spätne nové ekonomickovedné myslenie. Práve Keynesove tvrdenia vyžadujú zapojiť do analýzy aj ďalšie disciplíny – štatistiku, ekonometriu a hlavne systém národného účtovníctva, ba neskôr aj počítače.

Keynes odhalil čím je determinovaný HDP. Ako povedal, mnohými činiteľmi a on z nich vypichol závislosť na výdavkoch obyvateľstva, investíciách, výdavkoch vlády, exporte a importe. Každá z týchto zložiek je opäť niečím determinovaná. On sa ich snažil vymedziť a vysvetliť a všetkým dal význam a zmysel, čím vznikol IS/LM model.

Bol rozhodujúcim účastníkom konferencie vo Versailles. Ll. Georga,  Woodrow Wilson a G. Clemanceau  vyčíslili vojnové škody, ktoré malo uhradiť Nemecko a J.M. Keynes ich vyčíslil na menej ako štvrtinu a jeho výpočet bol akceptovaný. Bol účastníkom aj na konferencii, ktorá ukončila druhú svetovú vojnu a to v Bretton Woods. Dve hlavné povojnové medzinárodné ekonomické organizácie, ktoré mali stabilizovať hodnoty mien boli Medzinárodný monetárny fond a Svetová banka. Keynesovým riešením bola Únia medzinárodného zúčtovania, ICU, avšak USA presadili svoje stanovisko. A dnes práve aj BRICs rieši tento aj dnes naliehavý problém.

 

Wassily W. Leontief a jeho iné vnímanie a usporiadanie ekonomických dát. Neuspokojoval sa s agregovanými pohľadmi, ktoré poskytoval teória Keynesa. Dovtedajšia, ekonómiou používaná matematika nestačila na zodpovedanie nových otázok ekonomík, aj ekonómie. Jeho zaujímali interdependencie v rámci ekonomického systému, predovšetkým sektor výroby, chcel spoznať prvého hýbateľa v ekonomickom systéme.

W.W. Leontiev využil na to techniku, ktorú nazval input-output analýza. Mal praktické skúsenosti z Gosplanu. V tejto inštitúcii pracoval do roku 1926, kde sa vypracovali bilancie národného hospodárstva SSSR a to za rok 1923/4. Onedlho po svojom príchode do USA Leontief (Leontiev) pracoval na praktickom vyplňovaní experimentálnych údajov amerických tabuliek za roky 1919 a 1929, a aj na formálnom aparáte analýzy. Svoju I/O tabuľku za USA skončil v roku 1940 a hneď v nasledujúcom roku sa objavila pionierska práca The Structure of America Economy 1919-1929.

Jeho tabuľku aj model využívala EHK v Ženeve na komparáciu krajín regiónu EHK plus USA a Japonsko.

Americký ekonóm Chiou-shuang Yan píše:

…“od pionierskej práce V.V. Leontieva v r. 1930, input/output sa stala jednou z najširšie akceptovaných metód ekonomického plánovania a rozhodovania.“

 

Nakoniec nemôžem nespomenúť dielo prof. Koraća skúmajúceho pravý zmysel ekonómie. Korać vychádza zo základného cieľa socialistickej výroby. Hovorí, že je nepopierateľné, že cieľom socialistickej výroby je výroba materiálneho bohatstva s cieľom čo najkomplexnejšieho uspokojenia rastúcich potrieb ľudí. Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t. j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril; nový vzťah práca – kapitál.

Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii. Teda podnik disponuje nevyhnutnými faktormi výroby (resp. že pracovný kolektív disponuje výrobnými prostriedkami, ktoré sú mu dané na používanie alebo, že k nim môže prísť kúpou na trhu), ako aj, že môže realizovať  to, čo sa v podniku vyrába, a tak sa problém redukuje na analýzu procesu výroby tovarov a služieb a podmienok stálej reprodukcie ako materiálnych tovarov tak aj vzťahov, ktoré v podniku existujú, vznikajú.

Pracovný kolektív čakal spoločný osud.

 

 

A nakoniec. Súčasný ekonomický svet nie je založený na ekonomickej teórii ale finančných abstrakciách, derivátoch (swapoch) a tak súčasný financionalizovaný (dnešný bežný pojem financionalizovaný atlantický model) Západ a teda aj EÚ nerieši základný ekonomický problém optimalizácie výroby, akumulácie a distribúcie outputu. Thomas Piketty navrhol zdaňovať bohatstvo, čo nehovorí o fungovaní ekonomického systému ak Keynes, či Leontiev a či Korać. Čo nie je hľadanie pravého zmyslu ekonómie  ale degenerácia ekonómie. Musíme si predovšetkým uvedomiť, kde je ekonomická budúcnosť Slovenska. Ide o schopnosť vytvárať a cirkulovať hodnotu nevyhnutnú pre ekonomickú reprodukcie a rozvoj ekonomiky uspokojujúci potreby ľudí, nie špekulatívne kupovať a predávať.

 

 

Záver

Verím, že aj čitateľ zistil, že čím prispeli velikáni ekonómie k pochopeniu ako funguje ekonomika a čo má byť jej cieľom (nie vojna). Veľké bohatstvo poznatkovo ekonomike, či aj o množine ekonomík, ktoré dnes nevyužívame. Všetci spomenutí velikáni hľadali pravý zmysel ekonómie a hlavne aj jej zobrazenie. Čo má zásadný význam aj pre preniknutie a pochopenie nadpisu a aj úvodného citátu o BRICSe a aj Číne, ktorá mení ekonomický systém bližšie ku konfucionizmu.

Západný svet je na rozpakoch – nevie čomu veriť. Doposiaľ ho spájal akýsi ekonomický spoločný príbeh – kapitalistický, vnucovaný. Dnes sa tento príbeh, ako priam denne vidíme, rozpadá a tak je tu otázka čo príde, čo nás čaká. Aká bude civilizácia, ako bude vypadať jej „ekonomický stroj“.

V čom bude spočívať ekonomická veda? Európska únia nedokázala splniť nádeje, skôr ich pochovala. Neurobila prevrat v chápaní fungovania ekonomík viacerých štátov, nenavrhla ekonomický poriadok založený na súlade a zhode, diktovala. A preto jej autorita slabne. Liberálny systém, ktorý vytvorila, sa otriasa v základoch pod ťarchou vlastných rozporov.

 

Demokracia sa nielen oslabuje ale upadá a ekonómia sa degeneruje.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 12/7/2025