Analogických hesiel opozície a novinárov je veľa. Je to iste bolestivé opatrenie. Ale hlavne plytké a tiež povrchné, nevedecké hodnotenie. V masmédiách sa rozmohli ako huby po daždi. Náš daňový systém má mnoho druhov daní. Prečo autori hesiel neskonštruujú optimalizačný model nášho dňového systému? Lebo vedia šíriť, žiaľ, iba nešváry, zlobu.
Bázický problém je to, že po roku 1989 ani jedna vláda neprezentovala analýzu ekonomiky pomocou systému národných účtov, hoc EÚ žiada konštruovať ESA systém, a tak inak vidieť do fungovania ekonomiky. Ba metodika OSN žiada publikovať SNÚ každý štvrťrok.
Bázická jeho identita je
Y = C + I + G + (X – M)
čo je definícia HDP, teda súčet výdavkov: na spotrebu – C, investície – I, výdavkov vlády – G, exportu – X a mínus import – M.
Ak využijeme druhú definíciu HDP a to Y = C + S + T, ľahko získame rovnicu rovnováhy ekonomiky (o ktorej nehovorí ani jedna vláda po roku 1989):
(S – I) + (T – G) = (X – M) (1)
Rovnováhu na agregovanej úrovni vyjadrujú tri významné bilancie: bilancia úspor a investícií (S – I), bilancia štátneho rozpočtu (T – G) a obchodná bilancia (X – M).
Kuchynská váha akoby mala tri misky: (S – I) , (T – G) a (X – M). O rovnováhe hovoríme ak sú uvedené saldá napríklad takéto: (+2) + (+1) = (+3), ale aj ak sú saldá účtov takéto: (3) + (- 2) = (+1). Ak má hospodárstvo prebytok obchodnej bilancie (X > M), potom aj ľavá strana (1) musí byť pozitívna. Tam sú dva členy a preto, ak by bol deficit rozpočtu vlády, ale prebytok bilancie úspor a investícií by bol vyšší, hospodárstvo by bolo aj napriek tomu v rovnováhe.
Ekonometrická forma poznania je veľkým pomocníkom, umožňuje preniknúť do podstaty ekonomického vzťahu. M. Gärtner v diele A Primer in European Macroeconomics (Základy európskej makroekonómie) využil rovnicu rovnováhy na skonštruovanie tabuľky a vyčíslil ju pre krajiny bývalej EÚ:
Ako čitateľ sám zistí, v údajoch sa jasne ukazujú, žiaľ, viaceré negatívne fakty.
Napríklad
- Všetky krajiny až na Luxembursko v danom roku vykazujú veľký deficit rozpočtu. Vlády teda utrácajú viac ako je ich príjem.
- Vo väčšine krajín úspory prevyšujú investície. Toto je jeden spôsob financovania deficitu vlády. Namiesto toho, aby sa súkromné úspory dostali do podnikov, ktoré by ich použili na financovanie investícií, úspory sa použijú na financovanie deficitu.
Tie údaje iste nehovoria o bez deficitnom fungovaní uvedených ekonomík v roku 1994.
Aby som ukázal, čo by mali vedieť a ako argumentovať predovšetkým ekonómovia opozičných strán, upravme rovnicu (1) takto:
(S – I) + (T – G) + (M – X) = 0 (1.1)
Čo z nej zistíme? Viac ako hovorí prvá časť z nadpisu. Táto identita je mimoriadne efektívny nástroj v hlave ekonóma. Ale môže byť aj veľmi zlým radcom ak ju zle vníma neinformovaný jednotlivec, ktorý nedokáže zjednoznačniť príčiny a následky, čo, žiaľ, denne stretáme v našich médiách. Veľmi často to robia verbálni ekonómovia.
Rovnicu ľahko upraví aj čitateľ do tvaru
I = S + T – G + M – X (1.2)
Mohol by urobiť záver, že, aby sme zvýšili nedostatočné investície o 5 mld. eur, čo musí vláda jedine urobiť je zvýšiť dane o 5 mld. eur. Ak sa pozrieme na rovnicu vedecky, tak zistíme, že naivný predpoklad, že zvýšenie daní nechá ostatné faktory okrem I nezmenené a investície budú rásť, je nesprávny. Musíme si uvedomiť správanie, alebo, čo determinuje rozhodovanie investorov, spotrebiteľov, exportérov a importérov. Čitateľ si môže sám upraviť východiskovú rovnicu (1) a získať tak napríklad informácie:
- zvýšenie daní redukuje úspory o rovnakú časť, lebo: S = I – T + G – M + X
- zvýšenie daní redukuje import, lebo: M = I – S – T + G + X
- zvýšenie daní ovplyvní export, lebo: X = S – I + T – G + M
teda, ak sa chceme vyjadrovať o ekonomike, musíme ovládať a vyjadriť vzťahy medzi makroekonomickými veličinami, ba viac, tieto rovnice treba uvažovať v celom ekonomickom systéme, v sústave rovníc za ekonomiku ako celok, pretože tvorca hospodárskej politiky chce ovplyvňovať štruktúrne vlastnosti celej ekonomiky, ktoré sa dajú opísať iba komplexným modelom.
Už samotné T je agregátom, ako som ukázal v schéme v minulej úvahe, a to T1, T2, T3 a T4 a tých zložiek ekonometricky môže byť až n, koľko je druhov daní; najmenej toľko bude rovníc.
Opozícia sa nemôže spoliehať na heslá, ako som jedno uviedol v nadpise, ale by mala skonštruovať ekonometrický model ekonomiky SR, ktorý by mal aspoň 500 rovníc a 550 neznámych a následným experimentovaním s predstavami tvorcu politiky o sústave našich daní a ich zmenách a tak získať alternatívne riešenia, ktoré môžu byť predmetom rokovania NR SR.
Teraz frekventovane používaný pojem transakcie už využil v roku 1911 I. Fisher, nositeľ Nobelovej ceny, pri odvodení potreby množstva peňazí v tvare MV = PT, kde M je množstvo peňazí, V je rýchlosť kolobehu, a T je celkový počet transakcií a to, aby vysvetlil zmeny v cenovej úrovni P.
Analýza urobená vyššie však vyžaduje dôkladnejší rozbor. Vieme, že v niektorých krajinách deficit rozpočtu vyvoláva deficit bežného účtu platobnej bilancie a teda mal by sa odstrániť (na báze X – M = S – I + T – G). V roku 2005 vybrané krajiny vykázali takúto štruktúru údajov:
| Krajina | (S – I) | (T – G) | (X – M) |
| Nemecko | 4,3 | -3,2 | -5,2 |
| Grécko | -9,2 | -5,1 | 7,2 |
| Španielsko | -7,4 | 1,1 | -5,4 |
| Francia | -2,1 | -2,9 | 1,0 |
| Taliansko | -1,1 | -4,3 | 0,1 |
Zdroj: OECD Factbook, 2006
Čitateľ vidí, že stav uvedených krajín sa nezlepšil. Nedostatočné úspory a deficitný rozpočet zotrváva. Akú robili ich tvorcovia politiky hospodársku politiku? Vlády dobre vedeli, že likvidácia deficitu ŠR zasiahne ozaj vždy každého.
Hľadali cesty? Vedeli to naši vyjednávači pri našom vstupe do EÚ?
Záver
Konkrétne, dôkladné, dokonalé a idúce do hĺbky úsudky o dňovom systéme sa dajú urobiť iba po hlbokej analýze a po starostlivom zohľadnení a analýze daňových nástrojov ekonomickej politiky, ktoré krajina aplikovala. Treba dokonale poznať ako vláda definuje a financuje deficit. Merkelová kľudne škrtla položku výdajov vlády, aby bol rozpočet vyrovnaný.
Daňová politika má riešiť univerzálne princípy rovnosti, efektívnosti a jednoduchosti, pričom sa nevylučujú modifikácie pri definovaní a dôraze na rôzny kontext hospodárskej politiky. Jej princípy 4 odvodil A. Smith teda rovnosť, istotu, vhodnosť a efektívnosť. Dnes ich dokážeme optimalizovať.
Opozičné strany, no a aj médiá sú zaujatí a iba zvýrazňujú povrchnosti, nie jadro, nevedia ponúknuť riešenia, ponúkajú rozbroje. Odborníci na to nemajú čas, lebo skonštruovať model o 500 rovniciach a 550 premenných je náročná aj polročná práca, spolu s tímom. Konsolidačný balíček nie je ekonomickým pojmom, ekonomickým pojmom je súbor opatrení.
Nuž a na záver v duch nadpisu: rovnováha ekonomiky, ktorú meriame rovnicou rovnováhy, vyžaduje stav ekonomiky, v ktorom vzťah vzájomnej závislosti vytvorený medzi rôznymi prvkami, zložkami (podniky, inštitúcie) , ktoré tvoria jej prostredie je optimálny. Taká situácia umožňuje existenciu aj rozvoj a transformáciu všetkých zložiek, podnikov a odvetví v tom systéme. To musí zabezpečiť hospodárske politika.
Nadpisy ako ste pripravení na katastrofu to nevyriešia.
Matúš k sebe pozval vyberačov daní a hriešnikov. (MATÚŠ 9:9–13)
Prof. J. Husár
Bratislava, 6/10/2024
Milý Jarko,
nepodarilo sa mi včas reagovať na Tvoj príspevok, ale posielam môj pohľad na tému príspevku. Predovšetkým neviem či som to objavil, ale svojim deťom hovorím, že“ šetriť môžeš vtedy, keď máš z čoho“ . Myslím, že téma je zaujímavá a “ úsudky o dňovom systéme sa dajú urobiť iba po hlbokej analýze a po starostlivom zohľadnení a analýze daňových nástrojov ekonomickej politiky, ktoré krajina aplikovala“ Súhlasí, ale som presvedčený, že takúto politiku môže aplikovať krajina „slobodná“ a nezávislá na rozhodnutiach napr. EÚ, okrem toho krajina, kde všetky dane plynú do štátneho rozpočtu, čo sa nedá povedať o našom výbere daní, dividend atď, poskytnutých úľavách a ďalších deformáciách i, ktoré ovplyvňujú daňovú politiku.
s pozdravom
Tonko
Milý Tónko,
aj ekonómia je náročná veda a Ty si ti vystihol tým, že hovoríš o potrebnej hlbokej analýze. Totiž aj ekonómia musí mať spôsob hľadania pravdy, vedeckej pravdy ekonomickej . Ale rovnako dôležitý je aj metodologický postup, bez ktorého ani ekonómia nedosiahne pokrok, ba si dovolím povedať, že je nemysliteľný. A tým metodologickým rámcom je práve ekonometria, ktorej pár rovníc som využil na hlbšie objasnenia problému.
Viem si predstaviť, aby aj EÚ robila lepšiu, odbornejšiu ekonomickú politiku, aby zohľadnila zvláštnosti každej krajiny, ba aj regiónu. Luxembursko nemá také zdroje ako Nemecko. Riešia to regionálne modely a poznám viacero autorov aj z Francúzska, aj z Nemecka.
Ďakujem
jarko
jediným reálnym zdrojom príjmu je produkcia (finančné investície sú osobitnou kapitolou, ktorú tu nespomínam, ale platia tam rovnaké pravidlá likvidity) na strane výdavkov je rozpočtová disciplína – alokovať a čerpať je rozumné len do výšky príjmov – prevýšiť rozpočet môžu len návratné investície
hlavná príčina dlhodobo neustále sa zhoršujúceho stavu verejných financií je presne opačná snaha všetkých politikov – dostať z rozpočtu čo najviac za akúkoľvek cenu
Pán inžinier,
štátny rozpočet alebo štátna pokladnica, ako Vy dobre viete, je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcií štátu, čo ste práve zvýraznil, nemá zabezpečovať predstavy ministra, či člena NR SR; plán príjmov a výdavkov štátu. Je to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. Ale on je jeden zo systému náročných účtov, ktorý pre členov EÚ predpísala práve EÚ a, žiaľ, ešte som nezaznamenal, že by tak hodnotili ekonomiku krajín. A jeho pravá strana sa práve vyskytuje v rovnici rovnováhy ekonomiky. Ale k pochopeniu jeho úlohy a skladby sa vyžadujú poznatky!! Nie je úlohou dostať z rozpočtu čo najviac za akúkoľvek cenu, ale optimalizovať jeho štruktúru príjmov aj výdavkov.
Ďakujem
jhusár
Pán inžinier,
nemôžem nedoplniť:
•
Zakladateľ Mety v rebríčku miliardárov predbehol Jeffa Bezosa.
•
Akcie firmy, ktorej patrí Facebook a Instagram, v tomto roku získali takmer 70 percent.
To má byť cieľ?
Ďakujem
jhusár
Vonkoncom sa nechcem s Vami sporiť, váž. p. Profesor. Máte pravdu – najmä pokiaľ ide o kritiku opozície. Iba tárajú! Veď čo dokázali, keď mohli a mali? Ako hospodárili? Kedysi na vojne nám občas ktorýsi „frajter“ povedal, „drž hubu a krok“, dnes by sa mal nájsť taký „frajter“ ktorý by mal tú moc povedať to rovnako autoritatívne našej súčasnej opozícii a ona tak ako my vtedy by musela poslúchnuť. Najmä odborne aj charakterovo absolútne vyprázdnenému KDH patrí táto moja výhrada /ti ostatní sú vôbec mimo môj záujem/.
Pokiaľ však ide o súčasnú vládu, vrátane min. financií, iste chápeme jej ozaj obmedzené možnosti vykonávať zodpovedne svoju ústavnú funkciu. Koľkože máme subjektov, nad ktorými môže vykonávať efektívny dohľad? Nehovoriac o tom, že by ich svojimi opatreniami mohla reálne „riadiť“. Už aj výber daní je, hoci v zmysle platných zákonov, iluzórny! Taká je realita, a za stav v akom sa nachádzame, sme vinní všetci! Aj náš niekdajší „socializmus“ – to adresujem p. Sabličovi. Minister financií je, som presvedčený, na dostatočnej odbornej úrovni, aby danej problematike rozumel, no /nechcel by som byť v jeho „koži“/ robí čo mu umožňuje súčasná /aj medzinárodná/ situácia. A nemôže sa ani „vyplakať“! Aj taký je údel zodpovedného politika. /Kedysi aj dnes./
Pán inžinier,
riešiť deficit rozpočtu je vždy bolestivé. Bude aj dnes. Opozícia, žiaľ, nemá odborné kapacity, hovorím to zo skúsenosti, že som si poprezeral pred týždňom ekonomické časopisy a vôbec som nenašiel príspevok od súčasného opozičného ekonóma. Článok je málo. Potrebná je kniha. Ale pozrite si našich europoslancov – kto z nich je na potrebnej výške poznatkov z ekonómie. Ba všetci europoslanci sa vedia dobre iba hádať. Riešiť problémy ekonomiky nevedia, nevedia tie súvislosti, ktoré uvádzajú moje rovnice:
Tie musí mať v hlavne každý vzdelaný ekonóm. Musí vedieť, od čoho, agregovane, závisí S, či M, či X tak ako otčenáš. Iba uvedomením si a pochopením tých väzieb vidíme do ekonomiky, vieme čo môžeme očakávať. A aj to sa môže zmodifikovať fungovaním ekonomiky, aj náhod, prírodných katastrof, či konaním politikov proti, teda hlavne opozičných.
Dôležité je aj medzinárodné prostredie. To môže spôsobiť, že sa musíme adaptovať k prežitiu, možno aj podmienky v EÚ.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
myslíš, že niekto z tých ponovembrových rozumie teórii daní? Alebo akejkoľvek časti ekonomickej vedy? Po druhé, tí, ktorí tlačia doláre a eurá (a pod.) ani nemajú záujem, aby tomu niekto – a už nie voliči – aj rozumeli? Treba čo najskôr potopiť tento Titanic, a pred posledným žblknutím, umne preskočiť na blížiacu sa novú loď, BRICS. Myslím, že Srbi a Maďari sú už jednou nohou tam, veď majú za sebou (trhy a zdroje) Číny a Ruska. My ideme odobrovať vstup UA do EÚ! Dobrý vtip, však.
V Brne je bar s veľmi zaujímavým názvom: Bar, ktorý neexistuje. Páči sa mi myšlienka, i ako recesia. Ale naša vláda to dotiahne ešte ďalej: do EÚ, s jej podporou, prvýkrát v histórii vstúpi aj krajina, ktorá naozaj neexistuje! Hlupákom kapitalizmus.
Milý Michal,
ozaj si zaťal do živého, ako sa hovorí. V úvahe o rovnováhe mi išlo aj o to, aby si čitateľ uvedomil, že mimoriadne dôležitá ja rovnováha ekonomiky. EÚ zdôrazňuje iba rast HDP, ale čo Ti povie číslo ako sčítaš cenu vagóna a 1 kg cukru a dostaneš 15421 eur. Nič. Dôležitý je aj rozvoj ekonomiky; aj gazda si jeden rok kúpil hrabačku, čo ťahali kone a druhý kosačku, čo ťahali kone. Jeho nezaujímali hodnoty tovarov, ale úžitok, ktorý mu poskytne kosačka, či hrabačka. Teda dôležitá je úžitková hodnota. Dnešná veda hovorí o utilite, ba aj marginálnej utilite. Prečo sa nevyužíva v praxi na riadenie, hlavne EÚ. Ak sa rozpamätáš, na čo nás lákali do EÚ, tak tie ťaháky už zmizli. Ja to hovorím aj takto: otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus….. a nič? Nepoznám knihu ako mal Pavlenda, ktorý jasne formuloval tri atribúty, ktoré má mať ekonomický systém, aby fungoval pre ľudí. Kniha Kapitalizmus 21. storočia (Pikkety) navrhla daň z bohatstva. To rieši problém?
Ekonomický systém je forma organizácie hospodárstva, ktorú spoločnosť vykonáva za účelom využitia, riadenia a správy zdrojov, ktoré má; to som napísal v mojej knihe. Aké zdroje už máme? Vodu a to neviem ako to skončí s jej efektívnym využitím.
Ďakujem
jarko
Michal,
práve som dostal mail od finančného analytika:
*globálne HDP rastie (najmä vďaka Číne a USA)
To je analýza?. Čo má urobiť minier financií a čo predseda vlády, či tvorca hospodárskej politiky.
Ďakujem
jarko
TELEGRAM: Úvahy sú zbytočné, pán profesor. Od nás to už nepočúva ani inakpomenovaná NAKA. STOP. Aká rovnováha, ak sa ekonomika Slovenska pohybuje na šikmej ploche?STOP. Vzorce sú krásne, ale už sme ich toľko krát čítali – a nič z toho. STOP. Navrhujem zmeniť témy – alebo vyhodiť politikov – alebo vymeniť obyvateľstvo.STOP A to posledné sa už deje. STOP a s úctou
Peter,
telegram veľa vystihol. Ale predseda Eurostat predpisuje konštrukciu input/output tabuľky, ktorú som Ti za SR venoval. Nevidel som, že by ju vlády po roku 1989 využívali a pritom EHK v Ženeve je využívala na komparáciu krajín regióny EHK plus Japonsko a USA. Ak to navrhol nositeľ Nobelovej ceny G. Myrdal, nositeľ Nobelovej ceny, je to nástroj nie na to aby sme ho hodili do koša. A tam je rovnováha sledovaná po odvetviach. Pozri si naše poľnohospodárstvo. Uvedené rovnice sú ozaj bázou a mal by ich mať v hlave aj predseda vlády. Pred cca 20 rokmi takého mali Gréci, nuž ale…
Ďakujem
jhusár
Táto úvaha má veľmi dobrý metodický prínos. Bez pochopenia vzťahov v komplexe ekonomického systému je každá mediálna kritika tak na úrovni Bohuša v známom Polívkovom filme.
Žiaľ, ku všetkému, čo rozobral pán profesor, musíme ešte pridať to, že nie sme nezávislým ostrovom slobody a naše daňové zákony musia byť „kompatibilné“ s EÚ, dokonca vrátane prípustného rozpätia sadzieb.
Z praxe pripomeniem, o čom mnohí mladší už nemusia vedieť, že pred rokom 1990 sme na Slovensku nemali DPH, bola daň z obratu, ktorá sa vyrubovala len v momente predaja konečnému maloobchodnému spotrebiteľovi. Podniky medzi sebou (vrátane exportu aj importu) obchodovali bez dane a správa daní tým bola podstatne jednoduchšia.
DPH mnoho procesov značne skomplikovala a štát ťažšie spravuje a kontroluje jej platenie. Na jednej strane to vyzerá, že získava výhodu tým, že dostáva DPH po častiach priebežne, tak ako sa na konečný výrobok nabaľuje pridaná hodnota. Ale vytvára aj priestor na ťažko odhaliteľné daňové podvody a sú situácie, keď štát cez DPH podnikateľov „úveruje“. Napríklad pri obstarávaní investícií formou finančného lízingu. (DPH za obstaraný predmet sa na začiatku prejaví na vstupe a v istom období predstavoval nárok na „vratku“, a DPH sa vracia štátu postupne v splátkach niekoľko rokov. – No dozvedel som sa, že tento režim sa „konečne“ od 1. 1. 2025 mení.)
Alebo v situáciách, keď sa strojmi spadajúcimi do vyššej sadzby DPH vyrábajú produkty alebo služby, ktoré sú v nižšej sadzbe DPH.
Takže presne ako píše pán profesor – nie je to len o samotných sadzbách a odborní novinári by nemali vytvárať vo verejnosti mylné predstavy.
Pán doktor,
veľmi dobre ste doplnili moju úvahu, aj tým, že sme mal daň z obratu. Problémy DPH už rozoberali aj Hospodárske noviny, ale riešenie sa nenašlo. Čo hovoríte to vyvoláva problémy. Mne však išlo aj o t o čom hovoria tieto tri vzťahy:
Musíme si uvedomiť správanie, alebo, čo determinuje rozhodovanie investorov, spotrebiteľov, exportérov a importérov. Čitateľ si môže sám upraviť východiskovú rovnicu (1) a získať tak napríklad informácie:
teda, ak sa chceme vyjadrovať o ekonomike, musíme ovládať a vyjadriť vzťahy medzi makroekonomickými veličinami, ba viac, tieto rovnice treba uvažovať v celom ekonomickom systéme, v sústave rovníc za ekonomiku ako celok, pretože tvorca hospodárskej politiky chce ovplyvňovať štruktúrne vlastnosti celej ekonomiky, ktoré sa dajú opísať iba komplexným modelom.
Totiž novinári a aj ten, čo som si požičal začiatok nadpisu si neuvedomujú to, čo sa dá vyčítať z rovnice rovnováhy a to sú vážne vzťahy v ekonomike. Hlavne aj zato, že my nemáme zatvorenú ekonomiku, naopak veľmi otvorenú o čom hovorí položka export a položka import v definícii HDP.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
stále nechcete pochopiť, že existujú dve absolútne samostatné makroekonómie – teória a prax, ktoré nie sú ničím prepojené. Vás nezaujíma realita a podnikateľov a politikov nezaujímajú vaše teoretické úvahy.
To čo Vás spája je len a len honba za ziskom a k tomu v praxi netreba vzdelania, ale živnostenský list, funkciu, kapitál, alebo zbrane. O tom by Vám mohli prednášať naši Rómovia podnikajúc v Anglicku či Matovič.
No uvediem inú skutočnosť:
Minimálne zástupcovia troch kótovaných spoločností – „Lockheed“, „General Dynamics“ a RTX otvorene vyhlásili, že ich finančné výsledky, hovoríme konkrétne o výsledkoch z roku 2023, prekonali všetky očakávania, a výrobcovia sú presvedčení, že konflikt na Ukrajine a v Izraeli vo vojne s „Hamasom“ len v krátkodobej perspektíve zvýši dopyt. Len biznis, nič osobné. (Toto je reálna makroekonómia!!!)
Pán Sablič,
poslal som Vám moju knihu, kde uvádzam odozvy podnikov a aj štatistických úradov, kde žiadajú hlbšie vysvetlenie. Odpovedal som. Máte niečo také?
Ďakujem
jhusár
…a ešte: Sablič.STOP. to pre ten telegram.
Stopnúť si môžete taxík a odviesť sa niekam, kam patria h….ti. Mne nikto a už nie akísi Zajac ústa zatvárať nebude.
Ostatným sa ospravedlňujem za toto extempore, ale je načase si postaviť otázku, kto doviedol ľudstvo na pokraj III. Svetovej vojny a o tom sú moje vstupy na tejto platforme!!!
K Vašej Úvahe pán profesor niet čo dodať – jedine, čo o tom vie pán minister, jeho štátny tajomníci a ľudia na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť ?
Vážený pán inžinier,
pre mňa je problémom to, že vedomosti fyziky využívame tak ak sú poznatky definované a ekonómiu zametajú pod koberec aj tí, čo ju majú ovládať a aplikovať. Guvernér SNB prof. I. Karvaš napísal 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a teda sa mu podarilo v ťažkých časoch, že kurz slovenskej a českej koruny bol 1:7. Iba zopakujem: Kuchynská váha akoby mala tri misky: (S – I) , (T – G) a (X – M). O rovnováhe hovoríme ak sú uvedené saldá napríklad takéto: (+2) + (+1) = (+3), ale aj ak sú saldá účtov takéto: (3) + (- 2) = (+1). Ak má hospodárstvo prebytok obchodnej bilancie (X > M), potom aj ľavá strana (1) musí byť pozitívna. Tam sú dva členy a preto, ak by bol deficit rozpočtu vlády, ale prebytok bilancie úspor a investícií by bol vyšší, hospodárstvo by bolo aj napriek tomu v rovnováhe. A toto musí do hĺbky vedieť ten čo robí hospodársku politiku.
Ďakujem
jhusár