Vedia tvorcovia hospodárskej politiky a politici čo je HDP?

Správa z novín:

V druhom štvrťroku vzrástol HDP podľa prvého odhadu medziročne o 0,7 percenta, čo bolo najpomalšie tempo za posledný rok, ukazuje Graf dňa. Ekonómovia slovenských bánk pritom očakávali rast okolo jedného percenta.

Čo je HDP by mala jednoznačne určiť jeho definícia a tá je (skopíroval som):

HDP (hrubý domáci produkt) je základný ekonomický ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkovú hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných na území krajiny za určité obdobie, najčastejšie za štvrťrok alebo rok. HDP slúži na meranie výkonnosti ekonomiky a ukazuje, ako sa krajine ekonomicky darí. Ak HDP rastie, ekonomika sa zvyčajne rozvíja, rastie výroba, spotreba a zamestnanosť. Naopak, pokles HDP môže signalizovať ekonomické spomalenie alebo recesiu.

 

Pojem HDP, jeho definícia je vágna, teda taká je aj správa z novín. Definícia vymedzuje významu nejakého výrazu. Pojem je najpravdivejšie určenie, najvnútornejší základ niečoho jestvujúceho.  Slovo pojem je veľmi náročne definovaný vedou.

 

Pokúsim sa odkryť odbornú stránku problému. Musím sa oprieť o teóriu informácií a semiotiku. C. Shannon a N. Wiener sú tvorcovia teórie informácie, ale nebudem uvádzať ich definíciu informácie, lebo ju vysvetľujú pomocou logaritmu, iba čitateľovi pripomínam, že problém teórie informácie je hlboko rozpracovaná.

Nutne sa musím obrátiť aj na semiotiku – vedy o systémoch znakov ako prostriedkov komunikácie – , skúma znaky a znakové systémy, ktorá hovorí, že aj obsahová stránka znalosti údajov je veľmi úzko spojená s ich informatívnosťou, teda odborným zmyslom problému (chýba HDP). Ona študuje vzťahy medzi dátami a ich užívateľom. V procese praktickej činnosti sa v pamäti užívateľa vytvárajú určití pojmy, predstavy, modely, ktoré sú odrazom reálnych objektov a vzťahov medzi nimi, napr. kováč – nákova – podkova.

Pri styku medzi ľuďmi  prichádza  k užívateľom  prevažná časť informácií vo forme znakov. Znak je prostriedkom komunikácie. V ekonómii sú znakmi všetky ekonomické termíny, ukazovatele, údaje, zafixované v rôznych dokumentoch, médiách.

Vnímanie a osvojenie si informácií obsiahnutých v znakoch (apercepcia), napríklad v HDP, sa uskutočňuje v procese vzájomného pôsobenia znakov, ktoré užívateľ prijíma a pojmov a modelov objektov reálneho sveta, nazhromaždených v jeho pamäti. Poviem osobné auto a človekovi sa hneď v hlave predstaví reálne auto, poviem nákladné auto a opäť má jasný obraz reálneho nákladného auta. Človek vidí dopravnú značku križovatka a už vie, čo ho čaká, lebo sa ju naučil ako má byť zakreslená.

 

Keď počuje HDP, v hlave sa mu nič neobjaví, nevie čo je to.  Čo si predstavíte ako počujete, že HDP SR je 126,3 mld. eur? Asi nič. Obrazne,  kompas HDP neukazuje na sever. A čo pojem svetové HDP, či HDP EÚ? Úplný nezmysel.

Ekonomické dáta musia zabezpečiť adekvátne zobrazenie tých reálnych procesov, s ktorými  je spojené riešenie úloh riadenia ekonomiky, napr. zabezpečiť rovnováhu ekonomiky známou rovnicou

 

(S – I) + (T – G) = (X – M)

 

úspory, investície, prímy vlády, výdavky vlády, export a import. Z nej predseda vlády, či minister financií vidia v akých bilančných vzťahoch sú makroekonomické veličiny, ukazovatele. To si musia uvedomiť aj poslanci. Čaká nás schválenie rozpočtu.

Môže sa stať, že užívateľ  nie je svojou kvalifikáciou  pripravený na apercepciu, t. j. na vnímanie a osvojenie si informácií obsiahnutých v údajoch – v jeho pamäti nie sú zafixované príslušné pojmy a vzťahy medzi nimi – ja sa nedokážem zapojiť do odbornej debaty dvoch jadrových fyzikov.

 

HDP má tieto zásadné nedostatky:

  1. HDP sa vyjadruje v peniazoch a nie vo fyzických jednotkách. Teda nehovorí nám koľko tovarov, či služieb sa vyrobilo ale iba aká bola ich predajná hodnota. Problém vzniká keď komparujeme  HDP jedného roku s druhým, aby sme určili či spoločnosť je na tom lepšie. A ako komparovať krajiny pomocou HDP?
  2. HDP neodráža zmeny  v kvalite outputu. Táto druhá slabosť HDP hovorí aj o jej nepresnosti „reálneho“ trendu v čase (inflácia). V technologicky vyspelej ekonomike sa tovary zlepšujú počas 5-6 rokov, alebo aj rýchlejšie.
  3. HDP nevyjadruje účel výroby. Tretia slabosť hovorí o slepote HDP konečného použitia výroby. Milión eur na vzdelanie  a milión euro na nákup cigariet nie je to isté, ale číselné hodnoty hovoria o rovnakom „raste“ HDP. Teda zmeny v HDP nám dávajú iba veľmi hrubé indikácie v zmene kvality života spoločnosti.
  4. HDP nezahŕňa väčšinu tovarov a služieb, ktoré nie sú určené na predaj. Príklad – práca manželiek nie je platená, je vylúčená z HDP.

 

O týchto 4 problémoch  som napísal do Bruselu. Pre tieto štyri body sú jasným dôkazom, že v tomto texte poukazujem na veľké problémy merania ekonomického outputu pomocou HDP. Zistili sme, že je bezvýznamné.

 

Priam ukážkou neznalosti aj iných pojmov je tento môj  list p. Miklošovi:

 

*

Ivan Mikloš

minister

Bratislava 7/11/2011

Vážený pán minister,

už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie  viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď  ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ.

 

*

 

HDP vyjadruje iba finálnu produkciu tovarov a služieb hospodárstva.

Ale, napr. poľnohospodárstvo dodáva produkciu do finálnej spotreby, ale jačmeň musí aj zasiať, či pivovarnícky jačmeň dodať pivovarom. A táto výrobná produkcia nie je v HDP. Finálna produkcia z celkovej produkcie ekonomiky činí iba cca 38 percent. Prečo HDP ignoruje 62 percent výroby, aj tam sa vynaložila práca, či iné faktory výroby.

Určujúcu hodnotu údaju či ukazovateľa, musíme pochopiť tak, aby sme videli, čo sa s realitou deje.

Napríklad, celkovému výsledku priemyselnej produkcie pomohol takmer 44 %– tný nárast vo výrobe chemikálii a chemických produktov je určujúcim ukazovateľom. Určujúce hodnoty ovplyvňujú rozhodnutia a následne správanie ekonomiky.

Tak ako rozumieme trojici čísel krásky ktorá ide na súťaž a má miery 90-60-90, vieme čo znamenajú, objem hrudníka, objem pásu a objem bokov, tak potrebujeme pochopiť aj mieru, ktorá vyjadruje výkon, produkciu ekonomiky.

Pomocou HDP to nedokážeme.

Ak ekonomika vyrába iba dva finálne produkty vagón a 1 kg múky a spočítaním ich cien dostaneme číslo 14521,30 eur, nevieme koľko z toho bola múka a koľko vagón. Ak sa zvýši o 3 percentá, nevieme čo sa stalo, ktorá cena sa zmenila.

Stratila sa informatívnosť údaja.

 

Slovenskí ekonómovia v rokoch 1965/70 opustili mieru HDP a navrhli merať stupeň ekonomického rozvoja podľa tohto vzťahu:

 

 

Stupeň ekonomického rozvoja za pomoci ŠÚ SR vyčíslili za všetkých 72 okresov a pomocou viac ako 70 ukazovateľov. Ak sa v okrese X vybudovalo 5 km autostrády, zmenil sa stupeň jeho ekonomického rozvoja a presne sme zistili o koľko, hovorilo o tom D(r, s), bolo väčšie.

Potrebujeme odborný prienik do ukazovateľa HDP a nie povrchné jeho obdivy a uspokojenie.

Človek musí pochopiť význam, zmysel HDP a porozumieť mu. Len potom môže vnímať informácie s ním spojené, napr. jeho rast a jeho neurčitosť. Informácie o hodnote HDP, viď citát, sa nedajú využiť na jeho analýzu a vyvodiť z nej logické závery a dôsledky.

 

O čom hovorí veta z citátu:

Ak HDP rastie, ekonomika sa zvyčajne rozvíja, rastie výroba, spotreba a zamestnanosť.

Nevedecké ilúzie a ambície HDP prevyšujú jeho skutočný význam.

 

Prof. J. Husár

Rohovce, 19/8/2026

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

16 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovalo
Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
23. augusta 2026 10:50

Som z posledných, ktorý by bránili pojem HDP. Bol zavedený, aby znemožnilo porovnávanie výkonnosti hospodárstva pred a po roku 1990… Vo všeobecnosti je jeho používanie súčasťou všeobecnej krízy kapitalizmu, ktorý je fixovaný na obchod (tzv.trh) a na monetarizáciu produkcie (rozhodujúca je cena, nie hodnota výrobku alebo služby). Používanie HDP má evokovať dojem, že nejakým spôsobom je ekonomika monitorovaná, riadená či plánovaná (sic!). Je to kvintesencia používania matematických metód v riadení hospodárstva (ani priemerná úroda obilovín 50 q/ha nehovorí nič o tom, koľko je úroda jačmeňa a koľko pšenice, akú časť tvoria kŕmne a akú časť potravinárske pšenice…). Ešte dodám, že z tohto parametra neodčítate, či je zrno na poli, v sýpke alebo mlyne…
Som však na Vašej strane, na snahe previesť riadenie ekonomiky na ekonometricky overené riešenia! To, ale znamená, že je potrebné opustiť hodnotenie, podľa cenovej štatistiky, a zaviesť vecnú (komodity) štatistiku.
Bez kapacity AI si to však neviem predstaviť.
A zavedenie ekonometrického riadenia podľa hodnoty znamená znefunkčnenie (zánik!) peňažného systému, tak, ako dnes funguje… (a to prehliadam fakt, že sa tento systém v posledných rokoch posunul od tovarovo-peňažných charakteristík do sféry futures a iných finančných podvodov!)

Anton Julény sen
Anton Julény sen
21. augusta 2026 18:56

Vážený pán profesor,
na dnešná tému vo vedeckej obci sú rôzne názory. Predstava, ktorú prezentuješ jednoznačne ukazuje, že HDP je ukazovateľ ekonomickej aktivity a výkonu hospodárstva, nie úplný obraz jeho stavu.Problém nastáva vtedy, keď sa z čiastkového ukazovateľa ekonomického výkonu urobí jediná mierka úspešnosti hospodárstva a hospodárskej politiky.Lepším riešením je vedľa HDP ho dopĺňať najmä o infláciu, zamestnanosť, produktivitu, reálne príjmy, investície, verejné financie a ďalšie ukazovatele. A to je zmyslom aj Tvojho riešenia. Ďakujem.

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
21. augusta 2026 17:26

Vážený pán profesor,
k tejto vzdelávacej úvahe niet čo dodať – vynikajúce! Treba poslať „predsedníctvu“ RRZ. Aj so sprievodným listom – podobným, ako si kedysi napísal Miklošovi /k jeho „rovnej dani“. A, pravdaže, aj poslancom NR SR súcim na slovo. Našťastie aj takí sú, hoci ich nie je veľa. /Ale to je už aj „naša“ chyba.

Oujezdský
Oujezdský
21. augusta 2026 10:04

Pane profesore,
myslím si, že HDP je dobrý na rychlé zjištění, kolik se v každé zemi „protočilo“ peněz, ale asi slabý na pochopení toho, jak se lidem skutečně žije – nakonec to i zdůrazňujete. Jinak na mě, jako lajka vysoce odborný článek, ke kterému nemohu napsat více.
Zdraví Oujezdský

Peter Zajac-Vanka
Člen
21. augusta 2026 10:00

Pán profesor, mohli by ste im to otrieskavať o hlavu ako telefónny zoznam, i tak by politici nepochopili, o čo ide… výborné bolo predtým kedysi Vaše prirovnanie údaju HDP k údajom o súčte modelkiných rozmerov, že nie je jedno, či je misska 90-60-90 cm, hlavne že má v súčte 240…a predstavte si tú „basu“ modelky 60-90-90!

Marián Moravčík
Marián Moravčík
20. augusta 2026 20:10

Pán profesor, vynikajúca kritika HDP.
V odbornej literatúre som už našiel celý rad alternatívnych indexov na meranie efektívnosti štátnej (verejnej) politiky. Niektoré sú aj podstatne horšie ako HDP a tie z horších sa snaží používať aj Európska komisia.
Ale chcel by som vyzdvihnúť jeden výnimočný index – GNH (Gross National Happiness = Hrubé domáce šťastie). Používa ho vláda v kráľovstve Bhután a snaží sa merať, o koľko jej politika zvýšila celkové šťastie obyvateľov.
Viem si predstaviť uštipačné kaviarenské tváre, ktoré náhodou čítajú túto poznámku.
No najdôležitejšie, čo chcem zdôrazniť – Bhután je aj v porovnaní so Slovenskom maličký štátik. Obyvateľov má vari len toľko ako Bratislavský VÚC, ale nemá problém s úplne samostatným prístupom k politike riadenia krajiny.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
20. augusta 2026 20:29
Odpovedať  Jaroslav Husár

Pán profesor, o GNH v Bhutáne som si pozháňal aj podrobnosti, chystám sa o tom napísať na Belobog.

René Pavlík
René Pavlík
20. augusta 2026 14:50

Dnes, keď vždy významovo jasné pomenovania prestali mať jednoznačný význam, tak také ekonomické kritérium akým je HDP nemôže zaostávať. Každé slovo potrebuje výkladovú charakteristiku. Platí iba ten význam, ktorý na spoločenskú objednávku vyrobí vopred určené inštititúcia s vopred určeným významom.
Ak je niečo definované vágne, ušetria sa peniaze lebo význam slova je možné vyložiť volne. Matematické modely, ekonomické vzorce, desaťročia platné definície sú zbytočné, ak post ministra financii či hospodárstva cielene získa plagiátor, obchodník s vodkou, alebo iný politický nominant. Nič nie je dôležitejšie ako konto oligarchu stojaceho za koaličnou stranou.
Preto štát nemá vlastnú banku, vlastné IT pracovisko, vlastné pozemné stavby, vlastné vodárne, ani železiarne. Ekonomika štátu je dojná krava oligarchov a nie predmetom pôsobenia národohospodárov.