Ilúzie neekonomických vedcov vypršali

Na internetovom SME som sa dočítal: „Slovenky a Slováci ušetria iba 5,3 % svojich disponibilných príjmov, čo je výrazne menej ako priemer Európskej únie. V rebríčku krajín EÚ za minulý rok skončilo Slovensko na šiestej najhoršej priečke. V minulom roku domácnosti v EÚ ušetrili v priemere 12,7 % svojho disponibilného príjmu, čo bolo výrazne menej ako v roku 2021 (16,4 %). Po pandémii totiž rástla najmä spotreba. Disponibilný príjem je podľa definície Eurostatu to, čo majú domácnosti k dispozícii na výdavky a úspory po zdanení a transferoch.“

Smutnejšie je toto konštatovanie, tiež z internetového SME: „Slovák už platí za potraviny ako Rakúšan či Švéd, Česi nakupujú výrazne lacnejšie. Dva roky zdražovania potravín spôsobili, že cenovky v slovenských obchodoch sa do výraznej miery priblížili západným európskym krajinám, kde je podstatne vyššia kúpna sila.“

Aby to čitateľ hlbšie vnímal, na zobrazenie ako funguje ekonomický systém, využijem schému, aby sa čitateľovi zobrazil v hlave rovnaký obraz ekonomiky ako mne:

 

 

Ekonomika, ekonomický systém pozostáva zo 4 subsystémov: domácnosti, vláda, podniky a zahraničie. Znázornil som na ňom kolobeh finančných tokov. Z domácností odchádza tok C na nákup tovarov a služieb, o čom hovorí druhý citát a tok S (saving, úspory), o ktorom hovorí prvý citát. Šípka úspor nekončí doma, ide na finančné trhy. Naše S tvorí iba 5,3%  z disponibilného príjmu a priemer v EÚ je 12,7%. Najviac si vlani dokázali usporiť Nemci (19,9 %), Holanďania (19,4 %) a Luxemburčania (18,1 %).

Čitateľ vidí na obrázku čo je  pravá podstata ekonomiky a ekonómie ako vedy o ekonomike. Práve aj uvedené dva problémy v citátoch. Problém cien, tento partikulárny, čiastkový problém v ekonómii objasňuje teória cien, je o nej niekoľko kníh. Dnes nerešpektovaná.

Uvedené konštatovania si dovolím posúdiť hlbšie a síce z pohľadu dnes chudobnej dnešnej ekonómie. Nemôžem sa nezahĺbiť do poznatkov ekonómie, ktoré nám zanechali naši ekonómovia z rokov 1964/70, a čo nám neponúkli ekonómovia EÚ. Pavlenda v roku 1966 vo svojom 412 stranovom diele napísal: „musíme najprv preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného  preštudovania  príslušných faktorov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie práce“.

V roku a po roku 1989 ekonómovia tak nerozmýšľali. Čakali sme však progresívny nie regresívny pohyb ekonomiky. Na Slovensko sa však dívalo tak, akoby sme boli iba pestovateľmi kapusty pre Viedeň. Vietor histórie by mal odviať aj špinu z poznatkov ekonomickej vedy, ktoré vznikli na Slovensku.

Dnes už ilúzie občanov z novembra 1989 vyprchali. Pátere dnešních ekonómov sa zrútili. Reformátori neboli ekonomicky vzdelaní. Nuž a tak vznikli „podnikatelia“. Ekonómovia na úkor zdravého rozumu a skúseností Slovenska bezmyšlienkovite prijímali akékoľvek byrokratické opatrenie sformované mimo nášho územia a bez akceptovania našich poznatkov. Ekonómovia sa prestali hlásiť k poznatkom ekonomickej vedy. Heslá boli falošné, nie poznatky, zavádzali ľudí. Rástla nám nezamestnanosť aj bezdomovectvo.

Po roku 1989 prišlo k zníženiu životnej úrovne  aj zamestnaných aj dôchodcov. Prišla nenormálna honba za ziskom. Nastala ekonomická neistota, zrušilo sa množstvo podnikov. Rozpor medzi hlásanými sľubmi v roku 1989 a nasledovanými činmi bol a je veľký.

Aby som svoje tvrdenia oprel o fakty a aj čitateľ mohol porovnať výkonnosť ekonomiky Slovenska a Československa, žiada sa oprieť o fyzikálne ukazovatele, aké sme využili aj pri určení stupňa ekonomického rozvoja v rokoch1964/69. V Štatistickej ročenke ČSSR z roku 1989 som z údajov skonštruoval túto tabuľku, ktorá hovorí o pozícii Československa v Európe:

 

 

Ani v jednej oblasti sme nemali horšiu pozíciu ako v strednom stave obyvateľstva (9). Ba v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sme boli na prvom mieste v týchto oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera. Teda ČSSR bola vyspelá, konkurencie schopná. Toto sú ekonomické reálie, na ktoré sme zabudli.

Slovenskí ekonómovia vyriešil ako má fungovať ekonomika SR. Konkrétne o tom hovorí 6. kapitola Pavlendovej knihy, ktorá má nadpis Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj v československých podmienkach.  Sojka v diele Ekonomická dynamika a rovnováha má kapitolu 7 Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Skonštruoval v nej model, na báze ktorého konštatoval, že český ekonomický systém je agresívny.

To nevedeli predstavitelia sametovej.

 

Naši ekonómovia obohatili novodobú  ekonomickú vedu, ktorej myšlienky tak prevrate zazneli v roku 1968. Nejde o nostalgiu, ale o bohatstvo ekonomickej vedy, o program tvorivého a slobodného života, ktorý je asi cudzí tunelárom, či nečestne vzniknuvším kapitalistom. Na Slovensku nevznikol len najväčší elektromotor na svete a to v Tlmačoch,  ale aj vinea a to už v roku 1973.

 

 

Záver

Nemecké úspory (S na schéme) sú takmer štyrikrát väčšie ako naše. Všetky toky na schéme musia byť v určitej proporcii, musia mať svoje „hrúbky“, aby ekonomika fungovala bezproblémovo. A. Smith, otec ekonómie, svoje dielo Bohatstvo národov napísal ešte vo feudalizme. EÚ nám pri vstupe neponúkla to, čo Smith, neponúkla ani atribúty medzioblastného vyrovnávania, ktoré by boli ekonomicky príťažlivé, ba ani nevedela, že slovenskí ekonómovia už v roku 1968 mali model dynamizácie ekonomiky SR. Mala ilúzie.

Prečo existujú rôzne výklady rovnakej udalosti? Pretože bola umelo vytvorená a vyhlasovaná téza o slabosti našej ekonomiky, nevedeli aká výrobná pozícia našej ekonomiky v rámci Európy skutočne je. Išlo aj o trh, o ktorom vedecky hovorili naši ekonómovia vo svojich dielach.

Vodcovia sametovej túžili aj po prozápadnom smerovaní nášho štátu. Nepoznali jeho podstatu a tak dnes v čase globalizácie nemáme naše konkurenčne schopné podniky (Žiar n/Hronom, Tlmače,..) a ani ekonomickú teóriu fungovania ekonomiky v 21. storočí.

 

Ilúzie vypršali. Rozhodovali neekonómovia, o ekonomike. Teda aj o disponibilnom príjme.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 4/12/2023

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

17 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vložená spätná väzba
Zobraziť všetky komentáre
Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
5. decembra 2023 15:43

Rozhranie, na ktoré upozornil Prof. Husár, medzi „očakávaniami“ a tvrdými dátami, je dôležitým rozmedzím medzi objektívnymi informáciami a „propagandou“. Ekonomika (jej riadenie a fungovanie) sa oprostilo, v úpadkovom období globalizácie, od meritórnych, tvrdých údajov a fičí na očakávaniach. Očakávania sú stále dôležitejšie. Mocenské centrá totiž nechcú riadené procesy konkurenčných subjektov (národných vlád a pod.), stačí im ovládať správanie jednotlivých aktérov (výrobcov, spotrebiteľov, distribútorov, investorov a pod.). Sledujú sa teda „očakávania“, ako výsledky účelovej propagandy. Ide o súčasť procesu eliminácie verejného záujmu (štátov, vlád) a mohutnejším presadzovaním súkromného záujmu vlastníkov kapitálu (dominancie korporácií). Bez základnej databázy nie je možné ani efektívne, racionálne riadenie hospodárstva. Proti precízne organizovanému zberu, hodnoteniu a nakladaniu s údajmi v korporátnom prostredí stoja bezradné (a bezmocné!) orgány verejnej správy. Nie je náhodou, že nezvládajú ani elementárne adresné hospodárske a sociálne programy (s odvolávaním sa na nedostatky údajovej základne)…

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
5. decembra 2023 9:58

Niežeby som chcel spochybňovať tvrdenia autora, ale musím, cítim povinnosť ich doplniť aspoň stručne o tieto skutočnosti: 1. Úspory obyvateľstva v bankách ovplyvňujú nielen ekonomické ukazovatele, ale aj politická klíma v štáte. Dôvera jeho obyvateľstva v jeho stabilitu a budúcnosť. A dôvera v banky samotné. To je najväčší kameň úrazu! Banky sa správajú ako sprostí výpalníci. Veď akú väzbu majú na náš národ? Každú záťaž, ba čo i len náznak, že by im mala klesnúť miera zisku, premietnu na sporiteľov. Ktorý priemerne zarábajúci človek bude sporiť v banke za nulový úrok a dá jej svoje úspory k dispozícii aby na nich profitovala? Iba hlupák!
2. Politici sú odrazom spoločnosti – akí sme, takých máme politikov! Akí sme boli v novembri 1989, tak sme pochodili. Pretože, nie politici, občania chceli „ísť na Západ“ a nie občania Západu k nám na „Východ“. Politici iba reflektovali našu vôľu – inak by sa neboli dostali k moci. A za takejto situácie museli prijať podmienky Západu! 3.Nepoučili sme sa ani z nepriaznivého ekonomického vývoja a zatúžili sme po EÚ, ktorá už vtedy „mlela z posledného“ a aby mohla existovať ďalej, za chiméru lepšej budúcnosti sme jej poskytli naše zdroje aj životy a budúcnosť našich deti. Opäť nie politici ale my, občania, voliči! Čierny výhybkár nespadol z oblakov, nespadol z oblakov ani „Súdruh“ Weiss, ktorý mu pomohol uzurpovať moc v čase keď sa naposledy rozhodovalo o našej budúcnosti. Dnes o nej žiaľ rozhodnú už len iní. Taká je situácia. Ale to neznačí, že by sme sa nemali usilovať o zmenu! Iba by sme mali byť vo svojich úsudkoch nielen scholastický ale skutočne „širokospektrálne“ objektívni.

Ivan
Ivan
4. decembra 2023 20:01

A opäť veľmi dobrý článok pán profesor, len veľká škoda, že minimálne 2/3 poslancov NR SR o tom nemá vedomosti.

Peter Zajac-Vanka
Člen
4. decembra 2023 18:24

Keď si oni všetci tí „študovaní ekonómovia“ dnes myslia, že sú takmer laureáti na Nobelovu cenu za ekonómiu. Ale – nie sú…A už rozhodne nie sú vedci. Vedecký prístup k ekonómii preukazujete Vy, pán profesor. Klobúk dolu.
K ostatnému v obsahu sa ani len nebudem vyjadrovať. Balzac to už raz vyslovil za mňa: „Veľké nádeje – stratené ilúzie…“ Všetko mohlo byť inak…ALE – NIE JE!

františek severa
františek severa
4. decembra 2023 17:56

vo všetkých mojich bankových projektoch a finančných projektoch v štátnej správe bez výnimky hlavnou príčinou zlého vychodiskoveho stavu bola nekvalifikovanosť a amatérizmus v duchu komu dal Boh úrad tomu dal aj rozum

Marián Moravčík
Marián Moravčík
4. decembra 2023 17:45

Pán profesor, pred 20 rokmi, keď som tieto veci analyzoval pre banku (ešte pred prechodom z koruny na euro), bola priemerná miera úspor Slovákov mierne nad 10 %. Takže nielen že sa k Európe nepribližujeme, ale klesáme z úrovne, na ktorej sme už boli.
K miere úspor ešte dve poznámky.
Ono je to svojim spôsobom objektívne meradlo dôvery ľudí v bankový systém, hlavne zmeny v miere úspor v čase.
Aj o miere úspor by bolo namieste urobiť regionálnu analýzu. Som presvedčený, že v malých mestách a na vidieku je miera úspor takmer nulová a priemer ťahajú nahor Bratislava a Košice.

Lubomír
Lubomír
4. decembra 2023 15:13

Nie som ekonóm
Zaujal ma článok : “ Ilúzie neekonomických vedcov vypršaliInflácia narušila úspory mnohých ľudí v Nemecku. V prieskume, ktorý uskutočnila veľká holandská banka ING, približne 30% opýtaných Nemcov uviedlo, že nemajú žiadne rezervy. „Hlavným dôvodom nedostatku úspor bol nedávny prudký nárast cien,“ uvádza sa v štúdii.
Asi 57% uviedlo, že nezarábajú dosť na to, aby ušetrili peniaze. Podľa Spolkového štatistického úradu bola inflácia naposledy odhadnutá na 10% v novembri. V októbri bola miera inflácie stále 10,4 %.
Podľa prieskumu polovica respondentov šetrí najmä na základných potrebách, oblečení a nákladoch na potraviny. Okrem toho traja z desiatich účastníkov prieskumu uviedli, že nikdy nemíňajú peniaze na vzdelávanie. Respondenti chcú v budúcnosti znížiť aj svoje výdavky na gastronómiu a voľný čas: „Zlé znamenia pre odvetvia, ktoré už boli tvrdo zasiahnuté opatreniami prijatými na boj proti pandémii koronavírusu,“ hovorí štúdia ING.
Nemecko je „krajinou sporiteľov“ („Land der Sparer“) v absolútnych číslach, píšu autori štúdie: hoci sa podiel ľudí s vysokými úsporami zvýšil, počet ľudí s nízkymi úsporami sa zvýšil ešte viac.
Poznámka :
Pod hranicou chudoby v Nemecku sú tí, ktorých mesačný príjem je nižší ako cca – 942 EUR pre slobodných a 1 978 EUR pre rodiny s dvoma deťmi mladšími ako 14 rokov. Ide o „celkový čistý príjem rodiny“, ktorý zahŕňa dotáciu na nájomné, príspevok a príplatok na výživu detí a inú materiálnu pomoc, podľa správy verejných organizácií.
V Ruskej federácii
Analýza štatistických údajov na makroúrovni poukazuje na výrazný pokles hrubých úspor sektora „domácností“ v roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2022 (o 26 %) a podielu na hrubých úsporách hospodárstva ako celku (o 11,9 %) 
Rast úspor je ovplyvnený pomerom medzi peňažnými príjmami a výdavkami obyvateľstva. Čím menší je podiel výdavkov na peňažných príjmoch, tým väčší je nárast úspor. Zvýšenie úspor možno dosiahnuť na stabilnej úrovni príjmu znížením výdavkov.
Pri pohľade na údaje o ekonomike ako celku bol najväčší podiel úspor v peňažných príjmoch zaznamenaný v rokoch 2015 a 2020 – 9,1 %. Zároveň je dôležité vziať do úvahy úroveň inflácie, ktorá zvyšuje výšku výdavkov. V roku 2020 sa v dôsledku izolácie obyvateľstva v dôsledku pandémie koronavírusu znížili výdavky domácností a zvýšili sa úspory. V roku 2021 je pozorovaná opačná situácia
Hrubé úspory sektora domácností, % hrubých úspor pre hospodárstvo ako celok 28,7 v roku 2013 na 16,2 v roku 2021-2022. ( sú tu aj významné vplyvy vojenského konfliktu ).
Otázka : Je vôbec reálne ( asi nie v kapitalizme ) Aby politika kapitalistického štátu bola zameraná na zvýšenie výšky úspor a ich efektívne využitie ? Zároveň je dôležité analyzovať dynamiku a štruktúru úspor domácností a určiť faktory, ktoré stimulujú ich rast ?
Betuš Ľubomír

Lubomír
Lubomír
7. decembra 2023 17:14
Odpovedať  Jaroslav Husár

Vážený pán profesor
ďakujem, budem sa musieť týmto otázkam viac venovať okrem mojich odborných prác v oblasti krízového riadenia, integrovaného záchranného systému, civilnej ochrane a vzdelávaniu detí a mládeže v tejto oblasti Bezpečnosti ochrany života a zdravia. Táto oblasť je v našom štáte “ stratená ovca “ …Nechcem Vás zaťažovať ako sa k nej / ne / stavia “ štát a verejná správa ako taká

Ondrej Barič
Ondrej Barič
4. decembra 2023 14:51

Pán profesor!
Super analýza a podnetné myšlienky. Článok som preposlal poslancom NR SR vo výbore pre financie a rozpočet! Verím, že sa prinajmenšom nad tým zamyslia a urobia potom malý krôčik k zmene v Hospodárskej politike Slovenska!