V posledných dňoch mohol čitateľ čítať, či počuť pojem Slavkovský formát. Čo je vlastne Slavkovský formát?
Píše o tom Wikipédia:
Slavkovský formát , Slavkov či S3, je jednotka regionálnej medzivládnej spolupráce medzi Českom, Slovenskom a Rakúskom. Slavkovský formát vznikol v januári 2015 ako istá alternatíva regionálnej spolupráce v Strednej Európe, potom, čo sa ukázalo, že integrácia Rakúska do Vyšehradskej skupiny nie je reálna. Poliaci sa jeho vzniku obávali. Do založenia skupiny prišlo v Slavkove pri Brne. (Slavkov je známy aj bitkou 3 cisárov Napoleona Bonaparte, Alexandra I a Františka I. v roku 1805)
Aj preto som napísal tento list:
„EÚ nemá politika, ktorý by bol symbolom jej súdržnosti. Veď si pozrite realitu. Šíri sa nenávisť a furt nás iba trestajú. Už pri vzniku EÚ politici nevedeli povedať ta a takto. Keď sme vstupovali my, zaujímala ich likvidácia našich podnikov, napr. SES Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a kde som po VŠ začínal. Podobne Žiar.
Neviem, či Slavkovský formát je optimálnym riešením. Zoberte si mapu a pozrite si rozlohu Rakúsko-Uhorska. Veď aj Benátky boli naše. Zoberte si boj Františka Jozefa s Nemeckým spolkom, či Talianskom a Francúzskom. Bol priateľ aj s Bismarckom aj s Viktorom Emanuelom a čo sa dialo. Hoc bolo v Rakúsko – Uhorsku 19 miliónov Slovanov a Maďarov iba 5 miliónov, predsedom vlády bol Andrássy. Prečo?
U Františka Jozefa zohrával úlohu aj strach z preniknutia nacionalizmu k Slovanom v podunajskej monarchii a snaha o udržanie veľmocenského postavenia cisárstva, ktorá bola pre cisára jednou z najdôležiteších, ak nie úplne najdôležitejšou záležitosťou.
Dnes musí mať štátny útvar aspoň 40 miliónov občanov, veľkú rozlohu a značné prírodné a technické zdroje. Ako riešenie vidím vznik štátneho útvaru Spojenectvo Slovanských Národov. Potrebujeme veľmocenské postavenie.“
Cisárom aj pre Slovákov bol František Jozef I. A preto nemôžem nepripomenúť, z pohľadu nadpisu dnešnej úvahy, jeho počiny, skutky, či iniciatívy majúce význam aj z pohľadu vtedajšieho pokroku. Urobil štátnické činy, zodpovedné a strategické rozhodnutie politika, ktoré mali zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na vtedajší štát a jeho občanov. Vyžadovalo si to odvahu, rozvahu a uprednostnenie verejného záujmu pred osobným. Čo pre neho častokrát nebolo ľahké vzhľadom na národnostnú štruktúru Rakúsko – Uhorska a ich rôzne záujmy. Záležalo mu na veľmocenskom postavení Rakúsko-Uhorka.
Spomeniem aspoň dva významné fakty v jeho živote, ktoré ho urobili známym, skutočnosti hodné pripomenutia, majúc v zornom uhle súčasné zvady politikov v parlamente.
Predovšetkým musím spomenúť jeho najvýznamnejšiu cestu, ktorú podnikol od 25/10/1869 do 6/12/1869. Bezprostredným dôvodom síce bolo otvorenie Suezského prieplavu 17. novembra.. Tento epochálny projekt s dĺžkou viac ako 160 km spájal prístavy Port Said a Port Taufig pri Sueze a tým Stredozemné more a Červené more. Prvým jeho cieľom bol Istanbul, kde sa na palube objavil sultán Abdülaziz, aby osobne privítal hosťa a odprevadil Františka Jozefa do paláca Dolmabachce na európskom brehu Bosporu. V Port Saide , kde ho privítal Chediv egyptský miestokráľ. Konečne 17. novembra nastal deň otvorenia Suezu s cirkevným ceremoniálom, keď sa konalo slávnostné vysvetenie kanála v prítomnosti všetkých veličenstiev a princov za dunenia kanónov.
Musím pripomenúť menovite aj nášho Košičana Vojtecha Gerstera, ktorý sa podieľal na prvých projektoch Panamského prieplavu. A grécka vláda nemohla nájsť nikoho vhodnejšieho ako práve jeho a na výstavbu Korintskeho prieplavu, poverila totiž V. Gerstera.
Nemôžem nespomenúť ešte jednu udalosť. Jedným z vrcholov jeho orientálnej cesty bol výstup na Cheopsovu pyramídu. Egyptológ Burghs paša mu v úlohe sprievodcu čítal hieroglyfické texty a vystúpil na vrchol spolu s ním. Ozaj heroický výkon. 25. novembra sa železnicou odviezol do Alexandrie, kde strávil popoludnie a potom sa nalodil na cestu domov. Sám František Jozef hovorieva, že obe cesty mu otvorili oči a vnímal aj svoju úlohu zodpovednejšie a náročnejšie.
Práve preto si myslím, že naši dnešní politici by mali vystúpiť na Kriváň, ktorý už roky je symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti. Dnes sme rozhádaní.
Nuž a tak nie celkom vieme, kde ideme , chýba idea, dielo, čo chýbalo už pri vzniku EÚ. Prišli iba s tézou vyrovnávania. My sme sa nepotrebovali vyrovnávať. Naši ekonómovia v rokoch 1964/68 povedal ta a takto. No vylúčili ich zo školy a zo strany. Mali sme excelentné podniky Tlmače, Žiar, či Dubnicu. Keď nám zlikvidovali a sprivatizovali viac ako 150 podnikov, ekonomika upadla.
Svet bol založený na pravidlách a práve. Ten svet sa rozpadá, prestal existovať. Prišla Trumpova MAGA a BRICS má svoj medzinárodný finančný systém, opustil petrodolár.
Nemá mať EÚ svoj „MEGA“? A my v EÚ nežijeme v novodobom kolonializme?
EÚ a my si neformujeme princípy fungovania súčasnej ekonomiky. Formuje ich EÚ? Nevieme hlavné atribúty medzinárodného ekonomického vyrovnávania v dnešnej dobe. Nie sú slovanské národy Európy pred úlohou tvorby , formovania veľkej ekonomiky, konkurencie schopnej ekonomiky? Svet sa delí, globalizácia sa neukázala ako cesta, Západ má problémy. Sme v dlhoch a v migračnej kríze.
No a opozícia? Nevie naformulovať štátnické činy, zodpovedné a strategické rozhodnutia, politiku, ktorá by mala zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na štát a jeho občanov.
Žiaľ, to by si vyžadovalo poznatky a tie im chýbajú.
Záver
Vieme ako sme žili v Rakúsko –Uhorsku, aké sme mali problémy. Ale František Jozef bol osobnosťou a bol pri otvorení Suezského prieplavu a vyšiel aj na Cheopsovu pyramídu. Kto má dnes v EÚ taký počin? Slovanov bolo v Rakúsko-Uhorsku 19 miliónov a zastúpenie v orgánoch štátu nebolo vlastne žiadne. Aj to bolo treba zmeniť.
Žiaľ po roku 1993 sa objavili javy ako sprenevery a aj protiprávne privlastnenie majetku.
Zásadným však pre SR bol prijatie do EÚ, ktorej princípy boli iba vágne a aktivity sa robili, ako sa vraví, za pochodu. Nemali sme, či EÚ nám neponúkla hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, neprišlo sľúbené, nemali sme meranie, miery medzinárodného ekonomického vyrovnávania iba likvidáciu nášho priemyslu a poľnohospodárstva, a tak sme tápali.
Svet sa rozdelil. Globalizácia nebola želateľnou cestou. Trump prišiel s MAGA. BRICS má svoj medzinárodný finančný systém. Petrodolár nepotrebuje.
Má EÚ svoju „MAGA“?
Je tu Západ, ktorý sa topí vo svojich problémoch. V dlhoch, v migračnej kríze. Práve preto si myslím, že naši dnešní politici by mali vystúpiť na a Kriváň, ktorý už roky je symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti a povedať ta a takto. Dnes sme rozhádaní.
Nemôžem nepripomenúť, že počiny, skutky, či iniciatívy majú mať význam aj z pohľadu dnešného pokroku a zmien. Opozícia neurobila štátnické činy, nedali zodpovedné a strategické rozhodnutie politikov, ktoré by mali zásadný, dlhodobo pozitívny dopad na štát a jeho občanov.
Vyžadovalo si to poznatky. Majú ich? Ale hlavne sa rozšírilo uprednostnenie osobného záujmu pred verejným.
Vieme kade sme kráčali, nevieme čo chceme, či kde ideme.
Prof. J. Husár
Bratislava 15/2/2026
Tvrdím celý život, že tak, ako voda plynie najvhodnejšou cestou, tak aj ľudia sa správajú podľa toho, k čomu ich vedú podmienky v ktorých žijú. Mojim oblúbeným Senecovým heslom je „…urobte, aby sa poctivosť vyplácala, a nebude viac zlodejov!“ To, ako žijeme nie je spôsobené kvalitou žijúcich (generácií), ale podmienok, ktoré ich nútia ignorovať „kategorický imperatív“, morálku, aj historické poučenia. Tragédiou je, že žijeme dobu, v ktorej aj najväčší polyhistor, najmúdrejší, medzi múdrymi nemá kapacitu poznať všetko (a činiť optimálne rozhodnutia!). Sme odsúdení a nútení k spolupráci. Inak nás „zožerú“. Obrazne aj v skutočnosti. Máme (musíme) konkurovať AI, bohatým a organizovaným korporáciám, mohutným štátom, aj rozsiahlym politickým a náboženským organizáciám. Podvedome si to uvedomujeme…Vedome sa necháme motivovať do mnohých konfrontácií! Generačných, sociálnych, kultúrnych, politických. Pokiaľ to bude vo verejnom priestore tolerované, budú na dennom poriadku konflikty, ktoré znemožnia optimalizovať rozhodovanie a jednanie. S relatívne nízkymi nákladmi, nás udržujú v otroctve médiá, falošní proroci a renegáti. Ženú nás do konfliktov a vojen…
Juraj, jeden zaujímavý poznatok k AI. Všimol som si, že Belobog v poslednom čase získava stovky čitateľov mesačne z Číny. Veľmi pravdepodobne to je AI. Keď nám nejde o príjmy z autorských práv, ale o šírenie myšlienok, je AI náš spojenec. Potrebujeme sa jej prestať báť ako zlého pána a naučiť sa ju používať ako dobrého sluhu.
Vážený pán inžinier,
vniesol ste do komentárov nový aspekt. Filozofický a aj ja mám rád Senecu. Mám dielo od Aristotela po Plotina, hlavný redaktor prof. Hrušovský. Aristoteles dodnes je vzorom v rozvíjaní metodologických postupov, bez ktorých pokrok vedy bol a je nemysliteľný. Metodologické postupy žiadaú hlboké ich pochopenie a realizáciu v živote. Pozrite si vystúpenie v našom parlamente, či v europarlamente. Úbohé úvahy. A to je príčinou vzniknutých podmienok v politicko a ekonomickom našom živote. Aj preto som v úvahe napísal: EÚ a my si neformujeme princípy fungovania súčasnej ekonomiky. Formuje ich EÚ? Nevieme hlavné atribúty medzinárodného ekonomického vyrovnávania v dnešnej dobe.
Plne súhlasím s tézou musíme konkurovať. A práve to si žiada, aby sme mali inú ekonomiku, založenú na súčasnom vedeckom pokroku. V histórii sme trvali mali veľkých vedcov ako A. Stodola a aj majstrov slova ako Janko Jesenský.
Konflikty vyvolávajú tí čo nevedia. Ale sú majstrami v brýzganí.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor, milý Jaroslav, táto Tvoja úvaha, by mohla byť perfektným úvodom k Tvojim – navrhujem pomenovanie „Úvahám o budúcnosti Slovákov“. Začať by mohla takýmto mottom:
Vieme kade sme kráčali a kam sme došli, je čas zamyslieť sa nad
1. našim národným ideálom /cieľom/ 2. cestou ako k nemu dospieť a 3. spôsobom ako prekonať prekážky na tejto ceste
K prvému bodu: Je to otázka filozofická. Ale podľa môjho názoru je náš cieľ či národný ideál nadčasovo vynikajúco definovaný preambulou našej Ústavy :“My, národ slovenský, … v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva …“ Znamená to žiť ako jednotlivci aj ako národ podľa „Desatora…“ * Takže, filozofi majú vlastne „odpracované“.
K druhému bodu – to je súbor ekonomických úvah a riešení pri rešpektovaní podmienok daných b.1 a na ktorých de facto pracuješ /“Reminiscencie“ /, ktoré však treba detailne rozpracovať, v časovom slede harmonizovať a spresňovať. Na plnení tejto úlohy je, pravdaže, potrebný početný aparát.
K tretiemu bodu: spôsob ako ekonomické riešenia presadiť a uplatňovať musí riešiť politika.
Pravdaže aby sme po ekonómami vybranej ceste napredovali k tomu skutočne treba to čo navrhuješ: Aby naši politici našli v sebe silu vystúpiť na Kriváň, tam si podať ruky na zmierenie a sľúbiť si navzájom, že budú spolupracovať pre blaho národa. K tomu ich musíme donútiť !
Dobré zdravie a veľa šťastia Ti, milý Jaroslav
*Pre tých, ktorí ich nepoznajú
milý Jozef a vzácny kamarát,
ja už mám 90 rokov a zažil som druhú svetovú ako 8/9 ročný. V marci 1945 nás presťahovali k Dudinciam, lebo, že sa bude triasť nebo a zem. Videl som stovky kozákov ako leteli cez náš dvor a vracalo sa ich málo. V roku 1963 som začal študovať v Juhoslávii, zažil som jej skvelý rozlet. Ba v roku 1964 som sa zúčastnil rozhovorov prez. Tito a prez. Novotný ako náhradný tlmočník. Prez. Tito mi odporučil, aby som si kúpil jeho knihu. Mám ju. Prez. Tito ma objal na ulici, keď som s kamarátmi išiel na obed. Vieš si predstaviť tie poznámky.
V Juhoslávii mi prednášali velikáni – prof. Horvat, prof. Ivanocič, nositeľ Nobelovej ceny prof. Tinbergen, nositeľ Nobelovej ceny prof. S. Kuznets. Prihovoril som sa mu po rusky. Ozaj sa potešil. Počítače mi prednášal Rus, zabudol som meno.Robil som v EHK v Ženeve, kde sme robili komparáciu ekonomík na báze I/O tabuliek. Naša bola najlepšia. Na starosti som mal I/O tabuľku ZSSR a aj tabuľku USA, takže som videl do hĺbky problémov. V Gruzii som videl hrob matky Stalina. Zažil k nemu úctu. Viac nebudem opisovať.
A práve zato si mimoriadne cením, čo si napísal. A som rád, čo si napísal o Reminiscenciách, lebo aj ďalší dvaja (aj Ing. Zajac – Vanka) ma iniciujete napísať ich ako dielo a detailne. Jozef to je už v tomto veku náročnejšie.
Nuž a toto je najzásadnejšie? Aby naši politici našli v sebe silu vystúpiť na Kriváň, tam si podať ruky na zmierenie a sľúbiť si navzájom, že budú spolupracovať pre blaho národa. K tomu ich musíme donútiť !
Jožko, aj ja som rímsky katolík a desatoro božích si ozaj cením.
Ozaj ma mrzí, že EÚ nevedela, kde sme už ekonomicky boli. MY SME Už RIEšILI DYNAMICKý ROZVOJ EKONOMIKY SLOVENSKA.Také diela ako mali prof. Pavlenda, čI Sojka, v EÚ nemajú. Oboch ich vyhodili zo strany. Ale diskusie v rokoch 1964/68 boli pre mňa nezabudnuteľné. Veď prišiel aj p. Dubček a p. Husák. Vo svojej knihe prof. Pavlenda cituje z uznesení UV KSČ aj ÚV KSS to, čo sme vlastne formulovali my.
Teraz to parlament nepotrebuje, a ani ministri.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, minule som spomenul v „klube v cukrárni“, že mnohí z nás majú také zaujímavé životy, že by z toho bola pútavá knižka. Ste živý príklad.
Pán doktor,
už mám veľa rokov a aj životné skúsenosti. Ďakujem pekne.
jhusár
Ešte k tomu „Desatoru“: Aj ateista s úprimným srdcom a priemerným IQ, keď sa zamyslí nad svojim „poslaním“ – načo prišiel na tento svet, čo je zmyslom jeho života a ako ten zmysel naplniť, aby sa nedesil svojho konca, nájde odpoveď práve v ňom, „Desatore“. Ale preto že myslenie bolí, mnohí nechápu a kto nechápe ten sa smeje, resp. posmieva. Povie si utópia. Lenže inej cesty niet. Toto mal na mysli Ján Pavol II keď nám, Slovákom“ hovoril, že máme „poslanie“.
Jozef,
napísal si to ozaj veľmi poučne.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
Tvoja úvaha otvára otázku smerovania Slovenska aj širšieho slovanského priestoru. Dejiny – či už skúsenosť s Rakúsko-Uhorskom alebo vstup do Európskej únie – ukazujú, že samotná veľkosť štátneho útvaru ani historická pamäť nezaručujú prosperitu či jednotu. Rozhodujúca je schopnosť formulovať spoločnú víziu a vytvárať dôveru medzi občanmi, ktorá ako by sa stratila aj v EÚ.
Možno dnes nestojíme ani tak pred otázkou, či vytvoriť nový veľký celok, ale skôr pred otázkou: čo nás môže spájať tu a teraz? Áno je to úcta k vlastnej histórii, kultúrna identita, hospodárska konkurencieschopnosť, sociálna spravodlivosť, alebo schopnosť viesť vecný dialóg bez vzájomného znevažovania a zachovať trvalý mier.
Silné osobnosti v dejinách zohrávali významnú úlohu, no trvalá jednota sa opiera najmä o hodnoty, vzdelanosť, fungujúce inštitúcie a zodpovednosť voči budúcim generáciám. Možno práve pomenovanie toho, čo nás môže spájať naprieč politickými tábormi, je to dnes na Slovensku dôležite.
Vážený pán inžinier, Tónko,
s Tvojimi argumentami sa dá súhlasiť, nuž iba tá svornosť nám akosi uteká. Dnešnú úvahu som venoval aj historickejšiemu obdobiu, lebo sme mali skúsenosť aj s rokom 1938 a inými hranicami a je tak kontextom toho, čo sa deje na Slovensku a v EÚ dnes Úplne sa sa stratil pohľad na fungovanie ekonomiky, aj z hľadiska priestoru, ale aj z hľadiska toho, čo nám ako odkaz nechal otec ekonómie A. Smith, starať sa o výrobu, akumuláciu a rozdelenie outputu. O tom hovoril aj Karvaš, Pozri si odpoveď p. Dienešovi. Teda ja si všímam aj politickú a ekonomickú orientáciu.
Dnes je vážna svetová situácia a dajú sa čakať zásadné zmeny. Musíme byť na to pripravení. Opozícia vyvoláva iba zvady a nenúka to, čo som povedal v závere úvahy.
Tónko a toto:
Je tu Západ, ktorý sa topí vo svojich problémoch. V dlhoch, v migračnej kríze. Práve preto si myslím, že naši dnešní politici by mali vystúpiť na a Kriváň, ktorý už roky je symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti a povedať ta a takto. Dnes sme rozhádaní.
Ďakujem
jarko
Vazeny pan profesor, my mozeme len spominat na davne „slavne“ casy, ktore sa uz nikdy nevratia.
Pán Farbiak,
viete, čo boli Tlmače. A zažili ste aj cudzinu a tak viete, kde by sme mali isť.
jhusár
Pán profesor, milý Jarko,
výborné pripomenutie historických faktov a súvislostí. Priznávam, že o osobnosti Košičana Vojtecha Gerstera som doteraz nevedel. K tomu ešte jedna kuriozita, keď sme pri Košičanoch. „Odpočul“ som to v lietadle, z Košíc do Bratislavy, ako sused. V rozhovore medzi vtedajším ministrom zdravotníctva SSR, prof. Matejíčkom, a našim diplomatom Milanom (priezvisko?, neskôr veľvyslancom v Chile. Pán minister popisoval zážitky z prednáškového turné, a keď študentom medicíny (v Brazílii) rozprával o našom sociálnom systéme, o bezplatnom zdravotníctve — tak začali pískať, dupať, a pokrikovať, že je to komunistická propaganda To je aj súvislosť k Tvojmu titulku, že kde sme boli. Ale tá kuriozita: kto stál ako model pre sochu Krista v Riu? Pán minister nevedel, ako aj my ostatní, poslucháči nablízku. Košičan! Jeho meno si žiaľ nepamätám, bol to atlét.
Plne súhlasím, že naša budúcnosť, od bezpečnosti až po ekonomickú prosperitu, je vo vytvorení Spoločenstva slovanských národov. Samozrejme, môžu tam vstúpiť aj iné krajiny, Maďarsko, Rakúsko, ale bez vplyvu a diktátu terajšej EÚ, či USA. Problémom bude Poľsko a Ukrajina, ale v takej kombinácii sa to dá zvládnuť. Viď RVHP. Euromúmia nebola nikdy dobrým projektom, len nástrojom, i pascou, ako nás vykrádať a vykorisťovať. Príklad so SES Tlmače, ako jeden z mnohých, je dôkazom.
S pozdravom, a úctou, Michal
Milý Michal,
ozaj si ma prinútil, aby som Ti takto odpovedal:
Dovolím si odcitovať profesora I. Karvaša: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu“.
Prof. Karvaš hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.
Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.
A napísal to už ozaj dávno.
No EÚ, žiaľ, to nevie. Nevedia čo sme my už dávno vedeli.
jarko
„Klobúk dolu!“, pán profesor Husár, pustili ste sa do geopolitických úvah spojených so Slovenskom a to v priereze časov. Ozaj obdivné.
Áno, naša súčasná realita postavenia Slovenskej republiky v prostredí Európskej Únie a NATO-proti-ruského vojenského bloku je hanebná: zradili sme svojich predchodcov, či už od čias tvorby a existovania Republiky Československej ( v ktorej nás geopoliticky ZRADILI práve tí, čo nám chcú diktovať dnes našu orientáciu proti Rusku), či už spreneverujeme odkaz bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní – áno: PROTI FAŠIZMU!, či už odkaz a zrádzame hrdosť na povojnové pozdvihnutie Slovenska ( v rámci socializmu a to je dnes „nebezpečné“ povedať). Ale my sme zrádzali aj našu mladú republiku po roku 1993, vstúpili sme dobrovoľne do spolkov, ktoré nás ožobračujú, vzdali sme sa hrdej meny Koruny slovenskej, naše zlato máme v cudzine a rozkazujú nám cudzí politici a manažéri i vojaci.
Až teraz napriek tomu, že vo vnútornej politike premiér Fico nemá príliš šťastný výber ministrov a koaličných partnerov, v zahraničnej politike sa ukázal ako štátnik a hrdo ho porovnávam ku Svätoplukovi (864-894), ktorý nielenže dokázal uzavrieť mier (Forchheimský mier!) ako víťaz nad Frankami, ale diplomaticky presadil Veľkú Moravu ako kráľ v európskych dobových dejinách.
Čo sme rozvinuli my tu v Slovenskej republike od 1993 do 2026? A čo dokázal Svätopluk menovaný pápežom ako REX=kráľ za tých 30 rokov v 9.storočí? Premiér Robert Fico v mnohom ťaží z toho odkazu Svätopluka…
Výborná téma, pán profesor.
Peter,
ďakujem Ti. To sú tie paradoxy. Máme ih aj vo vede, ale, žiaľ, vyskytli sa vo vývoji SR po roku 1993. Možno každý z nich o niečom informuje, ale to by si žiadal odbornejšiu debatu, ktorú si Ty výborne začal v Tvojich knihách. U nás sa dne presadila neschopnosť. Zabudli sme spoznať príčiny a myslíme si, že v socializme bolo všetko zlé. Dnes sa vo vede nepresadilí ľudské možnosti. Úplne nám chýbaj diela Pavlendu, či Sojku. Veď Sojka už písal o ekonomickej dynamike a rovnováhe. O tom však dnešná mládež nemá, ako sa hovorí, ani paru. Dnes hádam ani nechceme pravdivý výsledok. No a tak sa politici čudujú, že príde neočakávaný výsledok, záver, Najvypuklejšie sa to ukazuje v ekonomike, ktorá nie kráča, ale kríva.
Peter, mimoriadne ma potešilo tvoje rozšírenie, či dôkladný doplnok so Svätoplukom. Ani toho si dnes nevážime a neviem, či sa o ňom v škole učia aspoň toľko, čo ja. Mal som mimoriadne vzdelaného dejepisára.
Práve preto, Peter, toto musím od Teba odcitovať: v zahraničnej politike sa ukázal ako štátnik a hrdo ho porovnávam ku Svätoplukovi (864-894), ktorý nielenže dokázal uzavrieť mier (Forchheimský mier!) ako víťaz nad Frankami, ale diplomaticky presadil Veľkú Moravu ako kráľ v európskych dobových dejinách. Presne to som sa učil.
Peter, ale aj toto dejiny poznajú nerozumný bol Galileo a predsa to bolo inak. A tiež na neho nabrýzgali, ako teraz na predsedu vlády.
Ďakujem Ti
jaro
Sedliak kráľa Mateja vždy bola a je moja priorita. Obsahuje súhrn múdrosti našich predkov všetkých čias .Vy ste ,p. Husár jeho protagonistom. Čisté, rýdze, vyryžované. Zrno a žiadna pleva. Zásnuby myšlienky a skutku, hmoty i ducha. Dnes je to utópia, čo však neznamená, že treba prestať snívať. Sníval aj Ľ.Štúr /Slovanstvo a svet budúcnosti/ a ,, Čas vše mění…“ a je to tak: -Za čo dnes vešajú, budú zajtra dávať medaily. A opačne. Najviac nás však musí bolieť MLAĎ / voľakedy ,, naša verná…“ Zatiaľ sme TU, len nenechajme po školách behať Korčoka a jeho holomkov!
Vážený pán,
nuž teda toto:
J. Jesenský Noví vladári
Prežíva domáci pán pohromu
Zlodeji dostali sa do domu.
A nad ním moc si osvojili,
Čo bolo cenné, ulúpili,
Chceli by vládnuť,
Vladáreniu sa nikdy neučili
Vedia len kradnúť.
Veľmi pekne Vám ďakujem.
jhusár
po. Husar tak je. Osoby by boli Čestné, vzdelané,svedomite. No nastúpili sme do Rozheganeho vlaku s nahulenym vodičom a do posledného vozňa vlaku. Vraj EU EXPRES.
A vlak započal cúvať nie ísť do cieľovej stanice, že Európa First ako vajaka Trump. Vdzelany národ tak cestovať odmieta. Časový harmonogram cesty je neznámy a chaotický. Vlak na vyradenie. A tak skončíme my aj EU mimo záujmu sveta.
To čo sa ponúka Ruskú je na hlavu padle vyjednávanie bez skrupul zdravého úsudku lídrov Európy. Zelensky je otravný muzicek ako ten z Alzy čo v lete vajaka o Vianociach a v zime o V. Noci.
Pán Štefan,
Naša ekonomika musí byť založená na vedeckom pokroku. Predsa nevrátime sa k tom, že pluh budú ťahať dve kravičky. Ale súčasne musíme vedieť, čo chceme., prinajmenšom presadiť významnejšie postavenie pre Slovákov, roduverných Slovákov. Veď EÚ vznikla zo spoločnosti uhlia a ocele. A záujem podniku sa nedá stotožňovať so štátno-politickými záujmami. Žiaľ, teraz sa EÚ trápi s Ukrajinou a to sú obrovské výdavky a netvoria sa hodnoty, ale nič Opozíciu netrápia vládne záležitosti, ale vyvolávajú nekľud. Nevedia, čo ponúknuť.
Ďakujem
jhusária. Však si pozrite obrázky z Ukrajiny.
Vážený pán profesor,
napíšem už po niekoľký krát – hlavným problémom je morálka. Tí, čo sú momentálne v parlamente nás nezachránia – nikto z nich, ani ich výstup na Kriváň, pretože sú im prednejšie plné vrecká pred rozmachom svojho štátu. Žiaľ, súčasný systém je tak nastavený – jeden druhého kryjú najväčším zločincom sa nič nestane. Zmena k lepšiemu v tomto systéme je ilúzia.
Pán inžinier,
nuž ide to tak ako ide. Nie je to cesta založená na súčasnom vedeckom pokroku, ktorá jediná môže byť smerom rozvoja ekonomiky. Možno, ak by na ten Kriváň vyšli a uvedomili si kto tam bo a prípadne zarecitovali niektorého z našich velikánov duch, napr. aj Novomeského, by si hlbšie uvedomili potreby Svenska. Ba by sa zamysleli an na teraz na internete obiehajúcom zozname kolónii európskych štátov.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, dobre sa číta o tom, akí boli kedysi naši rodáci schopní a odvážni, hoci v podstatne horších podmienkach, než máme dnes.
Presne súhlasím, že nevieme, čo chceme a kam chceme ísť. V zmysle nie smeru, ale ako sa chceme ako štát rozvíjať. Chýba nám zrelosť, samostatnosť a sebavedomie. To nutkanie patriť do nejakého „klubu“, „jadra“ alebo byť niekam „ukotvený“, to je práve príznak toho deficitu sebavedomia.
Pán doktor,
nuž situácia je taká ako ste to napísali. Ozaj sme mali aj majstrov slova, aj majstrov ducha. Sú o om knihy a tak spomeniem ba Štúra, Bajzu a Tajovského. Tí dávali smer. My nechceme námahu, chceme iba pohodlní život a opozícia, žiaľ, nevie čo chce, iba robí zvady.
A čo chýba je ozaj Vami spomenutá zrelosť, samostatnosť a sebavedomie..Preto je pred slovanskými národmi cieľ hľadať spôsob spolužitia. Treba ozaj uvažovať či Slavkovský formát je tou cestou.
Ďakujem.
jhusár
po. Moravčík už jediná cesta ostala a to BRICS a ti o malý Slovenský a ešte zradný,vypitvany koláč záujem nemajú.