Myslím po vojnách. Svet sa bude deliť, ale zemní sa aj ekonomický systém. Ekonómovia si musia uvedomiť, čo sa už stalo. Ale aj politici.
Čitateľovi si dovolím hlbšie charakterizovať zmeny, ktoré vyvolal BRICS, fakty, ktoré sú už známe a sú zmenou. Už dlhšie vieme, že krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika + noví členovia) sa aktívne snažia zmeniť predovšetkým medzinárodný finančný systém, ktorému dominujú západné inštitúcie a americký dolár, či petrodolár. Ich cieľom je presadiť multipolárnejší svetový poriadok, znížiť závislosť od dolára (dedolarizácia) a vytvoriť alternatívne finančné mechanizmy.
Ozaj by sme si mali uvedomiť kľúčové aspekty vplyvu BRICS na medzinárodný finančný systém. Nemôžem nespomenúť aspoň niekoľko faktov. Má vzniknúť, vznikla Nová rozvojová banka (NDB). Táto inštitúcia, už dostala aj meno označovaná ako „banka BRICS“, vznikla ako protiváha Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré už neschvaľoval velikán Keynes v roku 1944 a navrhol ICU – International Currency Union. USA presadili svoje.
NDB poskytuje financovanie rozvojových projektov a jej cieľom je podporovať finančný systém, ktorý bude viac multipolárny, ako uviedla jej prezidentka Dilma Rousseffová. Avšak práve bankovníctvo bude citlivým miestom budúceho systému. Skončí sa éra burzových hier a moderných bankrotov?
Vládni ekonómovia si musia dobre uvedomiť, čo bude znamenať dedolarizácia a miestne meny; totiž BRICS presadzuje používanie národných mien pri vzájomnom obchode, čím sa znižuje závislosť od amerického dolára. Rusko a Čína sú v tomto procese lídrami, pričom sa snažia obísť západné sankcie a platobné systémy.
Mimoriadne vážnou bude dohoda o podmienených rezervách (CRA). Ide o spoločný menový fond, ktorý má slúžiť ako alternatíva k záchranným balíkom MMF v prípade finančnej krízy, čím sa zvyšuje autonómia členských štátov. Nemožno zanedbať ani taký fakt, že už boli ohlásené aj plány na platobný systém. BRICS pracuje na vývoji vlastného nezávislého platobného systému, ktorý by mohol zmeniť globálny obchod a znížiť vplyv systému SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication).
Zásadný zásahom do fungovania ekonomík bude alternatívna mena.
Verím, že čitateľ v tvrdeniach zistil, že ide o potrebný nový komplexný hospodársky mechanizmus, čiže súbor foriem, metód, nástrojov a inštitucionálnych opatrení, pomocou ktorých sa v určitom súbore, či množine ekonomík riadi výroba, akumulácia, rozdeľovanie, výmena a spotreba tovarov a služieb. Bude to spôsob, akým komplexný ekonomický systém funguje a rieši základné otázky:
- čo vyrábať (maslo, zbrane)
- ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom)
- hlavne pre koho vyrábať (pre oligarchov, pre občanov)
Dobre si musíme uvedomiť aj tento základný fakt: polovica našich podnikov je v zahraničných rukách. To má byť cieľ ekonomiky SR, tak má fungovať? Rozhodujú za nás iní. Koľko je u nás zahraničných bánk? Načo? To vie každý ekonóm. Už sa k tomu vyjadril Marx. A iný fakt, nadpis v tlačených médiách: Farmári sa vzopreli poľnohospodárskemu gigantu. Hovoria o zastrašovaní a nátlaku. Alebo Štandard píše: Rozdiel bije do očí. Rodiny na Slovensku čelia vyšším cenám než zvyšok eurozóny.
Akú politiku robila EÚ? Žiadnu.
Od nášho vstupu do EÚ som nečítal materiál, ktorý by stanovoval cestu, teda hovoril o strategických odvetviach výroby opierajúcich sa aj o AI, aby EÚ bola silnou ekonomikou, ba aj jednotlivé krajiny EÚ ale nehovorí ani o strategických podnikoch ako naše bývalé ZSMK Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a boli činiteľom našej silnej ekonomiky. A kde sú?
Aby čitateľ bol schopný jasne posudzovať, predvídať a aby bol informovaný a aby som bol aj konkrétny, tak niekoľko ozrejmujúcich otázok, pozrime si čo treba očakávať.
- Čaká nás nová vládnuca obchodná a priemyselná krajina?
- Čaká nás aj prechod od dnešného (starého) spôsobu výroby k modernému?
- Máme rátať s ochranárstvom (clá) známeho z posledné roka či dvoch a máme čakať obchodné vojny?
- Alebo, zmení sa vzťah medzi kapitálom a pracovnou silou?
- Môže nejaký podnik úspešne fungovať iba ak bude fungovať migrácia?
- Bude nás zaujímať národné a individuálne šťastie?
Denne sa stretáme s ekonomickými, či politickými antagonizmami. Trápi nás nielen rozvoj kapitalistickej spoločnosti, ale aj nedostatok jej rozvoja, ako to dokladá BRICS. Máme teda zastaralé spoločenské a politické pomery? Musíme poodhaliť dnešný závoj a vidieť realitu aká je. Pre tento cieľ potrebujeme nájsť takých povolaných, nezaujatých a nekompromisných ľudí, aby sme ho zažili. Potrebujeme odstrániť všetky prekážky, ktoré hamujú rozvoj našej ekonomiky. Musíme nájsť zákon pohybu modernej spoločnosti. Avšak asi môžeme iba zmierniť pôrodné bolesti, uvedomiť si vzťahy a záujmy.
Zastaví sa dynamika úpadku ekonomiky SR?
Záver
Ekonomiky sveta sú v pohybe. Dnes pribudli aj vojny. Musíme akceptovať realitu. Čiže vznik BRICS a vzniknuté vojny. Ale hlavne očakávať zmeny. Stratégovia by mali mať alternatívy, musia mať alternatívy. Ignorácia reality je zaslepenosť. Dnes už neplatí, že štát som ja. Nezisťujeme opäť „A predsa sa točí“? Vedy o ekonómii sú bohatstvom ľudstva, hoc sú iné v Saudskej Arábii a iné v Európe.
Práve vďaka BRICS vieme, že sa bude musieť meniť vlastníctvo a iné ekonomické javy, vzťahy a ekonomické závislosti. Budeme musieť riešiť mnohé ekonomické problémy. Ekonomickí vedci a tvorcovia hospodárskej politiky i politici si musia predstaviť a ujasniť, aké sú pre nás a EÚ výzvy budúcnosti. Z úvahy vyplynulo, že zmeny sa budú týkať globálnych finančných trhov, ale hlavne dominancie bankového sektora. Potrebná je dôvera v hospodársku politiku a dobrá regulácia. Ekonomický systém funguje na základe vedy a dôvery v inštitúcie. Už dnes ide o budúci ekonomický zákon pohybu, teda dynamiku zmien v produkcii, akumulácii, distribúcii a spotrebe spoločnosti.
Bolo otrokárske vlastníctvo, feudálne vlastníctvo, dnes je kapitalistické vlastníctvo… a čo ďalej? Vieme čo nás čaká a myslíme na budúcnosť? Otec ekonómie A. Smith napísal svoju knihu a fungovaní kapitalizmu ešte vo feudalizme.
Chce byť svet klamaný?
Prof. J. Husár
Bratislava 20/3/2026
Vážený pán profesor
tak ako vždy kladieš otázky na ktoré sa ťažko jednoznačne odpovedá.
Vojny prinášajú, nielen výhru na bojisku ale mnohých prípadoch zmenu
politického aj ekonomického systém. Zostáva otázku či ľudstvo prežije
skutočné strety a použitie zbrani hromadného ničenia k čomu nemáme
ďaleko. Vkladáme nádej a očakávame čo nám v tejto dobe prinesie BRICS.
Mal som predstavu, že vo vojne na Blízkom východe výrazne zasiahne
BRICS, napriek tomu že sa prezentuje ako mierová organizácia. Nestalo
sa a podľa viacerých komentárov bola to India, ktorá sa podvolila
sankciám USA. Na upevnenie jednotného stanoviska si budeme musieť
počkať, ako aj na odpoveď na viaceré otázky..
Vážený pán inžinier, Tónko
preto, že som román Zločin a trest (1866) čítal dvakrát ešte ako študent a pokladá sa za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, pomohol som si aj internetom. Totiž práve ten román z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky a brata Michaila, keď sám musel splácať veľké dlhy. Zločin a trest prináša príbeh chudobného študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorý z presvedčenia a po dôkladnej príprave zavraždí starú úžerníčku, aby ju olúpil a finančne si zabezpečil štúdium. Do epicentra svojho hlbokého psychologického skúmania Dostojevskij postavil ľudské indivíduum a rozpoltenosť jeho duše. Presvedčivo a názorne ukazuje, ako aj silná osobnosť stroskotá pod tlakom sociálnych okolností.
A žiaľ, dnešná vojna zhorší sociálnu situáciu ľudstva. Významne sa zmenia sociálne okolnosti, už útekom Ukrajincov z domova. A čo bieda ľudí? Pri privatizácii neboli úžerníci?
A situácia okolo BRICS je zložitá, viacstranná a nemáme všetky potrebné informácie.
Ďakujem
jarko
Pán profesor, ale keď my ešte nevieme, aké ekonomické problémy nás čakajú po skončení vojen. A kedy to bude. Lebo byť nemusí…Armageddon je posvätná vyvýšenina na území dnešného Izraela. Tam sa majú stretnúť vojská poničených armád v poslednom ťažení…a ako iránsku, tak aj židovskú atómovú elektráreň už napadli. Ľudstvo nemá zákon o tom, že musí prežiť.
A ak aj prežijeme, ešte nevieme, v akých podmienkach. Aké budú zdroje, aký bude rozsah poškodenia a zdecimovania ľudí.
Preto som aj napísal z tohto pohľadu nesmierne optimistickú knihu Ekonomika Slovenska v zlomových časoch globálneho chaosu, ale nepíšem tam o dôsledkoch vojny. Nepoznám ich…
Zato v tej knihe si trúfam načrtnúť, že ak zostane územie Slovenska a aspoň časť Slovákov, môžeme si „spomenúť“ ako sme to historicky robili po vojne od 1945 a zopakovať to. Áno, aj vrátane národných podnikov, štátneho riadenia ekonomiky a uzavretia sa do hraníc národného štátu.
Peter,
Urobil si výborné porovnanie. Ale prenesene sa používa ako synonymum pre totálnu skazu alebo koniec sveta. Nie je to nič radostné. Škôd je už veľa. Ľudstvo ničí samo seba. Každý patrón, každý granát, či lietadlo sú peniaz vyhodené do vzduchu. Prapôvod vojny je v petrodoláre, myslím si.To má za cieľ aj BRICS. Ale máme vodcov psychopatov. Kanada sa už asi spamätala a robí významné kroky v priemyselno obchodnej politike.To Trump nečakal.
Dôsledkov vojny bude viac. Iste aj veľká inflácia. Ale výkon hospodárstva sa nedá merať HDP a preto si veľmi správne poznamenal, že robme to čo po roku 1948 – budujme. Musíme mať stratégiu ta a takto. Verím, že v knihe aj to spomenieš. Treba vedieť, že Slovensko musí niečo ponúknuť Čechom, Maďarom, či svetu. Musíme mať podniku ako SES Tlmače, ktoré svetu ponúkli najväčší elektromotor na svete. To hovorí a výkonnosti ekonomiky. Musíme mať štátne podniky, iste strategické
Ďakujem
jaro
Vďaka pán profesor za úvahu k súčasnej situácii.
Vládcovia peňazí od založenia FEDu na začiatku minulého storočia vytvorili komplexný systém ovládania sveta. Ich systém sa zdal dokonalý, ale prehnali to zrejme s násilným zviditeľním svojej svetovlády.
Jednou z pascí bolo zadlžovanie štátov. Dnes sú všetky štáty s takými dlhmi, ktoré sú nesplatiteľné a USA v tom vyniká. V podnikaní sa hovorí, že keď ste dlžný banke tisíc eur tak je to váš problém, ale keď ste dlžný miliony tak je to už problé banky. No a to bude zrejme podobné aj s dlhmi štátov. Pokiaľ boli schgpné kryť dlhy aspoň svojim majetkom tak mohli majitelia peňazí štaty vydierať. Teraz však keď im zbankrotuje dolár tak majú po ovládaní štátov majiteľmi peňazí.
Zrejme vznikom BRICS ich chytá zúfalstvo a preto sú teraz vojny proti krajinám BRICSu, kde patrí aj Irán.
Od výsledku týchto vojen a zo situácie, ktorá bude po vojnách uvidíme čo sa dá robiť s ekonomikou. Teraz vidím iba dôležité ako prežiť a na to sú treba zakladné ľudské potreby ako je strecha nad hlavou, teplo aby človek nezmrzol a jedlo a voda, aby nezomrel od smädu a hladu. Tiež zaistenie bezpečnosti aby sme prežili pri nepokojoch v krízových situáciách.
Ostatné je v Božích rukách.
Pán inžinier,
som rád, že ste uviedli ozaj významné fakty, Váš komentár je ozaj podnetný. PPreto ešte moja poznámka. Totiž podiel dlhu vlády na HDP je trvalým záujmom makroekonomickej teórie aj praxe. Adekvátne jeho riešenie si vyžaduje náročné matematické poznatky. Hoci Svetová banka vypracovala metodológiu výpočtu dlhu vlády, jej aplikácia v jednotlivých krajinách nie je jednotná. Z vládnych štatistík sa môže pomerne ľahko zistiť, že v posledných 20 rokoch takmer každá vláda krajín Európy vykázala deficit vládnych financií. Nuž ale, ak ho vláda vykáže, musí si požičať od súkromného sektora, či iného štátu, aby ho vyfinancovala. Nemôžem nespomenúť pár faktov na Vašu podporu. Z OECD Economic Outlook napríklad zistíme, že už v roku 1994 vyspelá ekonomika Belgicka vykazovala hodnotu podielu dlhu vlády na HDP 141 %. Taliansko malo tento podiel 116 % a Írsko 93 %. Ekonomika USA v roku 1992 dosiahla hodnotu podielu dlhu vlády na HDP až 66 %. Uvádzam tieto údaje z tých rokov zato, že skúsenosti o vysokom podiely dlhu na HDP vyvolali obnovený záujem ekonómov a aj politikov o ekonomické efekty dlhu vlády. Niektorí ekonómovia pokladajú veľké deficity vlády za výsledok chybnej politiky vlády. Sú však aj názory, ktoré tvrdia, že deficity nie sú problémom. No dnes to vidíme, že sú veľkým problémom, zvlášť dnes, ako ste spomenuli, keď sú vojny.Dôsledkom je aj inflácia, ktorá nás bude dlho kváriť.Maastrichtské kritéria stanovujú ako jedno z kritérií aj podiel dlhu na HDP. Ale nestačí sledovať iba HDP. To je číslo bez zmyslu. Aj najnovšie štatistické údaje ukazujú, že vyspelé krajiny prekračujú 60 % podielu dlhu na HDP. Ale kto určil hranicu 66 percent, či aj inú. To treba exaktne vypočítať. Veď sa mali oprieť o tie fakty, ktoré som uviedol vyššie.
Nuž ale koláč, ktorý máme sa nedá celý využiť pre rozvoj ekonomiky a uspokojenie ľudí, vojny z neho ukroja, ako ste napísali.
Ozaj ste vystihol podstatu s problémom s BRICSom. Súhlasím.
Ďakujem
jhusár
Pane profesore,
ani Česko nemá dlouhodobou hospodářskou strategii – chybí jasná představa, co chceme vyrábět za 10–20 let, naše ekonomika je silně napojená na EU a Německo, tzn. že jakékoli změny v Evropě nebo ve světovém obchodu se nás dotknou velmi rychle. Na rozdíl od Slovenska máme více domácích firem, ale zároveň jsme extrémně závislí na exportu.BRICS změní světový finanční systém a oslabí vliv dolaru, což určitě ovlivní obě naše země. Ale možná se mýlím. Zdraví Oujezdský
Pán inžinier,
Dostal som mail: Rusko spúšťa Európe závory. Všetky! Úplne všetky! Ťažko sa mi to čítalo. Každý začiatok je ťažký, teda som očakával problémy pri našom vstupe do EÚ. Ale až po podrobnom rozpoznaní som si uvedomil čo nás čaká.
A preto zopakujem: Vieme čo nás čaká a myslíme na budúcnosť? Nuž veru aj Vy. EÚ nám iba hovorila, že zaostávame. Ale takto a tam nám neponúkla.Ďakujem
jhusár
Vážený a milý pán profesor, v stručnom texte si čitateľovi ponúkol viac otázok na zamyslenie ako celostranová krížovka, nuž ako na ne stručne reagovať? Nedá sa, vyjadriť názor na každú. To by si vyžiadalo text vo formáte knihy. Ale vďaka za ne, filozofi, politici, ekonómovia – vedátori ctenej SAV nech sa trápia, my už máme „odrobené“. Navyše, samotné tie Tvoje otázky si zaslúžia vysokú odmenu – už preto, že nikomu kompetentnému za min. 20 rokov, čo sú životne aktuálne, na ich formulovanie ani len nenapadlo vypísať grant. Čo vlastne robia tí „kompetentní“?
Na jednu Tvoju otázku predsa len stručne načrtnem môj názor: Pýtaš sa „Akú politiku /v čase nášho vstupu/ robila EÚ? A odpovedáš : Žiadnu. Myslím si, že otázka je postavená správne a štátom vysoko honorované „think-tanky“ mali na ňu už dávno pravdivo odpovedať. Mohli sme sa tak za tie roky vyvarovať mnohých chýb. Boli by totiž museli nutne dôjsť k úplne inému záveru ako Ty. Pretože EÚ v čase keď sme boli tzv. kandidátskou krajinou robila veľmi premyslenú politiku prešibaného dohadzovača Kecala z „Prodanej nevěsty. Sľubovala „hory doly“, kým sme nepovedali áno, aby nás o naše „hory doly“ na hulváta ošmekla. A tak sa správa aj dnes. Forsíruje všemožné nátlakové skupiny v štáte, aby náhodou dvojtretinová väčšina voličov si nezačala opakovať „malú násobilku“.
A ešte jednou vetou môj názor k BRICS-u: Je síce realitou a tiež nevyhnutnosťou, ale nie je riešením problémov, ktorým ľudstvo bude musieť čeliť.
Milý Jozef, Jožko,
Potešilo ma, že si si tak dôkladne pozrel tie otázky. To je srž, to je jadro, to je kvintesencia.. Komparácia ekonomík krajín, porovnávanie je ozaj náročná oblasť. Tu EÚ urobila viacero chýb, že sme sa dostali na scestie, lebo nevedela dať smer a využiť naše prvotriedne podniky. Sledovala iba HDP ako hlavný ukazovateľ. A mali sme dobiehať. Čo? V čom? Jeho peňažná forma nemá zmysel. Mala využiť aspoň jeho rozklad a to Y= C + I + G + (X –M) a zložky vydeliť Y, teda C/Y, I/Y, G/Y X/Y a M/Y. Ak by mala reálne hodnoty za krajiny EÚ, z nich by mohla určiť fiktívnu ekonomiku, ktorá by mala buď maximálne, či minimálne hodnoty tých veličín. K nej by mohla porovnať všetky ekonomiky a zistiť vzdialenosť, ktorá krajina je najbližšie k maximálnym hodnotám. Vedela by, kde zasiahnuť, ktorý faktor je brzdiacim prvkom.
Ozaj jasne si sa vyjadril k BICSu. Nie je riešením problémov, ale jedným možným smerom. Modifikácia je úlohou vedy. Kapitalizmus vo Francii sa líši od kapitalizmu vo Švajčiarsku. Už iba forma vlády vo Švajčiarsku a potom výrobná orientácia.
Nuž a toto si dovolím odcitovať: Žiadnu. Myslím si, že otázka je postavená správne a štátom vysoko honorované „think-tanky“ mali na ňu už dávno pravdivo odpovedať. Mohli sme sa tak za tie roky vyvarovať mnohých chýb.
Ďakujem
jarko
Jožko,
ešte som zabudol: Čo vlastne robia tí „kompetentní“?. Ako sa pýtaš. Nuž práve to je ono.Nevedia aké ciele, nevedia ako by sa mali tie ciele dosíahnuť a hlavne, ako sa teraz hovorí, monitrovať ako blízko sme k stanoveným cieľom.
To je dôležité a náročné.
Ďakujem
jarko
Ide o to, že ani nevedeli, že nevedia. A mnohí „riešitelia“ nevedia ani dnes. Pre nich je dôležité byť pri válove.
Pán doktor, Váš výrok „potrebujeme povolaných, nezaujatých a nekompromisných ľudí vo vedení krajín EÚ“ považujem za kľúčový. Položme si otázku: je možné, aby štáty riadené politickými stranami takéto osobnosti uprednostnili pred politickými nominantmi? Strany nenesú žiadnu zodpovednosť pritom obsadzujú celú štátnu správu. V Slovensku zablokovali parlament, znehodnotili políciu, aj súdnictvo. Stranícki nominanti beztrestne zlikvidovali priemysel, poľnohospodárstvo, odzbrojili štát. Betrestne ťažili a ťažia zo všetkého čo generácie vybudovali a to aj na úkor údržby už hotového. Preto padajú mosty, zanášajú sa vodné diela, upadá školstvo, kolabuje zdravotníctvo. Všetko beztrestne. Vlády preferujú jalové štúdijné odbory. Politici ignorujú každý odborný podnet. O zmene systému vládnutia ani neuvažujú. Spoločnosť musí padnúť do sociálneho kolapsu, aby sa odhodlala k radikálnej zmene. Tú, tak ako v minulosti aj teraz po vojnových konfliktoch a vyjasnení síl vykonajú najsilnejšie štáty. My nezmeníme ani systémové chyby v podmienkach pre kandidátov na poslancov do Národnej rady. Občan v tomto systéme volieb nemá šancu voliť osobnosti ani nehodných odvolať.
Pán Pavlík,
po vylúčení zo strany a školy som 20 rokov odpracoval v poľnohospdárstve. Poznal som slovenského agrárneho ekonóma, bývalého minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Jána Janovica, CSc. Šéfom rezortu bol od januára 1969 do júna 1986 a za jeho obdobia rástlo slovenské poľnohospodárstvo druhým najvýznamnejším tempom na svete (prvý bol Izrael). Ján Janovic vydal niekoľko kníh, okrem iného O špecializácií poľnohospodárskej prvovýroby, Diferenčnej rente z pôdy a za prácu Ekonomické otázky vyrovnávania poľnohospodárstva na príklade Slovenska a českých krajov získal v roku 1966 vedeckú hodnosť kandidáta vied. Od roku 1963 viedol Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva v Bratislave a od roku 1967 bol popritom námestníkom povereníka poľnohospodárstva a výživy.
Bol na vedeckej rade na VÚZH a potom, čo sme obhájili náš model lineárneho programovania o 2200 rovniciach a 25000 premenných rozhodol, že VÚEPP bude riešiť rozmiestnenie RV a ŽV na Slovensku. Bol som spoluriešiteľom.
Teda odbornosť je ozaj na prvom mieste.
Dovolím si iba potvrdiť: Občan v tomto systéme volieb nemá šancu voliť osobnosti ani nehodných odvolať.
Ďakujem
jhusár
Systémy udržujú pri živote, tí, ktorí im dôverujú!
Krízy sú, z princípu, krízami dôvery…
Pán profesor upozornil na ústredný prejav sporu o systéme – „kognitívny konflikt“! Len pripomeniem, že reálny socializmus doplatil na kognitívnu prehru v zápase o rešpekt voči transformačnému systému (od kapitalizmu ku komunizmu). Dnes prehráva kapitalizmus v imperialistickom štádiu. Kto verí USA, EK, Izraelu, kto verí národným vládam satelitných kapitalistických a koloniálne ovládaných štátov? Kto verí bankárom, investorom a oligarchom? Na rozdiel od P. Kasalovského (Peter, opäť sa mýliš: ani reálny socializmus, ani kapitalizmus nemali/-jú dostatočnú kapacitu na riešenie systémových problémov, oba systémy sa vyčerpali) a v súzvuku s autorom som si istý, že dochádza k zmene systému. Myslím, že to bude o mnoho hlbšia zmena než len dedolarizácia obchodu s fosílnymi palivami, či revízia vlastníckych vzťahov. Viem si predstaviť zánik monetárneho (peňažného) systému, uvažujem, či zmena váhy informácie nebude marginalizovať význam vlastníctva (informácia, na rozdiel od výrobných prostriedkov, nemá výhradné „súkromné“ vlastníctvo – z princípu je informácia verejná – vo „verejnom vlastníctve„). Aké dôsledky bude mať toto všetko na fungovanie výroby a distribúcie (na trh)?
Pán inžinier,
čísla hovoria samy za seba: zatiaľ čo SWIFT trvá 3 až 5 dní na spracovanie medzinárodných platieb cez viaceré sprostredkovateľské banky, čínsky systém to robí za 7 sekúnd priamo medzi Obchodníci na Blízkom východe znížili svoje likvidačné náklady o 75 percent. A v tejto revolúcii nie sú sami. Viac ako 90 krajín pod vedením BRICS už upustilo alebo dramaticky znižuje používanie dolára. Irán a Rusko obchodujú výlučne s riyalmi a rubľmi. Brazília a Čína si vymieňajú reals a yuany. India zdvojnásobila svoj obchod s Ruskom pomocou rupií. Saudská Arábia teraz prijíma jüan pre svoju ropu. Dôvod je jasný: dolár sa stal geopolitickou zbraňou. Vladimír Putin to dokonale zhrnul: „Dolár sa používa ako zbraň. „Je to vážna chyba. Krajiny, ktoré nedajú nasledovať Washington, sú trestané finančnými sankciami, ktoré ich ekonomicky dusia.
Teraz majú alternatívu. Čínsky systém CIPS, ruské SPFS, BRICS Pay pôsobiace
vo viac ako 50 krajinách. Sú to skutočné infraštruktúry, ktoré dnes fungujú, umožňujú národom obchodovať vo vlastných menách bez amerických sprostredkovateľov.
Ďakujem.
jhusár
K zmenám nedôjde. „Veľký sen“ filozofov o spolužití štátov a národov na rovných právach pre všetkých bez ohľadu na súčasný potenciál ľudský, surovinový, klimatické podmienky, myslieť si, že bude lepšie, to je nateraz sci-fiction.Že budú všetci ľudia bratia …?! Akákoľvek snaha o lepšiu pozíciu súčasných adeptov hegemonistov vývoja bude mať za následok konflikty a blízkosť prahu bytia – nebytia našej civilizácie.A finančný systém je síce na pokraji turbulencie s pádom do Mariánskej priekopy, ale bude spomaľovaný využívaním alternatívnych mien. Čo je Dobro a čo je Zlo, to je aj pri pohľade do zajtrajška nezodpovedateľná otázka…
Pán doktor,
dali ste dobrú filozofiu. Ale dovolím si pár viet. Kognitívna vojna je nový typ konfliktu zameraný na ľudskú myseľ, kde, žiaľ, bojisko tvoria naše myšlienky, emócie a rozhodovacie procesy; cieľom je ovplyvňovať vnímanie reality, správanie a úsudok jednotlivcov a spoločnosti pomocou dezinformácií, psychologických operácií a iných nástrojov, aby sa dosiahla strategická výhoda protivníka. Musíme si uvedomiť, že ide o hybridnú formu konfliktu, ktorá využíva informačné, kybernetické, politické či ekonomické prostriedky na zmenu vnímania sveta a narušenie schopnosti kriticky myslieť.
Čína nespí. Od marca 2025 cezhraničné platby, ako som čítal, robí digitálnym jaunom. Ohrozila petrodolár a v tom je veľký problém pre USA. Čínsky systém realizuje operácie v sekundách nie v dňoch.
Ďakujem
jarh
Pán profesor, veľmi dobre poukazujete na to, že sociálno-ekonomické systémy sa nemenia zrazu. Trvá to až stovky rokov, kým jeden nahradí druhý. O tom, že kapitalizmus zaniká, vieme už dávno, prakticky celý život, ale spoločnosť ako celok málo pracuje na tom, aby ho nahradil lepší systém. Keby sa to nepodarilo, tak systém typu Šialeného Maxa sa objaví sám od seba.
Malá poznámka k dedolarizácii. Pokles podielu dolárových platieb v medzinárodnom obchode prebieha už desiatky rokov. Myslím, že po páde železnej opony veľmi rýchlo klesol jeho podiel na medzinárodných platbách pod 50 % a začalo ho dobiehať euro. Okolo roku 2000 som si myslel, že EÚ má potenciál prevziať prvenstvo. Ale potom sa to začalo kaziť… dianie vo svete a v Európe bude pochopiteľnejšie, vrátane súčasného cieleného zhlúpnutia lídrov Európy, keď si s tým dáme do súvisu návrat dolára k nespochybniteľnej hegemóbii. A práve pred pár dňami som videl v Bloombergu titulok, že dolár dosiahol a prekročil podiel 50 % v medzinárodnom obchode. Vari netreba dodávať, že súčasne podiel eura klesá. Takže paradoxne, Trumpistický chaos všetkých na svete zneisťuje – a oni hľadajú istotu v dolárových platbách.
BRICS je mierový projekt. Zákonite o ňom v čase vojen menej počuť. Treba vyčkať na vhodný čas. Vojny ľudí unavia a otrávia a čas BRICS ešte príde.
Pod čiarou – som priaznivcom energetickej koncepcie účtovania a medzinárodných platieb. Je to objektívnejší prístup ako akákoľvek národná „rezervná mena“. Viem, že na tejto koncepcii, medzi inými, pracujú aj v Rusku v Petrohrade. A verím, že je to ideový závan z budúceho sveta.
Pán doktor,
dali ste priam duchovnú kvintesenciu mojej úvahy. Všetky Vaše témy by si vyžiadali samostatné úvahy. Je tam veľa súvislostí a úplností.Pokrok si razí cestu, povedal by som, so železnou nevyhnutnosťou. priemyselne vyvinutejšia krajina ukazuje menej vyvinutým krajinám obraz ich vlastnej budúcnosti. Iste ste dostali maily, kde ukazujú „roboty“ z Číny.Prevratný proces. Ale ozaj potrebujeme povolaných, nezaujatých a nekompromisných ľudí vo vedení krajín EÚ. Ozaj musí prísť radikálna zmena jestvujúcich vzťahov medzi kapitálom a prácou, o čom st písali aj v minulých Vašich komentároch. Kapitalizmus, ako ste naznačili, je historicky prechodný stupeň vývinu.Musíme si uvedomiť jeho následky, ktorými sa prejavuje v spoločenskom živote.
A toto: “ som priaznivcom energetickej koncepcie účtovania a medzinárodných platieb. Je to objektívnejší prístup ako akákoľvek národná „rezervná mena“. To je problém aj s HDP a preto slovenskí ekonómovia po roku 1964 intenzívne pracovali na miere, ktorá by slabosť peňažnej formy vystriedal. Peňažná forma je bezobsažná. Veľkým problémom je používanie výmenných kurzov. Skonštruovali mieru stupeň ekonomického rozvoja na báze fyzických a peňažných ukazovateľov. Mystifikácia nie je riešením. BRICS nám iste ukazuje cestu, môžeme ju modifikovať, obohatiť, čo je zmyslom vedy. Zdokonalili spôsob medzinárodných platieb. A to, že priťahuje ďalšie krajiny, je dôkazom, že finančníci v tých krajinách posúdili jeho výhody.
Ďakujem
jhusár
Veľká pravda – uvidíme ako sa rozhodnú vládnuci politici – ako, vždy bez akejkoľvek zodpovednosti.
Pán inžinier,
ale problém je v aj tom Bolo otrokárske vlastníctvo, feudálne vlastníctvo, dnes je kapitalistické vlastníctvo… a čo ďalej? Vieme čo nás čaká a myslíme na budúcnosť? Otec ekonómie A. Smith napísal svoju knihu a fungovaní kapitalizmu ešte vo feudalizme.
Máme predstavu kde a ako?
Ďakujem
jhusár