
Urobilo to veľa našich velikánov. Potešilo ma video traja Slováci, ktorí zmenili svet; Š. Banič, J. Murgaš, A. Stodola. Malé Slovensko má ozaj veľa vzdelancov, ktorí sa zaslúžili o veľké zmeny nielen u nás doma ale ozaj po celom svete. Preto som si zvolil aj nadpis úvahy, lebo by sme si mali zušľachtiť aj krajinu aj ekonomiku. Nestačí ju len rastom zväčšovať čo hovoria analýzy, keď zvýrazňujú aký bol rast HDP. Musíme si ekonomiku a aj krajinu zveľadiť.
Hlavne ekonomiku musíme zlepšiť, zdokonaliť a skvalitniť. Vyplýva to z tohto citátu:
„Od začiatku tohto týždňa ohlásili koniec dve fabriky na výrobu topánok, ktoré boli významnými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch. Po martinskom Ecco zatvorí prevádzku aj handlovská Lowa. V Martine príde o prácu 650 ľudí, v Handlovej prepustia rádovo desiatky zamestnancov. Materské skupiny fabrík, dánske Ecco a talianska Lowa, zdôvodňujú ich zatvorenie optimalizáciou výroby.“
Boli sme veľmocou výroby obuvi. Závody 29. augusta v Partizánskom (Baťovany) vyrobili v roku 1950 11,1 miliónov párov obuvi, v roku 1960 20,4 miliónov párov, v roku 1970 28,3 miliónov párov a v roku 1980 31,8 miliónov párov. Riaditeľmi boli naši ľudia.
V duchu videa a priam hanebnému citátu by som v dnešnej úvahe pripomenul dielo ešte niekoľkých našich velikánov.

Z pomedzi viac ako 30-ky si dovolím v prvom rade spomenúť na Mateja Bela. Bol ozaj poslom lepšej Európy. Narodil sa v Očovej rok po porážke Turkov pri Viedni. Na univerzitné štúdiá sa vybral do Halle, študoval tam teológiu a filozofiu. Ale popri tom aj prírodné vedy aj medicínu. V roku 1707 začal učiť na evanjelickom gymnáziu v B. Bystrici. Už v roku 1709 prišlo na neho udanie, že je prívržencom protihabsburgského Rákociho povstania. Hrozil mu trest smrti. V roku 1723 vydal dielo Posol dávneho a súvekého Uhorska. Zhromaždil veľké množstvo údajov z jednotlivých uhorských stolíc, systematicky a podrobne ich spracováva do podoby jedinečnej encyklopédie, ktorá v Európe nemala páru.
Nepracuje na nej sám, dal dohromady tím vzdelancov z celého Uhorska. Kráľovský inžinier a geometer S. Mikovíni prispieva svojimi medirytinami, ilustráciami miest a mapami jednotlivých stolíc. Lekár Ján A. Rayman z Prešova, prvý slovenský imunológ a meteorológ, dodáva údaje o svojich pozorovaniach ale boli to aj spišský matematik P. Kray, či jaskyniar J. Buchholz a ďalší. Zostavil rozsiahli encyklopédiu vo viacerých zväzkoch. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI. Jeho Notície vyvolali veľký ohlas, uznanie a úctu od Paríža po Petrohrad.
Bel dostal Uhorsko do učebníc. Bol pravou rukou Márie Terézie. Bol váženým členom chýrnych európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade, či Londýne. Želal si, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka. Svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu.

Pozabudli sme aj na Jána Adama Raymana, imunológa. V roku 1721 je zrodom slovenskej imunológie, keď v prestížnom vroclavskom časopise uverejnil dva vedecké články. Opísal v nich prvé očkovanie proti pravým kniahňam – variole, ktoré uskutočnil svojej dcére Márii Alžbete počas epidémie kiahní okolo roku 1720. Urobil som pokus, písal, malý zárez na jej ľavom ramene, do ktorého som votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata a zárez zakryl orechovou škrupinkou. Na tretí deň sa úplne zotavila.
Popri svojom zamestnaní spolupracuje s M. Belom pri príprave jeho najvýznamnejšieho diela Notitie. Predovšetkým sa však venuje vlastnej vedeckej činnosti v oblasti chorôb, liečiv, minerálnych vôd a počasia. Svoje štúdie publikuje v zahraničných vedeckých časopisoch po nemecky, po latinsky. Napísal takmer 100 vedeckých článkov. Rayman nevie, čo spôsobuje kiahne, ale tuší ako nad nimi zvíťaziť. Ani schopný lekár nemusí poznať pôvod a pôsobenie zla, keď vie s ním múdro a starostlivo zaobchádzať.
Teda aj v malej krajine môže vyrásť človek, ktorý predbehne dobu, ale aj osihotený mimo hlavného prúdu.

Hoc máme velikánov veľa, zvolil som si ešte spomienku aj na Samuela Mikovíniho. Literatúra ho pokladá za matematika, zememerača, astronóma, vodohospodára, konštruktéra, staviteľa, pedagóga a umelca. V Jene v roku 1723 získal titul inžiniera. Hneď po promócii dostal miesto dvorného matematika a kartografa Jenského kniežatstva a stáva sa členom Pruskej kráľovskej akadémie. Bol stoličný matematik a geodet v Bratislave. Na poverene cisára Karol VI zmapoval územie dnešného Slovenska a významnú časť ostatného Uhorska. Jeho mapy boli významnou súčasťou diel M. Bela. Ako matematik a kartograf Jenského kniežatstva a stáva sa členom Pruskej kráľovskej akadémie. Odvodňoval močiare, navrhoval mosty, protivodňové hrádze ba aj mlyny. Projektoval stavbu kráľovského paláca v Budíne. Ba vypočítal aj Ludolfovo číslo na 25 desatinných miest. V roku 1735 ho Karol VI vymenuje za cisárskeho geometra banských miest na strednom Slovensku a odchádza do Banskej Štiavnice a založí banskú školu a neskôr M. Terézia ju zmení na Banícku akadémiu – prvú vysokú školu technického zamerania na svete.

Nemôžem nespomenúť bratov Hellovcov. Starší Jozef Karol sa na rodil v roku 1713 a študoval na banskej škole mechaniku a hydrauliku. Pokračoval v práci svojho otca a buduje tajchy a konštruuje banské stroje. Mal 25 rokov keď skonštruoval pákové drevené čerpadlo. Jeho najväčším vynálezom je vodostĺpcový stroj, v ktorom po prvý krát na čerpanie vody v baniach sa využíva stlačený vzduch. Výkon prevratného čerpadla má viac ako 500 tisíc litrov vody za deň. Tento vynález sa používal v baniach na celom svete a jeho princíp sa dodnes využíva pri ťažbe ropy.
J. K. Hell skonštruoval aj čističku vzduchu, čerpadlo na prúdenie čerstvého vzduchu v banských štôlňach.

Mladší brat Maxmilián Rudolf sa narodil v roku 1720. Po skončení gymnázia študoval históriu a filozofiu. Buduje hvezdárne v Kluži, Trnave, Budíne a v Jágri. Vydal astronomickú ročenku Astronomický kalendár na viedenskom poludníku, v ktorej uvádza presné výpočty pohybu Slnka a Mesiaca a planét. V 35 rokoch svojho života sa stáva vedeckou kapacitou celoeurópskeho významu. Samotný dánsky kráľ Kristián VII. ho pozýva na ostrov Vardȏ za severný polárny kruh, aby pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk, ktorý mal pripadnúť na 3. jún 1769. Tento jedinečný úkaz sa dal výpočtom paralaxy využiť na určenie rozmerov slnečnej sústavy, predovšetkým vzdialenosti Zeme od Slnka. Bol členom akademických spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Gȏttingene, Trondheime a v Londýne. V roku 1790 dostáva za celoživotné vedecké dielo Rád anglickej vlády. Jeho meno nesie jeden z mesačných kráterov a jedna planétka. Obaja boli dobrodením nášho poznania.

Ešte musím spomenúť, že velikán Jozef Dekret Matejovie ozaj zušľachtí krajinu. Slovenské hory boli nesmiernym bohatstvom, zvlášť na Horehroní. Od čias priemyselnej revolúcie sa to zmenilo. Surové drevo sa stalo hlavnou komoditou ako palivo pre chod banských strojov, ale najmä pre železiarne – pre vysoké pece, vyhne, hury a hámre. A kvôli tomu vydala Mária Terézia v roku 1769 nový lesný poriadok, ktorý zakazoval nadmerné pasenie dobytka, vyrubovanie a klčovanie lesa.
A našiel sa múdry človek J. D. Majerovie. Narodil sa v roku 1774 v lesnej osade Dobroč pri Čiernom Balogu. V roku 1808 sa stáva hlavným pojazdným breznianskeho lesného okresu. Vymeriava a zakresľuje mapy lesného okresu. Robí katastrálne merania, presne oddeľuje pasienky a polia od lesov. Skúma vplyv pôdy na rast jednotlivých druhov stromov, ich odolnosť proti vetru. Chodí sa k nemu učiť Henrik David Wicker, ktorý bol prvým profesorom Lesníckej katedry, ktorá bola v roku 1807 zriadená na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
Chýr o breznianskom lesníkovi sa dostáva do Viedne a v roku 1814 sa J. D. Majerovie stáva hlavným banskobystrickým cisársko-kráľovským lesmajstrom. Svojou ozaj priam priekopníckou prácou pre nás zachránil hory.
Horehronie preto patrí aj dnes už roky k lokalitám, kde sa ťaží najviac, no tempo ťažby sa ešte viac zvýšilo v minulom lete. Za rok sa stovky hektárov lesov v okolí Čierneho Baloga zmenili na holoruby.
Nezabudli, že musíme si ekonomiku a aj krajinu zveľadiť?
Pavol Olexík. Narodil sa v Klíne do váženej rodiny šoltýsov – zakladateľov obce. Preslávil Viedenskú nemocnicu, kam nastúpil 1. júna 1827 ako lekár. Skončil Lekársku fakultu Viedenskej univerzity v roku 1826. V tom čase Európu strašila pandémia cholery. Vypukla v Indii a cez Perziu a Rusko sa z východu blížila do Uhorska. Viedenská vláda neočkávala a poverila P. Olexíka prípravou preventívnych opatrení. Doktor Olexík sa vybral do Ruska a tam, priamo v teréne, choleru takmer rok študuje. Nevie ako sa cholera šíri; vtedy sa všeobecne predpokladalo, že vzduchom. Dnes už vieme, že zdrojom choroby je nakazená voda. V roku 1831 dorazila do Európy, omnoho menej dramaticky.

P. Olexík sa stáva hlavným epidemiológom Rakúskej monarchie. Za jeho dlhoročnú v boji s týmito chorobami mu v roku 1867 udelila čestný titul cisárskeho radcu. Pracoval už v Brne. V septembri 1832 je Pavol Olexík v Brne vymenovaný za fyzikusa – mestského lekára. Olexík bol viackrát riaditeľom nemocnice. Preslávil sa aj na inom poli. Venoval sa meteorológii a biológii. V meteorologickej stanici, ktorú zriadil vo svojom dome, doktor Olexík každodenne meria teplotu a vlhkosť vzduchu, atmosférický tlak a množstvo zrážok. Svoje merania posiela do meteorologického ústavu do Viedne, ba aj do Prahy.
Olexík svojimi pozorovaniami mal vplyv na hospodársky úžitok. Odhalil nimi vplyv rôznych poveternostných javov na úrodu ovocia a obilnín. Merania robil denne viac ako 30 rokov. Olexík vzbudil záujem o meteorológiu u G. J. Mendela. Olexík s ním trávi veľa času nielen pri meteorologických meraniach, ale aj pozorovaní slnečných škvŕn ďalekohľadom, ktorý má Mendel postavený pod strechou kláštora. Olexík teda zachraňoval a lieči.

Dionýz Ilkovič a jeho slávna rovnica. Narodil sa 18.1.1907 v Šarišskom Štiavniku v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Ľudovú školu vychodil vo Fulianke. Od kvarty pokračoval na štúdiu na Československom reálnom gymnáziu v Prešove, kde v roku 1924 maturoval s vyznamenaním. Potom odišiel študovať do Prahy (1925-1929) na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity chémiu, fyziku a matematiku. V roku 1930 sa stal asistentom na Fyzikálno-chemickom ústave Prírodovedeckej fakulty KU u profesora Jaroslava Heyrovského, neskoršie laureáta Nobelovej ceny. Pod vedením prof. Heyrovského a pri práci na teoretických základoch polarografie vytvoril dodnes platnú, tzv. Ilkovičovu rovnicu, čo je vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy.
Táto rovnica sa stala základom teoretickej polarografie.
V rokoch 1937-38 absolvoval študijný pobyt na Elektrotechnickom ústave na Sorbone v Paríži. Od roku 1940 pracoval ako prednosta Ústavu technickej fyziky na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ďalej ako profesor fyziky Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a od roku 1944 ako prednosta Fyzikálneho ústavu PFSU.
Dionýz Ilkovič sa svojou pedagogickou a organizačnou činnosťou nesmierne zaslúžil o rozvoj slovenskej fyziky, najmä po druhej svetovej vojne. Aktívne sa zúčastňoval na založení Slovenskej akadémie vied (SAV) a v roku 1953 sa stal jej riadnym členom – akademikom – a vedeckým tajomníkom.
V roku 1963 založil a viedol Fyzikálny ústav SAV. Patrí k popredným osobnostiam v oblasti svetovej fyzikálnej chémie. Je spoluzakladateľom Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV, vykonával množstvo zodpovedných funkcií v ČSAV, SAV, na ministerstve školstva i vo vysokoškolských orgánoch.
Veľký je aj Ilkovičov prínos pre pedagogickú činnosť. Do prednášok fyziky prvý zaviedol vektorovú analýzu.
V roku 1957 vytvoril prvú slovenskú vysokoškolskú učebnicu fyziky v ČSSR.
Popri svojej pedagogickej práci a organizačných povinnostiach neustával ani vo vedeckej činnosti, venoval sa termodynamike, elektrodynamike, teórii relativity a jadrovej fyzike. Je autorom vyše 30 pôvodných vedeckých štúdií, vydaných doma i za hranicami. Pri príležitosti Svetovej výstavy v Bruseli r. 1958 ho belgická vláda vymenovala za predsedu poroty, ktorá na tejto výstave hodnotila úroveň exponátov z prírodných vied. Za svoje celoživotné dielo bol viackrát vyznamenaný a ocenený mnohými vyznamenaniami, cenami a uznaniami, z ktorých najvzácnejšie sú čestné členstvo v Jednote československých matematikov a fyzikov, Rad práce a Štátna cena SSR.
Čitateľovi som priblížil dielo niekoľkých našich velikánov, ktorý by si zaslúžili byť v diele Galéria géniov 222 osobností, ktoré zmenili svet od V. Haškovca a O. Mϋllera. Ale mohol by si obstarať aj dielo Vzdelaní príbuzní od Vladimíra Leksu-Pichaniča, aby zistil koľko má Slovensko velikánov, ktorí zmenili svet.
Záver
Matej Bel bol poslom lepšej Európy. Nestalo sa. Európa dnes bojuje. Záver začnem širším pohľadom. Kapitalizmus už nie je schopný rozvoja, už nie je životaschopný. Západ aj Európa po vyjadreniach Trumpa sa musí spýtať – ísť sám, alebo spoločne zaniknúť.
Odkázaní sme na seba, čo nie je len otázka, ale riešili ju už spomenutí slovenskí velikáni. Musíme čakať nový stav.
Dovolím si ukončiť ďalším novodobým našim velikánom prof. Karvašom, ktorý vo svojom dvojzväzkovom diele hovorí:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.“
Chýba nám posol lepšej Európy. Zušľachtime si krajinu a jej ekonomiku.
Prof. J. Husár
Bratislava, 22/4/2025
Vďaka za pripomenutie slávnych Slovákov v minulosti. A píšete o tých, ktorí žili za maďaského absolutizmu a za „c+k“mocnárstva. Alebo pôsobili ako Karvaš hlboko v ťažkých časoch… asi „nemáme ťažké časy“, lebo si neviem spomenúť ani na jediného Slováka po 1990, ktorý by bol výraznou hospodárskou osobnosťou činiacou v prospech Slovenska…žeby Dzurinda? Mikloš? Odór?PCHÁÁÁ´…
Peter,
pri písaní tejto úvahy som si akosi obnovil spomienky na učiteľku fyziky a odkryl zdroj mojej hrdosti – lebo naše Slovensko bol vždy súčasťou vzdelaného sveta. Ba som si uvedomil pri písaní, že analogické zamyslenia by mali byť súčasťou aj debát v parlamente, aby si uvedomili bohatstvo, ktoré máme. Nuž, ale, ako si napísal, kto? Som presvedčení, že naši velikáni boli ozaj našim dobrodením. Naozaj o diele našich velikánov o ich vynálezoch a posunutí vedy vpred by mali vedieť aj deti v škole. Zabudli sme pestovať hrdosť, ale zato každý piatok utekajú ľudia za banalitami súčasných politikov.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor, s Vami sa bojíme mnohí…
Chápem, že malé Slovensko spájate s Európou. Obávam sa, že to spojenie už nevyšlo. naviac, svet je „globálna dedina“. Sme na jednej planéte, a eurocentrická rasová a kultúrna doktrína zlyháva (subjektívne aj objektívne!). Napísal som rasová a kultúrna doktrína, aj preto, že tie sú základom hospodárskej koncepcie. Koloniálna európska doktrína je neudržateľná! Pokus vyvážať odpad a manuálnu prácu tiež zlyhal…(Čína, Indočína, India, Južná Amerika a Afrika to nielen potvrdzujú dynamikou rastu produkcie, ale aj svojou alternatívnou integráciou- BRICS). Svet hľadá „posla budúcnosti“! ( Trump len čaká kto ho- ako Jeľcin Gorbačova- vyženie „na tanku“ z bieleho domu, a kedy podpíšu „bielovežské dohody“ Texasania, Kaliforňania a Nové Anglicko…)
Pán inžinier,
z toho, čo ste napísali mi vyplynulo, aby som si spomenul na ďalšieho nášho velikána L. Novomeského a jeho báseň Múdrosť, v ktorej je tento krásny oxymorón: Však, súdruh Galilei, je taká múdrosť. Ba sa musím vrátiť aj k tomuto krásnemu veršu:
Samo Chalupka: Mor ho!
Pobelavé kaderie šije im obtáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:
Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
Nuž a čo k Vašej spomienke: „bielovežské dohody“. Dobre sa ne ne pamätám.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, hoci Váš hodnotný príspevok nie je kontabilný z humorom zaradil som ho skrátene do slovenského socialistického Humorikonu. milan kupecký aforista
Vážený pán Milan,
ďakujem pekne. Ale ja musím vzdať hold Vášmu Humorikónu a Vašim aforizmom, či oxymorónom. Ozaj dokážete vtipe vyjadriť životné pravdy, ktoré dnes potrebujme ako soľ. Ba uvádzate aj morálne zásady. A ak dovolíte, jeden oxymorón – Však, súdruh Gelilei, je taká múdrosť (L. Novomeský). Ste majster štylistických figúr.
Ďakuem
jhusár
Ako chceme aby nás iné národy akceptovali, keď sa takto „ľudožrútsky“ správame?
Pán inžinier,
urobil som tento prepočet. USA majú 68 krt väčší počet obyvateľov ako Slovensko. My máme najmenej 33 významných osobností, vedcov, ktorí zanechali nevymazateľnú stopu v rozvoji vedy. Prenásobil som 68×33 = 2244. Nezistil som koľko majú USA, majú veľa Nositeľov Nobelových cien. Keby sa naši vedci narodili v USA, iste by bolo niekoľko nositeľov Nobelových cien. Máme teda na čo byť hrdý.
Mám 7 vnúčat, najmladšia má 17 a tak som sa ozaj mal možnosť zoznámiť s dejepisom či fyzikou z ich kníh. Nuž a to, čo som hľadal, teda niečo o našich velikánoch som nenašiel. Aspoň plamennú reč Štúra ozaj mohli spomenúť. Vidíte čo teraz rieši ministerstvo školstva.
Problém 3 si ozaj zaslúži veľkú pozornosť. My sa len ospravedlňujeme, v sebe hľadáme chybu, ale iné národy, hlavne porazené v druhej svetovej vojne to nerobia. Pozrite si ako sa nedoceňuje Slovenské národné povstanie. Bol o ňom film. Ja som zažil plač mám, ktoré vyprevádzali do povstania synov, mojich spolužiakov. Niekoľkí sa nevrátili. Naši poslanci nezažili to čo mnoho ešte žijúcich Slovákov. O plytkosti hovorí hlavne debata v parlamente, ale aj v europarlamente, iste sa pamätáte aké výstupy tam boli po posledných voľbách.
Ďakujem
jhusár
Vážený pá profesor,
hlboko sa skláňam a som hrdý, že aj Slováci sa natrvalo zapísali do histórie nie len vo svetovej vede ale aj v ekonomike, kultúre , architektúre atď. Nesmieme zabudnúť na slovenských dejateľov, ktorý v ťažkých podmienkach útlaku povzbudzovali národ .
Ako nám chýbajú osobnosti, ktoré by nadviazali napr na M. Rázusa a naplnili jeho odkaz !
Putá hrdzou rozožrané
zodraly nám údy,
slzy naše lialy dažďom
a krv tiekla prúdy —
za cudzích sme mreli, dnes žiť,
pre seba žiť chceme:
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!!!
Vážený pán inžinier,Tónko,
tak ako si naznačil, úvaha je o ľuďoch, ktorí nám nie sú vzdialení, hoc aj knihy pre základné školy na nich zabudli. Narodili sa na Slovensku, ale robili, obrazne povedané, po celom svete a pozývali ich aj kráľovské osobnosti. Mňa zaujal Dekret Majerovie, lebo sme mali roľnícky kalendár a tam o ňom písali. Dielo, ktoré zanechal by sme si mali vážiť a nie robiť holoruby, ako som citoval. On nielen sadil stromy. Učil ľudí hospodáriť.Dr. Olexík bol ozaj všestranne vzdelaný a zanechal stopu doma, vo Viedni, či v Rusku. Vedel ako v chorobe pomôcť. Mali by nám slúžiť ako vzor nielen svojou prácou, ale aj tým, čo urobili pre Slovensko. Dnes sme už zabudli robiť topánky? Koľko ich vyrobili v Partizánskom a boli to všetko naši ľudia, nielen pri strojoch, ale aj riaditelia, či námestníci.
Ďakujem
jhusár
Pracovity narod Slovanov mal aj ma vzdy co ponukat pre vedu a lahsi zivot cloveka.
Mame si vazit vedcov, dejatelov tak ako svojich pokrvnych predkov a sirit ich poznatky. Jedine cesta vzdelania a pokroku nas posuva k dobrej viere v spolunazivani.
Naopak brzdov rozvoja su: Bankovy sektor,lichva,cla a neprimerane dane zo spekulativnym zamerom. Bezpracnych ziskov za ucelom manipulovat narody vo svoj prospech. Cez zbrojarske a farmaceticke firmy,kde tecu obrovse miliardy na korumpovanie a uplacanie vladnych cinitelov,vedcocov,dejatelov az k prepisovaniu dejin.Vyuzivaju – Nabozenstva ako nastroj k nenavasti a zdroja ciernych financii k financovaniu vojen. Cim dochadza k ucelovym vojnam a destrukcii narodov. Tak vyzerame dnes,kde veda je uplacana,zastrasovana. Vedcom sa brani publikovat,prednasat a ucastnit sa verejnych debat v mediach.
Plati jeden nazor. Ten ich. Fasizmus sa vratil aby znicil Europu v prospech SIONU. Sionisti a ich Banky ovladli svet. Tak vyzera dnes MIER a spolupraca medzi narodmi co predvadza IZRAEL na Gaze. Skorumpoval vsetke medzinarodne organizacie: OSN,WHO,OBSE,NATO aj vlady Europy. Taky marazmus uz nevyriesi veda iba 3.sv. vojna,kde nas posuvaju den za dnom k jej rozsireniu. Lebo ich – Financny sektor skrachoval.
Pán Štefan,
v mojej úvahe som sa sústredil na to, aby som ukázal dedičstvo po našich velikánoch. Inak v živote získavame dedičstvo po svojich rodičoch. Oni niečím vynikali, mali nevšedné pohľady, ktoré posunuli svet vpred. A ja som na to hrdý. Ide o duchovné bohatstvo, ktoré zanechali ľudstvu. Z toho pramení hrdosť Slovákov.
Ďakujem
jhusár
Pekný záver – chýba nám posol lepšej Európy…
Hlási sa niekto dobrovoľne?
Pán doktor,
výborne a k tomu ešte túto básničku od ďalšieho nášho velikána, aj na neho som hrdý:
Orol vták, Janko Král
Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami.
Hrôza desí celý svet —
horký, ťažký je môj let,
víchrice ma zrážajú,
perká zo mňa padajú.
Ďakujem
jhusár
Veru, pán profesor, chýbajú nám ľudia s odvahou Janka Kráľa. Chodievam často okolo jeho sochy.
P. profesor Husár
Materiál je veľmi hodnotný. Využijeme ho v našich publikáciách ktoré vydávame pre školy jednotlivých typov ZŠ II. stupeň , stredné školy a VŠ v cykle , “ Bezpečnosť, ochrana života a zdravia, a v našom spravodajstve KMK Východ .
Zväz civilnej ochrany obyvateľstva Východ
Pán doktor,
otvorili ste vážnu tému – naši velikáni a výchova v školách. Ajn ja, čím viac som o nich čítal, tým viac križovatiek ma stretlo a tak som sa zdržal v čítaní a hľadal zdroje. Ba som objavoval celkom nové poznatky, ktoré ma robili hrdým, že akých velikánov máme. Ba Ilkovičovi som s priateľmi chodil na prednášky, keď ma kamaráti z elektrofakulty upozornili, že bude výklad Ilkovičovej rovnice. Mládež treba učiť zdroju hrdosti, naša krajina vždy bola významnou súčasťou vzdelaného sveta.
Ďakujem
jhusár
>>>Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku<<<
Z mojich úvah o neoekonómii: Ekonómia, ako veda
Politológii som vyčítal, že nemá stanovenú oblasť skúmania, ani zdroj pohybu. Po zvážení toho možno konštatovať, že ekonómia sa nemôže zaoberať len rodinnou, skupinovou ani národnou ekonomikou, ale musí sa zaoberať ekonomikou celosvetovou. Celosvetovo uzatvorenou!!! Len tak bude skutočnou vedou. Bez jej uzatvorenia to bude len paberkovanie a hašterenie sa na celosvetovom ekonomickom „smetisku“, bez posudzovania vzájomných väzieb a účinkov na záujem celosvetový!
Keby ste ma začal konečne brať vážne, neuctieval makroekonómiu, ktorá to nie je schopná zvládnuť, možno by sme spolu dokázali viac! A možno aj svetu.
Pán inžinier,
bol by ste ma potešil karvašovským výrokom. Napísal to pred 77 rokmi.
jhusár
Vážený pán Profesor.
mojou doménou nie sú myšlienky z minulosti. Tie nič nezmenia na tom, že makroekonómia nezvláda ani vnútroštátnu ekonomiku a nie, aby si trúfala na celosvetovú. Základným problémom je, že makroekonómia sa snaží zvládnuť nezvládnuteľné. Makroekonómia totiž pripúšťa diverziu zvonku bez toho, aby ju „filtrovala, evidovala a ovládala“. Nie je to nič iné, ako snaha vykúriť miestnosť pri otvorených oknách a dverách.
Uznávaná ekonomická diverzia zvonku nie je nič iné ako roztrúsený neo-kolonializmus.
Svet potrebuje novú ekonomickú vedu. Bez toho sa pozabíjame, lebo makroekonómia chráni zlodejinu od uctievanej konkurencie po horúce vojny.
Vojny na Ukrajine riešime biznisom. Ako? Zodrať z Ukrajiny aj kožu!!! Ideálny impulz k revanšizmu, ako zdieranie kože z Nemecka pred II. Svetovou vojnou.
S takouto ekonomikou nechcem mať nič spoločné. No a tá začína honbou za bezpracným ziskom v hybridných formách.